Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-2-2022.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/585/2012-17 z 12. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 15Er/585/2012-17 z 12. júla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, (ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 15Er/585/2012-17 z 12. júla 2012 zastavil exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom v Šali. O trovách exekúcie rozhodol tak, že tie súdnemu exkeútorovi nepriznal.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. i) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.03.2017, § § 1, § 2 ods. 1 písm. f), § 4 ods. 1 písm. d), § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, položkou č. 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 14.3.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 30 eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu- právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. bloku: D. XXXXXX zo dňa 13.4.2010, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ Zemianska Olča. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.4.2012.
Ďalej uviedol, že dňa 14.5.2012 vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eur do 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Oprávnený dňa 31.5.2012 doručil súdu odpoveď na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, v ktorej uviedol najmä to, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov je vecne oslobodený od súdneho poplatku. Svoje tvrdenie oprel o nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06.
Následne sa súd prvého stupňa zaoberal nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06 a dospel k záveru, že pohľadávka, ktorej vymoženie je predmetom tejto exekúcie, bola na súčasného oprávneného postúpená z pôvodného oprávneného, a to Slovenskej republiky - Krajského riaditeľstva PZ, pričom takéto konanie je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 71/1992 Zb., teda ide o konanie oslobodené osobne, a nie vecné. Naviac zdôraznil, že zákonodarca pri pokutách, na ktoré sa vzťahuje § 4 ods.1 písm. d) Zák. č.71/1992 Zb., mal na mysli pokuty a pohľadávky, ktoré vznikli z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, vrátane vojenských súdov a Špeciálneho súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, t.j. súdne pohľadávky. Keďže pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní taký charakter nemá, oprávnený výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal dňa 274.05.2012 a súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura v súdom určenej lehote nezaplatil, súd prvého stupňa konanie podľa § 57 ods. 1 písm. i) Exekučného poriadku v spojitosti s § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil.
S poukazom na ustanovenia § 196, § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj skutočnosť, že v súdom určenej lehote súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura nebol zaplatený, dospel súd prvého stupňa k záveru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 06. 2009, sp. zn. III. ÚS 52/09, podľa ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku). To znamená, že súdnemu exekútorovi, ktorý nevykonal žiaden úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky oprávneného z dôvodu, že žiaden takýto úkon v dôsledku neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani nebol oprávnený vykonať, nebolo možné priznať náhradu trov exekúcie, pretože by došlo k porušeniu zákonných ustanovení obsiahnutých v Exekučnom poriadku a Vyhláške č. 288/1995 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je ex lege oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. Mal za to, že citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na vecné oslobodenie od súdneho poplatku, t.j. na konanie ako také, a nie na osobné oslobodenie od súdneho poplatku, čo znamená, že nie osoba veriteľa, ale charakter pohľadávky, t.j. okrem iného aj pokuta uložená povinnej v blokovom konaní v zmysle Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je právnym dôvodom na oslobodenie od súdneho poplatku. Poukazujúc na rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Obdo 1/2006 zo dňa 17. 01. 2007, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23. 08. 2006, zdôraznil, že porušenie právnych povinností zo strany povinnej nemôže viesť k zhoršeniu postavenia ktoréhokoľvek z reťazca veriteľov pri uplatňovaní a súdnom vymáhaní pohľadávok. V súvislosti s citovaným ustanovením Zákona o súdnych poplatkoch poukázal na skutočnosť, že 100% podiel na základnom imaní spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. má Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý zostavuje rozpočet verejnej správy Slovenskej republiky. Z uvedeného podľa neho vyplývalo, že pohľadávka vymáhaná Slovenskou konsolidačnou, a. s. v tomto konaní je pohľadávkou naďalej vymáhanou v prospech štátu, nakoľko jej zisk je určený na výplatu dividendy štátnemu akcionárovi Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Záverom poukázal na stovky poverení vydaných bez toho, aby bolo požadované zaplatenie súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť a v plnom rozsahu sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajsky´ su´d v Nitre, ako su´d odvolaci´ podlˇa § 34 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok (dˇalej len „CSP“) po zisteni´, zˇe odvolanie bolo podane´ opra´vnenou osobou v za´konom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne aj vtedy, ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), a zistil, že pri vydaní napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky a na túto vadu prihliadol, hoci nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 11.04.2012, kedy došiel súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. D. vydanú Obvodným oddelením PZ Zemianska Olča dňa 13.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2010 a vykonateľnosť dňa 29.04.2010. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 19.04.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2011/NR z 19.04.2011.
Súd vyzval oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 16,50 eura. Oprávnený sa k výzve súdu vyjadril tak, že predmetné exekučné konanie je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodené od súdneho poplatku, nakoľko ide o vymáhanie pokuty. Poukázal pritom na nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/09. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pázmaňa 49/3 zastavil a exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.
Podľa položky č. 13 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je poplatok vo výške 16,50 eura.
Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd). Dohovor zaručuje právo na prístup k súdu každému, avšak súčasne nezaručuje aj právo na bezplatné súdne konanie. Ústavná zásada vyjadrená v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona sa premietla do úvodného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. V tomto ustanovení sa definujú „poplatkové úkony“, ktorými sú úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch. Za poplatkový úkon sa vyberá súdny poplatok. Ustanovenie § 4 zákona o súdnych poplatkoch však upravuje aj to, aby inštitút súdnych poplatkov neprimerane nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. V tomto ustanovení preto zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie), a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby, ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Jedná sa o dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov a to vecné a osobné. Oba druhy vyplývajú priamo zo zákona a súd o ich priznaní nevydáva rozhodnutie. Pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov na rozdiel od osobného oslobodenia nie je právne významný subjekt poplatkovej povinnosti, ale vecné vymedzenie súdneho konania. Postúpenie pohľadávky v tomto prípade nemá vplyv na jej obsah.
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch upravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov vo veci výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom. Podľa názoru odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvej inštancie sa predmetné ustanovenie aplikuje aj v danej právnej veci. Odvolací súd má ďalej za to (aplikujúc rozširujúci výklad v prospech poplatníka), že od poplatku je vecne oslobodené exekučné konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, teda nielen tzv. súdnych pohľadávok (zo súdnych a notárskych poplatkov).
V prebiehajúcej exekučnej veci sa vymáha plnenie na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu, ktorú vydalo Obvodné oddelenie PZ Zemianska Olča. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený poukázal na vecné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch a na postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na to, že v tomto prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého je od súdnych poplatkov oslobodené konanie vo veci vymáhania všetkých pohľadávok vymáhaných štátom v rozsahu, pokiaľ sa jedná o pohľadávky z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, napadnuté uznesenie sa odvolaciemu súdu javí ako nesprávne. Na oslobodenie od súdnych poplatkov nemá vplyv ani postúpenie pohľadávky, nakoľko ako odvolací súd už vyššie poukázal, pri vecnom oslobodení od súdnych poplatkov na rozdiel od osobného oslobodenia nie je právne významný subjekt poplatkovej povinnosti, ale vecné vymedzenie súdneho konania. Keďže sa v tomto prípade jedná o exekučné konanie na vymoženie pohľadávky vymáhanej štátom, postúpenie pohľadávky na oprávneného nemá vplyv na obsah postupovanej pohľadávky a charakter konania ako takého.
V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP nerozhodoval.
Toto rozhodnutie prijal sena´t odvolacieho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v spojeni´ s § 3 ods. 9 posledna´ veta za´k. cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).