Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/163/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Al - invest s.r.o., so sídlom Cesta k lesu 10482/5, 036 01 Martin, IČO: 46 271 341, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti žalovanému: LJP, s.r.o., so sídlom Záturčianska 11197/117, 036 01 Martin, IČO: 50 678 060, zastúpenému zástupcom AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o zaplatenie 199,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -127 zo dňa 5. augusta 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -127 zo dňa 5. augusta 2021 v napadnutých výrokoch:

- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 199,28 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,28 Eur od 8.4.2020 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému právo na 63,46 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 199,28 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 199,28 Eur od 8.4.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v časti úroku z omeškania 3 % ročne zo sumy 199,28 Eur od 8.4.2020 do zaplatenia a v paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobca má voči žalovanému právo na 63,46 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, odpor žalovaného v upomínacom konaní, následné vyjadrenia sporových strán, vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. , , , , a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti priznanej istiny 199,28 Eur spolu s príslušenstvom, a to 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 8.4.2020 do zaplatenia a jej čiastočnej nedôvodnosti v zostávajúcej časti.

3. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca Al - invest s.r.o. ako správca bytového domu Aurel v Martine - Záturčí po preúčtovaní energií a nákladov za byt č. X manželov M. a C. D. mal vrátiť platbu vo výške 199,28 Eur, ktorú ako zálohovú uhradil v prospech žalobcu pán C. D.. Bolo teda zrejmé, že záväzkový vzťah existoval medzi žalobcom ako

správcom bytového domu a manželmi M. a C. D.. Z uvedeného vyplývalo, že daný vzťah nespadá pod definíciu obchodno-záväzkového vzťahu uvedenú v a bude sa spravovať ustanoveniami , čo má význam aj pri úrokoch z omeškania. Záväzkový vzťah existoval medzi žalobcom a manželmi C. a M. D.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a bolo nepochybné, že plnenie svojho záväzku, ktorý mal žalobca voči manželom D. vo výške 199,28 Eur, poskytol omylom na účet spoločnosti LJP, s.r.o., teda na účet žalovaného. Tiež bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnom období voči žalobcovi neevidoval pohľadávku v sume 199,28 Eur a uvedené ani žalovaný netvrdil. Naopak, z jeho písomných vyjadrení smerovaných na adresu žalobcu bolo zrejmé, že nevedel, ako s touto platbou naložiť a nevedel ju zaúčtovať.

4. Z dokazovania tak, ako vyplynulo, bolo zrejmé, že žalobca poskytol plnenie v sume 199,28 Eur žalovanému bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žiadny právny dôvod nevedel ani žalovaný preukázať a netvrdil ho ani žalobca. Žalobca jednoznačne poskytol žalovanému plnenie bez právneho dôvodu, teda došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný si bol vedomý, že platba, ktorá prišla na jeho účet vo výške 199,28 Eur, nepatrí jemu, a teda bol povinný v zmysle toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi, lebo to bol práve žalobca, na úkor ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

5. Okresný súd poukázal na to, že charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, pričom šlo napríklad o plnenie v omyle, teda šlo o plnenie neexistujúceho dlhu.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Za irelevantné považoval tvrdenie žalovaného, že sa neobohatil, lebo uvedenou sumou nedisponuje, pretože túto poukázal oprávneným osobám C. a M. D., pretože neexistoval žiadny právny dôvod, aby žalovaný poskytol plnenie vo výške 199,28 Eur manželom D., pretože voči týmto nemal žiadny záväzok, naopak jeho záväzok existoval voči žalobcovi, a to záväzok vydať bezdôvodné obohatenie.

7. Okresný súd preto zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 199,28 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania, a to vo výške 8 % podľa . Okresný súd skonštatoval, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa bude riadiť ustanoveniami , a preto žalobcovi prislúchali úroky zákonné s poukazom na ustanovenie , s použitím Nariadenia vlády SR č. , a to úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy a v tejto výške zaviazal žalovaného úroky z omeškania žalobcovi zaplatiť. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 3 % bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ išlo o dobu omeškania, od ktorej boli uplatnené úroky z omeškania, podľa okresného súdu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi vznikol už dňom 13.6.2018, pretože 12.6.2018 žalovaný prijal na svoj účet platbu, o ktorej vedel, že mu nepatrí, teda vedel, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Od tohto dátumu si tak mohol žalobca aj uplatniť úroky z omeškania. Žalobca si ich uplatnil až od 8.4.2020, teda od doby neskoršej, a preto nebol dôvod takto uplatnené úroky mu nepriznať.

8. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, tak okresný súd poukázal na to, že záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami , tak nárok na tieto náklady mu nevznikol, preto v tejto časti žalobu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. . Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 199,28 Eur, 8 % úroku z omeškania z dlžnej sumy, pričom úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vo vyčíslení predstavovali sumu 21,18 Eur a ešte požadoval paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, teda celkom sumu 260,46 Eur, čo je 100 %. Priznaná mu bola suma 199,28 Eur ako istina a 5% úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorý pri vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval sumu 13,23 Eur, t.j. žalobcovi bola priznaná suma celkom 212,51 Eur, čo predstavuje 81,73 % úspech žalobcu a 18,27 % úspech žalovaného, potom čistý úspech žalobcu predstavuje 63,46 % (81,73 % - 18,27 %) a v tejto výške priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. , . Podľa žalovaného sa prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dostatočne oboznámil so skutkovým stavom, avšak nesprávne sa vysporiadal s jeho právnym posúdením. Z konania bolo nesporné, že žalobca uhradil žalovanú čiastku na účet žalovaného. Žalovaný toto tvrdenie v priebehu celého konania ani nespochybňoval. Zo strany žalobcu vyznieva účelovo kvalifikovať konanie žalovaného ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. a nasl. , pretože žalovaný pohotovo reagoval, listom žalobcu upovedomil o tom, že došlo k vyúčtovaniu s manželmi D., ktorým žalované finančné prostriedky legitímne prináležia. Stalo sa tak skôr, ako bol žalovaný vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo strany samotného žalobcu. Za týchto okolností je nutné poukázať na dôsledok, kedy sa žalovaný v žiadnom rozsahu neobohatil na úkor žalobcu. Žalovaný nepopiera, že suma bola prijatá na účet žalovaného, avšak ten ju v celom rozsahu odovzdal manželom D. ako osobám, ktorým mali byť finančné prostriedky v prvom rade riadne zaslané. O tejto skutočnosti bol žalobca písomne oboznámený a žalobca potvrdenie listiny datovanej dňa 11.03.2020 aj v priebehu konania potvrdil. Zo strany žalobcu nebolo nijakým spôsobom preukázané, že na manželov D. nemal iný IBAN, ako ten, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané, teda bankový účet žalovaného. Podľa žalovaného došlo k pochybeniu žalobcu, ktorý na nesprávny bankový účet zaslal finančné prostriedky. Konateľ žalovaného - p. C. D. si uvedomil, že finančné prostriedky prináležia jemu a jeho manželke na základe internej vyúčtovacej faktúry zo strany žalobcu, ktorá bola adresovaná C. D., resp. bytu č. X v bytovom dome Aurel, a to v rovnakej výške ako je žalovaná suma, ktorá faktúra je súčasťou spisového materiálu. Zo strany žalobcu na účet manželov D. suma vo výške 199,38 Eur, ktorá zodpovedala výške vyúčtovanej faktúry a žalovanej sumy, poukázaná nebola, a to podľa žalovaného z toho dôvodu, že žalobca si je vedomý toho, že finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy sú u osôb, ktorým aj legitímne prináležia. Žalovaný mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu by došlo až v prípade riadneho uhradenia žalovanej sumy zo strany žalobcu aj na účet manželov D. pričom by v dispozícii žalovaného boli duplicitné finančné prostriedky vo výške žalovanej sumy. K tomuto nedošlo, a preto žalovaný nevidí vznik bezdôvodného obohatenia, či iného právneho titulu, na základe ktorého by mal byť žalovaný povinný uhradiť žalobcovi žalovanú sumu. Plnenie žalovaného z tejto žaloby by podľa jeho názoru bezprecedentne vyústilo do podania ďalšej žaloby, čím by dochádzalo k zbytočným súdnym konaniam. Považoval za nepochybné, že aktuálny stav odráža stav, ktorý bolo potrebné dosiahnuť, teda konanie žalovaného malo svoj dôvod a opodstatnenie. Finančné prostriedky boli zo strany žalovaného poukázané manželom D., čo žalobcom spochybňované nebolo. V tejto súvislosti poukázal na dôkaz priložený zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , z ktorého vyplýva, že práve na pojednávaní v tejto veci sa žalovaný dozvedel, že žalovaná suma prináleží C. a M. D., a preto bola žalovaná suma zaslaná oprávneným osobám. Za nesprávne považoval priznanie úroku z omeškania odo dňa 08.04.2020, ktorý nie je možné priznať od času, kedy bola manželom D. uhradená žalovaná suma, nakoľko od tohto času sa dosiahol požadovaný právny stav. Poukázal na judikát R 30/1977, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého časti citoval. Žalovaný uviedol, že u neho nedošlo k neoprávnenému zväčšeniu majetku, peňažné prostriedky poslal oprávnenej osobe, ktorej boli naozaj určené. Ak sa niekto mohol v konečnom dôsledku bezdôvodne obohatiť, mohli to byť práve manželia D.. Z tohto dôvodu preto namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorá skutočnosť založila odvolací dôvod podľa . Napriek konštatácii okresného súdu priamo na pojednávaní okresný súd zaviazal žalovaného, čím sa vyvolá ďalší spor. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť, čo bude mať vplyv na výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.10.2021 (č.l. 151, 152 spisu). Žalobca považoval rozsudok Okresného súdu Martin za vecne správy, zákonný a spravodlivý. Podstata odvolania žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, kedy opakovane uvádza, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaný odovzdal prijaté plnenie manželom D., čím mal splniť záväzok žalobcu voči manželom D.. Žalovaný poukazoval na rozhodnutia a judikáty súdov, ale bez toho, aby poukázal na ich súvis s prejednávanou vecou. Z dôvodu, že žalovaný čiastočne citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z jeho bodu 11., tak žalobca poukázal a citoval celý bod 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorého je nepochybne zrejmé, že v danom spore sú splnené všetky predpoklady podmieňujúce vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia a rovnako na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému plnenie, na ktoré od počiatku nebol žiaden právny dôvod. Z ustanovenia jednoznačne

vyplýva, komu sa má vydať bezdôvodné obohatenie. Týmto subjektom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, t.j. v prejednávanej veci žalobca. Žalovaný v konaní nepreukázal (a ani len to netvrdil), že by mal oprávnenie konať v mene žalobcu a naložiť s predmetom bezdôvodného obohatenia inak ako predpokladá ust. . Úvahy žalovaného o tom, že tak konal, aby predišiel ďalšiemu súdnemu sporu, považoval žalobca za irelevantné, nakoľko na takéto konanie nemal súhlas alebo pokyn žalobcu. V tejto súvislosti poukázal podporne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 21.10.2021 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 159 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa a . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -165 zo dňa 05.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.04.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Primárne krajský súd uvádza, že z titulu aplikácie ust. , bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v písomne podanom odvolaní zo dňa 31. augusta 2021 (č.l. 134 - 136 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. , za stavu zistenia, že nebol dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania, ak z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.8.2021 pred okresným súdom vyplývalo, že po dopyte okresného súdu, či strany sporu majú návrhy na doplnenie dokazovania, strany uviedli, že „nie“.

17. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. , ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými, ako aj právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k napadnutým výrokom I. a III.. Práve z titulu aplikácie ust. nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pri potvrdení

rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd podľa uvádza nasledovné.

21. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s právnym posúdením zisteného skutkového stavu.

22. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje správne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej veci nenastala.

23. Bolo nesporné, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 199,28 Eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu platby vykonanej na nesprávny účet, teda mylnej platby. 24. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní a i na základe medzi stranami nesporných skutočností, postupom podľa ust. dospel k záveru, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah. Medzi stranami išlo o vzťah bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. . Keďže žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, žalovaný získal neoprávnene majetkový prospech a bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu o sumu 199,28 Eur, ktorá bola v dôsledku nesprávne zadaného čísla účtu pripísaná na účet žalovaného. Uvedený právny záver nebol žalovaným v odvolacom konaní ani spochybnený.

27. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že uvedené plnenie malo patriť manželom D. na základe faktúry č. OF20179005, že po tomto zistení finančné prostriedky, ktoré obdržal, poukázal manželom D., čo žalobca nespochybnil. Z uvedeného, ak žalovaný peňažné prostriedky poslal oprávnenej osobe, teda osobe, ktorej boli určené, potom na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Zvýraznil, že ak žalobca zaslal žalovanému finančné prostriedky, ktoré mienil zaslať manželom D. a žalovaný tieto peňažné prostriedky manželom D. previedol, došlo k tomu, že účel zaslania peňažných prostriedkov bol splnený, a preto na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a nie je pasívne legitimovaný v tomto spore.

28. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie , ktoré predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie; bezdôvodné obohatenie je chápané ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosti vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na ktorého úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil a vyjadrený je tiež predmet, ktorého záväzok z bezdôvodného obohatenia sa týka. Povinnosť vydať plnenie získané bez právneho

dôvodu vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal, je ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené, teda adresát tohto plnenia. Z ust. vyplýva špecifikácia, komu má byť predmet bezdôvodného plnenia vydaný. Nositeľom tohto oprávnenia je subjekt, na úkor ktorého bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predsa pre posúdenie vzťahu z bezdôvodného obohatenia je irelevantné, akým spôsobom následne ten, kto sa bezdôvodne obohatil, konzumoval toto neoprávnene prijaté plnenie (NS ČR sp. zn. ). V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie sa zvýrazňuje aj to, že tým, kto plnenie získa, nie je osoba, ktorá má predmet bezdôvodného obohatenia, teda predmet plnenia aktuálne vo svojej držbe alebo osoba, ktorá ho skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. Ak nadobudne následne predmet plnenia tretia osoba, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ňu s predmetom bezdôvodného obohatenia neprechádza, pretože zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a tým, na koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Za stavu, že v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nebolo spochybnené to, že adresátom plnenia bez právneho dôvodu bol žalovaný, potom námietka nedostatku jeho pasívnej legitimácie nebola zhodnotená ako dôvodná. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní, týkajúce sa jeho konania a vzťahu manželov D. k žalobcovi neboli namieste.

29. Nebolo možné prisvedčiť ani odvolacej námietke žalovaného v tom, že ak vyplatil peňažnú čiastku subjektom, ktorým pôvodne bola táto čiastka určená, nedošlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nedokázal, že na plnenie tejto peňažnej čiastky z jeho strany manželom D. existoval právny dôvod, t.j. že existoval pokyn, resp. súhlas žalobcu s tým, aby žalovaný uspokojil jeho dlh, resp. uhradil jeho peňažný záväzok. Pokiaľ takáto okolnosť preukázaná nebola, teda pokyn a súhlas žalobcu, ale naopak, žalobca vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to výzvou zo dňa 31.03.2020, 15.04.2020, potom uvedená odvolacia námietka žalovaného nebola zhodnotená ako dôvodná.

30. Nebol ako dôvodný zhodnotený ani odvolací dôvod spočívajúci v nesprávne určenom počiatku omeškania žalobcu. K tomu krajský súd uvádza, že plnenie bez právneho dôvodu je také plnenie, ku ktorému v dobe plnenia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod a k získaniu bezdôvodného obohatenia v takomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia a v tom istom okamihu vzniká zároveň aj povinnosť vrátiť ho späť. Žalovaný prijal platbu zo strany žalobcu (poukázané žalobcom dňa 12.06.2018) bez právneho dôvodu, o čom mal vedomosť, keďže ju viedol na osobitnom účte a zároveň bola tu výzva zo dňa 31.03.2020 (č.l. 15 spisu), ktorou žalobca žiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia do 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Pokiaľ žalobca žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania až odo dňa 08.04.2020 do zaplatenia a okresný súd za toto obdobie úrok z omeškania priznal, nebolo možné okresnému súdu vytknúť nesprávny postup.

31. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný. Podľa jeho názoru okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov strán sporu dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery a tieto rovnako správne právne posúdil. Zo stany odvolacieho súdu nebol dôvod, aby sa odchýlil od logických a racionálnych záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku, a preto bolo dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. , ako vecne správne rozhodnutie vo všetkých napadnutých výrokoch.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.