Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v sporovej právnej žalobcu: R.O.C. GROUP a.s., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 46 160 728, právne zastúpený SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému v rade: 1/ Mesto Turčianske Teplice, Partizánska 1, Turčianske Teplice 039 01, IČO: 00 317 004, právne zastúpený AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, žalovanému v rade: 2/ HERMÉS IP s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 444 300, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, žalovanému v rade 3/ L.I.R.R., s.r.o., sídlom Necpalská 243/30, 971 01 Prievidza, IČO: 36 296 414, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -257 zo dňa 16. júna 2021, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -257 zo dňa 16. júna 2021 z r u š u j e a konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v rade 2/ a 3/ n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania a žalovaný v rade 1/ m á n á r o k na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozsudkom č.k. -257 zo dňa 16. júna 2021 rozhodol tak, že žalobu žalobcu proti žalovaným v rade 1/ až 3/ zamietol. Žalovaným v rade 1/ až 3/ priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (č.l. 283 a nasl. spisu) z dôvodov bližšie špecifikovaných v podanom odvolaní a súčasne navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -257 zrušil podľa a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v rade 1/ v podaní na č.l. 301 spisu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

4. Vyjadrenie žalovaného v rade 1/ bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi v zmysle doručenky na č.l. 307 rub spisu.

5. V podaní zo dňa 20.09.2021 (č.l. 310 spisu) sa vyjadril k doručenému odvolaniu žalovaný v rade 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie a tiež žiadal, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobcovi bolo doručené na vyjadrenie žalovaného v rade 2/, tak isto i žalovanému v rade 3/ a 1/ v zmysle podaní na č.l. 317, 319, 320, 321 spisu.

7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ podaním na č.l. 324 spisu.

8. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému v rade 1/, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ v zmysle doručenie na č.l. 329, 431 spisu.

9. Žalovaný v rade 2/ sa vyjadril v podaní zo dňa 09.11.2021 na č.l. 333 spisu.

10. Žalovaný v rade 1/ sa vyjadril na č.l. 338 spisu.

11. Žalobcovi a žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 3/ bolo doručené vyjadrenie žalovaného v rade 2/ v zmysle doručeniek na č.l. 345, 346, 347 a 348 spisu.

12. Žalovaný v rade 1/ sa vyjadril na č.l. 350 spisu, ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ v zmysle doručenie na č.l. 357 až 360 spisu.

13. Žalobca sa vyjadril k doplneniu vyjadrenia žalovaného v rade 1/ v podaní na č.l. 361 a nasl. spisu.

14. Doplnenie vyjadrenia bolo doručené žalovanému v rade 1/, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ v zmysle doručenie na č.l. 369 až 371 spisu.

15. Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline bolo doručené krajskému súdu vyjadrenie žalovaného v rade 1/ na č.l. 377 spisu.

16. Dňa 25.02.2022 bolo krajskému súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu (č.l. 391 spisu). V origináli bolo doplnené dňa 25.02.2022 (č.l. 394 spisu). Išlo o späťvzatie žaloby v celom rozsahu s návrhom v zmysle na zastavenie konania a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov konania nebude priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

17. Dňa 28.02.2022 na výzvu krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2022 (č.l. 395 spisu) žalovaný v rade 2/ vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby s tým, aby došlo k zastaveniu konania a tiež, že s návrhom na rozhodnutie o trovách konania žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené podanie bolo doplnené o riadne podanie dňa 01.03.2022 (č.l. 402 spisu), následne bol vyjadrený súhlas žalovaným v rade 1/ so späťvzatím žaloby, avšak s uvedením, že žiada, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný v rade 3/ nevyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom a ním navrhnutým postupom.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario za aplikácie , pripustil späťvzatie žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov, rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -257 zo dňa 16. júna 2021 zrušil a konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov zastavil.

20. Primárne k procesnému postupu krajský súd uvádza, že z obsahu predloženého spisového materiálu vyplývalo, že konanie na súde prvej inštancie začalo dôjdením žalobného návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov dňa 06.08.2020 na základe žalobného návrhu žalobcu zo dňa 04.08.2020, ktorým žiadal, aby okresný súd rozhodol tak, že určí, že Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená dňa 05.05.2020 medzi Mestom Turčianske Teplice, Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00317 004 ako budúcim predávajúcim a obchodnou spoločnosťou HERMÉS IP s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 444 300 ako budúcim kupujúcim, predmetom ktorej je predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. S. S. ako parcela KN reg. „C“ č. 107/1, parcela KN reg.

„C“ č. 108/2, parcela KN reg. „C“ č. 109, parcela KN reg. „C“ č. 110/1, parcela KN reg. „C“ č. 110/2 a parcela reg. „C“ č. 112/1, je neplatná, a tiež, aby určil, že Kúpna zmluva s právom spätnej kúpy uzatvorená dňa 27.07.2020 medzi Mestom Turčianske Teplice, Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 000317 004 ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou HERMÉS IP s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 444 300 ako kupujúcim a obchodnou spoločnosťou L.I.R.R., s.r.o., so sídlom Necpalská 243/30, 971 01 Prievidza, IČO: 36 296 414 ako ručiteľom, predmetom ktorej je predaj nehnuteľností predávajúceho v zmysle geometrického plánu č. 058/2020 G.. F. S. zo dňa 22.06.2020, je neplatná. Tiež žiadal žalobca v žalobe, aby okresný súd určil, že Dodatok č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorený dňa 24.07.2020 medzi Mestom Turčianske Teplice, Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004 ako budúcim predávajúcim a obchodnou spoločnosťou HERMÉS IP s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 444 300 ako budúcim kupujúcim, ktorý sa týka predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. S. S. ako parcela KN reg. „C“ č. 107/1, parcela KN reg. „C“ č. 108/2, parcela KN reg. „C“ č. 109, parcela KN reg. „C“ č. 110/1, parcela KN reg. „C“ č. 110/2 a parcela reg. „C“ č. 112/1, je neplatný. Žalobou bolo tiež žiadané, aby okresný súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená dňa 27.07.2020 medzi Mestom Turčianske Teplice, Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00317 004 ako záložným veriteľom a obchodnou spoločnosťou HEWRMÉS IP s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 444 300 ako záložcom, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v geometrickom pláne č. 058/2020 G.. F. S. zo dňa 22.06.2020, je neplatná.

21. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

22. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

23. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konanie sporové. Vychádzajúc plne zo zásady dominus litis, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. jeho predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením, tzv. dominus litis - pána sporu, ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.

24. Keďže krajský súd považoval podmienky podľa a pre rozhodnutie, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, za splnené vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu zo dňa 16.02.2022 (č.l. 394 spisu), bol potom namieste postup v zmysle , .

25. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté krajským súdom vo vzťahu k žalovaným v rade 2/ a v rade 3/ v zmysle návrhu žalobcu a vyjadrenia žalovaného v rade 2/ na č.l. 399 rub spisu, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a to pri aplikácii v spojení s . Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo vo väzbe na , v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa najbližšieho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšej posudzovanej právnej veci, avšak krajský súd zároveň i zvýrazňuje návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania, s ktorým zo strany žalovaní v rade 2/ (vyjadrenie č.l. 399 rub spisu) a v rade 3/ nebol vyslovený nesúhlas, pričom sa poukazuje na obsah spisového materiálu, ktoré skutočnosti potom najviac zodpovedajú aplikácii . Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania a pri späťvzatí žaloby žalobcu nebol priestor v tomto prípade pre krajský súd, aby riešil náhradu trov konania vo vzťahu žalobca, žalovaní v rade 2/ a 3/ cez úpravu v , pričom rešpektoval v tomto smere procesný návrh žalobcu, s ktorým žalovaní v rade 2/ a 3/ nevyjadrili nesúhlas a ani nevyjadrili iný návrh na rozhodnutie o trovách konania. Mal za to, že v tomto smere ide o rešpektovanie zhodne prejavenej vôle sporových strán. Pokiaľ však

išlo o návrh žalovaného v rade 1/ na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %, tak odvolací súd v tomto smere rozhodoval s poukazom na späťvzatie žaloby zo dňa 16.02.2022 zo strany žalobcu tak, ako je na č.l. 394 a nasl. na návrh žalovaného v rade 1/, ktorý uviedol vo svojom podaní zo dňa 14.03.2022 (č.l. 410 a nasl. spisu), že súhlasí so späťvzatím žaloby, avšak žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ v rozsahu 100 %.

26. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ aplikoval . Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného v rade 1/, ktorý vyjadril nesúhlas s návrhom na rozhodnutie o trovách konania tak, ako boli súčasťou úkonu späťvzatia žalobcu. Pokiaľ žalobca zoberie žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, tak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v danom prípade žalovanému v rade 1/, preto je to žalobca, ktorý znáša trovy žalovaného v rade 1/. Odvolací súd potom len primerane a podporne poukazuje na to, že „Podľa druhej vety je povinný hradiť trovy konania žalovaný, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie žalovaného musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne, najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také procesné správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žaloby (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobou musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trov, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím správaním vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri rozhodovaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodov späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30. júla 2008).

27. Krajský súd považuje za podstatné uviesť, že ak dôvod späťvzatia žaloby a návrh na zastavenie konania nezahŕňa aj dohodu vo vzťahu k náhrade trov konania (v prejednávanej veci tomu tak bolo len vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ a 3/), tak pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine vzťahu príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle, spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby). Z dikcie (k momentu rozhodovania okresného súdu) je zrejmé, že pri jeho aplikovaní je potrebné, či účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, posudzovať podľa procesného výsledku. Medzi procesným zavinením niektorých z účastníkov, a tým, že konanie sa muselo zastaviť, musí existovať príčinná súvislosť. Pre vyhodnotenie uvedeného procesného zavinenia za zastavenie konania je relevantné ustáliť otázku, kedy začalo súdne konanie, len vo vzťahu ku ktorému teda počas jeho trvania a po jeho začatí je možné vyhodnocovať otázku procesného zavinenia za jeho zastavenie. Inak povedané, len začaté a prebiehajúce súdne konanie je možné zastaviť. V tomto smere bol preto relevantný dátum dôjdenia žaloby na okresný súd, ktorý určil začiatok prvostupňového konania, ktorý podľa prezentačnej pečiatky súdu prvého stupňa bol dňa 7.12.2010 a tento dátum teda bol rozhodný pre posúdenie procesného zavinenia účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. konštatoval, že predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania podľa je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne späť pre správanie žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nestačí len, aby žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne.

28. V danom prípade bolo relevantné, že k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaného v rade 1/, pričom sa poukazuje na úkon späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 16.02.2022 tak, ako je súčasťou spisu na č.l. 394.

29. Primerane a podporne vo vzťahu k záveru v predchádzajúcom odseku sa poukazuje na rozhodnutie Rc 49/1993 - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ... „ak navrhovateľ vezme návrh späť, nejde o prípad podľa veta druhá . Z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“ a primerane aj bod 15. Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. .

30. Preto bolo o nároku na náhradu trov zastaveného konania vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ rozhodované s poukazom na podanie žalobcu v rovine späťvzatia žaloby a následne vyjadrenia žalovaného v rade 1/ tak, ako je súčasťou spisového materiálu na č.l. 410 spisu. V zmysle v spojení s o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne s poukazom na súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.