Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 01 Bratislava, , 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/020299-004 zo dňa 17. júla 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Obchodná spoločnosť TECHNOTRADE INVEST, spol. s r.o., Sasikova 5, Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“) dňa 24.07.2019 požiadal o stavebné povolenie na stavbu „Z. C. domy O. - 1. Etapa“ na Z. V. - O. v C. C. na parcelách L. E. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Úkonom mesta Banská Bystrica (ďalej len „stavebný úrad“) z 27.02.2020 bolo oznámené začatie stavebného konania s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Rozhodnutím č. OVZ SU /HOM z 21.04.2020 stavebný úrad povolil stavbu „Z. C. M. O. - 1. etapa“ umiestnenú na pozemku XXXX/XX, s napojením na inžinierske siete na parcelách E. L.. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v k.ú. C. C., ktorá stavba sa člení na stavebné objekty SO 101, SO 250, SO 300, SO 400, SO 500, SO 600 (ďalej len „stavebné povolenie“). Proti stavebnému povoleniu podalo združenie domových samospráv (ďalej len „žalobca“) odvolanie dňa 01.05.2020, kde s poukazom na § 140c ods. 2, 8, 12, § 66 ods. 2 stavebného zákona poukázalo na to, že na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie s odkazom na webovú stránku www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk>. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nikde nespomína rozhodnutie ani skutočnosť, že by sa stavebný úrad zaoberal súladom stavby s rozhodnutím EIA a že by si zabezpečil vyhodnotenie súladu a záväzné stanovisko príslušného úradu. Poukázal na to, že podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona sa podaním odvolania podľa ods. 8, ten kto ho podal stáva účastníkom toho konania. Ako nový účastník konania podľa § 56 Správneho poriadku žiadal vykonať doplňujúce dokazovanie, kde žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a tiež, že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 Cestného zákona, ako aj žiadal predložiť stanovisko, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné, žiadal preukázať splnenie záujmov ochrany vôd predložením rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona, preukázať dodržanie zákonom chránených záujmov podľa § 18 ods. 5 alebo § 65 Vodného zákona, predložiť projekt preventívnych a kompenzačných environmentálnych opatrení v súvislosti s predmetnou

stavbou podľa , preukázal splnenie všeobecnej požiadavky na projekciu stavieb podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), adekvátne stavebnému konaniu preukázať splnenie povinnosti vyplývajúcej zo Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že s realizáciou stavby súhlasí, avšak do stavebného povolenia žiada navrhnúť nasledovné podmienky týkajúce sa úprav sadovými úpravami v zmysle metodiky, základnými výpočtami vodohospodárskych stavieb dokladovať ekologickú stabilitu a odtokové pomery v území v zmysle metodiky Európskej komisie, aplikovaný materiálov zo zhodnotených odpadov s novým eko-dizajnom ako zodpovedný prístup k obehovému hospodárstvu, zabezpečiť separovaný zber odpadu a v dostatočnom množstve zabezpečiť umiestnenie zberných nádob.

2. Stavebný úrad reagoval na odvolanie žalobcu listom sp. zn. OVZ SU /HOM z 08.06.2020, ktorým s poukazom na § 53 ods. 1 Správneho poriadku a § 140c ods. 8 stavebného zákona uviedol, že aktívnou legitimáciou na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu disponuje v zásade účastník konania. Stavebný zákon ako lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku ako zákonu lex generalis, legislatívne zakotvuje výnimku z generálnej klauzuly ustanovenia § 53 ods. 1 Správneho poriadku, keď umožňuje podať odvolanie aj tomu, kto nebol účastníkom konania. Takúto možnosť však právny poriadok priznáva len za splnenia zákonných predpokladov a síce, že územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu in concreto o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. V tomto prípade však platí reštriktívne pravidlo, v zmysle ktorého osoba, ktorá podáva odvolanie na podklade Stavebného zákona má toto právo len v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia prijatého v konaní prebiehajúcom v právnom režime So zreteľom na to, že povoľovaná stavba nepodliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa ustanovenia a posudzovaniu podľa ustanovenia až , nie je daná zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia stavebného zákona a teda žalobca nie je v zmysle Správneho poriadku aktívne legitimovanou osobou na podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania. Stavebný úrad pre úplnosť dodal, že vzhľadom k tomu, že odvolanie podala osoba, ktorá nedisponuje aktívnou legitimáciou ani v zmysle Správneho poriadku, ani v zmysle stavebného zákona, podanie žalobcu nie je spôsobilé založiť také právne účinky, aké právny poriadok s podaním odvolania aktívne legitimovanou osobou spája. Podaním odvolania čas a oprávnenosť osôb nastáva ex lege (zo zákona) suspenzívny a develotívny účinok, ktoré spôsobujú odklad právoplatnosti a presun (devolúciu) rozhodovacej kompetencie v zmysle a Správneho poriadku, z prvoinštančného správneho orgánu na inštančne nadriadený odvolací orgán. Vzhľadom k tomu, že žalobca nie je s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia právneho poriadku aktívne legitimovanou osobou na podanie odvolania, nenastali zo zákona také právne účinky, aké právny poriadok s takýmto podaním spája. Keďže spomínané právne účinky nenastali, nevznikla stavebnému úradu ani zákonná povinnosť podrobiť napadnuté rozhodnutie - stavebné povolenie materiálnemu prieskumu v rozsahu, v akom ho žalobca namieta, a teda ani povinnosť postupovať v zmysle Správneho poriadku, teda v prípade nevyužitia inštitútu autoremedúry, postúpiť odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

3. Žalobca dňa 25.06.2020 doručil Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) podanie označené ako „Výzva na odstránenie nečinnosti“, kde s oporou v citácii § 50 Správneho poriadku uviedol, že dňa 01.05.2020 podal odvolanie voči stavebnému povoleniu podľa § 140c ods. 8 Stavebného zákona, nakoľko neboli splnené podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania alebo záverečného stanoviska a rozhodnutie ani neobsahovalo žiadne informácie o tomto rozhodnutí, pričom na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie s odkazom na www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk>. V rozhodnutí sa nespomína ani toto rozhodnutie, ani skutočnosť, že by sa stavebný úrad zaoberal súladom s rozhodnutím EIA a že by si zabezpečil vyhodnotenie súladu a záväzné stanovisko príslušného úradu. Záverom žiadal, aby žalovaný stavebnému úradu, ktorý odmieta splniť si jeho zákonnú povinnosť a zostáva vo veci jeho odvolania nečinný vo veci rozhodol v zmysle § 50 Správneho poriadku žalovaný sám.

4. Žalovaný po vyžiadaní administratívneho spisu a jeho posúdení oznámil žalobcovi úkonom z 17.07.2020 sp. zn. OU-BB-OVBP2-2020/020299-2 SA označeným ako „Výzva na odstránenie nečinnosti

- oznámenie“ (ďalej len „napadnuté opatrenie“), že z predloženého materiálu mu vyplynulo, že stavebný úrad vydal stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu „Z. C. M. O. - 1. etapa“ na tam uvedených parcelách v C. C. pre navrhovateľa. Žalobca voči nemu podal odvolanie podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona z dôvodu, že neboli splnené podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania alebo záverečného stanoviska a rozhodnutie ani neobsahovalo žiadne informácie o tomto rozhodnutí. Ďalej žalovaný uviedol, že stavebný úrad na základe tohto odvolania listom z 08.06.2020 žalobcovi oznámil, že vzhľadom k tomu, že uvedená stavba nepodlieha vykonaniu zisťovacieho konania v zmysle nebola daná zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia Stavebného zákona, teda v zmysle Správneho poriadku žalobcovi neprináleží podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu žalovaný skonštatoval, že žalobca, ktorý podal odvolanie proti stavebnému povoleniu nemal v stavebnom konaní postavenie účastníka konania a teda jeho podanie označené ako odvolanie nemožno hodnotiť ako odvolanie v zmysle Správneho poriadku, nakoľko odvolanie môže podať iba účastník konania, čo v danom prípade nebolo splnené. Poukázal na skutočnosť, že účastníkom správneho konania v danom prípade stavebného konania sa nestáva ten, s kým správne orgány neoprávnene ako s účastníkom konania konajú, ale len ten, komu takéto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade z ustanovenia stavebného zákona. Občianskemu združeniu, ktoré je zamerané na ochranu životného prostredia prináleží účastníctvo v stavebnom konaní podľa stavebného zákona v takom prípade, že mu také postavenie vyplýva z ustanovenia a nasl. , teda za predpokladu, že v stavebnom konaní je povoľovaná činnosť uvedená v prílohe , teda činnosť, u ktorej zákon vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, avšak podľa zistení žalovaného taká činnosť vyžadujúca posúdenie vplyvov na životné prostredie v predmetnom stavebnom konaní posudzovaná nebola. Na základe uvedeného skonštatoval, že v danom prípade nie je daný zákonný dôvod na vybavovanie podaného odvolania v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich odvolacie konanie. Zároveň skonštatoval, že podanie označené ako odvolanie neúčastníkom konania nemožno vyhodnotiť ako odvolanie v zmysle ustanovenia stavebného zákona, keďže na predmetnú stavbu sa neuskutočnilo konanie podľa Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní a to, že bol účastníkom konania, nakoľko na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie vyhodnotil ako nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi. Zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia, kde uviedol priebeh konania, obsah odvolania podaného proti stavebnému povoleniu, ako aj obsah úkonu stavebného úradu, ktorým na jeho odvolanie reagoval. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že stavebný úrad si nesplnil zákonnú povinnosť v rozhodnutí o odvolaní podanom žalobcom, požiadal žalovaného ako odvolací orgán aby vo veci odvolania rozhodol v zmysle § 50 Správneho poriadku, na čo žalovaný reagoval napadnutým opatrením. Ďalej uviedol, že napadnuté opatrenie predstavuje akt odlišný od rozhodnutia, a teda o opatrenie. Pre úplnosť dodal, že v danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom stavebného úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa (žiadateľa), a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Stavebný úrad volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti a tým pádom konal v rozpore s § 3 ods. 2, 4 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu, ako aj verejných záujmov životného prostredia. Žalovaný ako aj stavebný úrad podľa jeho názoru v danom prípade mali vychádzať z osobitnej právnej úpravy § 140c ods. 8 až 10 stavebného zákona, ktorá je osobitnou úpravou aj k ustanoveniu § 59 stavebného zákona. V danom prípade preto nie je ani relevantné, či žalobca bol účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale podstatnou okolnosťou je, že obsahom odvolania boli námietky nesúladu vydaného povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Podľa názoru žalobcu pritom predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, nakoľko z verejne dostupných údajov (www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk>) je zrejmé, že rovnaký žiadateľ požiadal žalovaného o posúdenie vplyvov na životné prostredie za účelom výstavby obytného súboru v lokalite Graniar, pričom proces posudzovania a konania EIA bol ukončený vydaním rozhodnutia. Aj napriek tejto skutočnosti o tom v stavebnom povolení nie je ani zmienka a stavebný úrad ako aj žalovaný tvrdia, že žalobcovi neprináleží právo byť účastníkom konania podľa a nasl. , pričom sa relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou, že k predmetnej stavbe

neprebehlo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, avšak toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a preto malo znaky svojvôle správneho orgánu. Zároveň poukázal na v praxi uplatňovanú zásadu širšieho chápania pojmu účastník správneho konania vychádzajúc z výkladu § 14 Správneho poriadku. Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania preto v danom prípade nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na názory Ústavného súdu SR č.k. , , ako aj na odporúčania výborov ministrov Rady Európy z roku 2004. K tvrdeniu žalovaného, ktorý ho nepovažoval za účastníka konania, konštatoval, že na základe uvedených záverov bolo potrebné žalobcu považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním v konaní ako s účastníkom konať, keďže také právo žalobcovi na základe vyššie uvedených ustanovení prislúcha. V tejto súvislosti tiež upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možno poškodzovaní životného prostredia, ktorý je nutné interpretovať ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky, či správnu súdu žalobu. Žalobca teda nemá len právnu možnosť, ale mal aj právnu povinnosť konať, tak ako konal. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , . Pokiaľ by konajúce orgány bránili v žalobcovej snahe brániť prostredie legálne dostupných mechanizmov, chrániť a zveľaďovať životné prostredie by bolo v rozpore s ústavným imepratívom, ktorý stanovuje takúto povinnosť v SR. Jedným z hlavných cieľov existencie žalobcu je ochrana životného prostredia a jeho právna ochrana ako aj kontrola verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Relevantným právnym predpisom Európskej únie je aj Aarhuský dohovor vyhlásený v zbierke , ktorý má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. Uviedol, že podľa SR sa práva na priaznivé prostredie a právo na spravodlivý proces možno domáhať len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis, z čoho vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromnoprávnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejnoprávnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov. Tomu sa venuje aj združenie, ktorým je žalobca. Správne orgány podľa žalobcu nesprávne a nedôsledne aplikujú právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté. Občianske združenia majú pritom legitímne právo vykonávať svoju činnosť smerujúcu k zabezpečeniu a odstráneniu spoločensky nežiadúcich javov. Ich hlavným zmyslom je nielen spravovať im zverenú oblasť verejných záujmov, ale v tejto oblasti poskytovať aj verejnú službu, protipólom ktorej je aj vonkajšia kontrola a to ako v zmysle zákonnosti spravujúcich rozhodovacích funkcií verejnej správy, tak aj neustáleho zvyšovania kvality verejnej služby úradmi poskytovanými. Z funkčného vymedzenia kontroly verejnej správy vyplýva, že sa vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola, pričom medzi vonkajšiu patrí aj správne súdnictvo alebo pôsobnosť prokuratúry. Z ustanovení vyplýva, že neštátnymi subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia. Žalobca ako jadro svojej súčasnej činnosti položil práve právnu ochranu verejných záujmov kontrolou činnosti štátnych orgánov. Žalovaný ako aj stavebný úrad je tak subjektom kontrolovaným a žalobca subjektom kontrolujúcim, pričom upozornil, že žalobca má v dôsledku právnu povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia, avšak podľa SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov. Ďalej s citáciou nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. žalobca uviedol, že správny orgán je povinný skúmať okruh účastníkov konania v priebehu celého konania. Podaním odvolania žalobcovi z ustanovenia a stavebného zákona vyplýva postavenie účastníka konania, a to aj v spojení s ustanovením Správneho poriadku. Správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie - stavebný úrad ani žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia túto skutočnosť však dostatočne neskúmali. O priznaní, resp. nepriznaní procesného postavenia účastníka konania je taktiež potrebné s poukazom na Správneho poriadku vydať samostatné procesné rozhodnutie v súlade s Správneho poriadku. Vysporiadanie sa s otázkou priznania, resp. nepriznania postavenia účastníka konania je procesnou podmienkou konania vo veci samej. Žalovaný bol povinný skontrolovať plnenie verejných záujmov a ak žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania a úlohou úradu bolo zrejme

zahladiť porušovanie životného prostredia. Je pritom preukázané, že Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov ochrany životného prostredia, v plnení záväzkov ochrany ovzdušia, vôd, prírody a ostatných zložiek životného prostredia a je práve úlohou príslušných orgánov, aby si dôsledne plnili svoju prácu na úseku ochrany životného prostredia. Ďalej s oporou citácie , , , Správneho poriadku žalobca uviedol, že postup správneho orgánu v tejto veci je zároveň v priamom rozpore s Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Na základe postupu uplatneného správnym orgánom bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom na priaznivé životné prostredie podľa SR a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z SR. Záverom žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil v celom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca argumentuje k právu na odvolanie proti stavebnému povoleniu, ktorým stavebný úrad povolil stavbu „Z. C. M. O. - 1. etapa“ na tam uvedených parcelách v k.ú. C. C., ktoré tvoria dva dvojpodlažné domy so 14 bytmi. Účelom § 140c ods. 8 Stavebného zákona bolo zabezpečenie prístupu dotknutej verejnosti uplatňujúcej si ústavné právo na priaznivé životné prostredie do rozhodovania o životnom prostredí. Konkrétne umožňuje prístup do rozhodovania podaním odvolania aj tým osobám, ktoré neboli účastníkmi konania podľa zákona EIA a neboli ani účastníkmi následného povoľovacieho konania stavebného úradu. Ide teda o osobitnú úpravu odvolania oproti všeobecnej úprave podľa § 53 Správneho poriadku, ktorá umožňuje podať odvolanie len účastníkom správneho konania. Osobitne od všeobecnej úpravy sú preto upravené aj podmienky pre tento druh odvolania neúčastníkom správneho konania. Osobitné podmienky sú v § 140c ods. 8 stavebného zákona kvalifikované a musia byť kumulatívne splnené obidve, aby toto osobitné odvolanie vyvolalo účinky na začatie odvolacieho konania. Primárne povoľovaciemu konaniu stavebného úradu musí predchádzať posudzovanie povoľovanej stavby podľa zákona EIA príslušným orgánom, ktorého výsledkom je rozhodnutie z procesu posudzovania. Následne obsah odvolania musí poukazovať na nesúlad povolenia stavebného úradu s obsahom rozhodnutia dosiahnutého v predošlom procese posudzovania stavby podľa zákona EIA. Žalovaný splnenie prvej podmienky argumentoval posudzovaním podľa zákona EIA, z ktorého vstupy sú zverejnené na www.enviroportal.sk <http:// www.enviroportal.sk>, avšak na tomto webovom sídle sú zverejnené výstupy z procesu EIA inej stavby. Konkrétne stavby „X. K. O. - C. C.“ na iných pozemkoch KN C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X v k.ú. C. C., ktorý tvorí päť štvorpodlažných bytových domov s 240 bytmi, o čom priložil žalovaný v prílohe dôkaz zámer činnosti podľa týkajúcej sa stavby X. súbor O. - C. C. z októbra 2016. Splnenie druhej podmienky nepreukazuje ani obsah odvolania žalovaného, ktorý v časti B odvolania žiadal vykonať ďalšie dokazovanie k podmienkam tam uvedeným a nenamietal nesúlad povolenia stavebného úradu s obsahom rozhodnutia dosiahnutého v procese EIA, čo logicky ani nebolo možné namietať, lebo rozhodnutie v procese EIA nebolo vydané a proces EIA, na ktorý poukazujú sa týka inej stavby. Vzhľadom na uvedené odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé vyvolať účinky na začatie odvolacieho konania a stavebný úrad zákonným spôsobom o tom žalobcu informoval oznámením z 08.06.2020. Žalovaný jeho zákonnosť potvrdil napadnutým opatrením. K ďalším žalobným bodom uviedol, že podstatou správneho súdnictva je poskytovanie ochrany práv osobám, ktoré sa cítia byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodené. Žalovaný sa v zmysle uvedeného domnieva, že nemôže byť poskytnutá súdna ochrana žalobnej argumentácie o účastníctve žalobcu podľa Správneho poriadku, pretože žalobca v odvolaní neargumentoval, že mal byť účastníkom povoľovacieho konania, resp., že bol opomenutým účastníkom podľa Správneho poriadku, ale svoje odvolanie podal ako neúčastník povoľovacieho konania využijúc inštitút osobitného odvolania podľa stavebného zákona. Žalobná argumentácia je obligatórnou súčasťou žalôb žalobcu, ktorej účelom je ochrana poškodených práv aj záujmov. Podľa názoru žalovaného ide o extenzívny výklad Správneho poriadku, lebo účastníctvo v tomto konkrétnom prípade subsidiárne - prednostne upravuje stavebný zákon, k čomu súdy poskytli ustálenú judikatúru, napríklad uznesenie Ústavného súdu SR bod 16. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. z 13.01.2011 poskytol účastníkom výklad, kde uviedol, že základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov orgánov štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má táto osoba zaručené v Ústave

alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy, vychádzajúc z toho, že žalobca ako občianske združenie, ktorého záujem spočíva v ochrane ústavného práva na priaznivé životné prostredie, tak tento záujem nemohol byť povoľovanou osobou dotknutý nad zákonom prípustnú mieru a to aj z dôvodu, že zákon EIA pre povoľovanú stavbu nepredpisuje ani posudzovanie v procese EIA, v ktorom by žalobca a dotknutá verejnosť mal dôvod a možnosť na ochranu tohto ústavného práva. Následne potom podľa § 24 ods. 2 zákona EIA by mal v povoľovacom konaní stavebného úradu postavenie účastníka konania. Takáto skutková situácia nenastala, preto podľa názoru žalovaného má obligatórna žalobná argumentácia len šikanózny charakter, bez sledovania cieľa - ochrany ústavného práva na priaznivé životné prostredie. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobca v replike uviedol, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah týchto zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia, s čím sa žalovaný jednotlivo vôbec nevysporiadal a neuviedol, ktoré námietky sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré sú na daný prípad neaplikovateľné. Nevysporiadal sa s jednotlivými bodmi v stanovisku, ktoré žalobca uviedol obdobne prvostupňový orgán. Správny orgán má povinnosť sa vysporiadať s každým argumentom, ktorý žalobca vo svojom stanovisku uviedol. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že neboli splnené kumulatívne podmienky, aby odvolanie vyvolalo účinky na začatie odvolacieho konania. Nezákonnosť videl v absencii rozhodnutia správneho orgánu o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi. Žalobca je povinný skúmať okrem okruh účastníkov konania v priebehu celého konania. Žalobcovi podaním odvolania vyplýva postavenie účastníka konania v zmysle § 140c ods. 8 a 10 Stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 2 Správneho poriadku. O nepriznaní postavenia účastníka konania je potrebné rozhodnúť samostatným rozhodnutím v zmysle Správneho poriadku, nakoľko priznanie postavenia účastníka konania je procesnou podmienkou konania vo veci samej. Žalobca odvíja svoje postavenie účastníka konania od a spolu s stavebného zákona. Následne argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe. Záverom skonštatoval, že žaloba je dôvodná a žiada, aby sú rozhodol tak ako bolo uvedené v správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

9. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

12. Podľa § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

13. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

14. Podľa § 57 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

15. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

16. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

17. Podľa § 140c ods. 8, 9 a 10 stavebného zákona (8) Proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 15d) (9) Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8. (10) Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.

18. Podľa , a (2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

19. Predmetom preskúmavacieho konania správnym súdom bolo napadnuté opatrenie žalovaného, ktorým žalobcovi oznámil, že nemal v stavebnom konaní postavenie účastníka konania a preto jeho podanie označené ako „odvolanie“ podané proti stavebnému povoleniu nemožno hodnotiť ako odvolanie v zmysle § 53 Správneho poriadku, na základe čoho skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ o odvolaní žalobcu nekonal. Žalovaný tak v rámci postupu podľa § 57 ods. 1, 2 Správneho poriadku, t.zn. po podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, neuplatnil

oprávnenie vyplývajúce z ust. § 50 Správneho poriadku stiahnuť (atrahovať) na seba pôsobnosť prvostupňového orgánu pre jeho nečinnosť.

20. Správny súd predovšetkým skúmal, či napadnuté opatrenie je takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle ustanovení možné považovať za „rozhodnutie“ (podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka) alebo, či napadnuté opatrenie je možné považovať za „opatrenie“ (podľa opatrením orgánu verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté). Z obsahu napadnutého opatrenia bezpochyby vyplýva jeho zrozumiteľný informačný obsah o tom, s akým výsledkom žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť na uplatnenie opatrenia proti nečinnosti v zmysle Správneho poriadku, prostredníctvom ktorej sa žalobca domáhal svojich účastníckych práv v odvolacom konaní proti stavebnému povoleniu, a ktorej vyhovené nebolo. Vyplýva z neho aj to, z akých dôvodov žalovaný neuplatnil navrhovaný postup spočívajúci v odstránení nečinnosti stavebného úradu po podaní odvolania žalobcu, s oporou v administratívnom spise a v platnej právnej úprave. Napadnuté opatrenie tak predstavuje spôsobilý a preskúmateľný predmetom súdneho prieskumu podľa , ako opatrenie orgánu verejnej správy, preskúmaním zákonnosti ktorého sa žalobca, domáhal súdnej ochrany svojich účastníckych práv, na ktorých bol (ako tvrdí) ukrátený.

21. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmaniu podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb alebo opatrenia, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie ako výsledok určitého postupu orgánu verejnej správy. Vylúčenie aktov a postupov orgánov verejnej správy, ktorými neboli porušené alebo priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti s týmito právami by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy a správne akty orgánov verejnej správy v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, t.zn. preskúmavajú sa v zásade všetky správne akty a postupy orgánov verejnej správy s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci správneho súdu pri preskúmaní rozhodnutí a opatrení je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí a opatrení, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré správne súdy nepreskúmavajú sú vymedzené v ustanovení , ktoré ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí a opatrení, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Napadnuté opatrenie medzi také opatrenia nepatrí, nakoľko ním bolo bez ohľadu na jeho formu rozhodnuté, že žalobcom navrhovaný postup - prijatie opatrenia proti nečinnosti stavebného úradu v odvolacom konaní, nebol uplatnený. Postupom stavebného úradu a žalovaného tým bolo žalobcovi odopreté právo na účinné podanie odvolania proti stavebnému povoleniu a s tým spojené procesné následky v konaní o povolení stavby, hoci odvolanie fakticky včas podal.

22. Podľa žalobcu je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. nutné procesné predpisy o účastníctve v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie, pričom zo stanov a z činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov si stanovil právnu ochranu životného prostredia a kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje. Sám žalobca pritom poukázal na ust. SR, podľa ktorého sa práva na priaznivé životné prostredie ( SR) možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ústavné ustanovenia vykonávajú, čo je zrejmé aj z SR, podľa ktorého podrobnosti o právach povinnostiach podľa ods. 1 až 5 ustanoví zákon. Preto, pokiaľ bolo sporné procesné postavenie žalobcu ako účastníka konania, je nutné pri zodpovedaní žalobných námietok žalobcu vychádzať z procesnej úpravy stavebného zákona, Správneho poriadku, resp. aj o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

23. Žalobca primárne tvrdil, že stavebný úrad mal vychádzať z ust. § 140c ods. 8 a 10 stavebného zákona, ktoré je osobitnou úpravou k § 59 stavebného zákona, pričom obsahom jeho odvolania proti stavebnému povoleniu boli námietky o nesúlade povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nakoľko predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, keďže z verejne dostupných zdrojov (www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk>) je zrejmé, že rovnaký žiadateľ (TECHNOTRADE INVEST s.r.o.) požiadal o posúdenie vplyvov na životné prostredie za účelom výstavy X. K. v lokalite O. a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol ukončený vydaním rozhodnutia.

24. Stavebný úrad žalobcovi v liste z 08.06.2020 oznámil, že povoľovaná stavba nepodliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa ustanovenia a posudzovaniu podľa ustanovenia až , v dôsledku čoho nebola splnená zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia stavebného zákona, a teda žalobca nebol je v zmysle Správneho poriadku aktívne legitimovanou osobou na podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania

25. Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že uvedená stavba nepodlieha vykonaniu zisťovacieho konania v zmysle nebola daná zákonná podmienka obsiahnutá v hypotéze právnej normy ustanovenia stavebného zákona, teda v zmysle Správneho poriadku žalobcovi neprináleží podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania, nakoľko odvolanie môže podať iba účastník konania, čo v danom prípade nebolo splnené. Poukázal na skutočnosť, že účastníkom správneho konania v danom prípade stavebného konania sa nestáva ten, s kým správne orgány neoprávnene ako s účastníkom konania konajú, ale len ten, komu takéto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade z ustanovenia stavebného zákona. Občianskemu združeniu, ktoré je zamerané na ochranu životného prostredia prináleží účastníctvo v stavebnom konaní podľa stavebného zákona v takom prípade, že mu také postavenie vyplýva z ustanovenia a nasl. , teda za predpokladu, že v stavebnom konaní je povoľovaná činnosť uvedená v prílohe , ktorá v predmetnom stavebnom konaní posudzovaná nebola. Na základe uvedeného skonštatoval, že nebol daný zákonný dôvod na vybavovanie podaného odvolania v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich odvolacie konanie. Tvrdenia žalobcu v ním podanom odvolaní a to, že bol účastníkom konania, nakoľko na predmetnú stavbu prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vyhodnotil ako nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z podkladov nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli. Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi.

26. Žalobca tvrdil, ale nijako nepreukázal, že stavba „Z. C. M. O. - X. G.“ podliehala vykonaniu zisťovacieho konania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, od čoho odvodzoval splnenie podmienok na podanie odvolania a podľa stavebného zákona. Konštatoval len, že rovnaký navrhovateľ požiadal žalovaného o posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo ukončené rozhodnutím, za účelom výstavby obytného súboru v lokalite O.. Neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti preukazujúce, že stavebný úrad a žalovaný sa v tejto skutkovej otázke mýlili. Stavebný úrad a žalovaný tak v súlade so zisteným skutkovým stavom, ktorý ani po podaní správnej žaloby nebol sporný (keďže nebol relevantne spochybnený), na jeho základe dospeli k záveru, že žalobcovi neprináleží podanie odvolania v zmysle stavebného zákona v nadväznosti na ust. stavebného zákona a ust. Správneho poriadku. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe predložil „Zámer činnosti podľa “ z októbra 2016 týkajúci sa „X. K. O. - C. C.“ predpokladajúci výstavbu bytových domov s celkom 244-imi bytmi, umiestnený na odlišných pozemkoch než stavba „Z. C. M. O. - 1. G.“, ktorý podliehal zisťovaciemu konaniu. Zjavne tak išlo o inú činnosť, než bola stavba povolená stavebným povolením, proti ktorému žalobca podal svoje odvolanie, čo žalovaný nevyvrátil, takže to v konaní nebolo sporné (správny súd nebol oprávnený iniciatívne vyhľadávať informácie, ktoré by to mohli vyvrátiť, nakoľko nenahrádza žalobcu).

27. Povoľovanej stavby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie netýkalo, nakoľko vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, t.j. podľa Platná právna úprava však spája právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v povoľovacom (stavebnom) konaní aj tomu, kto nebol účastníkom stavebného konania alebo konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale za splnenia tej podmienky, že tomuto povoľovaciemu konaniu

predchádzalo konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na to, že také konanie vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo, žalobca v zmysle stavebného zákona nemal právo podať odvolanie proti stavebnému povoleniu.

28. Ustanovenie zákona umožňuje dotknutej verejnosti prejaviť záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení spôsobom a formami uvedenými v ods. 3 a 4 cit. zákona, na základe čoho získava postavenie účastníka povoľovacieho konania. Vzhľadom na to, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie tu neprebehlo, žalobca nebol a nemohol byť činný v mysle ust. a , z ktorého dôvodu mu neprislúchalo postavenie účastníka povoľovacieho (stavebného) konania ani podľa Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňal podmienky postavenia účastníka stavebného konania, výsledkom ktorého bolo stavebné povolenie, stanovené v stavebného zákona, resp. v Správneho poriadku, nakoľko osobitné predpisy (stavebný zákon, ) mu také postavenie nepriznali.

29. Žalobca s argumentáciou opierajúcou sa o viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR (konkrétne dopady ktorých na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca neindividualizoval, pričom nepostačuje prosté citovanie jednotlivých sekvencií rozsudkov ani konštatovanie, že sa z nich plynúce závery na prejednávanú vec vzťahujú - 134 ods. 1 ), o ústavné právo na priaznivé životné prostredie ako aj o Aarhuský dohovor, namietal, že bol účastníkom konania zmysle Správneho poriadku, pričom postupu stavebného úradu vytýkal aj to, že o jeho nepriznaní postavenia účastníka konania nebolo vydané samostatné procesné rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku.

30. Správny súd vo vzťahu k vymedzeniu účastníctva v stavebnom konaní uvádza, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 59 ods. 1. Keďže stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov stavebného konania, je použitie ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku vylúčené a to s poukazom na ust. § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Stavebný zákon obsahuje vlastné vymedzenie okruhu účastníkov stavebného konania v ust. § 59 ods. 1. Z ust. stavebného zákona vyplýva, že účastníkom územného konania je mimo iných ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom, na ktorý citované ustanovenie stavebného zákona odkazuje, sú ust. §-27 Navyše správny súd poukazuje na nález ÚS SR zo dňa 12.12.2017, podľa ktorého „Stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že ako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov územného konania (obdobne to platí pre účastníkov konania o povolení stavby, vrátane odvolacieho konania) je použitie veta pred bodkočiarkou vylúčené“. Z predmetného nálezu (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.03.2011), súčasne vyplýva, že „ďalším osobám (než uvedených v ustanoveniach stavebného zákona ako lex specialis) priznáva stavebný zákon právo účastníka správneho konania (upraveného ustanoveniami stavebného zákona) len vtedy, ak by rozhodnutím mohli byť dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý a tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný.“

31. Žalobca ďalej poukázal na širšie vymedzenie pojmu účastník konania ako aj na to, že častica „aj“ pri výklade ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov konania popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pričom bez bližšej individualizácie dopadov na zákonnosť napadnutého opatrenia citoval ním vybraté sekvencie nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. . Správny súd k tomu uvádza, že takáto námietka obsahujúca odkazy na rozhodnutia súdov je všeobecná (bez odkazu na skutkovú a právnu súvislosť s preskúmavaným prípadom a bez individualizácie ich dopadov na prejednávanú vec, t.j. na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - ), pričom žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých svoje tvrdenie o postavení účastníka konania stavebného konania podľa Správneho poriadku odvodzuje.

32. Je nesporné, že účastník stavebného konania v zmysle § 140c ods. 8, 10 stavebného zákona nemá postavenie účastníka konania zodpovedajúce postaveniu procesnej strany, o ktorej právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich z hmotného práva sa rozhoduje. Účelom takého účastníctva je reprezentovať v stavebnom konaní verejný záujem na ochrane životného prostredia v zmysle o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý stanovením účastníctva v konaní v rámci „účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní“ v súlade s a nasl. zabezpečuje účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia tak, ako to požaduje Aarhuský dohovor. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní z titulu, že je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody, a teda je dotknutou verejnosťou (zainteresovanou verejnosťou), ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, odvolávajúc sa na Aarhuský dohovor, správny súd uvádza, že zmyslom a cieľom tohto dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, a teda aj zabezpečenie účinnej účasti verejnosti pri prijímaní rozhodnutí, vyjadrovaní svojich stanovísk a záujmov, ktoré môžu byť relevantné k daným rozhodnutiam a umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou tieto stanoviská a námietky zohľadňovať a tým zvyšovať zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu, a tak prispievať k verejnému povedomiu o environmentálnych otázkach a podpore prijímaných rozhodnutí.

33. V prípade Aarhuského dohovoru sa jedná o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, čo korešponduje s čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Tento neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických a právnických osôb. Žalobcom označený čl. 9 ods. 2 a 3 tohto dohovoru je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať. Adresátom čl. 9 ods. 2 a 3 je Slovenská republika a samotné citované ustanovenia neobsahujú jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by boli orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľné v zmysle teórie „self executing“. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/09 z 08.03.2011, ktorý v konaní o prejudiciálnej otázke predloženej Najvyšším súdom SR (v konaní sp. zn. ) vo vzťahu k otázke účinku čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyslovil, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva Rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17.02.2005, nemá priamy účinok v práve Únie“. Z uvedeného vyplýva, že bez ďalšieho len zo samotného čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemožno vyvodiť postavenie žalobcu ako účastníka v administratívnom konaní (stavebnom konaní), resp. nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že opatrením žalovaného (v spojení s postupom stavebného úradu po podaní odvolania žalobcu), v zmysle ktorých orgány verejnej správy so žalobcom nekonali ako s účastníkom stavebného konania, došlo k porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Zo znenia samotného čl. 9 ods. 3 napokon vyplýva, že (navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v ods. 1 a 2) každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

34. Zákonodarca zabezpečil implementovanie uvedenej požiadavky do vnútroštátneho právneho poriadku tak úpravou okruhu účastníkov stavebného konania v ust. () stavebného zákona s poukazom na ust. §-27 , ako aj úpravou postavenia účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v konaní v samotnom ust. , pričom súčasne týmto vo vnútroštátnom práve stanovil podmienky, za ktorých majú členovia verejnosti prístup k správnemu konaniu (postavenie účastníka konania v konaní uvedenom v 3. časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene), a to ak dotknutá verejnosť uplatní postup podľa ods. 3 alebo 4 (cit. ). Ustanovenie Stavebného zákona umožňuje takémuto subjektu (dotknutá verejnosť) byť účastníkom konania len v takom prípade, ak toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, t.j. za splnenia podmienok uvedených v , čo v predmetnom prípade nebolo zo strany žalobcu splnené. Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti

v záležitostiach životného prostredia., tieto povinnosti taktiež možno považovať za transponované do platnej právnej úpravy v zmysle uvedenej argumentácie, ktorá postupom žalovaného porušená nebola.

35. Ústavný súd SR v náleze č. -131 z 27.05.2010 uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA“. Žalobca konkrétny nesúlad napadnutého rozhodnutia so ani s uvedenými smernicami nenamietal.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že cit. ustanovenia stavebného zákona, i Správneho poriadku zabezpečujúce dosiahnutie cieľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru i cieľa účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie neboli v danom prípade aplikovateľné. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že ust. žalobcovi (v postavení zainteresovanej verejnosti) aj v prípade, keď nebol účastníkom predmetného stavebného konania, umožňuje podať správnu žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (stavebnému povoleniu), pokiaľ bude tvrdiť, že vydaním takéhoto rozhodnutia bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V nadväznosti na ust. však musí ísť o konania týkajúce sa životného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť právo na účastníctvo v konaní plynúce z osobitných predpisov.

37. Vzhľadom na to, že podľa § 53 Správneho poriadku má proti rozhodnutiu správneho orgánu právo podať odvolanie len účastník konania, ktorým žalobca nebol, stavebný úrad správne o jeho odvolaní proti stavebnému povoleniu nekonal spôsobom, ktorý zákon predpokladá pre prípad odvolania podaného zákonom aprobovaným subjektom - účastníkom konania (§ 56, § 57 Správneho poriadku). V prípade, ak odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podá osoba, ktorá nemá postavenie účastníka konania, takéto konanie nevyvoláva účinky (suspenzívny, devolutívny účinok), ktoré zákon spája s odvolaním účastníka konania. Preto nemožno mať námietky proti postupu uplatnenému stavebným úradom, ktorý o odvolaní sám nerozhodol, ani ho spolu so spisom nepredložil odvolaciemu orgánu podľa § 57 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Žalovaný preto veci priliehavo neuplatnil postup podľa § 50 Správneho poriadku, nakoľko nenašiel dôvody nečinnosti žalobcu v súvislosti s odvolaním podaným žalobcom proti stavebnému povoleniu.

38. Z ustálenej rozhodovacej praxe plynie, že v prípade, ak sa účastníctva v správnom konaní domáha osoba, ktorej také právo nepatrí, konajúci orgán verejnej správy vydá v súlade s § 14 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku procesné rozhodnutie, ktorým určí, že táto osoba nie je účastníkom konania. To platí, ak sa taká osoba domáha účasti v správnom konaní riadne začatom, resp. vedenom buď na základe návrhu účastníka konania (spĺňajúceho kritériá účastníctva), odlišného od takej osoby, alebo z podnetu orgánu verejnej správy. Iniciovať začatie správneho konania, resp. odvolacieho konania, ktoré predstavuje relatívne samostatnú fázu správneho konania už skončeného vydaním meritórneho rozhodnutia, však predstavuje inú situáciu. Správne konanie, ktoré je riadne začaté, bez pochýb vyžaduje ustálenie okruhu účastníkov konania. To však neplatí pre konanie, resp. jeho štádium, ktoré sa nikdy nezačalo, nakoľko podanie, ktorým sa malo začať, bolo neúčinné (nemalo za následok začatie správneho konania) pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie osoby (aj ako procesného práva občianskeho združenia založeného za účelom ochrany životného prostredia uplatňovať vo verejnom záujme nárok na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia poškodzujúceho záujmy životného prostredia),

ktorá ho urobila. Pokiaľ v takom prípade stavebný úrad neformálnym úkonom žalobcovi oznámil, ako naložil s jeho odvolaním proti stavebnému povoleniu a z akých dôvodov, s čím sa stotožnil žalovaný v rámci vybavenia návrhu na odstránenie nečinnosti, nemožno im vyčítať, že postupovali v rozpore so zákonom, že boli so žalobcom nesúčinný pri vybavovaní jeho podaní ani to, že žalobcovi neposkytli dostatočné informácie o tom, prečo jeho podania neboli vybavené ním požadovaným spôsobom. Porušenie zákonnosti v uplatnenom postupe nemožno vidieť z dôvodu, že na uplatnenie iného - žalobcom presadzovaného postupu, neboli splnené zákonné podmienky. Nesúhlas účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého opatrenia žalovaného neznamená nedostatok dôvodov napadnutého opatrenia, ktoré obsahuje zrozumiteľnú argumentáciu osvedčujúcu príčiny pre neuplatnenie postupu spočívajúceho v opatrení proti nečinnosti. Preto ani žalobná námietka nepreskúmateľnosti a nevydania rozhodnutia a nepriznaní postavenia žalobcu, ako účastníka konania, nebola dôvodná.

39. Žalobca tiež upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možno poškodzovaní životného prostredia, ktorý je nutné interpretovať v tom zmysle, že sa vzťahuje na povinnosť podať námietky, či správnu súdu žalobu. Žalobca podľa neho teda nemal len právnu možnosť, ale mal aj právnu povinnosť konať, tak ako konal. Podľa o životnom prostredí každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby. Právo na priaznivé životné prostredie vyplýva z SR. V súlade s SR domáhať sa práv uvedených v čl. 35 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>, 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1992/460/>, 37 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>, čl. 38 až 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a čl. 44 až 46 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Z ust. zákona o životnom prostredí neplynie osobitné oprávnenie podať kýmkoľvek (ani žalobcom) správnu žalobcu proti správnemu aktu, o ktorom sa domnieva, že ním hrozí poškodenie životného prostredia. Naopak, toto ustanovenie predpokladá skôr faktické konanie odvracajúce takú hrozbu.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté opatrenie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešní nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu Mgr. Ivana Datlová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.