Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov v: 1. rade D.. T. D., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XX, XXX XX X., 2. rade A. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. H. XX, XXX XX X., 3. rade F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. E.Í. XX, XXX XX X.- Q., právne zastúpení: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36860441, so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov proti žalovanému: D.. F. J., Z..: XX.XX.XXXX, B. X. XX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47445092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina o zaplatenie 3200,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1. až 3. ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 3200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:

- 400 € od 16.11.2020 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.12.2020 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.01.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.02.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.03.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.04.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.05.2021 až do zaplatenia,

- 400 € od 16.06.2021 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1. až 3. ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 31.01.2022 sa žalobcovia domáhali nároku uvedeného v bode I. výroku tohto rozsudku. 1.1. Žalobcovia v žalobe uviedli: „Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/3 obytného domu, súpisné číslo: 3237 postaveného na parcele registra „C“, parcelné číslo: XXX/X H. V. XXX F.X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, situovaného na adrese: G. Z. X, XXX XX X., zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX, pre obec: X. a katastrálne územie: X. (ďalej aj „nehnuteľnosť“). Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva v rámci dedičského konania po poručiteľovi D.. D. T., naposledy bytom: H. XX, XXX XX X.Š.. Prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako podnikateľským subjektom D.. J. F. C., miesto podnikania: X. XXXX/XX, XXX XX X., D.: XX XXX XXX, L.: XXXXXXXXXX, zapísaným v živnostenskom registri

Okresného úradu Prešov, číslo Ž.: XXX-XXXX, Nájomnú zmluvu o nájme bytu zo dňa 23.09.2014 (ďalej aj „nájomná zmluva“), predmetom ktorej bol nájom bytu č. 3 na prvom poschodí vpravo v nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1 tohto článku žaloby za mesačné nájomné vyčíslené vo výške 400 EUR mesačne. Žalovaný sa ešte počas života prenajímateľa ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti dostal do omeškania s platením nájomného. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25.06.2020 so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, predmetom ktorej bolo uznanie dlhu žalovaného na nájomnom na základe nájomnej zmluvy vo výške 4 800 EUR a dohoda o splátkovom kalendári, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný bude splácať dlžné nájomné v mesačných splátkach vo výške 400 EUR spolu s bežným nájomným za príslušný kalendárny mesiac počnúc mesiacom 07/2020. Napriek uznaniu dlhu a uzatvoreniu dohody o splátkovom kalendári sa žalovaný už s prvou splátkou dlhu na nájomnom dostal do omeškania. Ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil spolu 3 splátky dlžného nájomného: dňa v sume 800 EUR a dňa 18.06.2021 v sume 400 EUR, spolu 1 200 EUR z pôvodného celkového dlhu 4 800 EUR, ktorý bol predmetom uznania zo dňa 25.06.2020. V zmysle článku V. bod 5 nájomnej zmluvy žalovaný zaplatil prenajímateľovi v deň podpisu nájomnej zmluvy zábezpeku (garanciu, resp. depozit) vo výške jedného mesačného nájomného v sume 400 EUR. Vzhľadom na dlh žalovaného na nájomnom žalobcovia žalovanému zábezpeku pri skončení nájomného vzťahu ku dňu nevrátili a započítavajú si ju vo výške 400 EUR na sumu dlžného nájomného žalovaného. Dlh žalovaného na nájomnom predstavuje ku dňu podania žaloby 3 200 EUR. Žalobcovia na základe vyššie uvedených skutočností evidujú proti žalovanému titulom dlžného nájomného pohľadávku vo výške 3 200 EUR. Žalovaný je s jednotlivými splátkami dlžného nájomného v omeškaní odo dňa uplynutia lehoty splatnosti jednotlivých splátok nájomného, t. j. od 16. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom 11/2020.“

2. Vyjadrenie žalovaného: „Žalovaný považuje dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020 za neplatný právny úkon z nasledovných dôvodov. V zmysle : „Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.“ Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 26.02.2013 sp. zn. odmietol dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2012, č. k. , ktorý k pohľadávkam poručiteľa z pôvodného nájomného vzťahu uviedol nasledovné: „ Odvolací súd zdôraznil, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatým nebytovým priestorom za trvania nájomného vzťahu, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Ide o zvláštny prípad právneho nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona - ex lege, ak nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon tento dôsledok, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci, spája. Nadobúdateľ tak vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, akými sú predmet nájmu, práva a povinnosti prenajímateľa, čo je dané povahou nájomného vzťahu a ktoré vyplývajú zo zákona, resp. z nájomnej zmluvy. Na nadobúdateľa však neprechádzajú z titulu právneho nástupníctva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Na nadobúdateľa neprechádzajú najmä peňažné pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu, akými sú napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, povinnosť zaplatiť splatnú pohľadávku nájomcu na zľavu z nájomného a pod. Na nového prenajímateľa (nadobúdateľa prenajatej veci) neprechádzajú ani práva a povinnosti prenajímateľa, vzniknuté v súvislosti so zmenami prenajatej veci vykonanými nájomcom za trvania pôvodného nájomného vzťahu bez súhlasu prenajímateľa.“ Predmetom dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020 je neuhradené splatné nájomné za 12 mesiacov, ide teda o pohľadávku pôvodného prenajímateľa na splatné nájomné, ktoré však ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia neprechádza na nadobúdateľov a teda dedičov pôvodného prenajímateľa. V zmysle : „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“ Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa (prenajímateľa). Z uvedeného vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení voči iným osobám dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne.

Dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári je neplatný právny úkon, pretože v čase uzatvorenia dohody žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ nemali nárok na žiadnu dlžnú sumu, neexistovala žiadna pohľadávka voči žalobcovi v rade 1/ a v rade 2/, keďže na nadobúdateľa neprechádzajú najmä peňažné pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za trvania pôvodného nájomného vzťahu, akými sú napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, a zároveň na to, aby bola dohoda o uznaní dlhu a splátkovom kalendári platný právny úkon, jej účastníkmi museli byť všetci žalobcovia, keďže z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení voči iným osobám dedičia poručiteľa, a to spoločne a nerozdielne. Na záver žalovaný uvádza, že ak si boli žalobcovia vedomí nejakej pohľadávky, mali ju zahnúť do aktív v rámci konania o dedičstve, aby následne bolo určené Uznesením, ktorým došlo k ukončeniu dedičského konania, komu táto pohľadávka pripadne a v akom rozsahu. Keďže v Uznesení nebola zahrnutá táto pohľadávka poručiteľa ako pôvodného prenajímateľa, žalobcovia nemajú v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu a žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.“

3. Replika žalobcov:

Žalobcovia v plnom rozsahu zotrvávajú na svojich skutkových tvrdeniach obsiahnutých v žalobe zo dňa 27.01.2022. Žalobcovia rozporujú skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu žalovaného obsiahnutú v odpore proti platobnému rozkazu v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcov žalovaný v bode I. odporu nesprávnym spôsobom aplikoval relevantné ustanovenia príslušných právnych predpisov vrátane záverov vyslovených súdnou judikatúrou za účelom zbaviť sa peňažného záväzku tvoriaceho predmet tohto súdneho konania. Žalovaný odôvodnenie svojho neuznania žalobcami uplatneného nároku opiera o závery vyslovené Najvyšším súdom SR v Uznesení sp. zn. zo dňa 26.02.2013. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným citovanému úryvku judikátu najvyššieho súdu uvádzajú, že tento je ako vytrhnutý z kontextu právnej veci riešenej v súdnom konaní, ktorého sa predmetný judikát týka, tak aj absolútne neaplikovateľný na súdny spor prebiehajúci medzi žalobcami a žalovaným. K uvedenému tvrdeniu žalobcovia uvádzajú, že žalovaný opomenul aplikovať príslušné ustanovenia upravujúce inštitút dedenia, smrť veriteľa ako právnu skutočnosť a následky s ňou spojené v zmysle ustanovenia , ako aj právne odchýlky medzi prevodom a prechodom práv a povinností z právnych vzťahov. Zo žalovaným citovaného výňatku z uznesenia Najvyššieho súdu SR síce podľa názoru žalovaného vyplýva, že na nadobúdateľa neprechádzajú všetky práva a povinnosti prenajímateľa vrátane peňažných pohľadávok prenajímateľa na splatné nájomné, avšak žalovaný opomenul uviesť, že v uznesením riešenej právnej veci nešlo o univerzálne právne nástupníctvo v dôsledku smrti predchádzajúceho prenajímateľa pretavené do inštitútu dedenia, ale o právne nástupníctvo z titulu prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti medzi dvoma právnickými osobami bez zániku pôvodného prenajímateľa, ktoré sa spravuje odlišným právnym režimom s odlišnými právnymi dôsledkami . V zmysle ustanovenia ods . 2 smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. K námietke žalovaného obsiahnutej odpore proti platobnému rozkazu týkajúcej sa neplatnosti dohody u uznaní dlhu žalobcovia uvádzajú, že táto je nedôvodná. Žalovaný svoj dlh na nájomnom uznal ešte za života predchádzajúceho prenajímateľa Dodatkom k nájomnej zmluve zo dňa 20.02.2018, ktorým zmluvné strany doplnili článok V. nájomnej zmluvy o záväzok nájomcu uhradiť dlh na nájomnom v dodatku vyčíslený na celkovú sumu 6 400 EUR. Dodatok k nájomnej zmluve je nerozlučnou súčasťou nájomnej zmluvy, pričom zopakujúc vyššie uvedené, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, najmä predmetom nájmu a právami a povinnosťami zmluvných strán vyplývajúcimi zo zákona, resp. nájomnej zmluvy. Žalobcovia uvádzajú, že dlh žalovaného nebol žiadnym tajomstvom. Po smrti poručiteľa žalobcovia sledujúc zachovanie princípu právnej istoty pristúpili so žalovaným k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu zo dňa 25.06.2020, v ktorej vychádzajúc z výpisov z bankových účtov poručiteľa, poznámok po poručiteľovi a vyššie špecifikovaného dodatku k nájomnej zmluve žalobcovia upravili celkovú sumu dlhu na nájomnom podľa aktuálneho stavu. 0 uznaní dlhu zo strany žalovaného svedčí aj e-mailová komunikácia zo dňa 15.06.2020, v zmysle ktorej žalovaný ešte pred uzatvorením namietanej dohody o uznaní dlhu svoj dlh výslovne jednoznačne uznal čo do dôvodu a výšky, a ktorej obsah bol pretavený do dohody o uznaní dlhu zo dňa 25.06.2020, ktorú žalovaný podpísal úradne osvedčeným podpisom pred notárom. Povinnosť žalovaného uhradit' dlh nevznikla uzatvorením žalovaným namietanej dohody o uznaní dlhu, táto povinnosť by existovala aj bez takéhoto uznania, pretože vyplýva zo zákona a z obsahu nájomnej zmluvy. Žalobcovia však majú

za to, že dohoda o uznaní dlhu predstavuje platný právny úkon a námietka žalovaného je nedôvodná. V prospech uznania dlhu zo strany žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalovaný čiastočne plnil dlh podľa dohodnutého splátkového kalendára (platba vo výške 800 EUR zo dňa 27.08.2020, platba vo výške 400 EUR zo dňa 18.06.2021 ), pričom tieto platby boli započítané na celkovú výšku dlhu a nie sú predmetom súdneho konania. Záverom bodu li. odporu si žalovaný sám odporuje - na jednej strane uvádza, že účastníkmi dohody o uznaní dlhu mali byt' všetci žalobcovia, a na druhej strane argumentuje, že z právnych úkonov týkajúcich sa dedičstva až do právoplatného skončenia dedičského konania sú oprávnení všetci dedičia spoločne a nerozdielne. Žalobcovia nad rámec uvádzajú , že v čase uzatvorenia dohody o uznaní dlhu boli účastníkmi dohody všetci vtedy známi dedičia poručiteľa, pričom po zistení ďalšieho dediča (žalobkyne v 3. rade) bola táto o existencii dlhu žalovaného a uzatvorení dohody o uznaní dlhu upovedomená a so zvoleným postupom súhlasila. V zmysle ustanovenia dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. vychádza pri úprave dedičského práva z princípu, podľa ktorého zanechaný majetok prechádza na dediča okamihom smrti poručiteľa ipso iure), pričom zachováva úradnú ingerenciu pri prechode dedičstva na dediča, ktorá spočíva v povinnom prejednaní každého dedičstva v dedičskom konaní a potvrdením nadobudnutia dedičstva rozhodnutím súdu (osvedčením notára ako súdneho komisára) Uznesenie o dedičstve sp. zn. -196 zo dňa 09.02.2021, nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2021 a vykonateľnosť dňa 20.02.2021. Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve sa deklaruje nadobudnutie dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. Súdna judikatúra sa vysporiadala aj s otázkou tzv. „medziobdobia" trvajúceho od okamihu smrti poručiteľa po právoplatné skončenie dedičského konania. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.07 1012: „Pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne." Dedičov je teda potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov. Nie je preto dôvodná námietka žalovaného, že žalobcovia si mali pohľadávku na nájomnom zahrnúť do aktív v rámci konania o dedičstve, aby následne bolo uznesením o dedičstve určené, komu táto pohľadávka pripadne a v akom rozsahu.

4. Z vykonaného dokazovania (opísané nižšie) má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným bola uzavretá nájomná zmluva podľa a nasl. , ktorej predmetom bol byt č. 3 vo vlastníctve poručiteľa. Podľa - Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa - Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 4.1. Medzi stranami sporu bolo dojednané nájomné vo výške 400 € mesačne, splatné vopred k 15. dňu v príslušnom mesiaci. Žalobca 1. ozrejmil, že dohodnutá splatnosť znamenala pri napr. nájomnom za mesiac máj jeho splatnosť do 15. mája a vopred znamenalo, že nájomné je splatné pred uplynutím mesiaca, za ktorý je splatné. 4.2. To, že žalovaný svoj dlh nepopiera vyplynulo jednak z jeho vyjadrenia k žalobe ako aj z predloženej e-mailovej komunikácie. Rovnako aj z „Dodatku nájomnej zmluvy“ zo dňa 20.02.2018 na strane prenajímateľa podpísanej ešte poručiteľom vyplýva omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 6400 € ako nájomného za čas od 11/2016 - 02/2018.

5. V rámci procesného útoku žalobcovia súdu predložili:

- výpis z LV č. XXXXX, A..Ú.. X., z ktorého vyplýva ich vlastníctvo k bytu, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy,

- nájomnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným zo dňa 23.09.2014,

- Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári zo dňa 25.06.2020,

- Uznesenie o dedičstve sp. zn. ,

- Dodatok nájomnej zmluvy zo dňa 20.02.2018,

- mailovú komunikáciu žalovaného, ktorý uznáva svoj dlh a prejavuje vôľu na jeho vysporiadaní.

6. Pokiaľ ide o „Dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári“ zo dňa 25.06.2020 podpísanú medzi žalobcami 1. a 2. a žalovaným k tejto súd uvádza - podľa NS ČR, sp. zn. : 1. Zanechal- li zůstavitel více dědiců, projevuje se stav, jaký tu vzniká v době od smrti zůstavitele až do pravomocného rozhodnutí soudu o dědictví, také v jejich vzájemných vztazích k majetku patřícímu do dědictví. Musí být vzato v úvahu, že rozhodnutí soudu o dědictví má sice účinky ke dni smrti zůstavitele, že však do právní moci rozhodnutí o dědictví není jisté, jak budou jejich práva a povinnosti k dědictví upraveny. Uvedený „zvláštní“ vztah dědiců k zůstavitelově majetku má mimo jiné za následek, že až do právní moci usnesení soudu o dědictví jsou dědici považováni za vlastníky celého majetku patřícího do dědictví (všech věcí a majetkových práv zůstavitele) a že z právních úkonů, týkajících se věcí nebo majetkových práv patřících do dědictví, jsou oprávněni a povinni vůči jiným osobám společně a nerozdílně, přičemž jejich dědický podíl vyjadřuje míru, jakou se navzájem podílejí na těchto právech a povinnostech. Ve sporech s jinými osobami, týkajících se věcí nebo majetkových práv patřících do dědictví, se uvedený vztah dědiců k zůstavitelově majetku projevuje tím, že mají postavení tzv. nerozlučných společníků (§ 91 odst. 2 o. s. ř.), neboť jde o taková společná práva a povinnosti, že se rozhodnutí ve sporu musí vztahovat na všechny dědice. 6.1. Pri vyššie uvedenej dohode je potrebné rozlišovať medzi jej dvoma časťami - a) uznaním dlhu žalovaným a b) dohodou o splátkovom kalendári. Podľa - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Zo strany žalovaného tak došlo k opätovnému uznaniu dlhu. Prvé uznanie dlhu žalovaným treba vyvodiť z Dodatku zo dňa 20.02.2018 a druhé uznanie z Dohody zo dňa 25.06.2020. Aj keď dohodu o zaplatení v splátkach zo dňa 25.06.2020 v časti splátkového kalendára uznaného dlhu považuje súd za neplatný právny úkon, nič to nemení na tom, že jej súčasťou je jednostranný platný právny úkon žalovaného - uznanie dlhu. 6.2. Dohodu zo dňa 25.06.2020 v časti splátkového kalendára považuje súd za neplatnú, nakoľko nebola predmetom rozhodovania aj žalobcu 3. (a to bez ohľadu na jeho vtedajšiu neznámosť v dedičskom konaní). Dohoda o splátkovom kalendári tak v rozpore s citovanou judikatúrou bola výsledkom konania iba dvoch z troch existujúcich dedičov ako spolumajiteľov pohľadávky a preto pri nazeraní na ich rozhodovanie o spoločnom majetku analogicky ako na rozhodovanie podielových spoluvlastníkov je uvedená dohoda v rozpore so zákonom (NS SR sp. zn. - Proces rozhodovania o hospodárení však nemôže prebehnúť len rozhodnutím majoritného spoluvlastníka bez toho, aby mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu. Rozhodnutie majoritného spoluvlastníka prijaté bez akejkoľvek účasti minoritného spoluvlastníka na rozhodovacom procese je absolútne neplatným právnym úkonom. To platí aj vtedy, ak minoritný spoluvlastník má minimálny spoluvlastnícky podiel, čím de facto nemôže ovplyvniť prijaté rozhodnutie majoritného spoluvlastníka.; rovnako aj NS ČR sp. zn. - Pokud zákon stanoví, že rozhodují spoluvlastníci většinou, počítanou podle velikosti jejích podílů, pak z toho vyplývá, že nerozhoduje jen většina, aniž by menšinovému spoluvlastníku byla dána jakákoliv možnost, aby se pro zamýšlenou investici mohl rovněž rozhodnout či se k ní vyjádřit. To lze dovodit i z logického výkladu tohoto ustanovení: má-li vůbec v úvahu připadat dohoda spoluvlastníků nebo rovnost hlasů nebo nedosažení většiny, musí být menšinovému spoluvlastníku záměr investici provést (a to jakého druhu a v jaké výši) ostatními spoluvlastníky předestřen, aby se tak mohl vyjádřit k tomu, zda s ní souhlasí či nikoliv (a také případně uvážit možnost zrušení a vypořádání spoluvlastnického vztahu)... Pokud by menšinovému spoluvlastníku vůbec nebyla dána možnost vyjádřit se k zamýšlené investici (druhu a výši), pak i za situace, kdy by s takovou investicí souhlasila většina spoluvlastníků, počítaná podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí většiny ve smyslu ObčZ. V takovém případě by šlo z hlediska hospodaření spoluvlastníků se společnou věcí o neplatný právní úkon. ). Vyššie uvedený záver nič nemení na dôvodnosti žaloby, keďže dlh na nájomnom zo strany žalovaného objektívne vznikol a ako už bolo uvedené nepopieral to ani samotný žalovaný, ten sa iba snažil právnou argumentáciou (nesprávnou) zaplateniu dlhu vyhnúť.

7. Podľa - Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

7.1. Je pravdou, že singulárnou sukcesiou (napr. predajom prenajatej veci) novému vlastníkovi nevzniká právo na nájomné za čas keď vlastníkom nebol (mohla by mu však s predajom veci byť postúpená pohľadávka na takéto nájomné). O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo. V prejednávanej veci ide o univerzálnu sukcesiu, pri ktorej podľa - Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že smrťou poručiteľa ako vlastníka a prenajímateľa bytu sa pohľadávka na nájomnom bez ďalšieho stala majetkom žalobcov ako dedičov (univerzálnych právnych nástupcov). Na uvedenom nič nemení ani to, že pohľadávka nebola predmetom dedičského konania. Prejednanie pohľadávky v dedičskom konaní (ktorého účastníkom žalovaný ako dlžník nie je) sa oprávnenosť pohľadávky nekonštituuje a ani nezmeniteľne nekonštatuje a rozhodnutie o dedičstve nie je exekučným titulom voči dlžníkovi - žalovanému. Dedičské konanie ani nezastavuje beh premlčacej lehoty, preto v záujme jej zachovania sa žaloba o zaplatenie pohľadávky často podáva už počas dedičského konania. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie je tak žaloba podaná v zmysle vyššie citovanej judikatúry správne, keďže žalobcami sú všetci dedičia a títo žalujú o zaplatenie spoločne a nerozdielne.

8. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8.1. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, aj tu súd v celom rozsahu žalobe vyhovel, nakoľko je zrejmé, že dlžné splátky nájomného sú splátkami, ktoré sa stali splatnými ešte pred uzavretím neplatnej dohody o splátkovom kalendári (viď dodatok nájomnej zmluvy) a preto úroky z omeškania patria ešte od skoršieho času ako bola splatnosť splátok podľa neplatnej dohody. Súd viazaný žalobou tak priznal úroky z omeškania od dátumov uvedených žalobcami. 8.2. Základná sadzba ECB ku dňom omeškania bola 0,00% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne.

9. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9.1. Žalobcovia v konaní plne úspešní majú nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.