Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-84-2021.pdf
PDF · 174.13 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. H., N. F. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: W. H., N. F.P. XX.XX.XXXX, C. A.: C. XXXXX/XXC, A., zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Madejom, so sídlom: Laurinská 3, Bratislava a otca: Š. W., N. F. XX.XX.XXXX, C. A.: K., P. na F.: F. B., Q.. B. XXXXX/X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15.04.2021, č.k. 49P/57/2020-180, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15.04.2021, č.k. 49P/57/2020-180, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom, zo dňa 15.04.2021, č.k. 49P/57/2020-180, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne od 10.10.2019, ktorú sumu je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 10.10.2019 do 30.4.2021 vo výške 1.309,- eur súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom máj 2021. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil, že sa rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.5.2011, č.k. 28P/49/2011-21 v časti výroku o výživnom. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého P. zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne. Návrh matka odôvodnila tým, že v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý necelé tri roky. Toho času má maloletý 11 rokov a navštevuje základnú školu. Jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu stravu prispôsobenú na intoleranciu laktózy, ktorá mu bola diagnostikovaná. Maloletý potrebuje bezlaktózové potraviny, ktoré sú podstatne drahšie s porovnaním klasických potravín. Maloletý má veľmi rád mliečne veci a denne vypije aj jednu krabicu mlieka. Len raňajky spočívajúce napr. v kokosovom nápoji a pečive predstavujú v priemere sumu medzi 3,- až 4,- eur denne (90-120,- eur mesačne). Okrem toho maloletý navštevuje súkromnú základnú školu, a to z dôvodu nedostatočnej kapacity pre žiakov štátnej základnej školy v čase nástupu do povinnej školskej dochádzky. V súčasnosti už neuvažuje o zmene základnej školy, keďže maloletý si tam vybudoval stabilný okruh kamarátov. Mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila približne vo výške 737,- eur. Maloleté dieťa potrebuje aj svoje hračky, potrebuje kultúrne, zábavné aktivity, ako kino, kolotoče, jarmok, v dnešnej dobe aj
mobil a videohry, ktoré sú spojené s nepravidelnými výdavkami, ťažko preukázateľnými. V súčasnosti poskytované výživné zo strany otca nepokrýva nevyhnutné náklady na výživu maloletého. Súčasný stav nereflektuje potreby maloletého a narúša prezumpciu práva detí na životnú úroveň rodičov.
3. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení na vyjadrenie otca k návrhu, v ktorom uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 400,- eur mesačne nesúhlasí. Uvedená suma nezohľadňuje jeho reálne finančné možnosti a schopnosti. Otec považuje vyčíslené nevyhnutné mesačné výdavky na maloletého za neprimerané, nadhodnotené a prehnané. Zároveň tieto výdavky nezodpovedajú reálne vynaloženým výdavkom za obdobie, v ktorom sa realizuje aj dištančná výučba, kedy nesporne odpadli výdavky na školskú družinu, cestovné, stravné v škole, krúžky a podobne. Výber školy matka s otcom nekonzultovala, čím si sama vyrobila vyššie výdavky na školné, ako keď by maloletý syn navštevoval riadnu štátnu školu. Otec mal výhrady aj proti pokladničným dokladom doloženým matkou do spisu, ktoré vôbec nepreukazujú to, aké konkrétne výdavky má na maloletého. Matka do spisu založila aj pokladničné doklady za tovar, ktorý nebol určený pre maloletého, ale obsahuje tovar, ktorý je evidentne určený pre matku (napr. oblečenie na pilates, výdavky na 3 telefóny a ostatné elektronické zariadenia). Otec tiež namietal, že matka dostatočne nepreukázala svoje príjmy. Žiadal, aby matka zdokladovala svoje reálne príjmy, vrátane preukázania skutočnosti, či bola poberateľkou pomoci poskytovanej zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci pandemických opatrení. Zároveň požadoval, aby matka preukázala nielen svoje pravdivé a reálne príjmy, ale aj skutočné výdavky, ktoré mala, nakoľko otec má vedomosť o tom, že maloletý syn sa vzhľadom na dištančnú formu štúdia zdržiaval prevažne u svojej starej mamy v Martine. Svoj nesúhlas s požadovanou výškou výživného otec odôvodnil tým, že má dlhodobo vysoké výdavky a pohľadávky, ktoré súvisia aj s matkou z čias spolužitia. Potom, ako sa rodičia rozišli, sa matka nestarala, ako budú vysporiadané dlhy na úveroch, ktoré bral otec od bankových subjektov, aby zabezpečil spoločné rodinné a bežné výdavky, na nájomnom, na strave a na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Svoje nevyhnutné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 1.300,- eur. Výška jeho reálneho mesačného zárobku predstavuje sumu 1.300,- eur, čo je možné dokladovať aj výplatnou páskou za jednotlivé mesiace. V sume priemerného mesačného zárobku 1.585,40 eur za rok 2020, ktorá je uvedená v potvrdení od zamestnávateľa, sú zahrnuté aj jednorazové odmeny vyplácané zamestnávateľom. Otec zároveň poukázal na skutočnosť, že napriek svojmu záujmu o maloletého sa so synom nestretáva, dokonca matka nesúhlasí ani s telefonickým kontaktom. V prípade telefonického kontaktovania mu povie, že syn s ním nechce rozprávať. Naposledy otec telefonoval na P. meniny. Okrem blahoželania k meninám a na Vianoce chcel, aby matka súhlasila s tým, aby mohol syna zobrať k svojej matke, starej matke maloletého do K. aspoň na pár dní počas prázdnin. Stará matka totiž videla maloletého naposledy počas krstu, keď mohol mať maloletý tak 1 rok. Otec sa domnieva, že jeho syn sa musí stretávať aj s jeho rodinou a minimálne so starou mamou. Trval na tom, že ak matka požaduje výživné a teraz aj jeho zvýšenie, mal by súd matke uložiť povinnosť a umožniť, aby sa otec mohol so synom stretávať bez komplikácií. So synom chce otec nadviazať normálny vzťah, lebo toto, čo teraz existuje, sa vzťahom nazvať nedá. Otec sa domnieva, že syn aj preto odmieta stretnutia a kontakt s otcom, že chce vyhovieť podmienkam novej domácnosti matky, ktorá žije s novým partnerom. Vzhľadom na reálne majetkové pomery otca a reálne náklady nevyhnutné na zabezpečenie výživy maloletého s prihliadnutím k príjmom jeho matky, otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 235,- eur mesačne, a to odo dňa vyhlásenia rozsudku.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, zmluvou o zabezpečení výučby, lekárskym potvrdením, potvrdením o príjme, nájomnou zmluvou, daňovými priznaniami, matkou založenými pokladničnými blokmi a výdavkovými dokladmi, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 28P/49/2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/49/2011-21 zo dňa 24.5.2011 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne od 1.1.2011 do 31.5.2011 a sumou 200,- eur mesačne od 1.6.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý P. 2,5 roka. Matka s ním bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur a prídavok na dieťa 21,99 eur. Popri tom pracovala na dohodu, z čoho mala príjem priemerne vo výške cca 350,- eur mesačne a ešte vo voľnom čase šila, čo predstavovalo príjem cca 150,- eur. Spolu s maloletým synom bývala v garsónke, za ktorú uhrádzala nájomné 350,- eur mesačne. Keďže syna nechceli zobrať do štátnej škôlky, navštevoval súkromnú škôlku, za ktorú matka platila 264,- eur mesačne. Maloletý z dôvodu alergie na laktózu dostával špeciálne
mlieko, mesačné výdavky s tým spojené boli cca 80,- eur. Náklady na oblečenie pre maloletého boli vo výške 50,- eur mesačne, náklady na hračky 15,- eur mesačne. Matka platila maloletému poistné vo výške 10,- eur mesačne a za odber pupočníkovej krvi ročný poplatok vo výške 50,- eur. Otec maloletého pracoval a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem cca 930,- eur. Otec býval u kamaráta, ktorému prispieval na bývanie sumou 166,- eur mesačne. Splácal niekoľko úverov, mesačné splátky činili až cca 500,- eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý P. je momentálne žiakom 6. ročníka súkromnej základnej školy. Má intoleranciu na laktózu. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Mesačné výdavky na maloletého v čase začatia konania matka vyčíslila približne vo výške 737,- eur a zahrnula medzi ne tieto náklady: školné 150,- eur, strava 260,- eur, krúžok judo 50,- eur, šachový krúžok 25,- eur, doučovanie 55,- eur, oblečenie/hygiena 60,- eur, školská družina 16,- eur, obedy v škole 13,- eur, telefón 15,- eur, lieky 30,- eur, hračky a záľuby 50,- eur, cestovné lístky na MHD 13,- eur. Z dôvodu pandémie a dištančného vzdelávania sa v priebehu konania zvýšili výdavky na doučovanie, ktorá matka vyčíslila na sumu 150,- eur. Matka podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 11.514,37 eur, výdavky vo výške 6.908,62 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 4.605,75 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 19.791,50 eur, výdavky vo výške 11.874,90 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 7.916,60 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 37.335,57 eur, výdavky vo výške 20.000 eur, výsledkom bol zisk pred zdanením vo výške 17.335,57 eur. Matka spolu s maloletým synom býva v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý uhrádza 700,- eur mesačne. Na maloletého syna poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde za obdobie od 6/2019 do 12/2019 dosiahol priemernú čistú mzdu 1.584,20 eur mesačne a za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 priemernú čistú mzdou 1.585,40 eur. Svoje nevyhnutné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu cca 1.300,- eur a zahrnul medzi ne tieto náklady: bežné výživné na syna 200,- eur, exekučné zrážky na dlh v prospech C., P..B.. 100,- eur (zostáva ešte splatiť sumu cca 4.500,- eur), exekučné zrážky na dlh v prospech B. B., P..B.. 220,- eur (zostáva ešte splatiť cca 19.000,- eur), poplatok za mobilné služby a internet 30,- eur, nájomné za izbu v Bratislave v mieste zamestnania 220,- eur, nájomné za byt v Krupine 128,47 eur, splátky dlhu fyzickej osobe 50,- eur, náklady na stravu 200,- eur, náklady na ošatenie a hygienu 100,- eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na zvýšenie výživného. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená, keď mal maloletý 3 roky. V súčasnosti má takmer 13 rokov, je žiakom 6. ročníka ZŠ a jeho výdavky sa zvýšili primerane veku. Podstatnými položkami v nákladoch je školné, ktoré vzniklo z dôvodu, že bol problém umiestniť maloletého v štátnej skole, nakoľko v čase nástupu maloletého do školy nemali v Bratislave trvalý pobyt. Neskôr to už matka nechcela meniť, lebo maloletý si zvykol na kolektív. S otcom možnosť návštevy súkromnej školy nekonzultovala, nakoľko je problém sa s ním na niečom dohodnúť. Otec buď na matku nereaguje, alebo ju uráža. Po tom, ako rodičia prestali spolu žiť, otec neprejavoval záujem o syna, navštívil ho tak raz do roka. Posledná návšteva sa uskutočnila tak pred 5 rokmi. Syn potrebuje doučovanie. Má doučovateľku študentku, ktorá k nim buď prichádza, alebo ho doučuje online. Matka to jednoducho nedokáže popri práci. Študentka berie za doučovanie na hodinu 10,- eur. Jej návštevy sa zvýšili najmä teraz v období korony, keď je dištančné vyučovanie. Syn má s touto formou problém, potrebuje vysvetliť veci. Zvýšené sú aj výdavky na stravu, nakoľko maloletý má indikovanú intoleranciu na laktózu. Pribudli aj výdavky na záujmovú činnosť maloletého. Krúžky síce teraz nenavštevuje, ale to sa obnoví. Matka otcovi nikdy v styku nebránila, vždy mal u nich otvorené dvere. Matka je živnostníčka, jej výdavky pozostávajú z takých položiek ako sú nite, látky, a podobne. Má nedoplatky za elektrinu, platí si odvody vo výške 180,- eur a 70,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť navrhovala zvýšiť od podania návrhu, dokázala by sa s otcom dohodnúť aj na sume 330,- eur mesačne. Súd by nemal prihliadať na exekúcie otca, ktoré si spôsobil sám. Otec zo svojho príjmu cca 1.580 eur mesačne môže prispievať na maloletého požadovanou sumou. Jeho zdôvodnenia, že musí platiť úvery neobstojí, nakoľko výživné má prednosť. Tieto výdavky otca vznikli v dôsledku otcovej nezodpovednosti.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje aj na výpoveď otca pred súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že so zvýšením vyživovacej povinnosti na matkou požadovanú sumu nesúhlasí. Spláca exekúcie, sú to úvery, ktoré si vzal ešte v čase, keď žili s matkou v spoločnej domácnosti. Bola to hlúposť, resp. nešikovnosť. Jeden úver si zobral na jednu osobu, aj to riešil s exekútorom, ale sa mu to nepodarilo. Momentálne spláca 100,- eur na úver v C. A. a 220,- eur úver v B. B.. Otec býva v prenajatej izbe, za
ktorú uhrádza 220,- eur mesačne. Býva tam už 2 roky. V byte okrem neho býva majiteľ a ešte jeden pán. Zaujímal sa aj o poskytnutie ubytovania od svojho zamestnávateľa, ale bolo mu povedané, že momentálne nie je nič voľné, a že sa niektoré ubytovne rušili. Otec uhrádza tiež náklady spojené s bytom v Krupine, ktorý je predmetom dedičského konania po jeho otcovi. Súrodenci sa odmietajú podieľať na týchto nákladoch. Otec tam chodieva na víkend skontrolovať tento byt. Nakoniec, pokiaľ by ten byt získal, raz ho po ňom zdedí maloletý syn. Preto aj bojuje o tento byt, aby mal kde so synom prespať, keď si s ním vytvorí vzťah. Mal za to, že matka by mohla svoje výdavky kontrolovať a nie objednávať si drahé jedlá. Pokiaľ by sa otec so synom stretával, tak by mu aj on niečo kúpil. Navrhované sumy výživného 400,- eur, resp. 330,- eur sú pre otca likvidačné, to ho finančne zruinuje. Z matkou vyčíslených výdavkov na maloletého otec namietal výdavky na školné a za doučovanie, ktoré považoval za neprimerane vysoké a vysoký výdavok je podľa otca aj za stravu.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 11 rokov, teda výdavky na maloletého sa bezpochyby zvýšili. Poukázal aj na to, že otec sa s maloletým synom nestretáva, nemá výdavky spojené so stretávaním. V budúcnosti, keď bude vzťah medzi nimi fungovať a bude sa realizovať stretávanie, možno prehodnotiť úpravu výživného. Niektoré výdavky považoval za diskutabilné. Suma, ktorú navrhuje otec, je nízka. S ohľadom na výdavky maloletého a ich odôvodnenosť navrhoval upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v rozsahu od 280,- - 320,- eur mesačne.
8. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného pre maloleté deti tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo takmer 10 rokov. V čase pôvodného konania mal maloletý P. necelé 3 roky, v súčasnosti má 12 rokov, navštevuje 2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho došlo aj k zvýšeniu jeho nákladov. Výživné, ktoré požadovala matka v návrhu, považoval súd prvej inštancie za neprimerane vysoké. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého na sumu 737,- eur, v priebehu pojednávania túto sumu upravila na 837,- eur mesačne (zvýšenie výdavkov na doučovanie o 100,- eur mesačne). Niektoré výdavky maloletého súd prvej inštancie nezohľadnil, a to náklad na doučovanie vo výške 150,- eur mesačne, ktorý je podľa názoru súdu neprimerane vysoký. Ďalší výdavok, ktorý súd prvej inštancie považoval za neprimerane vysoký, je výdavok na stravu vo výške 300,- eur mesačne. Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu prvej inštancie hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 100,- eur priemerne mesačne. Súd akceptuje maximálne 2,5 násobok tejto sumy, ktorý považuje za primeraný veku maloletého, ako aj jeho zdravotným problémom. Za neprimerané vysoké považoval súd prvej inštancie aj výdavky maloletého na hračky a záľuby (50,- eur mesačne), ktoré matka nepreukázala. Vzhľadom na vek maloletého, ako aj odôvodnenosť a výšku jednotlivých výdavkov sa súd prvej inštancie ustálil na výdavkoch maloletého vo výške cca 550 - 600,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletého súd prvej inštancie rozložil na obidvoch rodičov rovnakým dielom. Matka síce dosahuje vyšší príjem ako otec, a teda jej podiel by mal byť vyšší, na druhej strane nemožno nebrať do úvahy, že svojou osobnou starostlivosťou o maloletého kompenzuje svoj príspevok na výživu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 270,- eur mesačne, berúc do úvahy, že ani kolízny opatrovník, ani otec sa výrazne od tejto sumy neodchýlili. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj možností otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považoval súd prvej inštancie za primeranú možnostiam otca vzhľadom na výšku jeho príjmu. Poukázal na to, že výživné, ktoré určil, zodpovedá cca 18 % z príjmu otca, je rozhodne v možnostiach otca uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. Súd prvej inštancie uviedol, že i pokiaľ by súd nebral do úvahy odmeny k pravidelnému príjmu (na čo však nie je dôvod), i z tohto príjmu by určené výživné nepredstavovalo viac ako cca 23 %, čo považuje súd prvej inštancie za absolútne primerané. Výživné, ktoré spočiatku navrhoval otec, a to vo výške 235,- eur mesačne považoval súd prvej inštancie za nezodpovedajúce ani príjmu otca, ani jeho možnostiam a hlavne navrhovaná suma nezodpovedala výdavkom maloletého. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol, a to vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletého, príjmy a možnosti rodičov a z toho vyplývajúci podiel rodičov na nákladoch maloletého. Zročné výživné súd prvej inštancie vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 10.10.2019 do 30.4.2021 (18 mesiacov + alikvotná časť za mesiac október 2019), čo predstavuje výšku 1.309,- eur (70,- eur x 18 mesiacov =1260,- eur + 49,- eur alikvotná časť za mesiac október 2019).
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie. Namieta, že uvedená suma nezohľadňuje reálne finančné možnosti a schopnosti povinného rodiča. Otec považuje vyčíslené nevyhnutné mesačné výdavky za neprimerané, nadhodnotené a prehnané a nezodpovedajú reálne vynaloženým výdavkom za obdobie, v ktorom sa realizuje aj dištančná výučba, kedy nesporne odpadli výdavky na školskú družinu, cestovné, stravné v škole, krúžky a podobne. Matke sa znížili výdavky aj preto, že maloletý nežije v spoločnej domácnosti s matkou, ale zdržiava sa u svojej starej mamy v Martine. Matka sa domáhala zvýšenia výživného z dôvodu, že maloletý je citlivý na lepok a údajne má diagnostikovanú celiakiu, doklady o zdravotnom stave predložené neboli, a ani z dokladov predložených nevyplynulo, či sa jedná o bezlepkovú stravu. Otec má výhrady proti pokladničným dokladom doložených matkou, nakoľko neboli preukázané skutočnosti, že konkrétne potraviny sú pre maloletého a že ide o špeciálne potraviny. Ani na jednom z predložených dokladov neboli potraviny pre celiatikov, či už bezlepková múka, bezlepkové cestoviny, ovocie, zelenina. Namiesto toho doklady upozorňovali hlavne na skutočné náklady na stravu maloletého, a to samé sladkosti, Alpro Kokos nápoj, SchokoDessert a ďalšie sladkosti a k tomu ešte aj fľaša vína. Aj napriek výzve súdu na pojednávaní 16.02.2021 matka nepredložila lekársky podložené tvrdenie, ani stanovenú diagnózu od lekára o špeciálnej strave maloletého a intoleranciu na lepok. Matka predložila súdu potvrdenie MUDr. Tamary Martinovič až na pojednávaní 15.04.2021, v ktorom je uvedené, že u dieťaťa je od 1. roku života zistená intolerancia laktózy. Posledné vyšetrenie bolo zo dňa 1.8.2012, čo je skoro 9 rokov, takže maloletý možno ani žiadne problémy nemá, ak nie je ani sledovaný na alergologickej ambulancii. Zároveň otec namieta, že v konaní nie sú dostatočne preukázané príjmy matky, ktorá ich dokladovala iba daňovým priznaním za rok 2018, pričom v čase prvého pojednávania vo februári 2021 už musela mať nesporne podané daňové priznanie aj za rok 2019, čo aj doplnila na pojednávaní 11.02.2021. Predložením daňového priznania matka potvrdila skutočnosť, že má značne vysoké príjmy, ktoré ďaleko prekračujú bežný priemer zamestnaného občana. Matka sa ani nevyjadrila, či bola alebo je poberateľkou pomoci poskytovanej zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci opatrenia „Prvá pomoc zamestnávateľom, zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám“. Otec nesúhlasí so zročným výživným, za obdobie od 10.10.2019 do 30.04.2021 vo výške 1.309,- eur. Otec poukazuje aj na nečinnosť a zaujatosť sudkyne JUDr. Kataríny Gašparovej, ktorá spočívala v tom, že návrh nechala v nečinnosti od 10.10.2019 do roku 11.02.2021 a tvrdí, že to bolo účelové, aby matke priznala vyššiu sumu základného výživného, a to aj spolu so zročným výživným. Údajne dôvodom toho, že sa konalo skoro po 16 mesiacoch, bola tá skutočnosť, že ho súd nevedel nájsť, nevedel zistiť jeho adresu, avšak cez Sociálnu poisťovňu si mohol súd zistiť kde pracuje a doručiť mu písomnosti do práce. Otec nesúhlasí so zročnou dobou 16 mesiacov, prieťahy v konaní boli na strane konajúcej sudkyne. Otec nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, nakoľko má dlhodobo vysoké výdavky na vlastné bývanie, ošatenie a stravu, a aj pohľadávky, ktoré súvisia aj s matkou maloletého, a ktoré spláca na základe rozhodnutia súdov. Matka maloletého sa potom, ako odišla, nestarala ako budú vysporiadané dlhy na úveroch, ktoré bral od bankových subjektov, aby zabezpečil spoločné rodinné a bežné výdavky, na nájomnom, na strave a na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Otec ďalej v odvolaní uvádza, že za obdobie 6/2019 - 12/2019 predložil súdu potvrdenie o príjme s priemernou mzdou 1.584,20 eur a za obdobie 1/2020 - 12/2020 s čistou priemernou mzdou 1.585,40 eur. Otec poukazuje na to, že priemernú čistú mzdu mu ovplyvnili odmeny, ktoré mal vyplatené pri dovŕšení odpracovaných 15 rokov v spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. a odmeny za splnenie individuálnej normy. Podľa výplatných pások za obdobie 1/2021, 2/2021 a 3/2021 je jeho priemerný čistý príjem 1.245,24 eur, čo je oproti priemeru z roku 2019 menej o 329,96 eur a oproti roku 2020 je to menej o 340,16 eur. Jeho nevyhnutné mesačné výdavky predstavujú sumu cca 1.300,- eur a pozostávajú z nákladov realizovaných priamo zrážkou zo mzdy ako stravné u zamestnávateľa - suma 101,52 eur, bežné výživné na maloletého - suma 200,- eur, exekučným príkazom na účet MCGE REGAL, s.r.o. v prospech C., P..B.. suma -180,20 eur ( zostáva mu ešte splatiť sumu cca 4.500,- eur/, iná zrážka - 1% - suma pohyblivá podľa výšky čistého príjmu - cca 13,- eur, výdavky, ktoré z účtu sťahuje exekútor exekučným príkazom vymáha EOS KSI v prospech B. B., P.. B.. - suma 220,- eur (zostáva ešte splatiť cca 19.000,- eur). Trvalým príkazom z jeho účtu sú hradené nasledovné nevyhnutné náklady - poplatok za mobilné služby a internet mesačne - suma 30,- eur, nájomné v A. v mieste zamestnania - suma 220,- eur, nájomné byt v K., V. T. - byt po nebohom otcovi zomrelom 4.4.2020 - suma -128,47 eur (dedičské konanie neukončené), splátky dlhu fyzickej osobe - suma 50,- eur. Otec ďalej uvádza náklady na stravu - suma 200,- eur, na ošatenie a hygienu - 100,- eur. Celkové výdavky predstavujú sumu 1.443,19 eur. Otec uviedol prehľady príjmov a výdavkov v tabuľke, z ktorej je zrejmé, že za posledný mesiac 3/2021 je v mínuse - 17,40 eur, neostalo mu ani na stravu, hygienu a ošatenie. Otec poukazuje na to, že jeho zárobok je poctivý, čistý a reálny. Keď
poplatí všetky podlžnosti a dlhy, ktoré má stanovené súdom a potrebuje aj niekde žiť, platiť nájomné v K., P. M. A., potrebuje sa stravovať, obliecť a potrebuje peniaze na hygienu, holiča a pod. Otec uvádza, že sa 15 rokov plahočí cez deň, aj po nociach v robote a neostane mu ani na suchý chlieb a vodu, pritom matka si žije nad pomery. Otec poukazuje i na to, že vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu dostali oznam od zamestnávateľa, že 10 dní bude odstávka celej fabriky Volkswagen Slovakia, a.s. Je otázne, ako bude naďalej pokračovať výroba, či zamestnancov dajú na 60 %, alebo sa bude prepúšťať. Vzhľadom na uvedené otec poukazuje na skutočnosť, že jeho mzda od začiatku roka poklesla zhruba o sumu cca 300,- eur a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nebral do úvahy to, že spláca spoločne dlhy a už teraz sa nachádza pod hranicou životného minima, otec žiada zníženie výšky výživného pre maloletého počnúc dňom 01.05.2021 na sumu 50,- eur mesačne. Matka netrpí nedostatkom financií. Pri náhodnom overovaní matky v Obchodnom registri SR otec zistil, že matka okrem toho, že je registrovaná v živnostenskom registri ako osoba samostatne zárobkovo činná, je registrovaná ako spoločníčka v ďalších dvoch obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, z ktorých má taktiež príjmy. Otec požaduje, aby súd prešetril majetkové pomery matky nielen čo sa týka príjmu ako SZČO, ale aj z uvedených spoločností, kde je registrovaná ako fyzická osoba - spoločník. Zároveň žiada, aby súd prešetril aj výdavky matky, ktoré uviedla ako nájomné za byt v sume 700,- eur. Otec poukazuje na to, že matka býva v podnájme v byte u svojej sestry A. T. a je presvedčený, že zavádza súd a sestre určite neplatí tak vysokú sumu za nájomné.
10. Proti rozsudku podala odvolanie zároveň matka maloletého, a to voči výrokom I, II, IV z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, a súčasne aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Matka upriamuje pozornosť na to, že protokolácia priebehu pojednávania v zápisnici nekorešponduje s prezentovanými vyjadreniami, a teda neodrážajú realitu, ktorá odznela na pojednávaní. Uvedené vyplýva aj z toho, že matka svoj pôvodný návrh na zvýšenie výživného 400,- eur zmenila na 330,- eur, teda, matka urobila zmenu petitu. Je pravdou, že odznelo aj to, že matka by bola ochotná sa s otcom dohodnúť aj na 330,- eur, ale matka zároveň explicitne prostredníctvom právneho zástupcu žiadala súd, aby ďalej rozhodol o návrhu v zmysle zmeneného petitu. Táto skutočnosť odznela aj v záverečnej reči právneho zástupcu, ktorá tiež nie je zaznamenaná v znení, v akom ju právny zástupca prezentoval. Súd prvej inštancie teda nerozhodol o zmene petitu návrhu, čím došlo k porušeniu ust. § 28 ods. 1 C.m.p. a ust. § 142 ods. 1 C.s.p. Súd prvej inštancie vychádzal z prezentovaných majetkových pomerov rodičov a potrieb dieťaťa, pričom v zásadnej miere sa venoval súd prvej inštancie len oprávnenosti výdavkov na dieťa a skúmal neprimerane prísne a podrobne len to, či matka vie preukázať výdavky na dieťa, pričom už takú mieru „starostlivosti“ nevenoval výdavkom otca. Otec explicitne na pojednávaní uviedol, že jeho exekúcie vznikli už v čase, keď sa mu narodilo dieťa, t.j. v čase, keď si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti. Matka poukazuje na to, že opakovane dôrazne pripomínali súdu, že výdavky, ktoré vznikli v dôsledku nezodpovednosti rodiča, súd nemôže brať do úvahy, na čo súd odpovedal, parafrázujeme: „je to síce pravda, ale tie výdavky sú tam.“ Bolo preukázané, že otec má čistý príjem mesačne v priemere 1.585,40 eur, avšak výdavky spojené so splátkami exekúcie vo výške 320,- eur a výdavky za akúsi splátku 50,- eur nejakej doposiaľ nešpecifikovanej fyzickej osobe, nie je možné považovať za oprávnené nevyhnutné výdavky, pretože tieto si otec zavinil sám, k čomu sa výslovne pred súdom priznal. Okrem toho otec uhrádza aj výdavky za byt, v ktorom nebýva, vo výške 128,47 eur. Bolo preukázané, že ide o náklady na byt, ktorý je predmetom dedičského konania, pričom účastníkom dedičského konania sú aj súrodenci otca. Napriek tomu, tieto náklady, ktoré ale neboli presvedčivo preukázané, platí len otec, hoci má vyživovaciu povinnosť a exekúcie. Ak takéto náklady skutočne vznikajú, minimálne je nutné, aby tieto náklady boli hradené v pomernej časti aj súrodencami otca. Ďalej matka uvádza, že prezentovaná snaha získať byt do vlastníctva v rámci dedičského konania, ktorú by následne mal dediť maloletý je naivná, najmä z pohľadu výšky exekvovaných pohľadávok otca, ktoré sú vo výške cca 23.500,- eur. Pokiaľ by tento byt aj získal, s veľkou pravdepodobnosťou bude exekvovaný. Možno teda uviesť, že otec 370,- eur platí len za exekúcie, ktoré vznikli v dôsledku ľahostajnosti a nezodpovednosti otca. Spolu s úhradou nákladov na byt, je možné uviesť, že otec minimálne sumu 430,- eur uhrádza za nie nevyhnutné výdavky. V tomto smere je odôvodnenie súdu prvej inštancie nezrozumiteľné, keď tvrdí, že určené výživné zodpovedá cca 18 % príjmu otca. Navyše, takýto postup súdu pri odôvodnení výšky výživného vo vzťahu k majetkovým možnostiam a schopnostiam otca neodráža skutočnosť a tento postup výpočtu nie je správny. Určené výživné vo výške 270,- eur skutočne predstavuje cca 18% z priemerného mesačného príjmu, avšak výživné sa neurčuje z „príjmu“ ale z „majetkových možností a pomerov“. Majetkové možnosti a pomery nie je totožný pojem, ako príjem. Majetkové pomery a možnosti rodiča, ako to ustanovuje predpis, je vecou dokazovania a ide o veličinu, ktorá sa preukáže z príjmu. Inak povedané, od príjmov rodiča sa odrátajú všetky prísne
nevyhnutné náklady na život rodiča a zostatok tvorí základ na posudzovanie majetkových pomerov pre účely kalkulácie výživného. Otec preukázal, resp. uviedol, že medzi jeho oprávnené výdavky patria len náklady na bývanie vo výške 220,- eur, náklady na stravu a hygienu vo výške 200,- eur, náklady na mobil a internet 30,- eur, pričom otec prirátal do nákladov aj 200,- eur ako bežné výživné na dieťa. Podľa názoru matky, náklady na výživné sa nemali zarátať do výdavkov pre účely výpočtu majetkových možností otca, pretože tento výdavok sa nebude hradiť popri novo určenej výške výživného, ale novourčená výška bude nahrádzať pôvodnú výšku. Otec ráta náklady na výživné duplicitne. Oprávnené výdavky otca preto tvoria 550,- eur. Z čistého mesačného priemerného príjmu 1.585,40 eur má otec oprávnené výdavky 550,- eur, t.j. súd mal vychádzať pri určovaní primeranosti uplatňovanej výšky výživného 330,- eur zo sumy 1.035,40 eur mesačne v čistom. Z tejto sumy mal súd po správnosti vyrátavať možnosti a schopnosti otca uhrádzať výživné. Z cca 1.000,- eur mesačne, bolo potom potrebné skúmať, či je navrhovaná výška výživného 330,- eur primeraná vo vzťahu k majetkovým možnostiam otca. Otec opakovane tvrdí, že táto suma je pre neho likvidačná, pretože platí aj exekúcie, avšak na neoprávnené výdavky súd nemôže prihliadať, pretože v takom prípade prenáša následky nezodpovednosti otca na dieťa. Otec, vedomý si svojej vyživovacej povinnosti mal konať uvážene, keď bez dôvodu, z „hlúposti“ pobral v mladosti úvery a pôžičky, ktoré spláca dodnes a tým argumentuje, že nevie platiť výživné. V tomto kontexte potom bolo nutné hodnotiť aj preukazovanie výdavkov na maloletého, ktoré matka podľa názoru súdu preukázala len čiastočne. Ak teda aj súd nemal za preukázané oprávnenosť všetkých výdavkov, podstatné je, že suma 330,- eur nie je neprimeraná vo vzťahu k majetkovým možnostiam otca. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a ak rodičia sú finančne spôsobilí, dieťa má právo aj na drahšie hračky, drahšie potraviny a pod. Matka vyrátala náklady na maloletého vo výške 837,- eur. Tieto náklady namietal otec ako nadhodnotené. Matka považuje za iróniu, aby otec hodnotil a posudzoval oprávnenosť nákladov dieťaťa, s ktorým sa už minimálne 5 rokov nestýka, nežije s ním v domácnosti a nevie, o čom výchova a starostlivosť dieťaťa skutočne je. Matka má síce vyššie majetkové možnosti ako otec, avšak priamo úmerne s tým je spojená aj pracovitosť matky, ktorá venuje čas na prácu, a snaží sa dieťaťu tento čas vynahradiť doučovaniami, ktoré dieťa potrebuje. Matka vysvetlila, že sama nevie maloletému vysvetliť učivo tak, aby to pochopil, a preto uhrádza doučovania. Ak by sme akceptovali rigoróznosť princípov dokazovania a tieto výdavky považovali za nepreukázané, ako to uviedol súd prvej inštancie, aj tak by to neovplyvnilo fakt, že z majetkových pomerov rodičov si obaja rodičia vedia dovoliť uhrádzať 330,- eur na dieťa. Zdôrazňovali sme a súd síce uviedol aj túto skutočnosť v odôvodnení, avšak nie v priamej aplikácii na skutkový stav, že výživné nemá kompenzovať len finančné náklady na dieťa, ale aj absentujúcu osobnú starostlivosť otca. Otec sa s dieťaťom neučí, nevenuje sa mu, neplatí mu za kolotoč, nekúpi mu zmrzlinu, neperie mu šaty, nežehlí, neupratuje atď. To všetko robí matka, popri práci a popri aj vlastnom živote. Otec po práci príde domov a má voľno. V tomto kontexte potom súd najprv mal skúmať, či výdavky uplatňované matkou sú v možnostiach otca, a až následne skúmať (najmä ak by v možnostiach otca neboli), či a do akej miery sú dôkazmi preukázané, pretože v prvom rade ide o záujem maloletého a jeho právo na životnú úroveň rodičov, až následne výdavky. Matka pripomína, že aj kolízny opatrovník navrhol odraziť sa od výšky 300,- eur a následne korigoval svoj návrh a navrhoval 280 - 320,- eur výživné. Matka nesúhlasí s tvrdením súdu, že určená suma 270,- eur sa až tak výrazne nevychyľuje z návrhu kolízneho opatrovníka, pretože ak by sme vzali priemer kolízneho opatrovníka 300,- eur, tak súd určil o 30,- eur menšiu sumu, ktorá pre matku nie je zanedbateľná. Matka má za to, že súd prvej inštancie celkovo nevyhodnotil skutkový stav správne, absolútne opomenul na to, že z mesačného čistého príjmu otca sú neopodstatnené náklady vo výške približne 430,- eur, pričom zo mzdy otca vo výške 1.585,- eur pri oprávnených výdavkoch 550,- eur, otec vie a môže uhrádzať 330,- eur. Túto sumu by mohol bez problémov uhrádzať aj keby jeho mzda bola 1.200,- eur. Matka navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého vo výške 330,- eur mesačne od 10.10.2019, ktorú je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné vo výške 2.405,- eur je otec povinný splácať po 80,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
11. Matka sa vyjadrila aj k odvolaniu otca, v ktorom uvádza, že otec namieta, že nie je preukázaná citlivosť na lepok u maloletého a tým v podstate spochybňuje zdravotný stav vlastného syna. Táto skutočnosť len preukazuje, že otec nemá o dieťati žiadne informácie, nepozná jeho potreby, nevie aký má zdravotný stav. Matka poukazuje na to, že otec maloletého viac ako 5 rokov ani len nenavštívil, a o tom, ako vyzerá vie len z fotiek. Otec zachádza až do takých absurdít, že vyjadruje pochybnosť nad legitimitou lekárskeho nálezu len z toho titulu, že lekárka je zhodou okolností menovkyňa (nič viac) substituujúceho právneho zástupcu matky. Otec vníma ako podozrivé, že matka toto potvrdenie predložila až následne na pojednávaní, avšak matka len konala na pokyn súdu, ktorý bol zaznamenaný
aj v zápisnici. Matka bola povinná súdu predložiť lekárske potvrdenie na ďalšom pojednávaní. Bolo vysvetlené aj to, že celiakia nie je niečo, čo prebolí, alebo sa len tak zbaví, ak to raz človek má, má to až do smrti, pretože histamínová intolerancia, ako aj laktózová intolerancia neprejde ako chrípka. Ďalej otec namieta príjmy matky a tvrdí, že: „nie sú preukázané príjmy matky maloletého dieťaťa W. H., ktorá ich dokladovala iba daňovým priznaním za rok 2018, pričom v čase prvého pojednávania vo februári 2021 už musela mať nesporne aj daňové priznanie aj za rok 2019, čo aj doplnila na pojednávaní.“ Matka nerozumie čo otec namieta, pretože toto tvrdenie nemá logiku. Navyše nerozumie ani, čo sleduje otec tvrdením, že “príjmy ďaleko prekračujú bežný priemer zamestnaného občana“. Uvedené je navyše aj právny nezmysel, keďže matka nie je zamestnaná, je živnostníčka, a preto nie je možné porovnávať podnikateľov so zamestnancami. Ďalej otec namieta zaujatosť sudkyne a prieťahy v konaní, za ktoré mohol údajne súd. V tejto súvislosti matka uvádza, že zodpovednosť za preberanie zásielok má každý sám za seba a pokiaľ sa otec nezdržuje na adrese trvalého pobytu, alebo adresu ani nemá a doručuje sa mu pošta do sídla obce, za toto je zodpovedný otec a nie matka alebo súd. Opätovne dochádza k prenášaniu vlastnej zodpovednosti na každého iného. Ďalej otec poukazuje na svoje výdavky, ktoré podľa jeho názoru mu nedovoľujú platiť navrhované, dokonca ani určené výživné. Otec do týchto svojich mesačných výdavkov zarátal aj exekúcie, ktoré sú prejavom drzosti otca. Navyše, otec ako výdavok zarátava aj 200,- eur, ktoré platí na výživné k dnešnému dňu, avšak táto suma sa do výdavkov nemôže zarátavať, pretože by náklady na výživné boli zarátané duplicitne. Otec 200,- eur nebude platiť aj spolu s novourčeným výživným, ale novourčené výživné bude platiť namiesto pôvodného výživného. Otcovi podľa matky absentuje akákoľvek sebakritika, zodpovednosť a rácio uvažovania vrátane pochopenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča (o to viac výdavkami neopodstatnenými). Z podania otca dokonca vyplýva jasná „hra na city“, keď otec uvádza, že deň a noc pracuje a neostane mu ani na suchý chlieb a vodu, a navrhovateľka žije nad pomery. Matka si nepožičiavala peniaze, bola zodpovedná, pracuje, snaží sa a zarába toľko koľko vie. Každý si je zodpovedný za svoju životnú úroveň. Tak matka, ako aj otec. Záverečný návrh otca na zníženie výživného na 50,- eur považuje matka za absolútne mimo realitu. V kontexte vyššie uvedeného má matka za to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť v zmysle petitu matky po jeho zmene a mal rozhodnúť o určení bežného výživného vo výške 330,- eur.
12. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že navrhovateľka predkladala súdu nedôveryhodné doklady vo výške 837,- eur, ktoré skôr súviseli s nákladmi navrhovateľky, ako maloletého. Na adresu exekúcií, ktoré opakovane pripomína matka súdu, že sú to výdavky, ktoré vznikli v dôsledku nezodpovednosti otca, poukazuje otec, že je to z časti pravda, ale prvé úvery začal brať v čase, keď žil sám a keď žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, v čase keď navrhovateľka čakala syna P. a v tom čase nepracovala. Bývali v prenajatom byte a jediným príjmom do spoločnej domácnosti bol jeho zárobok. Na pripomienku matky, že otec uhrádza aj výdavky za byt, v ktorom nebýva, a to vo výške 128,47 eur, otec uvádza, že tento byt je jeho domovom, kde vyrástol a kde býval. To, že byt majú dediť viacerí dedičia, neznamená, že majú za byt platiť, keď v ňom nebývajú, či už sestra, alebo brat žijúci v Čechách. Keďže býva v byte cez víkendy a počas voľna, náklady spojené s bytom platí sám otec. Ak by nebol býval v byte, potom by sa na platení za nájomné a služby s tým spojené spoločne alikvotne podieľali aj súrodenci otca. Otec poukazuje na to, že v prvom rade z výplaty uhrádza výživné na maloletého. Vo svojom prvom vyjadrení k návrhu navrhoval upraviť výživné na sumu 235,- eur, s ktorou matka, ani zástupca z úradu práce nesúhlasili. Ponúkal zvýšenie, ktoré mu dovoľovala aktuálna finančná situáciu. Úvery a pôžičky, ktoré má, nebude platiť do konca života. V dohľadnej dobe by mal splatiť niektoré podlžnosti, čím by sa jeho situácia zlepšila. Za obdobie 6/2019 - 12/2019 predložil otec súdu potvrdenie o príjem s priemernou mzdou 1.584,20 eur a za obdobie 1/2020 - 12/2020 s čistou priemernou mzdou 1.585,40 eur. Priemernú čistú mzdu mu ovplyvnili odmeny, ktoré mal vyplatené pri dovŕšení odpracovaných 15 rokov v spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. a odmeny za splnenie individuálnej normy. Otec poukazuje na to, že jeho priemerná čistá mzda za posledné 3 mesiace 1-3/2021 bola 1.245,24 eur, čo je oproti priemeru z roku 2019 menej o 329,96 eur a oproti roku 2020 je to menej o 340,16 eur.
13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§65 a §66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie ako matky, tak aj otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku účastníci upovedomení zákonným spôsobom.
14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zvýšení výživného potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
15. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého, ako aj na strane ich rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. V danom prípade došlo od poslednej úpravy výživného ku zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výživné na maloletého, a to v rozsahu ako určil súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že posledné určenie výživného bolo v čase, keď mal maloletý 2,5 roka. Matka návrh na zvýšenie výživného podala 10.10.2019, teda 8 rokov od poslednej úpravy výživného. Je nesporné, že sa za 8 rokov zmenili pomery na strane maloletého. Oprávnenými nákladmi nie sú len strava, ubytovanie, ošatenie, náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ale aj náklady na vzdelanie, voľnočasové aktivity, socializáciu, kultúrne vyžitie a pod. Suma 270,- eur mesačne určená ako výživné na maloletého vo veku 12 rokov v čase podania návrhu na zvýšenie výživného, je sumou primeranou na uspokojenie nevyhnutných potrieb maloletého. Dôležitá je i tá skutočnosť, že o maloletého sa výlučne stará matka, otec sa s maloletým nestýka. Osobná starostlivosť je na matke, ktorá si vyživovaciu povinnosť okrem finančného prispievania, plní aj výkonom osobnej starostlivosti. Otec v odvolaní poukazuje na výšku svojho príjmu,
ktorá mu neumožňuje platiť stanovené výživné, navyše vzhľadom k tomu, že za tri mesiace roku 2021 mal priemerný plat 1.245,24 eur, žiada znížiť výživné na sumu 50,- eur mesačne. Odvolací súd zníženie výživného považuje za absolútne nedôvodné, nedošlo ku žiadnej takej zmene pomerov na strane otca, ktorá by zníženie odôvodňovala. Len pokles príjmu za tri mesiace nie je takýmto dôvodom. Otec mal priemerný príjem cca. 1.558,- eur aj za rok 2019, aj za rok 2020. Odôvodnenie otca, že v príjme boli odmeny k 15- tim odpracovaným rokom sa javí ako účelové, keď takýto príjem dosiahol nie len v roku 2020, ale aj v predchádzajúcom roku. Navyše aj pri čiastočnom poklese príjmu, je zvýšenie výživného o 70,- eur mesačne plne opodstatnené. Otec poukazuje na to, že má veľké výdavky v súvislosti s úvermi, ktorých časť si zobral v čase, keď žil s matkou v jednej domácnosti a mali už aj maloletého, a teda požičané peniaze minul aj na ich potreby, čo by mal súd brať do úvahy. Matka na druhej strane v odvolaní poukazuje na to, že výdavky na splácanie úverov by súd nemal vôbec brať do úvahy, nakoľko je to nezodpovednosť otca, že si tieto úvery bral. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne pristúpil k rozsahu zvýšenia výživného aj so zohľadnením časti nákladov otca na splátky úverov, keď matka nerozporovala, že časť úverov bola otcom zobratá v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, a teda použitá na ich spoločné výdavky. Odvolací súd však podotýka, že náklady na splátky úverov nemôžu byť zarátané v celom rozsahu ako oprávnené náklady otca a splácanie úveru zo strany otca nemôže byť na ujmu zabezpečenia nevyhnutných nákladov na jeho maloleté dieťa. Na vyživovacej povinnosti otca, určenej v závislosti na nákladoch na maloletého a otcových možností a schopností, nemení nič ani skutočnosť, že matka dosahuje vyšší príjem, ako otec. Otec v odvolaní poukazuje na to, že matka je aj spoločníčka v spoločnosti s ručením obmedzeným a súd neskúmal, či má z tejto pozície spoločníka príjem. Odvolací súd dospel k záveru, že matka preukázala svoj hlavný zdroj príjmu, čo ani otec nenamietal, a to predložením účtovných závierok. Aj keby matka mala nejaký príjem z toho, že je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, neznamenalo by to, že je otec povinný platiť nižšie výživné, ako zodpovedá jeho pomerom, možnostiam a schopnostiam a oprávneným nákladom na maloletého. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, a to bez ohľadu na to, či rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, má taký príjem, že je schopný z neho zabezpečiť všetky náklady maloletého aj sám. Otec má riadny stály príjem na úrovni cca. 1.300,- - 1.500,- eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá a s prihliadnutím na oprávnené náklady na maloletého je plne v možnostiach otca platiť výživné v sume 270,- eur mesačne. K odvolacím argumentom matky, ktorá poukazuje na to, že náklady na maloletého sú vo výške 800,- eur mesačne, odvolací súd uvádza, že náklady dieťaťa sa musia prispôsobiť pomerom rodičov, ich životnej úrovni. Matkou uvádzaná mesačná výška nákladov na maloletého je nadštandardná a nezodpovedá pomerom rodičov a ich životnej úrovni a nemožno túto sumu považovať za primeranú. Ak matka vynakladá vyššie výdavky na maloletého ako to umožňujú reálne pomery rodičov, nemožno to pripísať na ťarchu otca. Výdavok na súkromnú školu vo výške 150,- eur mesačne, bolo rozhodnutie matky, výber školy nekonzultovala s otcom, a ani nepreukázala, že nebolo možné maloletého v čase zápisu do škôl prihlásiť na trvalý pobyt v Bratislave, keď mala matka úmysel sa v Bratislave zdržiavať natrvalo a bola tu daná aj možnosť maloletého, po prihlásení na trvalý pobyt, zapísať do štátnej základnej školy, kde sú výdavky nižšie. Odvolací súd má za to, že priemerné náklady na maloletého v jeho veku, a aj so zohľadnením toho, že má od jedného roka života diagnostikovanú intoleranciu na laktózu, sú zhruba 500,- eur. Ako je už vyššie vysvetlené, má odvolací súd za to, že suma 270,- eur mesačne od otca je primerane určená k potrebám maloletého, životnej úrovni otca, jeho možnostiam a schopnostiam. Intolerancia na laktózu tu bola u maloletého už v čase posledného určenia výživného a nejde o takú dietetickú potrebu, ktorá by výrazným spôsobom zvyšovala náklady na stravu oproti dieťaťu, ktoré túto intoleranciu nemá. Matka intoleranciu na lepok u maloletého nepreukázala relevantnou lekárskou správou, z lekárskej správy, ktorú predložila súdu prvej inštancie na nahliadnutie vyplýva, že potvrdzovala len diagnostikovanú intoleranciu na laktózu. Odvolací súd má za to, že určené výživné v sume 270,- eur plne zodpovedá možnostiam otca a nákladom na maloletého aj pri akceptovaní, že otcov výdavok na byt, ktorý je predmetom dedičského konania, nie je oprávnený v celom rozsahu. Odvolací súd zdôrazňuje aj, že spor o výživné nie je sporom účtovným, nie je možné naň nahliadať len čisto z matematického hľadiska a cez tabuľky, ani cez percentuálne vyjadrenia výživného z platu rodiča. Každý spor o výživné je nevyhnutné posúdiť individuálne, zvážiť skutočné oprávnené náklady na dieťa, pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti a určiť výživné tak, aby boli potreby maloletého dieťaťa zabezpečené a malo dieťa životnú úroveň rodičov. U otca maloletého posúdením jeho pomerov nie je možné konštatovať nadštandardnú životnú úroveň, ani vyššiu úroveň, ako má matka a maloletý. V danom prípade má odvolací súd za to, že zvýšením výživného na 270,- eur mesačne, je tento vyššie uvedený zmysle a účel výživného naplnený, teda sú zabezpečené potreby maloletého tak, že má zabezpečenú životnú úroveň rodičov.
17. Otec namieta určenie mu povinnosti platiť zročné výživné. Poukazuje aj na to, že súd prvej inštancie dlho vo veci nekonal. Odvolací súd uvádza, že dĺžka konania nemá vplyv na posúdenie merita veci, výživné je nutné ustáliť podľa už vyššie uvedených kritérií. Účastník, ak má za to, že boli spôsobené prieťahy v konaní, má možnosť využitia iných právnych prostriedkov, podania sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, prípadne ústavnej sťažnosti. Odvolací súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní a tieto ani nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Taktiež otcom uvedené nekonanie súdu nie je dôvodom na nepriznanie zvýšenia výživného od podania návrhu na súd. V čase podania návrhu tu bola zmena pomerov, ktorá odôvodnila zvýšenie výživného. Otcovi nič nebránilo, aby aj sám dobrovoľne platil vyššie výživné, ako bolo určené v čase keď mal maloletý 2,5 roka. Ide o prvoradú zákonnú povinnosť otca plniť výživné v primeranom rozsahu a musel si byť otec vedomý toho, že náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného narástli. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výživné zvýšil od podania návrhu na súd a správne určil aj povinnosť otcovi uhradiť zročné výživné.
18. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o zmene návrhu, keď najprv žiadala 400,- eur výživné a neskôr upravila návrh na 330,- eur. Odvolací súd dospel k názoru, že nejde o pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia a poukazuje v tomto smere na ust. § 67 C.m.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navyše pri určení výživného súd nie je viazaný návrhom, súd sám musí vykonať dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, ktoré mu dáva dostatočný podklad k určeniu výživného podľa zákonných kritérií a nie je rozhodujúce akú sumu žiada navrhovateľ. Súd môže prisúdiť menej, aj viac, a to podľa kritérií na určenie výživného. Preto uznesenie o pripustení zmeny návrhu v tomto prípade je iba čisto formálnym rozhodnutím, bez následkov na rozhodnutie vo veci samej a posúdenie veci samej súdom.
19. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo obstáť. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď zvýšil výživné na maloletého na sumu 270,- eur mesačne, keď od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého a určená výška výživného zodpovedá oprávneným nákladom na maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
20. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).