Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu T.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. XXX/X, XXX XX P. nad O., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Kaščákom, so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 26.09.2017 číslo 42662-2/2017-BA a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov n. T. zo dňa 12.04.2017 číslo 15200-5/2017-VT, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava zo dňa 26. septembra 2017 č. 42662-2/2017-BA a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej, vo výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon číslo 461/2003 Z.z.“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26. 9. 2017 číslo 42662-2/2017- BA rozhodla o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka P. nad O. zo dňa 12. apríla 2017 číslo XXXXX-X/XXXX-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O. ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe T.. T. Y. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. januára 2014.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z predpokladov a úvah Sociálnej poisťovne, ktoré sú nesprávne. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že účastníkovi konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. januára 2014. Licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 12. júla 2006 pod číslom I nie je povolením, ale iba

jedným z predpokladov na vydanie povolenia. Na podporu svojho tvrdenia citoval ustanovenie § 11 ods. 2 a § 12 ods. 1 a 2 zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Poukázal, že úvaha Sociálnej poisťovne je nesprávna z dôvodu, že na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti nestačí len licencia zo Slovenskej lekárskej komory, ale dotyčná fyzická osoba musí mať vydané aj povolenie. Len na základe povolenia vydaného príslušným samosprávnym krajom môže lekár vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona. Konštatoval, že povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore ortopédia vydané samosprávnym krajom zaniklo 1. januára 2014, následne došlo aj ku zrušeniu licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Argumentoval, že prestal vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. januáru 2014 a od toho času nemal žiaden príjem z tejto činnosti ako fyzická osoba. Od nasledujúceho dňa sa stal zamestnancom právnickej osoby T.. Y.-C. s.r.o., N.: XXXXXXXX.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, číslo 42662-2/2017-BA zo dňa 26. septembra 2017, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila v celom rozsahu a odvolanie zamietla.

5. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003, § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 3 zákona číslo 543/2010 Z.z. , § 5 zákona číslo 543/2010 Z.z., § 293cu zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, § 14 písm. b) zákona číslo 543/2010, § 5, § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4, § 15 ods. 1 písm. b) zákona číslo 555/2007, § 138 ods. 5 zákona číslo 252/2012 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013, § 178 ods. 1 zákona, § 3 ods. 4 zákona číslo 578/2004 Z.z., § 68 ods. 1 písm. e) zákona číslo 578/2004 Z.z., § 172 ods. 5 zákona.

6. Žalovaná poukázala na to, že správny orgán 1. stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O. kontrolou údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistila, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba deklaroval v daňovom priznaní fyzickej osoby k dani z príjmov za rok 2012 (podanom 27. marca 2013) príjem z podnikania v sume XX XXX,XX eura, to je vyššia ako bola zákonom stanovená suma XXXX eura (12 násobok vymeriavacieho základu - 12 krát 393 eur) a v daňovom priznaní za rok 2013 (podanom 27. marca 2013) dosiahol žalobca príjem z podnikania v sume XX XXX,XX eura , to je vyššia ako bola zákonom stanovená suma XXXX eur. Žalovaná konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo 5541/2013/OZ-CIZ zo dňa 6. decembra 2013 žalobcovi zrušil rozhodnutie na povolenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore ortopédia vydané Prešovským samosprávnym krajom pod číslom 34357/2006/OZ-CIZ zo dňa 29. decembra 2006, ku dňu 31. decembru 2013. Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O. prijala 10. marca 2014 od žalobcu registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 1. januára 2014. K námietkam žalobcu uviedla žalovaná, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia nastáva vždy naplnením zákonom ustanovených podmienok, odhláška má len deklaratórne účinky. Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O. dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorú účastník konania deklaroval v odhláške nie je správny, preto vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia vydala napadnuté rozhodnutie.

7. Žalovaná argumentovala že Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu číslo PO/1257/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 12. júla 2006. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo I./PO/XXXX/XX zo dňa 13. januára 2015 zrušila ku dňu 28. februára 2015 účastníkovi konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe PO/XXXX/X. Žalobca v čase podanej odhlášky z poistenia neposkytol Sociálnej poisťovni informáciu o tom, že je naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Dôkaz o tom, že účastník konania bol od 12. júla 2006 do 28. februára 2015 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe poskytla Sociálnej poisťovni dňa 7. apríla 2016 v elektronickej podobe Slovenská lekárska komora na základe dohody medzi Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou

komorou a poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory (sprístupnenie údajov ohľadom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár), ktorá nadobudla účinnosť až od 21. februára 2015. Rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory LZA/PO/1257/06, z 13 januára 2015, o zrušení registračného čísla XXXX, licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe PO/1257/06 ku dňu 28. februára 2015, bolo Sociálnej poisťovni zaslané aj poštou dňa 31. 3. 2017. Žalovaná argumentovala, že z registra poistencov Sociálnej poisťovni vyplýva, že účastník konania sa od januára 2014 stal zamestnancov spoločnosti T.. Y. - C. s.r.o., ktorej predmetom činnosti je prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore ortopédia. Oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu (licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) nebolo do dňa vzniku pracovného pomeru účastníka konania potrebné na výkon činnosti účastníka konania ako zamestnanca. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej Komory vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať zdravotnícku prax ako fyzická osobná, keďže účastník konania bol aj po 1. januári 2014 naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia číslo PO/1257/06) mal oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, to je ku dňu 1. januára 2014 nesplnil všetky podmienky zániku povinného sociálneho poistenia stanovené zákonom v neskorších predpisov.

8. Žalovaná zastáva názor, že prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, respektíve pokračuje.

9. K námietkam žalovaná ďalej uviedla, že príjem účastníka konania za rok 2012 odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby, aj od 1. januára 2014 do 30. júna 2014.

10. Žalovaná zastával názor, že rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 209 zákona. Výrok je dostatočne určitý, presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Sociálna poisťovňa - pobočka P. nad O. uvádza všetky príslušné ustanovenia zákona v znení skorších prepisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. Každé rozhodnutie je individuálnym právnym aktom, pretože je vydané v konkrétnej veci, týka sa konkrétneho účastníka konania, ktorý v prípade predpísania penále porušil povinnosť odvádzať poistné za konkrétne obdobie riadne a v čas. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon a nie právny akt - spis/ rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe zákona, odo dňa jej podania neplynie jej žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú účastník konania upozornil vo svojom odvolaní. V závere napadnutého rozhodnutia napadnutá konštatovala, že Sociálna poisťovňa - P. nad O. vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. januáru 2014 rozhodla správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobca namietal, že nesúhlasí ani s jedným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, považuje tieto rozhodnutia za protizákonné, keďže nimi bol žalobca ukrátený na svojich právach. Poukázal na viacero chybných údajov, namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalobca namietal, že výrok správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad O. je nevykonateľný, nejasný a vyvoláva dôvodné pochybnosti o postavení žalobcu vo vzťahu k Sociálnej poisťovne nakoľko dňa 12. 4. 2017 nebol žalobca žiadnou samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom z výroku rozhodnutia uvedené označenie vyplýva. Zároveň namietal, že v z výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa a rovnako žalovanej nevyplýva, ak k 01.01.2014 nezaniklo nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, kedy vlastne zaniklo. Správny orgán tak vytvoril neistotu na účastníka správneho konania žalobcu a uvedenú chybu neodstránil ani odvolací správny orgán. Namietal nevykonateľnosť výroku, keďže z výrokov nevyplýva dokedy bude účasť žalobcu na sociálnom poistení u SZČO pokračovať, čím je vytvorený stav neistoty na strane žalobcu.

13. Žalobca namietal, že na strane 2 napadnutého rozhodnutia žalovanej je uvedená citácia ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) ods. 2, ods. 3 zákona číslo 563/2010 Z.z., kde sa uvádza definovanie pojmu zárobková činnosť. Žalovaná však nesprávne vyhodnotila zákonnú podmienku pre aplikovanie týchto ustanovení na žalobcu po 1. 1. 2014 a to pojem činnosť. Žalobca po 1. 1. 2014 nevykonával žiadnu činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Žalobca od 1. 1. 2014 vykonával prácu v riadnom pracovnom pomere podľa pracovnej zmluvy ako zamestnanec v pracovnom pomere.

14. Žalobca v žalobe namietal, že po 1. 1. 2014 nedosahoval z podnikania a ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti žiaden príjem. Od 1. 1. 2014 bol zamestnancom a dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru. Poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ktorý dosahoval príjmy z podnikania bola právnická osoba nie žalobca. Namietal, že po 01.01.2014 reálne nevykonával a ani neposkytoval zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorý už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú, ani neposkytol zdravotnú starostlivosť na inom mieste, ako zdravotnícke zariadenie. Po 01.01.2014 bola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti obchodná spoločnosť T.. Y. - C. s.r.o., N.:XXXXXXXX, ktorej žalobca bol zamestnancom a za svoju prácu poberal dohodnutú mzdu, ale nebol obchodným partnerom tejto spoločnosti, ktorý by jej fakturoval svoju činnosť.

15. Namietal, že žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí nespomína žiadne skutkové zistenia o tom, kedy zaniklo DIČ: XXXXXXXXXX pridelené žalobcovi, ako fyzickej osobe, pretože uvedené má vplyv na posúdenie fyzickej osoby ako samostatnej zárobkovej činnej osoby.

16. Namietal, že žalovaná dňa 02.12.2017 doručila žalobcovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka P. nad O. zo dňa 21. 11. 2017 číslo 700 - 3310920317-GC04/17, ktorým predpísala žalobcovi za obdobie január 2014 až február 2015 poistné do štyroch fondov v celkovej výške XXXX,XX eur.

17. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná pri vydaní oboch napadnutých rozhodnutí použila právny predpis, ktorý v čase vydania rozhodnutia nebol účinný a tento chybný postup ako dôvod na zrušenia napadnutého rozhodnutia je definovaný v § 191 ods. 1, písm. a) SS, konkrétne ide o ustanovenie § 21 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013.

18. V závere žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017.

19. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto žalobe, pričom Krajský súd v Prešove v uznesení č. k.8Sa/5/2017-44 zo dňa 6. februára 2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 09.05.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2018.

20. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.01.2018 konštatovala, že s účinnosťou od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dosiahnutie 18 rokov veku) a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v 43 ods. 1 písm. b) a ods. 2a3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") v znení neskorších predpisov. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať' osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., v zmysle ktorého sa na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení zákona č. 543/2010 Z. z.). Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, je žalobca registrovaný na dani z príjmov fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v§3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odo dňa 2. Augusta 1995, pričom táto registrácia mu naďalej trvá. Sociálna poisťovňa vychádzala pri vydaní jednak prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia práve z existencie registrácie žalobcu na príslušnom daňovom úrade, preto sa námietka žalobcu, že sa Sociálna poisťovňa nezaoberala jeho registráciou na príslušnom daňovom úrade,

nezakladá na pravde. Vzhľadom na vyššie uvedené má Sociálna poisťovňa má za to, že žalobca splnil obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., a teda bol na účely sociálneho poistenia považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu aj po 1. januári 2014. Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.") v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, tj. podľa §6 ods. la2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.

21. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2012 (v sume XX XXX,XX EUR) boli vyššie ako zákonom stanovená suma X XXX,XX Sk, a preto bol v spornom období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobcovi bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 34357/2006/OZ-CIZ, zo dňa 29. decembra 2006, udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore ortopédia. Toto povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bolo dňom 31. decembra 2013 na žiadosť žalobcu rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, číslo: 5541/2013/OZ-CIZ, zo dňa 6. decembra 2013 (právoplatné dňa 6. decembra 2013), zrušené.

22. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. 34357/2006/OZ-CIZ, zo dňa 29. decembra 2006, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie zárobkovej činnosti. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: LlA/PO/XXXX/XX, ktorú žalobcovi vydala Slovenská lekárska komora podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.") a na základe ktorej bol žalobca oprávnený dosahovať' príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V rámci konania vo veci zániku sociálneho poistenia bolo preukázané, že žalobca požiadal Slovenskú lekársku komoru o zrušenie predmetnej licencie až dňa 29. decembra 2014. Na základe žalobcovej žiadosti Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo: I./PO/XXXX/XX, zo dňa 13. januára 2015, rozhodla tak, že v súlade s § 74 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: I./PO/XXXX/XX ku dňu 28. februára 2015. Rozhodnutie o zrušení licencie číslo: I./PO/XXXX/XX nadobudlo právoplatnosť dňa 28. februára 2015.

23. Ku skutočnosti, že žalobca od 1. januára 2014 vykonáva zdravotnícku činnosť' ako zamestnanec u zamestnávateľa MUDr. Y. - C. s.r.X., N.: XX XXX XXX, so sídlom D. E. D. XXX/X, XXX XX P. nad O., žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.

upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac - tzv. maximálny vymeriavací základ).

24. Vyjadrenie žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť je právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobca v spornom období presiahol 18 rokov veku a v rozhodujúcom období dosahoval príjem podľa § 6 ods. l a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom tento jeho príjem presiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. Žalobca dňa 10. marca 2014 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka P. nad O., Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 1. januára 2014. Avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke Sociálne poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O., Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, teda ak by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo v deň 1. januára 2014 dôjsť.

25. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: I./ PO/XXXX/XX zistila Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O., až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci, Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O., rozhodnutím číslo: XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 12. apríla 2017, podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu dňa 1. januára 2014, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobca dňa 10. marca 2014 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka P. nad O., Registračný list fyzickej osoby odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 1. januára 2014, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobcovi vzhľadom na existenciu platnej licencie číslo: I./PO/XXXX/XX a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 1. januára 2014 nezaniklo povinné poistenie. V tejto súvislosti žalovaná konštatovala, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušenia zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bol práve žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobil, a teda porušil svoju povinnosť', ktorú mu ukladá zákon o sociálnom poistení. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nejasnosti prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaná argumentovala, že predmetom konania pred správnymi orgánmi bolo rozhodovanie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, pričom konajúce orgány rozhodli tak, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie dňa 1. Januára 2014. Napadnutými rozhodnutiami sa nerozhodovalo, kedy žalobcovi zaniklo povinné poistenie, ale vzhľadom na existujúci Registračný list fyzickej osoby - odhláška, ktorý deklaroval nesprávny dátum zániku jeho povinného poistenia, Sociálna poisťovňa musela najskôr konštitutívne rozhodnúť, že žalobcovi v deň 1. januára 2014 nezaniklo povinné poistenie. Po právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka P. nad O., číslo: XXXXX-X/XXXX- VT, zo dňa 12. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 42662-2/2017- BA, zo dňa 26. septembra 2017, pobočka Sociálna poisťovňa listom číslo: 700- 3300647717-GC24/17, zo dňa 21. novembra 2017, oznámila žalobcovi, že vzhľadom na zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo: I./PO/XXXX/XX ku dňu XX. februára XXXX, mu jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 28. februára 2015. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 22. decembra 2017. Z dôvodu, že žalobca nevyužil svoju možnosť podať' proti vyššie spomínanému oznámeniu námietky v lehote 8 dní odo dňa doručenia listu, má Sociálna poisťovňa za to, že žalobca súhlasil s dátumom zániku jeho povinného poistenia ku dňu 28. februára 2015.

26. K námietke žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu tým, že správne orgány pri ich vydaní vychádzali z právnych noriem účinných v období 1. januára 2014, pričom podľa jeho názoru mali vychádzať z právnych predpisov účinných v období vydania rozhodnutia, t.j. účinných dňa 12. apríla 2017 žalovaná uviedla, že konajúci orgán je práve povinný pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzať z hmotnoprávnych ustanovení na vec sa vzťahujúceho zákona,

platných a účinných v posudzovanom čase. Postupom, ktorý navrhuje žalobca, by totižto došlo k v právnom štáte nežiaducej pravej retroaktivite právnych noriem.

27. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v správnej žalobe poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Sa/4/2017, zo dňa 7. júla 2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp, zn. 18Sa/1/2017, zo dňa 2. októbra 2017. Sociálna poisťovňa, ústredie, si uplatnila svoje právo a voči predmetným rozsudkom podala kasačnú sťažnosť.

28. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a navrhuje, aby súd podanej žalobe vyhovel. Žalobca vyčítal žalovanej uvádzanie nepravdivých tvrdení. Žalovaná uvádza na str. 7 svojho vyjadrenia, že žalovaná (pobočka P. n. T.) zaslala žalobcovi oznámenie zo dňa 21.11.2017, že mu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.2.2015. Tento list bol žalobcovi doručený dňa 22.12.2017. Ďalej žalovaná píše, že vzhľadom na to, že žalobca nevyužil možnosť podať proti vyššie uvedenému oznámeniu námietky v lehote do 8 dní, žalovaná má za to, že súhlasil s dátumom zániku jeho povinného poistenia ku dňu 28.2.2015. Žalobca priložil k vyjadreniu kópiu (sken) spomínaného oznámenia žalovanej zo dňa 21.11.2017, kde sa žiadna možnosť podať námietky voči tomuto stanovenému dátumu zániku poistenia neuvádza. Lehota 8 dní sa v texte spomína pre prípad, ak by mal žalobca (adresát oznámenia) preukazovať, že naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktoré je platné alebo len pozastavené. Žalobca písomne, listom zo dňa 11.01.2018 oznámil žalovanej (pobočke Vranov n. T.) že došlo k zrejmým nesprávnostiam v oznámení zo dňa 21.11.2017, a tiež že jeho povinné poistenie zaniklo už dňa 1.1.2014. Takto dal žalobca jasne najavo, že so zaslaným oznámením z 21.11.2017, najmä s určením dátumu zániku poistenia na deň 25.02.2015 jednoznačne nesúhlasí. O doručení tohto oznámenia žalovanej, musela predsa žalovaná vedieť, pretože k nemu došlo už dňa 12.01.2018. Napriek tomu, žalovaná vo vyjadrení do tohto konania zo dňa 19.1.2018 túto skutočnosť vôbec nespomína a podáva situáciu tak, ako keby žalobca s oznámením z 21.11.2017 súhlasil. Keď si žalovaná vlastné pochybenie uvedomila, vydala následne ďalšie rozhodnutie - rozhodnutie zo dňa 23.01.2018, číslo 10096-11/2018-VT, ktorým rozhodla takto: „U. zárobkovo činnej osobe T.. T. Y. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.02.2015“. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené až dňa 1.2.2018, teda s odstupom skoro 10 mesiacov od vydania prvého (zmätočného) rozhodnutia o nezániku poistenia, ktoré bolo vykonané dňa 12.4.2017. Proti tomuto novému chybnému rozhodnutiu žalovanej podá žalobca v zmysle zákona odvolanie, pretože ani s týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí. Teda, počas obdobia skoro 10 mesiacov bol žalobca v postavení neistom, bez toho, aby bolo žalovanou určené, kedy mu vlastne nezaniknuté povinné poistenie zaniklo (a či vôbec zaniklo).

29. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo súdu doručené 3. 4. 2018 naďalej zastáva zastala názor, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom a doplnila, že po preskúmaní skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka P. nad O. opätovne preskúmavala skutkový stav veci. Naďalej považuje námietky žalobcu za neopodstatnené a rozhodnutím číslo 109 -11/2018-VT zo dňa 23. januára 2018 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. februára 2015, pričom toto rozhodnutie bolo vydané až po zaslaní vyjadrenia Sociálnej poisťovne, ústredie k správnej žalobe. Žalobca využil svoje práva proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, avšak vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8Sa/ 5/2017 bolo konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka P. nad O. číslo XXXXX-XX/XXXX-VT zo dňa 23. januára 2018 prerušené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo 41821-2/2018 -BA zo dňa 28. marca 2018. Žalovaná ďalej konštatovala, že Sociálna poisťovňa najskôr musela právoplatne rozhodnúť, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 1. januára 2014 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzhľadom na žalobcom podaný registračný list fyzickej osoby, odhláška z poistenia ku dňu 1. januáru 2014 a až následne mohla konať vo veci zániku jeho povinného poistenia ku dňu 28. februára 2015.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

31. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.

32. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

33. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

34. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

35. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

38. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.12.2013 stratil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

39. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1967/71/> Zb. (), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93 <http://merit.slv.cz/I.US83/93>), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

40. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (viac ako 3 roky) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má

postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.12.2013 a že mu povinné poistenie nezaniklo 01.01.2014, bez uvedenia konkrétneho dátumu zániku poistenia.

41. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, avšak vzhľadom na obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia je však aj jeho rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne.

42. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. má presný a určitý výrok, dostatočne presné odôvodnenie a právne predpisy, na základe ktorých rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

43. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bol žalobca pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení č. 34357/2006/OZ-CIZ zo dňa 29.12.2006. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.12.2013 na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 5541/2013/OZ-CIZ zo dňa 6.12.1013 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).

44. Z administratívneho spisu vyplýva, že Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu číslo PO/1257/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 12. júla 2006. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo LZA/PO/1257/06 zo dňa 13. januára 2015 zrušila ku dňu 28. februára 2015 účastníkovi konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe PO/1257/6.

45. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 10.03.2014 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 01.01.2014, pretože na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 5541/2013/OZ-CIZ zo dňa 06.12.2014, bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancie v odbore ortopédia dňom 31.12.2013.

46. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj po období po 01.01.2014. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu, či žalobca vykonával v čase od 01.01.2014 činnosť SZČO. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobca v odvolaní namietal nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobca dňa 10.03.2014 podal odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestal vykonáva činnosť ako SZČO k 01.01.2014. Nezaoberali sa tým, že žalobca si podal odhlášku do poisťovne dňa 10.03.2014 a vlastne až po troch rokoch, t.j. dňa 12.04.2017, od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I. stupňovým správnym orgánom, že mu poistenie k 01.01.2014 nezaniklo. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná.

47. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobca v čase od 01. 01. 2014 nevykonával činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Prešovského samosprávneho kraja, ktorý už v čase 01.01.2014 ako SZČO nemal.

48. Podľa § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisov. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 dňom zániku oprávnenia k 31.12.2013.

49. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práva istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje na judikatúru NS SR v obdobných veciach a dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR 1Sžso/38/2010 <http://merit.slv.cz/1Szso/38/2010> zo dňa 13.09.2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 <http:// merit.slv.cz/4Szso/63/2009> z 28.04.2010.

50. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 06.12.2013 mu bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 31.12.2013 zrušené.

51. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobca po období 31.12.2013 vykonával činnosť SZČO, teda či spadal ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> o sociálnom poistení. Vzhľadom na kompetencie žalovanej, ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu, nepovažoval správny súd pre dosiahnutie účelu tohto konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 18.4.2017.

52. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.