Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/126/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Plzeňský Prazdroj Slovensko, a.s., so sídlom Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 31 648 479, právne zastúpený: Mgr. Jan Ambrož, usadený euroadvokát, so sídlom Černyševského 3427/26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 810 511, proti žalovanému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX C., podnikajúci pod obchodným menom R. - BERG, s miestom podnikania U. IČO: 34 225 269, právne zastúpený: Mgr. Michal Grošaft, advokát, so sídlom A. XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -323 zo dňa 16. júla 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -323 zo dňa 16. júla 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.11.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 27.05.2016 k uzavretiu Zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, predmetom ktorej podľa čl. I ods. 1.1 zmluvy bolo stanovenie práv a povinností zmluvných strán súvisiacich najmä: a) s podmienkami nájmu konkrétnych hnuteľných vecí, b) so záväzkom partnera (žalovaného) ponúkať spotrebiteľom pivo v súlade s prílohou č. 1 zmluvy, c) s dodávkou tovaru podľa aktuálnej ponuky tovarov žalobcu v cenách podľa cenníka žalobcu aktuálne platného v deň dodania tovaru žalovanému. Podľa čl. I ods. 1.2 zmluvy dohodnutým miestom plnenia zmluvy bola prevádzkareň s názvom „LA ROSE - Mojšova Lúčka“, Mojšova Lúčka - Vodné dielo, 010 01 Mojšova Lúčka. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 5 rokov od nadobudnutia účinnosti, t.j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podpísaní zmluvy obidvomi zmluvnými stranami (čl. V ods. 5.1 zmluvy), t.j. od 01.06.2016 do 31.05.2021. Podľa čl. II ods. 2.5.1 zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie - obratový bonus za odber piva vyrábaného a/alebo distribuovaného žalobcom vo výške 6.000,- Eur bez DPH na celú dobu trvania zmluvy (5 rokov). Podľa čl. II ods. 2.5.3 zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému na budúci obratový bonus zálohu na celú dohodnutú dobu trvania zmluvy (5 rokov) vo výške 6.000,- Eur bez DPH. Dohodnutú zálohu na budúci bonus mal zaplatiť žalobca žalovanému bankovým prevodom najneskôr do 45 dní odo dňa podpisu zmluvy. Žalobca zaplatil žalovanému zálohu na obratový bonus vo výške 6.000,- Eur v súlade s čl. II ods. 2.5.1. a 2.5.3 zmluvy dňa 20.06.2016 bankovým prevodom na účet žalovaného. Podľa čl. 2.1 zmluvy sa žalovaný zaviazal predávať a podávať v prevádzke pivo vyrábané

a/alebo distribuované žalobcom v súlade s prílohou č. 1 zmluvy. Podľa čl. II ods. 2.2 zmluvy sa žalovaný zaviazal počas celej doby trvania zmluvy exkluzívne predávať v prevádzke dohodnuté pivo a počas celej doby trvania zmluvy nemať v prevádzke v ponuke pre spotrebiteľa iné ako dohodnuté pivo v zmysle prílohy č. 1. Podľa čl. II bod 2.5.4, štvrtá veta zmluvy v prípade, ak partnerovi/žalovanému nevznikol nárok na bonus (nesplnil podmienky priznania bonusu), je partner/žalovaný povinný vrátiť zálohu v príslušnej výške v lehote do 30 dní od vykonania vyhodnotenia, a to na základe písomnej výzvy vystavenej pivovarom. Podľa čl. II bod 2.7 zmluvy v prípade predčasného skončenia zmluvy podľa čl. IX zmluvy, a to aj čiastočného, bude vykonané mimoriadne vyhodnotenie bonusu zo strany žalobcu. V takomto prípade sa vyhodnocuje obratový bonus podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva bez DPH k obratu podľa bodu 2.3 zmluvy za obdobie trvania zmluvy, teda počas 5 ročného obdobia trvania tejto zmluvy kumulatívne. Toto ustanovenie sa aplikuje tiež v prípade, ak z akýchkoľvek iných dôvodov dôjde k predčasnému skončeniu plnenia tejto zmluvy zo strany žalovaného, a to aj čiastočnému. Žalovaný listom zo dňa 20.06.2018 dal žalobcovi výpoveď zo zmluvy s tým, že výpovedná doba uplynula dňom 31.08.2018. Nakoľko došlo k predčasnému skončeniu zmluvy podľa čl. IX zmluvy na základe výpovede zo strany žalovaného, žalobca vykonal vyhodnotenie obratového bonusu dohodnutého podľa zmluvy, z ktorého vyplynulo, že žalovaný podmienky priznania bonusu nesplnil, nakoľko percentuálne plnil zmluvu len na úrovni 50,38% (vyhodnotené ako percentuálny podiel realizovaného obratu k očakávanému 5-ročnému obratu). Podľa čl. II bod 2.5.1 zmluvy obratový bonus môže byť partnerovi žalovanému priznaný len v prípade, ak percentuálny podiel realizovaného obratu a očakávaného obratu počas doby trvania zmluvy bude najmenej 70 % a poskytne sa najviac vo výške 110 %. Keďže žalovaný nedosiahol 70 % obratového bonusu/očakávaného obratu podľa čl. II bod 2.5.1 zmluvy, žalobca listom zo dňa 19.09.2018 vyzval žalovaného k vyplateniu sumy vo výške 6.000,- Eur, t.j. zálohy vopred vyplatenej pri podpise zmluvy. Zásielku si žalovaný prevzal dňa 15.10.2018. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nevysporiadal. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 6.000,- Eur.

2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. zo dňa 13.02.2019), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé. Žalobca nárok odvíja od ustanovenia čl. II, bod 2.5.1. Zmluvy o obchodnej spolupráci. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný najmä z dôvodu, že zo strany žalovaného dochádzalo v období platnosti zmluvy k výpadkom dodávok tovaru, čím na strane žalobcu dochádzalo k porušeniu jeho povinnosti uvedenej v 2.6. zmluvy, ktorý stanovuje: „v prípade, že pivovar v rámci svojej podnikateľskej činnosti prestane zabezpečovať dodávky tovaru do maloobchodných prevádzok, zaväzuje sa partnerovi sprostredkovať iný subjekt, ktorý bude dodávať tovar z ponuky pivovaru za podmienok totožných resp. obdobných ako sú tu uvedené." Zo strany žalobcu z dôvodu existencie výpadkov dodávky tovaru nikdy nedošlo k splneniu si povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy, pričom ich spoločnosť bola nútená takéto výpadky riešiť iným spôsobom (zabezpečením náhradného dodávania tovaru z ponuky pivovaru). Za predpokladu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy, a to formou nezabezpečenia náhradnej dodávky jeho tovaru, takéto protiprávne konanie nemôže byt' na ťarchu žalovaného. Žalovaný prikladá aj komunikáciu medzi žalovaným a obchodným zástupcom žalobcu, ktorý pre žalovaného v mene žalobcu zabezpečoval dodávky tovaru od žalobcu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca konal v rozpore s ustanovením bodu 2.6. zmluvy. Aj napriek protiprávnemu konaniu žalobcu, v rozpore s ustanovením bodu 2.6. zmluvy žalovaný vždy vo svojej prevádzke ponúkal len tovar z ponuky pivovaru, ktorý v prípade výpadku zabezpečoval po vlastnej línii od veľkoodberateľov, pričom ak žalobca tvrdí, že žalovaný nedosiahol 70 % obratového bonusu, takýto údaj nezahŕňa tovar žalobcu zabezpečený žalovaným. Žalobca nijak nešpecifikoval, akým spôsobom žalobca ustálil výšku obratového bonusu, kde v prípade predčasného ukončenia zmluvy sa ustanovenia bodu 2.5.4. použijú primerane (bod 2.7. zmluvy), teda vyvstáva otázka, či takto stanovený bonus sa ráta pomerne k dobe platnosti zmluvy alebo celkovo na fixnú dobu 5 rokov, na ktorú bola zmluva pôvodne uzavretá, čo zakladá na strane žalobcu v samotnej žalobe neurčitosť a zmätočnosť.

3. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že na základe zmluvy o obchodnej spolupráci poskytol žalobca žalovanému obratový bonus vo výške 6.000,- Eur. Podľa čl. II body 2.3, 2.5.1, 2.5.3, 2.5.4 a 2.7 a čl. V. bodu 5.1 zmluvy prislúcha žalovanému obratový bonus za dosiahnutie obratu podľa bodu 2.3 zmluvy za obdobie trvania zmluvy, teda 5-ročné obdobie (19.660,- Eur x 5 = 98.300,- Eur), a to pri splnení podmienok kumulatívne, pričom môže byť priznaný iba ak obrat počas doby trvania zmluvy bude najmenej 70 %. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade predčasného skončenia zmluvy vyhodnotí žalobca bonus počas doby trvania zmluvy za celé obdobie 5-ročného trvania zmluvy, pričom

tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Podľa okresného súdu sú tieto zmluvné dojednania určité a zmluva stanovila, ako, z čoho a za aké obdobie sa obrat vypočíta. Zmluva tak bola platná a na jej základe vznikli stranám vzájomné práva a povinnosti. Podľa vyhodnotenia obratového bonusu žalovaný podmienky na jeho priznanie nesplnil.

4. K námietkam žalovaného, že zo strany žalobcu dochádzalo k výpadkom dodávok tovaru, mal okresný súd za to, že tieto tvrdenia neboli preukázané. Žalovaným predložená SMS komunikácia jeho tvrdenia nepreukazuje. Z tejto komunikácie vyplýva, že prebiehala medzi obchodným zástupcom žalobcu a žalovaným tak, ako to predpokladá bod 3 obchodných podmienok, teda v prípade, ak dochádzalo k nejakým prekážkam, bola táto skutočnosť žalovanému oznámená, napr. kvôli poruche auta Vám bude tovar dodaný zajtra. Svedok F. V. vo výpovedi uviedol iba všeobecne, že dochádzalo k výpadkom tovaru, ale presne si na to nemohol spomenúť, keďže mal 144 zákazníkov. Nepotvrdil teda, že dochádzalo ku konkrétnym výpadkom vo vzťahu k žalovanému. Ak aj k výpadkom došlo, bol žalovaný vždy kontaktovaný poverenou osobou žalobcu, vždy bola iniciatíva žalobcu riešiť dodávku tovaru. Tvrdenia žalovaného neboli preukázané ani výpoveďou svedkyne D., ktorá len všeobecne uviedla, že im tovar nebol dodaný vtedy, keď bol s nimi vedúci dohodnutý, a on si tovar zabezpečil na vlastné náklady. Tovar neobjednávala a nepoznala ani obsah zmluvy, ale uviedla, že dôvodom skončenia zmluvy boli neskoré dodávky tovaru. Okresný súd poznamenal, že svedkyňa sa pri svojich odpovediach v rámci výsluchu obracala na právneho zástupcu žalovaného. Svedkyňa však bližšie nekonkretizovala, aké množstvo, aký konkrétny tovar a kedy nebol žalobcom dodaný, ktoré objednávky boli v omeškaní, resp. neboli realizované. V konaní nebolo preukázané porušenie bodu 2.6 zmluvy žalobcom, teda že by žalobca prestal zabezpečovať dodávky tovaru a mal by preto zabezpečiť dodávku prostredníctvom iného subjektu. K námietke žalovaného, že nemá vedomosť, že by súhlasil so všeobecnými obchodnými podmienkami, poukázal okresný súd na bod 2.4.2 zmluvy, podľa ktorého sa jej účastníci dohodli, že vo veciach, ktoré zmluva neupravuje, sa budú riadiť obchodnými podmienkami pivovaru, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, ktoré konkrétne objednávky neboli žalobcom vybavené čo do množstva, druhu, termínu dodania a pod., teda, aký konkrétny tovar nedodal žalobca žalovanému riadne a včas. Nebolo tak preukázané porušenie zmluvných povinností žalobcu. Nič na tom podľa okresného súdu nemenia ani pokladničné bločky predložené žalovaným za obdobie rokov 2017 a 2018, ktoré mal žalovaný vynaložiť na nákup tovaru počas jeho výpadku. Z ich obsahu nemožno zistiť, či sa jedná o pokladničné doklady žalovaného, pričom na týchto je uvedený aj iný tovar, ako bol predmetom zmluvy. Žalovaný nešpecifikoval, v akom celkovom objeme mal odoberať tovar od iných odberateľov. Okresný súd tak nemal preukázané, že žalovaný si tovar zabezpečoval od iných odberateľov a už vôbec nie, v akom množstve a objeme. Žalovaný tvrdenia o existencii ústnej rámcovej dohody so žalobcom týkajúcej sa termínov a podmienok dodávania tovaru (pondelok, streda a piatok) nepreukázal a na preukázanie tejto ústnej dohody žiadne dôkazy nenavrhol. Rovnako nepreukázal, že by si voči žalobcovi počas platnosti dohody uplatňoval nejaké nároky, že by ho upozorňoval na nejaké konkrétne nevybavené objednávky, či výpadky dodávok tovaru, že by ho vyzýval k náprave. Tvrdenia žalovaného, že uvedené skutočnosti mali byť dôvodom výpovede, teda, že dôvodom bolo opakované porušenie dohodnutých podmienok a nezabezpečenie náhradnej dávky tovaru, neboli preukázané.

5. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný podmienky na priznanie obratového bonusu nesplnil. Podľa zmluvy sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému obratový bonus na dobu trvania zmluvy vo výške 6.000,- Eur bez DPH, a to za obdobie trvania zmluvy, teda počas 5-ročného obdobia kumulatívne. Ročný obrat bol dojednaný na 200 hl piva a ročný obrat z predaja na 19.660,- Eur, čo za päť rokov predstavuje spolu 98.300,- Eur. Obratový bonus žalobca vyhodnocuje po ukončení zmluvy bez ohľadu na spôsob jej skončenia. Medzi stranami bolo nesporné, že zmluva bola ukončená predčasne na základe výpovede žalovaného zo dňa 20.06.2018, a to uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.08.2018. Zmluvný vzťah tak trval od 01.06.2016 do 31.08.2018. Podľa bodu 2.7 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade predčasného skončenia zmluvy bude vykonané mimoriadne vyhodnotenie bonusu zo strany pivovaru. V takomto prípade sa vyhodnocuje obratový bonus podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva za obdobie trvania zmluvy, teda počas 5-ročného obdobia kumulatívne. Žalobca vykonal vyhodnotenie obratového bonusu, z ktorého vyplýva, že žalovaný realizoval odber piva v objeme 466,89 hl, čo zodpovedá obratu vo výške 49.521,67 Eur, teda výpočet realizovaného obratového bonusu v percentách predstavuje 50,38 %. Na priznanie obratového bonusu bolo pritom dohodnuté plnenie najmenej v rozsahu 70 %. K vyhodnoteniu obratového bonusu žalovaný namietal to, že žalobca do objemu pre výpočet obratového bonusu nezahrnul tovar zabezpečený od iných odberateľov. Realizovaný odber v rozsahu 49.521,67 Eur

žalovaný nenamietal. Okresný súd v tomto smere uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, že do vyhodnotenia splnenia podmienok pre obratový bonus sa započítava aj iný odber tovaru a žalovaný ani nepreukázal, že si zabezpečoval tovar od iných konkrétnych odberateľov. K námietkam žalovaného o neurčitosti bodu 2.7 zmluvy poukázal okresný súd na to, že z bodu 2.5.1 zmluvy vyplýva, že obratový bonus bol dohodnutý na dobu trvania zmluvy, pričom prislúcha za dosiahnutie obratu počas 5-ročného obdobia kumulatívne. Kumulatívne tak museli byť splnené obidve podmienky, pričom aj v prípade predčasného skončenia zmluvy žalobca vykoná mimoriadne vyhodnotenie bonusu. Podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva bez DPH, teda aj v prípade predčasného skončenia zmluvy, museli byť kumulatívne splnené podmienky naplnenia obratu počas doby trvania zmluvy. K výkladu žalovaného, že pri obrate v rozsahu 49.521,67 Eur splnil minimálne požadovaný obrat za každý rok počas platnosti zmluvy, ktorá trvala 2 roky a 66 dní, okresný súd uviedol, že tento výklad nie je správny, pretože nie je v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, keďže sa vyžadovalo splnenie obratu počas 5-ročného obdobia. Pokiaľ žalovaný podmienky na priznanie obratového bonusu nesplnil, je povinný ho vrátiť v celkovej výške, nie iba pomernú časť, ako to uvádzal žalovaný, keďže takúto možnosť zmluva neupravovala. Žalovaný tak nesplnil podmienky na priznanie obratového bonusu, keď dosiahol podiel obratu iba 50,38 % a nie minimálne 70 % podľa zmluvy. Nárok na obratový bonus mu tak nevznikol. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že takéto ustanovenie zakladá neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu nevyváženosti práv a povinností zmluvných strán, okresný súd uviedol, že na obidvoch stranách sporu vystupujú podnikatelia, medzi ktorými bol uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah a nie spotrebiteľská zmluva. Nejde teda o neprijateľnú podmienku ani o nekalú zmluvnú podmienku. Zároveň okresný súd poukázal na zásadu, podľa ktorej zmluvy majú byť dodržiavané a podľa ktorej platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe zmluvné strany. Od podnikateľov sa vyžaduje nielen odborná starostlivosť, ale sa predpokladá určitá obozretnosť a profesionalita aj čo sa týka uzatvárania zmluvných vzťahov. Ak sa strany v zmluve dohodli na konkrétnych zmluvných podmienkach, bolo potrebné plniť to, na čom sa dohodli.

6. Okresný súd tak mal preukázané, že žalobcovi vzniklo právo požadovať vrátenie poskytnutého obratového bonusu vo výške 6.000,- Eur a žalovanému vznikla povinnosť tento bonus vrátiť spolu s úrokom z omeškania od 15.11.2018 do zaplatenia. Žalobca žalovaného na vrátenie sumy 6.000,- Eur vyzval listom zo dňa 19.09.2018 v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 19.10.2018 a počnúc dňom 15.11.2018 sa tak žalovaný dostal do omeškania, a preto okresný súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s ust. a žalobcovi, ktorý bol úspešnou stranou sporu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. V odvolaní poukázal na čl. 2.6 zmluvy, podľa ktorej sa pivovar, ak prestane zabezpečovať dodávky tovaru, zaviazal partnerovi sprostredkovať iný subjekt, ktorý bude dodávať tovar z ponuky pivovaru. Žalobca tak mal dodávať tovar vo vopred dohodnutých dňoch na pravidelnej báze. V zmysle ústnej dohody sa malo jednať o dodávky vždy v pondelok, v stredu a v piatok. Svedkyňa D. potvrdila, že sa stávalo, že im tovar nebol dodaný vtedy, keď bol s nimi žalovaný dohodnutý, žalovaný na vlastné náklady musel ísť sám pre tovar, a preto s nimi zmluvu zrušil. Aj z obsahu svedeckej výpovede F. je zrejmé, že dochádzalo k výpadkom zo strany žalobcu s dodávkami tovaru žalovanému. V prípade výpadku si žalovaný musel zabezpečovať tovar sám a takýto tovar sa už nezarátaval do obratového bonusu podľa zmluvy. Žalobca zároveň nikdy pre žalovaného nesprostredkoval dodávky z maloobchodných prevádzok, ktoré by sa započítavali aj do obratového bonusu. V zmysle zmluvy mal byť počas dohodnutého obdobia 5 rokov obrat žalovaného vo výške 98.300,- Eur. Počas 5-ročného obdobia trvania zmluvy mal byť minimálne v rozsahu 70 %, teda 68.810,- Eur, t.j. 13.762,- Eur za rok. Zmluva bola pritom platná dva roky a 66 dní, za ktoré obdobie vykonal žalovaný obrat vo výške 49.521,67 eur, teda 16.507,22 Eur, ak by zmluva trvala tri roky. Žalovaný pomerne počas platnosti zmluvy splnil minimálne požadovaný obrat 13.762,- Eur a je možné predpokladať, že v prípade, ak by nedošlo k ukončeniu zmluvy z dôvodu protiprávneho konania žalobcu čo do zabezpečenia dodávky tovaru, žalovaný by obratový bonus naplnil. Podľa žalovaného je neurčité ustanovenie bodu 2.7 zmluvy, v zmysle ktorého sa v prípade predčasného ukončenia zmluvy vyhodnocuje obratový bonus podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva bez DPH k obratu podľa bodu 2.3 zmluvy za obdobie trvania zmluvy, teda počas 5-ročného obdobia trvania tejto zmluvy kumulatívne. Toto ustanovenie na jednej strane uvádza, že obratový bonus sa vyhodnocuje počas trvania zmluvy za obdobie trvania zmluvy, a teda dovetok „teda počas 5 ročného obdobia trvania tejto zmluvy kumulatívne“

je v rozpore s hlavnou vetou, v zmysle ktorej sa obrat vyhodnocuje za obdobie trvania zmluvy, t.j. skutočná doba platnosti zmluvy. Pri predčasnom ukončení zmluvy je vyhodnocovanie obratového bonusu ako keby zmluva trvala 5 rokov nelogické, nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi a dobrými obchodnými vzťahmi a zakladá neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu nevyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Dôvodom ukončenia zmluvy zo strany žalovaného bolo protiprávne konanie žalobcu. Postoj, ktorý prezentuje žalobca, by mu umožňoval protiprávne konať, poškodzovať práva žalovaného a v prípade, ak by žalovaný zmluvu ukončil, požadovať od neho plnenie poskytnutého bonusu v celej výške. Žalovaný nerozporuje právo žalobcu odoprieť splnenie objednávky z dôvodov uvedených v bode 3.4 obchodných podmienok za predpokladu, že žalobca si splní svoju oznamovaciu povinnosť, k čomu však nedochádzalo. V takom prípade je žalobca povinný postupovať v súlade s bodom 2.6 zmluvy a sprostredkovať žalovanému dodávky tovaru z maloobchodu, ktorých odobratie sa započíta do obratového bonusu. Samotný žalobca pritom konal v rozpore s bodom 3.3 obchodný podmienok, keď uvedeným spôsobom nepotvrdzoval objednávky žalovaného čo množstva a druhu. Medzi stranami existovala rámcová ústna dohoda o dodávkach tovaru v pravidelných týždenných intervaloch, ktorá následne buď bola alebo nebola zrealizovaná. Ak objednávka bola zrealizovaná, nikdy zo strany žalobcu nedošlo k jej potvrdeniu. Bolo povinnosťou žalobcu objednávku potvrdiť alebo ak sa objednávka nezrealizuje, postupovať podľa bodu 2.6 zmluvy. Pre žalovaného bolo ťažké splniť dohodnuté kvóty, keďže žalobca si svoje povinnosti neplnil a tovar nedodával. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právnej zástupkyne namietal, že odvolanie nemá náležitosti podľa . Podľa tohto ustanovenia je povinnosťou odvolateľa uviesť konkrétny odvolací dôvod uvedený v , pričom v podanom odvolaní nie je zmienka o tom, že žalovaný považuje rozhodnutie za nesprávne, a teda neuvádza odvolací dôvod. Žalobca tak navrhoval odvolanie odmietnuť. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a stotožnil sa s dôvodmi v ňom uvedenými, pričom citoval podstatnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Podľa žalobcu majú závery okresného súdu oporu vo vykonanom dokazovaní a boli z nich vyvodené správne právne závery. Žalovaný v podstate ani správnosť týchto záverov nenamieta a svoju obranu zakladá iba na tvrdení, že výpovedi zmluvy predchádzalo porušovanie povinnosti zo strany žalobcu pri dodávkach piva. Takáto obrana žalovaného je právne bezvýznamná, keďže z obsahu výpovede danej zo strany žalovaného dňa 20.06.2018 vyplýva, že zmluvu vypovedal podľa čl. IX bod 9.1 písm. d), teda bez uvedenia dôvodu. Obrana žalovaného založená na tvrdeniach o porušovaní povinností zo strany žalobcu je tak právne bezvýznamná, keďže výpoveď takýmito tvrdeniami nebola odôvodnená. Vo výpovedi samotný žalovaný žiadal žalobcu o vyčíslenie zostatkovej hodnoty obratového bonusu, teda si zjavne bol vedomý svojej povinnosti tento bonus vrátiť. Následne v konaní už tejto nárok považoval za nedôvodný. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

9. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -385 zo dňa 11.4.2022 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli v spojení s ust. splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku Krajským súdom v Žiline.

12. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Vo vzťahu k podanému odvolaniu a námietke žalobcu, že odvolanie nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, keď v ňom absentuje uvedenie odvolacích dôvodov, krajský súd uvádza, že v zmysle úpravy ust. je potrebné každé podanie posudzovať podľa jeho obsahu. Odvolanie žalovaného datované dňa 12.09.2021 (č.l. 348 spisu) obsahuje odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania, a tiež námietky voči právnemu posúdeniu veci okresným súdom. Podľa obsahu tohto podania je preto nepochybné, že žalobca v podanom odvolaní aj bez ich výslovného uvedenia vymedzil odvolacie dôvody podľa , , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd preto konštatuje, že nezistil také vady žalovaným podaného odvolania, ktoré by odôvodňovali jeho odmietnutie v zmysle úpravy ust. .

17. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu v tejto časti a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

18. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na uvedený záver o rozsahu odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, posudzoval krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu práve v rozsahu takto vymedzených odvolacích dôvodov. K týmto dôvodom krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

19. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, keď podľa žalovaného z dokazovania vyplývalo (podľa svedeckých výpovedí), že v čase rokov 2016 až 2018 dochádzalo k viacerým výpadkom zo strany žalobcu s dodávkami tovaru žalovanému a ak si následne žalovaný tovar zabezpečil sám, takýto tovar sa už do obratového bonusu podľa zmluvy nezapočítal. V tomto smere žalovaný poukázal na úpravu čl. II bodu 2.6 zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Krajský súd vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného považuje za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedok F. sa ku konkrétnym otázkam výpadkov dodávok tovaru pre žalovaného vyjadriť nevedel, a to s ohľadom na skutočnosť, že mal na starosti 144 zákazníkov a pre žalobcu pracoval 7 rokov. Zároveň uviedol, že v prípade výpadkov boli tieto zákazníkom oznamované. Svedkyňa Z. D. uviedla, že sa stávalo, že tovar nebol dodaný vtedy, keď to bolo žalovaným dohodnuté a on si musel tovar obstarávať sám na vlastné náklady, pričom pri výpadkoch nebol tovar dodatočne dodaný. Z uvedeného možno konštatovať, že k výpadkom pri dodávkach tovaru vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo. Zo strany žalovaného však v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že tieto výpadky vo vzťahu k žalobcovi akýmkoľvek spôsobom namietal, či reklamoval plnenia a rozsah služieb poskytovaných žalobcom žalovanému. Okrem toho je potrebné uviesť, že ani z vykonaných dôkazov svedeckými výpoveďami nie je možné konštatovať žiadne konkrétne prípady, kedy by k porušovaniu povinností došlo. Rovnako z vykonaného dokazovania nebola preukázaná žalovaným tvrdená ústna dohoda o tom, že tovar mal byť dodávaný pravidelne v pondelok, stredu a v piatok. Vecne správne v tomto smere okresný súd poukázal, že vo vzťahu ku svojim tvrdeniam je žalovaný nositeľom dôkazného bremena, a teda je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Okresný súd tak správne uzavrel, že zo strany žalovaného neboli preukázané konkrétne dodávky, ktoré nemali byť realizované, resp. ktoré boli v omeškaní.

20. Ak v tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca nedodával tovar a podľa bodu 2.6 tak mal žalovanému zabezpečiť iný subjekt, ktorý bude tovar dodávať, tak v zhode so závermi súdu prvej inštancie uvádza krajský súd, že nebolo preukázané, že by žalobca prestal zabezpečovať dodávky tovaru do maloobchodných prevádzok. Ak aj dochádzalo k omeškaniam, či iným problémom pri jednotlivých dodávkach, nie je možné z vykonaného dokazovania konštatovať, že by žalobca prestal zabezpečovať dodávky tovaru, a teda, že by mu vznikla povinnosť sprostredkovať žalovanému iného dodávateľa. Krajský súd je názoru, že bod 2.6 zmluvy rieši situáciu, kedy by zo strany žalobcu bola ukončená jeho činnosť týkajúca sa zabezpečovania dodávky tovaru do maloobchodných prevádzok. Len v takomto prípade by bol žalobca povinný zabezpečovať iný subjekt, ktorý namiesto neho bude naďalej túto dodávku pre maloobchodné prevádzky zabezpečovať. To, že by žalobca úplne prestal zabezpečovať dodávky, netvrdil ani žalovaný. Jednotlivé problémy pri konkrétnych dodávkach tovaru tak bolo potrebné riešiť v zmysle úpravy čl. 2.4 uzatvorenej zmluvy, ktorá odkazuje na obchodné podmienky pre dodávky tovaru. Tieto obchodné podmienky v bode 3.4 umožňovali žalobcovi nedodať tovar aj v prípade už potvrdenej objednávky nielen z dôvodu neplnenia povinností žalovaným, ale aj z iných dôvodov, napr. dovozný limit, nedostatočné alebo chýbajúce skladové zásoby a pod. Samotné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou uzatvorenej zmluvy a s ktorých znením podpisom zmluvy vyslovil žalovaný súhlas, tak obsahovali riešenie aj pre žalovaným namietané situácie týkajúce sa výpadkov v dodávkach tovaru s výslovne zakotvenou možnosťou žalobcu nedodať tovar z tam špecifikovaných dôvodov, a

to dokonca aj v prípade už potvrdenej objednávky. Aj v tomto smere je potom namieste krajským súdom poukázať na vecne správne závery okresného súdu, že žalovaný konkrétne porušenie povinností žalobcu podľa zmluvy a podľa všeobecných obchodných podmienok nepreukázal. Ak aj žalobca predložil pokladničné doklady ohľadom ním tvrdeného nákupu tovaru počas výpadkov dodávok tovaru zo strany žalobcu, tak je potrebné konštatovať, že z týchto nie je možné zistiť, či sa jedná o pokladničné doklady žalovaného, či podľa týchto pokladničných dokladov išlo o nákupy tovaru pre potreby jeho prevádzky a či tieto nákupy boli realizované v čase, kedy malo dochádzať k výpadkom dodávok tovaru zo strany žalobcu. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti stotožňuje.

21. Možno potom uzavrieť, že v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného bolo relevantným spôsobom počas trvania zmluvného vzťahu vo vzťahu k žalobcovi namietané neplnenie povinností žalobcom pri dodávkach tovaru. Žalovaný pritom predčasné ukončenie zmluvnej spolupráce výpoveďou z jeho strany odôvodňoval práve tým, že dochádzalo k výpadkom dodávok tovaru. Súčasťou spisového materiálu ale nie je samotná výpoveď, ktorou žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom ukončil. V konaní však nebolo medzi stranami sporné, že táto písomná výpoveď daná žalovaným neobsahovala žiadny dôvod, pre ktorý žalobca spoluprácu ukončil, a jednalo sa o výpoveď podľa čl. IX bod 9.1 písm. d), v ktorej nebol zo strany žalovaného uvedený dôvod podania výpovede.

22. Ďalšie námietky žalovaného v podanom odvolaní smerovali k otázke vyhodnotenia plnenia dohodnutého obratu vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie vyplateného obratového bonusu. Žalovaný v tomto smere namietal neurčitosť a zmätočnosť predmetných zmluvných dojednaní. Krajský súd po oboznámení sa s predmetným čl. 2.5 zmluvy, ktorý obratový bonus upravuje, považuje za potrebné zvýrazniť, že obratový bonus vo výške 6.000,- Eur bol podľa bodu 2.5.1 dohodnutý celkovo na dobu trvania zmluvy, a to za dosiahnutie definovaného obratu počas 5-ročného obdobia trvania zmluvy kumulatívne s tým, že skutočná výška poskytnutého bonusu bude vypočítaná v závislosti od skutočného obratu dosiahnutého počas trvania zmluvy. Z tohto zmluvného ustanovenia je zrejmé, že obratový bonus bol viazaný na celú dobu trvania zmluvy, ktorá bola dohodnutá na obdobie 5 rokov, pričom jeho konkrétna výška mala byť vypočítaná v závislosti od skutočného obratu, ktorý sa počas doby trvania zmluvy dosiahol. Pre výpočet obratového bonusu je tak rozhodujúce, aký celkový objem tovaru bol žalovaným od žalobcu odobratý počas skutočnej doby trvania zmluvy, teda do obdobia, kedy zmluva bola výpoveďou žalovaného ukončená. Podľa bodu 2.5.1 bolo priamo dohodnuté, že obratový bonus bude poskytnutý na základe vyhodnotenia dosiahnutého realizovaného obratu a jeho podielu k očakávanému obratu podľa bodu 2.3 zmluvy vyjadreného v percentách s tým, že tento bonus môže byť priznaný len v prípade, ak percentuálny podiel realizovaného obratu bude najmenej 70 %; podľa bodu 2.5.2 zmluvy sa obratový bonus vyhodnocuje po skončení zmluvy bez ohľadu na spôsob jej skončenia. Je tiež namieste zvýrazniť, že podľa bodu 2.5.3 zmluvy bol obratový bonus vo výške 6.000,- Eur žalobcom žalovanému poskytnutý len ako záloha na dobu trvania zmluvy, pričom podľa bodu 2.5.4 bude dobropis na sumu obratového bonusu vystavený až po skončení zmluvy a o sumu tohto dobropisu bude znížená hodnota pohľadávky žalobcu voči žalovanému vzniknutej z poskytnutej zálohy s tým, že v prípade, ak nárok na bonus mu nevznikol (neboli splnené podmienky priznania bonusu), je partner (žalovaný) povinný vrátiť zálohu v príslušnej výške. Zároveň zmluva počítala s tým, že v prípade jej predčasného ukončenia bude vykonané mimoriadne vyhodnotenie bonusu zo strany pivovaru. V takomto prípade sa obratový bonus vyhodnocuje podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva bez DPH (bod 2.7 zmluvy).

23. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že obratový bonus vo výške 6.000,- Eur bol zo strany žalobcu žalovanému poskytnutý ako záloha, ktorá mala byť zúčtovaná po skončení zmluvy s dobropisom vystaveným zo strany žalobcu v prípade naplnenia podmienok poskytnutia obratového bonusu. Výška skutočne poskytnutého bonusu sa počíta v závislosti od skutočného obratu dosiahnutého počas doby trvania zmluvy a pri jej predčasnom ukončení bude vykonané mimoriadne vyhodnotenie bonusu. Žalobca tak postupoval správne a v súlade s uvedenými zmluvnými dojednaniami, ak po ukončení zmluvy žalovaným podanou výpoveďou pristúpil k vyhodnoteniu bonusu, pričom zohľadnil skutočné plnenie realizované do ukončenia zmluvného vzťahu. Na základe vyhodnotenia vyfakturovaných cien odobratého piva by žalovanému nárok na bonus vznikol len v prípade, ak by dosiahol minimálne 70 % z očakávaného obratu, čo v danom prípade naplnené nebolo. Žalovanému tak vznikla povinnosť obratový bonus (vyplatený žalobcom ako záloha) žalobcovi vrátiť. Ak sa žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a opakovane aj v podanom odvolaní domáhal uplatnenia pomernej časti

bonusu s prihliadnutím na dobu trvania zmluvy, tak je namieste zvýrazniť, že zmluva takéto riešenie vzniknutej situácie neumožňuje, keď medzi stranami bola jednoznačná a určitá dohoda o tom, akým spôsobom sa bonus bude vyhodnocovať, a to s prihliadnutím na skutočný objem odobratého tovaru, ktorého vyhodnotenie sa uskutoční pri ukončení (aj predčasnom) zmluvného vzťahu. Obdobne ako súd prvej inštancie tak ani krajský súd nezistil, že by predmetné zmluvné ustanovenia týkajúce sa obratového bonusu mali byť neurčité. Rovnako krajský súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného, že by ustanovenia týkajúce sa vyhodnocovania obratového bonusu mali byť nelogické, nespravodlivé, či v rozpore s dobrými mravmi a dobrými obchodnými vzťahmi a zakladať tak neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd ohľadom tejto odvolacej argumentácie žalovaného považuje za potrebné poukázať na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. V danom prípade sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorých vzťah bol jednoznačným a určitým spôsobom upravený písomne uzatvorenou zmluvou v spojení s obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou. Žalovaný svojím podpisom potvrdil vyhlásenie obsiahnuté v bode 11.11 uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého zmluvu uzavrel vážne, slobodne a zrozumiteľne, potvrdil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísal. Uzavretá zmluva je tak záväzná pre obidve zmluvné strany a pre posúdenie práv a povinností účastníkov takejto zmluvy je preto relevantný predovšetkým jej obsah. Je pritom potrebné zvýrazniť zásadu záväznosti zmlúv (pacta sunt servanda), v zmysle ktorej je platná zmluva rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť môže stratiť len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Dotknutá zásada je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich v čl. II ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Krajský súd tiež považuje za potrebné uviesť, že ingerencia všeobecného súdu do zmluvnej voľnosti účastníkov je namieste len vo výnimočných, odôvodnených prípadoch tak, aby nedošlo k narušeniu základných právnych princípov, predovšetkým princípu právnej istoty a zásady dodržiavania zmluvných záväzkov. Žalovaný ako podnikateľ slobodne a vážne vstúpil do zmluvného stavu so žalobcom, pričom akceptoval zmluvné podmienky obsiahnuté v uzatvorenej zmluve v spojení s obchodnými podmienkami. Žalovaný ako podnikateľ pritom svoju podnikateľskú činnosť v zmysle ust. vykonáva samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Podnikateľ tak nesie aj zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba v rámci výkonu podnikateľskej činnosti prevzal, pričom jeho zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je úzko spojená aj s podnikateľským rizikom. Žalovaný svoju námietku ohľadom nevyváženosti práv a neprijateľnosti zmluvných podmienok odvodzoval od svojho tvrdenia o porušovaní povinností a o protiprávnom konaní žalobcu. Ako však už bolo vyššie konštatované, žiadne protiprávne konanie žalobcu zo strany žalovaného preukázané nebolo a nakoniec ani žalovaný v podanej výpovedi žiadny dôvod ukončenia zmluvného vzťahu neuviedol. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené nezistil žiadnu nerovnováhu, nespravodlivosť, či neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok, ktoré by prípadne mali viesť k záveru, že by výkon práva žalobcu nepožíval právnu ochranu.

24. Vo vzťahu k obratovému bonusu žalovaný namietal, že plnenie, ktoré si zabezpečil sám, sa do obratového bonusu nezapočítavalo. Ohľadom tejto odvolacej námietky žalovaného je potrebné opätovne zvýrazniť, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie, že pokladničné doklady, ktoré predložil, sa týkali zabezpečenia dodávok tovaru do prevádzky žalovaného, teda náhradného tovaru, ktorý si mal podľa svojho nepreukázaného tvrdenia žalovaný zabezpečovať v prípadoch, kedy nebola realizovaná dodávka od žalobcu. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že obratový bonus je súčasťou zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému tovar do jeho prevádzky, a preto je do celkového obratu podľa zmluvy možné započítavať len tovar dodaný žalobcom a nie tovar odoberaný žalovaným od ďalších odberateľov.

25. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uzaviera, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania, než aby rozsudok okresného súdu potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,

ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

26. Krajský súd ohľadom odôvodnenia svojho rozhodnutia a v ňom uvedenej argumentácie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

27. Na základe uvedených skutočností pristúpil krajský súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak vo výroku vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa úpravy ust. , . Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.