Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-38-2019.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobcu: AI - invest s.r.o., so sídlom Cesta k lesu 10482/5, 036 01 Martin, IČO: 46 271 341, právne zastúpeného: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, proti žalovaným: 1) Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.. J. XXXX/XX, XXX XX S.-L., a 2) X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.. J. XXXX/ XX, XXX XX S.-L., právne zastúpeným: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie sumy vo výške 96,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaným sa spoločne a nerozdielne proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.04.2019, sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovaným uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 96,34 € s príslušenstvom. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní užívali byt, ktorého bol vlastníkom, preto im vznikla povinnosť nahradiť mu úhradu za dodávku a distribúciu elektriny počas tohto užívania vo výške 21,34 € a „ostatné výdavky, ktoré vynaložil v prospech žalovaných v súvislosti s opravami poškodenia predmetného bytu žalovanými“ (ďalej len „položka ostatné“) vo výške 75,00 €. 3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že počas užívania predmetného bytu elektrinu nespotrebovali a k žiadnemu poškodeniu tohto bytu nedošlo. 4. Súd vykonal dokazovanie faktúrou č OF20189001 zo dňa 12.06.2018, preberacími protokolmi zo dňa 06.03.2017 a 24.04.2017 a faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny č. 9173159223 zo dňa 12.06.2017. 5. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní dňa 06.03.2017 prevzali od žalobcu do užívania predmetný byt, ktorý následne nadobudla a dňa 24.04.2017 od žalobcu prevzala do užívania obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., že žalobca po skončení užívania predmetného bytu žalovanými týmto vyúčtoval náklady spojené s jeho užívaním, súčasťou ktorých bola aj úhrada za dodávku a distribúciu elektriny a „položka ostatné“, nárok na zaplatenie ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní, vo výške 199,28 €, že žalovaní tieto náklady žalobcovi nahradili, že žalobca túto náhradu vrátil na bežný účet obchodnej spoločnosti LJP, s.r.o., v banke, z ktorého bola táto náhrada zaplatená, a že dodávateľ elektriny vyúčtoval úhradu za dodávku a distribúciu elektriny za obdobie od 01.01.2017 do 06.05.2017 vo výške 21,34 €. 6. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobcovi proti žalovaným vznikol nárok na náhradu uvedenej úhrady za dodávku a distribúciu elektriny a „položky ostatné“. 7. Na základe tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal svoj nárok na náhradu „položky ostatné“. Počas konania tvrdil, že sú v nej zahrnuté náklady na „farbu, ktorú žalovaní dostali po tom, ako začali byt užívať a prerábať ho, ďalej obvodové lišty k parketám, nakoľko boli prebudované steny, a vysprávkové hmoty, nakoľko pri
tejto prerábke došlo aj k poškodeniu“. Na preukázanie svojich tvrdení o dodaní týchto materiálov však nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy. Naopak, z uvedených preberacích protokolov súd zistil, že tak žalovaní, ako aj obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., prevzali od žalobcu predmetný byt bez akýchkoľvek vád. Žalobca v žiadnom listinnom dôkaze riadne nešpecifikoval „položku ostatné“ napriek tomu, že žalovaní od začiatku konania túto položku spochybňovali a uvádzali, že nie je jasné, čo je v nej zahrnuté. Na preukázanie nároku žalovaného na náhradu tejto položky samo osebe nie je dostatočné ani jej nahradenie zo strany žalovaných v minulosti. Na rozdiel od obchodného práva totiž zaplatenie dlhu nemá rovnaké účinky ako jeho uznanie. 8. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v civilnom procese, spor, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie sporu (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou jeho strán. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú jeho stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. 9. Na základe tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania má súd ďalej preukázané, že žalobca nemá nárok na náhradu úhrady za dodávku a distribúciu elektriny v uplatnenej výške. Z faktúry dodávateľa elektriny súd zistil, že tento žalobcovi vyúčtoval úhradu za dodávku a distribúciu elektriny vychádzajúc zo spotreby elektriny vo výške 7 kWh, vypočítanej z počiatočného stavu elektromeru ku dňu 01.01.2017 vo výške 72 kWh a konečného stavu elektromeru ku dňu 08.06.2017 vo výške 79 kWh. Z preberacieho protokolu zo dňa 06.03.2017 súd zistil, že žalovaní od žalobcu prevzali predmetný byt do užívania so stavom elektromera vo výške 79 kWh. Z uvedeného vyplýva, že spotreba elektriny, na základe ktorej dodávateľ tejto elektriny vyúčtoval žalovanému úhradu za jej dodávku a distribúciu, vznikla v celom rozsahu pred odovzdaním predmetného bytu do užívania žalovaným. Žalobca teda nemá nárok na náhradu položiek faktúry dodávateľa elektriny, ktoré sú závislé od výšky spotreby. Naopak, má nárok na náhradu mesačnej platby za príkon, ktorá nie je závislá na výške spotreby, ale len na dĺžke užívania ističa. Z faktúry dodávateľa elektriny vyplýva, že táto platba predstavuje sumu vo výške 3,13 € mesačne bez dane z pridanej hodnoty, teda sumu vo výške 3,756 € s touto daňou. Z preberacích protokolov súd zistil, že žalovaní predmetný byt užívali od 06.03.2017 do 24.04.2017, teda 1,639 mesiaca. Žalobca teda má proti žalovaným nárok na náhradu uvedenej platby v rozsahu 6,16 €. 10. Súd má ďalej preukázané, že užívateľmi predmetného bytu a plnení spojených s jeho užívaním boli žalovaní len v období od 06.03.2017 do 24.04.2017, kedy tento byt prevzala obchodná spoločnosť LJP, s.r.o., v súvislosti s jeho nadobudnutím. Uvedené platí prinajmenšom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Akékoľvek nároky žalobcu vo vzťahu k tomuto bytu vzniknuté po 24.04.2017 sú vzťahmi medzi žalobcom a uvedenou obchodnou spoločnosťou. Prípadné užívanie predmetného bytu žalovanými po tomto dni a nároky z neho vzniknuté sú vzťahmi medzi žalovanými a uvedenou obchodnou spoločnosťou. 11. Napriek uvedenému nároku žalobcu na náhradu príslušnej časti mesačnej platby za príkon súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže má preukázané, že žalovaní mu ju uhradili. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca túto náhradu vrátil obchodnej spoločnosti LJP, s.r.o., teda nie žalovaným, a to napriek tomu, že konateľom a spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti je žalovaný v rade 1. Opätovne teda platí, že prípadný nárok žalobcu na vrátenie tejto náhrady je vzťahom medzi ním a uvedenou obchodnou spoločnosťou. Žalovaným túto náhradu nevrátil a je potrebné ju teda považovať za uhradenú. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Vo veci mal žalovaný plný úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu. 14. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.