Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-2-2022.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX X. nad Z., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. novembra 2021 Číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov 1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení odvolanie pána Martina Kopca Číslo: XXXXXXXXXX proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou Číslo: XXXX-X/XXXX-VT zo dňa 5. augusta 2021 vo veci nepriznania nároku na výplatu jednorazového odškodnenia po nebohej poškodenej U.. W. M., ktorá zomrela 27. februára 2008 v celom rozsahu zamieta a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnila žalovaná citáciou príslušných ustanovení § 218 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou v súvislosti so žiadosťou pána Martina Kopca manžela poškodenej zo dňa 25. júna 2021 o priznanie jednorazového odškodnenia doručenej na pobočku 20. júla 2021 vydala dňa 5. augusta 2021 rozhodnutie, ktorým podľa § 94 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 a 3, § 114 ods. 1 a § 109 ods.1,2 zákona z dôvodu premlčania nepriznala manželovi poškodenej nárok na výplatu jednorazového odškodnenia po nebohej poškodenej U.. W. M., ktorá zomrela dňa 27. februára 2008. Proti rozhodnutiu podal manžel poškodenej odvolanie, ktoré je totožné s dôvodmi, ktoré sú uvedené v podanej žalobe, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie zo dňa 5. augusta 2021 a vrátiť pobočke na nové prejednanie a lebo rozhodnutie eventuálne zmeniť tak, že odvolací orgán prizná manželovi poškodenej nárok na jednorazové odškodnenie v sume určenej podľa § 94 ods. 2 zákona. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala rozhodnutie zo dňa 5. augusta 2021, ako aj priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom argumentovala citáciou ustanovenia § 94 ods. 1,2 zákona a dôvodila ďalej tým, že poškodená v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 27. februára 2008 bola zamestnaná u zamestnávateľa Základná škola pre telesne postihnutých a detské integračné centrum so sídlom Budovateľská 1309 Vranov nad Topľou na pracovnej pozícii riaditeľ. Zo spisovej dokumentácie a to záznamu o registrovanom pracovnom úraze z 1. marca 2003, oznámenia
poistnej udalosti z 5. marca 2008 vyplýva, že poškodenej sa stal smrteľný pracovný úraz 27. februára 2008 o 9,10 hod. tak, že na služobnej ceste došlo k autonehode, pri ktorej utrpela poškodená smrteľné poranenie. Ďalej poukázala žalovaná na príslušné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a to list Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 19. novembra 2008, ktorý v predmetnom doklade uviedol ako došlo k predmetnej dopravnej nehode 27. februára 2008. Ďalej poukázala žalovaná na rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXT/XX/XXXX-XXX zo 6. apríla 2009, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona pani R. Y., pričom manžela poškodenej odkázal Okresný súd Prešov s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Ďalej žalovaná poukázala na to, že zamestnávateľ v liste z 27. novembra 2009 na základe rozsudku Okresného súdu Prešov určil mieru zavinenia poškodenej na vzniku predmetného pracovného úrazu v rozsahu 0%. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia manžel poškodenej si uplatnil nárok na jednorazové odškodnenie žiadosťou, ktorá bola pobočke doručená 20. júla 2021, t.j. viac ako tri roky potom ako mu nárok na jednorazové odškodnenie vznikol (dňa 27. februára 2008), na základe čoho pobočka rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2021 nepriznala z dôvodu premlčania manželovi poškodenej nárok na výplatu jednorazového odškodnenia po nebohej poškodenej, ktorá zomrela 27. februára 2008. Zároveň žalovaná citovala ustanovenia § 114 ods. 1,2, § 109 zákona a argumentovala k námietke manžela poškodenej tým, že podľa tohto zákona sa samostatne posudzuje nárok na dávku z úrazového poistenia, ako aj nárok na jej výplatu, pričom uplatnenie týchto nárokov nie je a ani nemôže byť časovo neobmedzené a práve z tohto dôvodu zákon obsahuje vo svojich ustanoveniach inštitút premlčania. V tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že zatiaľ čo nárok na úrazovú dávku premlčateľný nie je, nárok na výplatu tejto dávky sa podľa zákona premlčí. S poukazom na obsah ustanovenia § 114 zákona, nárok na úrazovú dávku si žiadateľ o dávku musí uplatniť do troch rokov odo dňa, za ktorý mu dávka, nie výplata dávky patrila, t.j. odo dňa vzniku nároku na dávku, ku ktorému v zmysle § 109 ods. 1 zákona dochádza odo dňa splnenia zákonom stanovených podmienok bez ohľadu na to, či bol nárok uplatnený. Rozhodujúcou skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty je teda vznik nároku na úrazovú dávku. 4. Ďalej žalovaná poukázala na odlišnosť dávok, ktoré sa vyplácajú v mesačných splátkach a dávok vyplácaných jednorazovo. Táto spočíva v tom, že pri dávke vyplácanej mesačne je dôležite, aby o ňu oprávnená osoba požiadala včas. V opačnom prípade sa vystavuje hrozbe premlčania nároku na výplatu jednotlivých splátok tejto dávky, teda jej časti, t.j. bude mať nárok iba na výplatu časti dávky za obdobie najviac z troch rokov, tri roky spätne odo dňa podania žiadosti, samotný nárok na takúto dávku premlčaný nie je, zatiaľ čo v prípade dávok vyplácaných jednorazovo sa logicky neskorším uplatneným nároku vystavuje hrozbe premlčania nároku na jej celkovú výplatu. V tomto prípade sa začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty viaže na vznik nároku na úrazovú dávku, nie na dátum, kedy manžel poškodenej o dávku požiadal. Ďalej poukázala žalovaná na to, že manžel poškodenej si mohol uplatniť nárok na jednorazové odškodnenie bezodkladne po vzniku nároku, teda potom ako poškodená následkom pracovného úrazu zo dňa 27. februára 2008 zomrela a to aj napriek tomu, že vyšetrovanie okolností a príčin vzniku predmetného pracovného úrazu nebolo toho času ukončené. Žalovaná pritom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018. Ďalej uviedla, že k premlčaniu nároku na výplatu jednorazového odškodnenia tak došlo dňa 28. februára 2011, pričom posledný deň premlčacej lehoty uplynul dňa 27. februára 2011, t.j. tri roky od vzniku nároku na jednorazové odškodnenie. Žalovaná preto po preskúmaní spisovej dokumentácie manžela poškodenej dospela k záveru, že pobočka pri rozhodovaní o nároku manžela poškodenej na jednorazové odškodnenie po nebohej poškodenej vzhľadom na vyššie uvedené správne vec posúdila a odvolanie manžela poškodenej vyhodnotila ako nedôvodné. Rozhodnutie z 1. augusta 2021 bolo preto potrebné ako zákonné a vecne správne potvrdiť.
II.
Žalobné dôvody
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou z 5. augusta 2021 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň v žalobe sa vyjadril žalobca, že netrvá na nariadení pojednávania a súhlasí, aby v tejto správnej veci bolo rozhodnuté bez pojednávania.
6. V žalobe poukázal žalobca na administratívne konanie, v ktorom popísal, kedy došlo k dopravnej nehode so smrteľným následkom jeho manželky, pričom nárok na výplatu jednorazového odškodnenia po nebohej manželke si uplatnil 20. júla 2021 s poukazom na problémy, ktoré v súvislosti s uvedenou tragickou nehodou nastali. Poukázal na prvostupňové rozhodnutie, na odvolanie, ako aj na rozhodnutie žalovanej a v nadväznosti na uvedené dôvodil tým, že za účelom ochrany jeho subjektívnych práv podal žalobu na príslušný krajský súd z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Konkrétne v žalobných dôvodoch uviedol, že z rozhodnutia je zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý žalovaná neuznala jeho nárok na výplatu jednorazového odškodnenia je tvrdené premlčanie. Uvedený názor žalovanej je podľa neho nesprávny, čo odôvodňuje tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou mu nárok na jednorazové odškodnenie nepriznala z dôvodu premlčania, kedy podľa jeho názoru lehota na uplatnenie dávky začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takéto určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty zrejme vychádzalo z analógie s úpravou plynutia premlčacej lehoty podľa občianskeho zákonníka napriek tomu, že použitie analógie je v správnom práve vo všeobecnosti vylúčené. Po podaní odvolania žalovaná rovnako posúdila nárok na výplatu dávky za premlčaný, pričom za rozhodujúcu skutočnosť určujúcu začatie plynutia premlčacej lehoty už nepovažovala deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, ale vznik nároku na úrazovú dávku. Ďalej poukázal v žalobe na výklad ustanovenia § 114 ods. 1 zákona, pričom podľa neho nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Žalobca argumentuje tým, že zákon o Sociálnom poistení použitím výrazu dňa, za ktorý explicitne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na uplynutie dňa, za ktoré dávka žiadateľovi patrí, nie na deň, kedy si mohol nárok uplatniť po prvýkrát, ani na deň, kedy mu vznikol nárok na požadovanú dávku tak, ako to uviedla žalovaná. Takto určený začiatok premlčacej doby je dobre použiteľný pri nárokoch, ktoré sa poskytujú za určité časové obdobie, napríklad za dni, počas ktorých boli splnené podmienky na poskytnutie tej ktorej dávky. Napríklad pri dávkach, ktoré sa vyplácajú za dni sa výplata nároku premĺčuje od konkrétneho dňa, za ktorý dávka žiadateľovi patrila. Pri jednorazovom odškodnení podľa žalobcu však zákon o Sociálnom poistení žiadnu dobu, za ktorú žiadateľovi tento nárok patrí neupravuje. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 a nadväznosti na tento podľa jeho názoru nemožno výplatnú dávky jednorazové odškodnenia nepriznať z dôvodu jej premlčania, keďže pri tejto dávke nie je zákonom stanovený moment začatia plynutia premlčacej lehoty - zákon neustanovuje ani deň, ani iné časové obdobie, za ktoré táto dávka žiadateľovi patrí. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že nárok na výplatu jednorazového odškodnenia pozostalému manželovi patri kedykoľvek po úmrtí manžela v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a teda pozostalý manžel je oprávnený si tento svoj nárok uplatniť kedykoľvek po splnení podmienok. Zároveň poukázal na obsah ustanovenia § 114 ods. 1 a v nadväznosti na uvedené ustanovenie považuje rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné a preto navrhol, aby ho krajský súd zrušil v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.
III.
Vyjadrenie žalovanej
8. K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 14.02.2022 vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň súhlasila s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.
IV.
Replika žalobcu
9. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril písomne žalobca podaním z 25.02.2022, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a navrhol žalobe vyhovieť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.
V.
Závery správneho správneho súdu
10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.), v zmysle ktorého správny súd v danej veci postupoval pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov na základe podanej žaloby. 11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 17 ods. 3 zákona nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. 13. Podľa § 83 zákona poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 14. Podľa § 94 ods. 1 zákona majú manžel, manželka a nezaopatrené dieťa zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nárok na jednorazové odškodnenie. 15. V zmysle § 94 ods. 2 zákona je suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky 730- násobok denného vymeriavacieho základu poškodenej, zisteného z rozhodujúceho obdobia, najviac však v maximálnej sume limitu platného pre rok vzniku nároku na jednorazové odškodnenie. Maximálna suma jednorazového odškodnenia je pre rok určená sumou 45 109,47 EUR. 16. V zmysle § 109 ods. 1 nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 109 ods. 2 nárok na výplatu úrazovej dávky vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení na
- vznik nároku na dávku,
- nároku na výplatu dávky a
- podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 18. Podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nárok na výplatu dávky alebo jej časti premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
19. Podľa § 114 ods. 2 zákona lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
20. Ako vyplýva z ustanovenia § 109 ods. 1 prvá veta zákona nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj podľa správneho súdu bezpochyby vyplýva, že v zmysle § 114 zákona, nárok na úrazovú dávku si žiadateľ musí uplatniť do troch rokov odo dňa, za ktorý mu dávka nie jeho výplata patrili, t.j. odo dňa vzniku nároku na dávku, ku ktorému v zmysle § 109 ods. 1 zákona dochádza odo dňa splnenia zákonom stanovených podmienok bez ohľadu na to, či bol nárok uplatnený. Rozhodujúcou skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty je podľa správneho súdu vznik nároku na úrazovú dávku, pričom zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje, že v prípade jednorazovo vyplácaných dávok akou je jednorazové odškodnenie nemôže dôjsť k premlčaniu nároku na ich výplatu, resp., že v prípade jednorazového poškodenia ,, obdobím, za ktoré táto dávka patrí je obdobie po úmrtí poškodeného v dôsledku pracovného razu bez akejkoľvek bližšej špecifikácie či obmedzenia´´.
21. S poukazom na uvedené znenie ustanovenia § 114 ods. 1,2 preto podľa správneho súdu posúdenie nároku na vyplatenie jednorazového odškodnenia zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou bolo posúdené správne v intenciách uvedeného ustanovenia zákona o Sociálnom poistení a rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovanej bolo vydané v súlade so zákonom.
22. S poukazom na samotné rozhodnutie, ako aj na dôvody uvádzané v podanej žalobe žalobcom, správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade, aj keď situácia u žalobcu bola veľmi kritická a jeho dôvody uvádzané v žalobe mali správne orgány dôkladne zvažovať, je potrebné v prvom rade poukázať na to, že v zákone o Sociálnom poistení sú ustanovenia, podľa ktorých sa musí každý účastník správneho konania riadiť. Takto tomu bolo aj v danom prípade, nakoľko účelom ustanovenia § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je riešenie nepriaznivej situácie spolužijúcich, ba priam odkázaných osôb po úraze, prípade smrti v príčinnej súvislosti s výkonom zamestnania im blízkej osoby. Aplikáciou tohto
výkladu by sa logicky naskytla otázka, či nad rámec doslovného znenia § 94 ods. 1 zákona je nutné odškodniť úrazovou dávkou jednorazové odškodnenie každú spolužijúcu, ba priam odkázanú osobu na poškodenom vrátane zaopatrených detí, rodičov, súrodencov, či iných osôb vo vzťahu odkázanosti k nebohému poškodenému. Námietky žalobcu preto správny súd veľmi citlivo a dôsledne posudzoval, pričom poukázal jednoznačne na to, že žalovaná nie je zákonodarným orgánom vytvárajúcim legislatívu, ale orgán verejnej správy aplikujúci právo, ktorý musí znenie právnych noriem rešpektovať. Domnienku žalobcu o tom, že si môže tento nárok uplatniť kedykoľvek je preto nesprávna a s dôrazom na príslušné znenia ustanovení zákonov o Sociálnom poistení preto správny súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. Správny súd pritom poukazuje na obdobnú vec, v ktorej rozhodoval NS SR rozsudok 7Sžsk/122/2019 zo dňa 25. novembra 2019.
23. Správny súd pri uvedenom závere poukázal na zásadu, ktorá platila už v čase Rímskeho práva, podľa ktorej ,, vigilantibus iura scripta sunt´´, t.j. práva patria len bdelým, t.j. pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o nich, inak ich zanedbaním, či podcenením môžu strácať svoje práva, majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
24. V danom prípade správny súd argumentáciu žalobcu o nesprávnom právnom závere správnych orgánov nevzal za dôvodnú a žalobu na základe týchto skutočností, ktoré boli uvádzané správne správnymi orgánmi v rozhodnutiach zamietol.
25. Správny súd sa pri svojom rozhodnutí riadil článkom 2 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
26. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
27. Z uvedeného článku Ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s Ústavou nie je interpretovaný ústavne komfortným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej právomoci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorým je Slovenská republika viazaná s poukazom na článok 7 Ústavy SR a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva EÚ postupovať tiež v súlade s právnymi záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a EÚ.
28. Správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na uplatnenie neprimerane extenzívneho výkladu 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. ním použitého konkrétneho pojmu jednorazového odškodnenia a lehoty na jeho uplatnenie. O právnom obsahu § 94 ods. 1 zákona nie sú odôvodnené pochybnosti, nakoľko je z neho zrejmé, že stanovuje presne podmienky uplatnenia uvedeného nároku na jednorazové odškodnenie.
29. Právna teória premlčanie (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých právnych odvetviach súkromného i verejného práva spája s uplynutím času ako právne významnej skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez toho, aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva alebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané.
30. Požiadavku ústavno-konformného výkladu zákona podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a dodržanie zásady zákazu diskriminácie, nemožno označiť za rozpor s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaná totiž neopomenula, že čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadrujúci zásadu legality ukladá štátnym orgánom povinnosť konať na základe ústavy a v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Od správnej interpretácie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR závisí nielen riadne uplatňovanie Ústavy SR, ale aj existencia Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu. Ústava SR vo väčšine svojich noriem ustanovuje pravidlá, ktorých podrobnejšiu úpravu ponecháva na zákon. Vykonávacie zákony sa však neraz
odkláňajú od účelu ústavnej úpravy, či ju dokonca popierajú. Ak by orgány verejnej moci uplatňovali čl. 2 ods. 2 Ústavy SR doslovne a vytrhnutý z kontextu Ústavy SR bez rešpektovania príčinnej súvislosti medzi relevantnými ústavnými normami, výsledkom by bola aplikácia právneho poriadku SR vzdialená Ústave SR. V záujme zachovania podstaty ústavnej úpravy sa čl. 2 ods. 2 musí interpretovať a aplikovať v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a s využitím zdravého rozumu. S poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR sa všetky pramene právneho poriadku musia interpretovať a aplikovať tak, aby boli v súlade s Ústavou SR. Predmetná požiadavka potom v praxi znamená, že orgán verejnej moci vrátane žalovanej má povinnosť pri aplikácii zákona najskôr preskúmať, či všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ide aplikovať, môže vysvetliť tak, aby výklad bol v súlade s Ústavou SR a len v prípade kladne odpovede môže uplatniť svoju viazanosť zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaná nemôže poukazovať na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a jeho domnelé porušenie, keďže pri správnej aplikácii predmetného článku Ústavy SR, nesmie porušiť ústavou garantované práva a slobody len preto, že jej to zákon umožňuje či ukladá.
31. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 426/2012 zo dňa 21.02.2013 ,, Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy (...) neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (sp. zn. III. ÚS 341/07). Na základe preskúmania rozhodnutí správnych orgánov s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal správny súd za to, že rozhodnutia správnych orgánov ohľadom žiadosti žalobcu o vyplatenie jednorazového odškodnenia po nebohej manželke, ktorá zomrela 27. februára 2008 bolo vydané správne a v súlade so zákonom.
32. S poukazom na to, že žalobca nemal v konaní úspech rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal aj vzhľadom na to, že žalovaná nesplnila podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 168 S.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.