Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/28/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., s. r. o.,

so sídlom L., IČO: X., právne zastúpeného J. M., advokátom, K. proti odporcovi Mesto

L., N., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. D. P., advokátom, D., o zaplatenie 516 379,54 €

s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 28. februára 2012, č. k. -651, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 06. 05. 2011, č. k. -562,

rozhodol tak, že zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie odplaty vo výške 162 013,44 €

s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 28. 02. 2005 až do zaplatenia.

Vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 354 366,10 € s prísl., konanie zastavil. Navrhovateľa

zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16 484,54 € na účet

právneho zástupcu odporcu.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného

dokazovania listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, ako aj svedeckými výpoveďami

dospel k záveru, že navrhovateľ si uplatnil v návrhu právo na zaplatenie odplaty

za rekonštrukčné práce na objekte reštauračného zariadenia L., ktoré mal v prenájme,vrátane

/

ceny plynofikácie a realizácie plynovej prípojky s tým, že podľa pôvodnej dohody,

obsiahnutej v nájomnej zmluve, uzavretej medzi navrhovateľom a L. dňa 30. 11. 1999, bolo

dohodnuté, že účelne vynaložené náklady na rekonštrukciu a údržbu (nie bežnú) budú

2

odpočítateľnou položkou z nájomného, ktoré sa zaviazal navrhovateľ platiť L. vo výške

300 000,-- Sk mesačne.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie

odplaty za rekonštrukčné práce, ktorej sa domáha v tomto konaní s poukazom na ust.

a a a ani na vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu, že odporca nie je pasívne legitimovaným účastníkom v tomto

spore. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zo strany L., a. s., boli ním vynaložené náklady

uznané ako účelné a ani tú skutočnosť, že by boli vopred schválené. Tiež skonštatoval, že

výška vynaložených nákladov navrhovateľom na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti je

z dôvodu absencie dôkazov nepreskúmateľná a objasnenie výšky vynaložených nákladov

navrhovateľom nepriniesli ani svedecké výpovede, ktoré boli rozporné. Vzhľadom k tomu, že

nájomný vzťah medzi navrhovateľom a L.L. a. s., skončil ku dňu 31. 07. 2003 a odporca

nadobudol vlastnícke právo k pôvodne prenajatým nehnuteľnostiam navrhovateľom až dňa

26. 09. 2003, nemohol byť odporca v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľom, keďže

vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol až po ukončení nájomného vzťahu navrhovateľa

s L.L. a. s. Odporca neprevzal žiadne záväzky po L., a. s., napriek tomu, že bol ich

zakladateľom a za takéto záväzky L., a. s., ani neručí. Nárok nebolo možné priznať

navrhovateľovi ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože navrhovateľ

nezhodnotil nehnuteľnosť prenajatú mu odporcom. Ak vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak

vzniklo na strane L., a. s., ako bývalých vlastníkov prenajatej nehnuteľnosti. Súd prvého

stupňa preto návrh navrhovateľa v tej časti, v ktorej nevzal návrh späť, zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa ust. v spojení s tak, že odporcovi,

ktorý mal úspech, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 16 484,54 €.

Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd napadnutým rozhodnutím potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uviedol, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 162 013,44 €, uplatnenej

navrhovateľom voči odporcovi titulom úhrady nákladov spojených so zmenami na prenajatej

nehnuteľnosti, ktoré vykonal navrhovateľ podľa jeho tvrdenia so súhlasom L., a. s., ktorým

nehnuteľnosť patrila v čase od 30. 11. 1999 do 31. 07. 2003 tak, ako to navrhovateľ v návrhu

3

tvrdil. Navrhovateľ si uplatnil aj právo na 9% úrok z omeškania odo dňa 28. 02. 2005 až do

zaplatenia dlžnej čiastky.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti prvej výrokovej vety je vecne správne, preto sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 680 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, upravujúce prechod práv a povinností na nadobúdateľa prenajatej veci, ktoré je

obsiahnuté v rámci všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy a dopadá aj na vzťahy, ktoré riešia

prenájom nebytových priestorov, pretože zvláštna úprava tohto nájomného vzťahu,

nachádzajúca sa v o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov, a to v nadväznosti na ust. neobsahuje

špeciálne ustanovenie o dôsledkoch zmeny vlastníka prenajatej veci za trvania nájomného

vzťahu. Preto je podľa odvolacieho súdu nutné použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o nájomnej zmluve ( a nasl. ), a to konkrétne ust.

§ 680, ktorý túto otázku výslovne rieši. Odvolací súd zdôraznil, že ak dôjde k zmene

vlastníctva k prenajatým nebytovým priestorom za trvania nájomného vzťahu, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Ide o zvláštny prípad právneho

nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa prechádzajú

práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona - ex lége, ak nastane

právna skutočnosť, s ktorou zákon tento dôsledok, a to nadobudnutie vlastníckeho práva

k prenajatej veci, spája. Nadobúdateľ tak vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu

so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, akými sú predmet nájmu, práva

a povinnosti prenajímateľa, čo je dané povahou nájomného vzťahu a ktoré vyplývajú

zo zákona, resp. z nájomnej zmluvy. Na nadobúdateľa však neprechádzajú z titulu právneho

nástupníctva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Na nadobúdateľa neprechádzajú najmä

peňažné pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za trvania pôvodného nájomného

vzťahu, akými sú napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné, povinnosť zaplatiť

splatnú pohľadávku nájomcu na zľavu z nájomného a pod. Na nového prenajímateľa

(nadobúdateľa prenajatej veci) neprechádzajú ani práva a povinnosti prenajímateľa, vzniknuté

v súvislosti so zmenami prenajatej veci vykonanými nájomcom za trvania pôvodného

nájomného vzťahu bez súhlasu prenajímateľa. Preto nájomca, ktorý bez súhlasu pôvodného

prenajímateľa zhodnotil prenajaté nebytové priestory ich stavebnou úpravou, či akoukoľvek

zmenou, nie je oprávnený uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

4

novému prenajímateľovi, ktorý neskôr nadobudol nehnuteľnosť, v ktorej sa rekonštruované

nebytové priestory nachádzajú, ale len voči tomu, kto bol jej vlastníkom v čase uskutočnenia

rekonštrukčných prác, pretože odporca nevstúpil do žiadneho právneho vzťahu

s navrhovateľom, ktorý by bol pokračovaním nájomného vzťahu s pôvodným

prenajímateľom, L., a. s. Odvolací súd dodal, že pasívne legitimovaným na zaplatenie

nákladov, ktoré sú predmetom sporu a ktoré mal navrhovateľ vynaložiť na rekonštrukciu

nehnuteľnosti, patriacej v tom čase L., a. s., sú preto L., a. s., a nie odporca.

Odvolací súd ďalej zdôraznil, že vychádzal zo skutkového stavu, zisteného súdom

prvého stupňa a stotožnil sa s tým, že náklady, ktoré vynaložil navrhovateľ na zmenu

prenajatej veci a ktorých zaplatenia sa v konaní domáha, by mohli byť uplatnené len voči L.,

a. s., a to titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože by šlo o plnenie bez právneho dôvodu, výška ktorého sa rovná čiastke,

o ktorú sa nehnuteľnosť zhodnotila. Tieto boli tak, ako to vyplýva z listinných dôkazov,

predložených navrhovateľom, vynaložené ešte v čase existencie prvej, aj keď neplatnej

nájomnej zmluvy, a to v období od 03. 05. 2000 do 14. 09. 2000. Nesporné preto je, že

za predpokladu preukázania skutočného vynaloženia finančných prostriedkov ako nákladov

na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti, patriacej vtedy L., a. s., ako aj nákladov

na vykonanie plynofikácie, by bol mal navrhovateľ vyššie uvedené právo, a to bez ohľadu

na to, či by bol býval daný písomný alebo len ústny súhlas prenajímateľa v tej časti, v ktorej

by ich nebolo možné započítať voči nájomnému, avšak len voči Lučenským

kúpeľom, a. s., ako vlastníkovi prenajatej nehnuteľnosti. Odvolací súd však považoval

za potrebné uviesť, že podstatné pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

nie je to, či sa zhodnotenie nehnuteľnosti navrhovateľom premietlo do výšky ceny

nehnuteľnosti, ale to, či a v akom rozsahu skutočne k zhodnoteniu nehnuteľnosti

vo vlastníctve pôvodného prenajímateľa L., a. s., došlo. Ďalej zdôraznil, že nárok na náhradu

nákladov spojených so zmenami na nehnuteľnej veci je samostatným občianskoprávnym

nárokom, ktorý je potrebné uplatniť voči pôvodnému prenajímateľovi, pokiaľ nový vlastník

nehnuteľnosti nevstúpil do všetkých práv a povinností predchádzajúceho prenajímateľa tak,

ako sa to stalo v prejednávanej veci.

Podľa odvolacieho súdu najdôležitejšia skutočnosť je v prejednávanej veci tá,

že nájomný vzťah, uzavretý medzi navrhovateľom a pôvodným prenajímateľom L. a. s.,

5

skončil prv, než by bol odporca ako nový vlastník plynule vstúpil do práv

a povinností pôvodného prenajímateľa. Preto ani odporcovi ako novému vlastníkovi

nehnuteľnosti, ktorý nevstúpil do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa, nevznikla

povinnosť náklady vynaložené navrhovateľom zaplatiť.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tom, že

odporca nie je pasívne legitimovaným účastníkom v tomto spore, pretože v prípade zmien

predmetu nájmu pri nebytových priestoroch, ktoré boli vykonané bez súhlasu prenajímateľa

s poukazom na ust. , nároky nájomcu, založené zmenou

veci bez súhlasu predchádzajúceho prenajímateľa na nového vlastníka veci neprechádzajú.

Keďže ďalší nájomný vzťah, ktorý bol založený nájomnou zmluvou medzi navrhovateľom

a L., a. s., dňa 21. 07. 2001, t. j. už po vynaložení nákladov navrhovateľom, bol ukončený ku

dňu 31. 07. 2003, t. j. v čase, kedy ešte nehnuteľnosť, ktorá bola prenajatá a ktorú mal

navrhovateľ zmeniť v dôsledku jej rekonštrukcie a plynofikácie, bola vo vlastníctve L., a. s.,

mohlo navrhovateľovi vzniknúť právo uplatniť si vynaložené náklady na prenajatú

nehnuteľnosť len voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti. Preto dospel k záveru, že

rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti prvej výrokovej vety vecne správne, preto

ho podľa ust. potvrdil. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust.

ods. 1 v spojení s

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie,

odôvodnené v zmysle ust. a Dovolateľ poukázal

na zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 11. 1999 a 24. 07. 2001, v ktorých

bolo zakotvené, že nájomca vynaložené náklady na stavebné a rekonštrukčné práce

nehnuteľného objektu L. (predmet nájmu) si môže započítať na úhradu nájomného, ktoré bolo

dohodnuté vo výške 300 000,-- Sk. Z uvedeného dôvoduvo vzťahu k odôvodneniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa, že na strane odporcu je daný nedostatok pasívnej legitimácie

v spore, navrhovateľ poukázal už v odvolacom konaní na ust. § 667 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia je zrejmé, že nájomca a v danom prípade aj

navrhovateľ, má právo na náhradu nákladov. Dovolateľ ďalej poukázal na ust. § 680 ods. 2

, judikát R 37/2007, pričom dodal, že vzhľadom na skutkový stav,

prezentovaný v konaní, vzniklo právo navrhovateľa vo vzťahu k L., a. s. V dovolaní dovolateľ

6

uviedol podrobný opis skutkového stavu veci a má za to, že v konaní je založená pasívna

legitimácia odporcu.

Z vykonaného dokazovania podľa dovolateľa vyplynula skutočnosť, že odporca

či už v čase výkonu funkcie primátora mesta MUDr. M. do druhej polovice

roku 2002, ako aj neskôr primátorom Ing. M., mal vedomosť o zhodnocovaní nehnuteľného

objektu L. navrhovateľom. Dovolateľ zdôraznil, že všetky rekonštrukčné práce vykonával

so súhlasom vlastníka - prenajímateľa tohtoobjektu. Poukázal aj na bezodplatný prevod

vlastníckych práv k dotknutej nehnuteľnosti, ktorý podľa jeho názoru nesie znaky účelovosti.

S poukazom aj na ust. a konštatoval, že odporca

ako jediný akcionár L., a. s., ktorá obchodná spoločnosť bola vlastníkom a prenajímateľom

nehnuteľného objektu L., a. s., vo vzťahu k navrhovateľovi, získal bezdôvodné obohatenie

uskutočnením stavebných a rekonštrukčných prác zo strany navrhovateľa na nehnuteľnom

objektea to konaním smerujúcim k bezodplatnému prevodu vlastníckych práv k tomuto

,

objektu pri súčinnosti osôb personálne prepojených medzi L., a. s. a odporcom. Uvedené

konanie podľa dovolateľa nesie znaky nedobromyseľnosti, resp. takého konania, ktoré by

v konečnom dôsledku čo najúčinnejšie eliminovalo práva navrhovateľa na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má dovolateľ za to, že jeho

dovolanie je dôvodné. Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil (prípadne súdu prvého stupňa) na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

7

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou zvád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle

ust. , pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a prípustnosť dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti

dovolania podľa ust. Dovolateľ vady konania v zmysle ust.

8

v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť

tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcim niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým

vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j. uvedenie okolností,

z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Navrhovateľ dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo k vade, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. a ).

Inou vadou konania podľa ust. , na ktorú musí

dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

9

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie procesné prípustné, ale o taký prípad v danej

veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 0. s. p. a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie žalobcu v súlade s ust. v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (ust. v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. februára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová