Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-91-2021.pdf
PDF · 114.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/91/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu, sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Mgr Y. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. R. XXXX/XX Z. H. proti žalovanému - Mesto Liptovský Mikuláš so sídlom Štúrova 1989, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524 v zastúpení právne HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď, o zaplatenie peňažnej náhrady, na základe odvolania žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4 C/44/2020 - 110 zo dňa 6.5.2021
rozhodol:
Rozsudok vo výroku I. v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť odpoveď žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledujúcom čísle mesačníka Mikuláš - informačný mesačník pre občanov, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené pôvodné skutkové tvrdenie s označením „Odpoveď“ ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko žalobcu, v konkrétne vo výroku I. vymedzenom znení m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .
N e d o t k n u t ý m o s t á v a výrok II. rozsudku odvolaním nenapadnutý, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť uverejniť odpoveď žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledujúcom čísle mesačníka MIKULÁŠ
- informačný mesačník pre občanov, evidenčné číslo v MK SR: EV 3834/09, ISSN : 13392425 na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené pôvodné skutkové tvrdenie s označením „ Odpoveď „, ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko žalobcu tohto znenia: „ Reakcia poslanca Y. F. na článok v augustovom čísle s názvom : „ Ľudia nemôžu stavať ani bývať v mestských bytoch : Poslanci neprišli na zastupiteľstvo „. V nadpise aj prvom odseku textu sa uvádza, že ľudia nemôžu bývať, lebo poslanci neprišli na zastupiteľstvo. Ako poslanec mesta sa ohradzujem proti tomuto nepravdivému tvrdeniu, nakoľko sa toto dotýka mojej cti a dobrej povesti. Jediným dôvodom neprideľovania mestských bytov v Liptovskom Mikuláši je neexistencia Komisie sociálnej a bytovej. Výlučnú kompetenciu zriadiť túto komisiu má mestské zastupiteľstvo. Poslanci schválili vytvorenie komisie a aj jej personálne obsadenie už 5 x. Primátor mesta Liptovský Mikuláš ale 5 x pozastavil platnosť uznesenia a komisia tak nemohla byť zriadená. Svoje rozhodnutie, prečo pozastavil výkon uznesenia v niektorých prípadoch, nezdôvodnil. Päťnásobné schválenie komisie, ktorá prideľuje byty, je jasným prejavením záujmu o riešenie problému. Väčšina poslancov jednoznačne podporuje vytvorenie komisie a chce, aby sa byty prideľovali.
2. Vo výroku II. rozsudku okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania ( v rozsahu konkretizovanom v bode 7 odôvodnenia) okresný súd zistil, že v mesačníku MIKULÁŠ - v mesačníku pre obyvateľov Liptovského Mikuláša vydaného v auguste 2020 bol zverejnený článok „ Ľudia nemôžu stavať ani bývať v mestských bytoch : Poslanci neprišli na zastupiteľstvo“ s nasledovným textom: „Poslanci dvoch klubov zo štyroch neprišli a zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné. Volení zástupcovia Mikulášanov tak neprerokovali predaje prebytočného majetku, bez ktorých ľudia či firmy nemôžu stavať. V programe mali tiež návrh na personálne obsadenie bytovej a sociálnej komisie, bez ktorej nemôže mesto prideľovať mestské nájomné byty a prerokovať mali aj rekonštrukciu ľadovej plochy na zimnom štadióne, bez ktorej bude ohrozená činnosť klubov i mládeže a mesto bude dokonca musieť platiť za nefunkčnú plochu koncesionárovi ročne 320 tisíc eur. Obštrukcie majú dopad na obyvateľov. Keďže zastupiteľstvo ľuďom opäť neodpredalo alebo nedalo do nájmu prebytočné mestské pozemky, ktoré obyvatelia žiadali napríklad za účelom doriešenia prístupu v rámci výstavby rodinného domu alebo garáže, či vstupov do prevádzok, nemôžu títo ľudia pokračovať vo svojich investičných zámeroch. Niektorí neúčasť neodôvodnili. Z rokovania sa ospravedlnilo 14 poslancov z celkového počtu 25. Išlo o všetkých poslancov klubu Nový Mikuláš (OĽANO, SaS, KDH, NOVA, Šanca) ktorý vedie Y. F. a všetkých poslancov z klubu Skutočne nezávislí poslanci, na čele ktorého je aktuálne Z. M. (predtým E. O.). Dôvody na ospravedlnenie boli rôzne. Niektorí poslanci napísali, že sú v zahraničí, iní uviedli osobné, pracovné dôvody, ďalší svoju neprítomnosť neodôvodnili. „Dnešného neplánovaného rokovania MsZ sa nezúčastním. Žiadam Vás o ospravedlnenie mojej neúčasti , „napísala poslankyňa M. približne hodinu pred začiatkom rokovania. „ Vo väčšine ospravedlnení išlo o výhovorky, pretože viacerí poslanci, ktorí sa ospravedlnili napríklad z dôvodu dovolenky, boli v práci. Ide o očividne organizovanú a dopredu dohodnutú neúčasť tak, aby rokovanie zmarili. Žiaľ, neuvedomujú si , že tým neškodia vedeniu mesta, ale práve ľuďom a vo veľkej miere aj svojim vlastným voličom, „ povedal primátor, ktorý rokovanie o neodkladných agendách avizoval poslancom už 7. júla 2020. Skoré avízo im podľa jeho slov zaslal práve z dôvodu, aby mali dostatočný časový priestor na zabezpečenie svojej účasti na zasadnutí.“ Listom zo dňa 14.8.2020, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače v zmysle § 8 ods. 2 Tlačového zákona sa žalobca domáhal uverejnenia odpovede v znení ako v podanej žalobe. Listom zo dňa 20.8.2020 žalovaný ako vydavateľ periodickej tlače oznámil žalobcovi, že ním podaná žiadosť o odpoveď nenapĺňa vecné predpoklady práva na odpoveď a neobsahuje ani náležitosti vymedzené v § 8 ods. 1 a 3 Tlačového zákona, preto jeho žiadosti nie je možné v súlade s ustanoveniami Tlačového zákona vyhovieť. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 30-dňovej prekluzívnej lehote v zmysle § 10 ods. 3 Tlačového zákona, bolo sporné, či žiadosť o odpoveď spĺňa všetky formálno-právne a materiálne náležitosti žiadosti o odpoveď. Rovnako bolo medzi stranami sporu sporné, či žalovaným zverejnený text obsahuje nepravdivé, neúplné, alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu a či žalobcovi vznikol nárok na primeranú peňažnú náhradu v zmysle § 10 ods. 4 Tlačového zákona.
4. Okresný súd pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal z ust. § 5 ods. 1. § 8 ods. 1,3,4,6, § 10 ods. 3,4 Z. č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Tlačový zákon). Žalobou uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok na uverejnenie odpovede v zmysle Tlačového zákona. Žalobca požiadal žalovaného o uverejnenie odpovede listom zo dňa 14.8.2020, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní od vydania Mesačníka. Podľa ust. § 8 ods.4 Tlačového zákona povinnosťou vydavateľa periodickej tlače je uverejniť odpoveď do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o uverejnenie odpovede. Najbližšie vydanie periodickej tlače po doručení žiadosti o uverejnenie odpovede bolo vydanie mesačníka MIKULÁŠ september 2020, keďže periodicita vydávania tohto periodika je jeden mesiac ( podľa názoru súdu lehota tri dni na uverejnenie odpovede sa vzťahuje na periodickú tlač, ktorá je vydávaná denne). 30 dňová lehota na podanie žaloby na súd v zmysle § 10 ods. 3 Tlačového zákona plynie od uplynutia lehoty na uverejnenie odpovede a nie od písomného oznámenia vydavateľa periodickej tlače, že žiadosti o uverejnenie odpovede nevyhovie, čo je expressis verbis uvedené v texte zákona, ktorý počiatok plynutia prekluzívnej lehoty viaže od uplynutia lehoty na uverejnenie odpovede ( t.j. tri dni od doručenia žiadosti alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače) a nie od zamietavého stanoviska vydavateľa periodickej tlače. Prijatím iného výkladu súd bol názoru, že by vybočil zo zákonného rámca určeného príslušnými ustanoveniami Tlačového
zákona. Žaloba v súdenej veci bola podaná na okresný súd dňa 23.9.2020, teda v 30- dňovej lehote po vydaní najbližšieho mesačníka MIKULÁŠ, t.j. september/2020, teda podanie žaloby v zákonnej hmotnoprávnej lehote - podľa § 10 ods. 3 Tlačového zákona bola zachovaná.
5. Žiadosť o uverejnenie odpovede žalobca podal žalovanému písomne. Žalobcom podpísaná písomná žiadosť obsahovala názov periodickej tlače, číslo jej vydania, označenie vydavateľa, označenie názvu textu, ktoré malo obsahovať podľa žalobcu nepravdivé tvrdenie, zároveň žalobca uviedol, že uvedený text sa dotýka jeho cti a dobrej povesti ako poslanca mesta. Text odpovede je totožný s textom uvedeným v petite žaloby a svojim rozsahom 9 (deväť) riadkov je primeraným zverejnenému textu. Žalobcom požadované zverejnenie odpovede spĺňa kritérium primeranosti voči zverejneným skutkovým tvrdeniam. Rovnako žalobca obmedzil v podanej odpovedi rozsah vlastnej odpovede iba na zverejnené skutkové tvrdenia, teda skutkovo sa obmedzil len na zverejnený text, a to neúčasť poslancov ktorých klub vedie, na zasadnutí mestského zastupiteľstva a jeho súvislosť s neprideľovaním mestských nájomných bytov v Liptovskom Mikuláši. Otázku, či zákonom stanovenou náležitosťou v žiadosti o uverejnenie odpovede je uvedenie v čom mali skutkové tvrdenia uvedené v publikovanom článku dotknúť žalobcovej cti, dôstojnosti, resp. súkromia riešil Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3 Cdo 61/2011 zo dňa 18.10.2013, ktorý dovolanie zamietol a uviedol, že námietku, že žiadosť žalobcu na odpoveď neobsahuje zákonom vyžadovaný popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa má dotýkať cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu, nepovažuje za opodstatnenú. Z kontextu žiadosti žalobcu je možné vyvodiť, že zverejnený článok sa ho dotkol ako poslanca mestského zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš a má negatívny dopad na česť a dôstojnosť žalobcu. Inštitút práva na odpoveď predpokladá subjektívne pociťovanie poškodenia cti, dôstojnosti, alebo dobrej povesti dotknutej osoby. Súd preto dospel k záveru, že žalobcom podaná žiadosť o uverejnenie odpovede má všetky zákonom stanovené náležitosti. Opačný výklad by bol formalistický a nesledoval by účel Tlačového zákona. Ako konštatoval Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. I. ÚS 155/2017 z 31.8.2017, pri výklade aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti .
6. Z listinných dôkazov ( z početných uznesení mestského zastupiteľstva ) predložených do spisu ( súd ich špecifikoval v bode 26 odôvodnenia na ktoré odvolací súd odkazuje ) podľa názoru okresného súdu bolo možno konštatovať, že problémy v Liptovskom Mikuláši v súvislosti s vytvorením a personálnym obsadením Komisie bytovej a sociálnej pretrvávajú dlhší čas a táto skutočnosť napokon nebola medzi stranami sporu ani sporná. Súd tiež dodal, že nie je predmetom súdneho sporu hľadať príčinu tohto problému ani jeho zodpovedný subjekt. Rovnako súd nespochybnil právo primátora pozastaviť účinnosť uznesení mestského zastupiteľstva v prípade, ak sa domnieva, že odporujú zákonu alebo sú pre mesto zjavne nevýhodné. Názov článku, jeho podtituly a text, ktorý naň nadväzuje, však u bežného čitateľa jednoznačne vytvára dojem, že jediným dôvodom neprideľovania mestských bytov bola neuznášania sa schopnosť mestského zastupiteľstva konaného v júli roku 2020, čo nie je úplná pravda. V dotknutom článku sa uvádza len reakcia primátora mesta Liptovský Mikuláš a z jeho celkového znenia nevyplýva, že v záujme vyváženosti a objektivity bol daný priestor na reakciu práve dotknutým poslancom mestského zastupiteľstva, ktorých sa uverejnené skutkové tvrdenia dotýkajú. Preto súd dospel k záveru, že práve žalobcom uplatnený inštitút - právo na odpoveď v zmysle Tlačového zákona je tým inštitútom, ktorý dáva priestor na reakciu na zverejnené informácie aj druhej strane a jedná sa o inštitút, ktorý má zaručiť „ rovnosť zbraní“ pri informovaní verejnosti., ktorá má právo byť informovaná vyvážene a objektívne. Vyhovením žalobe v bode I. výrokovej časti rozsudku súd dal žalobcovi priestor na uvedenie vlastných skutkových tvrdení.
7. V zostávajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania peňažnej náhrady vo výške 3 000 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bol názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, či došlo uvedenými skutkovými tvrdeniami do zásahu do cti, dôstojnosti a súkromia ( okrem subjektívneho pociťovania ). Z listinných dôkazov predložených ním/žalobcom nie je spoľahlivo preukázaná súvislosť reakcií čitateľov na sociálnych sieťach so zverejnenými informáciami, práve naopak, zrejme sa jedná o reakcie čitateľov na článok publikovaný na www.pluska.sk <http:// www.pluska.sk> s názvom : Na HÁDKY primátora a poslancov doplácajú obyčajní ľudia : pre ich spory PRIŠLI O BYT....Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky peňažnej náhrady, ktorú odvodzoval od fiktívnych nákladov na uvedenie vlastných skutkových tvrdení v ním zaplatenom
reklamnom letáku. Vyhovením žalobe v prvom žalobnom návrhu ( uverejnenie odpovede) sa dáva žalobcovi priestor na uvedenie vlastných skutkových tvrdení na náklady žalovaného, preto nie je dôvod požadovať ich od žalovaného duplicitne ( zaviazaním aj peňažnej náhrady ). 8. Náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal okresný súd ani jednej strane sporu konštatujúc ich pomerný úspech vo veci.
9. Voči rozsudku ( čo do jeho výrokov I. a III. ) sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Označuje za nepochybné, že zákon č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve ( ďalej iba „ tlačový zákon „ ) možnosť aplikácie práva na odpoveď spája s formálnym procesom podania žiadosti dotknutej osoby, taxatívne určuje v § 8 ods. 3 náležitosti žiadosti, ktorých nesplnenie spôsobuje zánik práva na zverejnenie odpovede. Totožne ako pred súdom prvej inštancie zotrváva na tom, že žalobca nesplnil zákonom uvádzané náležitosti v žiadosti o odpoveď, v dôsledku čoho jeho právo na zverejnenie odpovede zaniklo. Žalobcom podaná žiadosť neobsahuje konkrétne tvrdenia, popis, v čom by sa toto tvrdenie dotýkalo cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu, ani označenie, kde sa toto skutkové tvrdenie v tlači nachádza. Zistenie súdu a spôsob, akým aplikuje v prejednávanej veci ustanovenie § 8 ods. 3 tlačového zákona podľa žalovaného sú nesprávne a nemôžu obstáť. Žiadosť žalobcu nijakým spôsobom neuvádza, aké konkrétne nepravdivé tvrdenia boli zverejnené a ako sa mali dotknúť jeho cti, dôstojnosti alebo súkromia. Uvedené nie je možné dovodiť ani z kontextu žalobcom navrhovaného textu odpovede, v ktorom sa stroho konštatuje, že ako „ poslanec mesta sa ohradzujem proti tomuto nepravdivému tvrdeniu, nakoľko sa dotýka cti a dobrej povesti „. Uvedené vyjadrenie je iba všeobecné, rozhodne ho nemožno považovať za popis konkrétneho údajného nepravdivého, neúplného alebo pravdu skresľujúceho skutkového tvrdenia a popis, v čom by sa toto tvrdenie dotýkalo cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu ako to vyžaduje zákon. Podľa požiadaviek zákona je žiadúce, aby žiadateľ hoc aj stručne uviedol v čom a ako sa do jeho práv zasiahlo. Žalobca v žiadosti zásah len konštatuje, nijako ho však nešpecifikuje ani nevymedzuje. Ani súd prvej inštancie nijako neodôvodnil ako a v čom sa do práv žalobcu zasiahlo, teda či vôbec a ako bolo do cti, dôstojnosti či súkromia žalobcu zasiahnuté. Podobne ako žalobca aj súd sa obmedzil len na konštatovanie, že zverejnený článok sa dotkol žalobcu ako poslanca mestského zastupiteľstva a má negatívny dopad na jeho česť a dôstojnosť - konkrétne ako bolo zasiahnuté a ako sa mal negatívny dopad prejaviť, resp. z čoho má vyplývať súd už neuvádza.
10. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Cdo 61/2011 o právne závery ktorého okresný súd sa oprel, vyplýva, že postačuje, ak zásah do práv žiadateľa o odpoveď je zrejmý z kontextu žiadosti, avšak sa vychádzalo z existencie iných skutkových okolnosti, ktoré záver súdu o naplnení náležitosti žiadosti o odpoveď v skutočnosti zakladali - kontext žiadosti umožňoval jednoznačne určiť, ktoré nepravdivé tvrdenia žiadateľ o odpoveď v uvedenej právnej veci namietal a ako sa dotýkali jeho cti a súkromia. V tejto aktuálne súdenej právnej veci ale ani zo samotnej žiadosti, z navrhovaného textu odpovede a ani z vydaného rozsudku nie je možné určiť aký zásah do cti, dôstojnosti či súkromia sa namieta a či reálne nastal, resp. či vôbec nastať mohol. Rozhodnutie v konaní sp.zn. 3 Cdo/61/2011 je nutné podľa názoru odvolateľa interpretovať tak, že žiadateľ o odpoveď nie je povinný expressis verbis vyjadriť zásah do svojich zákonom chránených práv, ak vyplýva zo samotného kontextu žiadosti. V aktuálnej právnej veci ani z kontextu podanej žiadosti nie je možné zásah do práv žalobcu dovodiť ani ho bližšie určiť, keď žiadosť o opravu len poukazuje na vybrané okolnosti spojené s voľbou Komisie bytovej a sociálnej, avšak vôbec neurčuje, ako táto otázka a spôsob jej publikácie v spornom článku zasahuje do cti, dôstojnosti či súkromia žalobcu. Z podanej žiadosti ani jej kontextu vôbec nie je zrejmé, aké negatívne zásahy do konkrétnych práv žalobcu mali nastať a ako sa mali prejaviť. Okresný súd na jednej strane konštatuje v ods. 20 rozsudku, že článok do cti a dôstojnosti žalobcu nezasiahol - bez uvedenia akýchkoľvek bližších okolností, opisu, či dôkazov z ktorých by to malo vyplývať - a na strane druhej v ods. 28 konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, či došlo uvedenými skutkovými tvrdeniami ( článkom ) k zásahu do cti, dôstojnosti a súkromia žalobcu - tieto závery súdu si zjavne protirečia.
11. Podľa žalovaného okresný súd nesprávne právne posúdil aj otázku včasnosti podania žaloby. Tlačový zákon určuje lehotu na zverejnenie odpovede alternatívnym spôsobom - vydavateľ ju môže zverejniť do troch dní alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače. Tento mechanizmus bol celkom zjavne do zákona inkorporovaný s prihliadnutím na skutočnosť, že nemusí byť v silách a možnostiach vydavateľa periodickej tlače stihnúť lehotu troch dní, teda sa zo zákona poskytla možnosť ( nie však povinnosť ) umožniť vydavateľom tlače s dlhšou periodicitou publikovať odpoveď až v nasledujúcom čísle. Nemožno preto súhlasiť s názorom okresného súdu, že by lehota na zverejnenie odpovede bez ďalšieho bola nerozlučne zviazaná s periodicitou vydávanej tlače, taký záver nemá oporu v texte zákona,
navyše súd vykladá ustanovenie chrániace vydavateľa tlače v jeho neprospech. Ustanovenie § 8 ods. 4 tlačového zákona ponecháva na uvážení vydavateľa tlače, v akej lehote pristúpi k uverejneniu požadovanej odpovede, a to buď tri dni od doručenia žiadosti, alebo v najbližšom vydaní tlače. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, o čo sa opiera jeho záver, že lehota 3 dní sa má aplikovať na periodickú tlač vydávanú na dennej báze. Žalobca vopred vedel, že ním požadovaná odpoveď nebude vôbec uverejnená a posledný deň pre podanie žaloby na súd pripadol na dátum 21.9.2020 a pokiaľ podal žalobu až dňa 23.9.2020 v zmysle § 10 ods. 3 tlačového zákona došlo k zániku jeho práva domáhať sa na súde uloženia povinnosti uverejniť odpoveď. Konštatovanie súdu, že žalobu bolo možné podať v septembri 2020 je nesprávne a nedostačujúce, zákon určuje, že žaloba sa musí podať do 30 dní po uplynutí lehoty na zverejnenie odpovede.
12. Odvolateľ odkazom na súdnu prax ale aj na súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Cdo/61/2011 zo dňa 18.10.2013 dodáva, že právo odpovede sa nespája s akoukoľvek publikovanou informáciou, ale len s takou, ktorá sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia s takým následkom, že je namieste publikovanú informáciu popierať, dopĺňať, spresňovať alebo vysvetľovať. Všetky tvrdenia uvádzané v článku čerpajú zo skutočného stavu, ktorý predchádzal riadne zvolanému a naplánovanému rokovaniu mestského zastupiteľstva dňa 20.7.2020 ( neúčasť poslancov, doručené ospravedlnenia a pod. ) ako i následkom, ktoré takéto konanie vyvolalo ( neprerokovanie bodov programu mestského zastupiteľstva, vrátane schválenia/neschválenia predmetu rokovania. ). Článok spomína žalobcu len ako osobu, ktorá vedie určitú skupinu poslancov, ktorí sa rokovania nezúčastnili, nedáva ho do svetla osoby, ktorá by mala mať zodpovednosť či súvis s neúčasťou ostatných poslancov. Navyše súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že predmetom rokovania sporného zastupiteľstva, o ktorom článok pojednával, boli aj iné skutočnosti a okolnosti - k týmto sa žalobca ako žiadateľ a ani súd nijako nevyjadrili a neskúmali ich pravdivosť a relevanciu k osobe žalobcu. Podľa názoru odvolateľa vydaný rozsudok súdu je aj nevykonateľný. Výrokom I. rozsudku žalovaný bol zaviazaní zverejniť odpoveď v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v nasledujúcom čísle vydávaného mesačníka. Vzhľadom na to, kedy vykonateľnosť rozsudku nastane, nemusí nasledujúce číslo mesačníka vychádzať v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nie je zákonný podklad, aby z dôvodu povinnosti zverejnenia odpovede bol vydavateľ autoritatívne výrokom súdu nútený zmeniť dátum vydania ďalšieho čísla periodika. Súd mal zvoliť takú paričnú lehotu, ktorá by vylučovala, hoc aj potenciálny, konflikt splnenia povinnosti a vydania ďalšieho čísla.
13. V súhrne uvádzaných podstatných odvolacích argumentácií sa domáha žalovaný zamietnutia žaloby v odvolaním napadnutom výroku a žiada priznať nárok na náhradu trov konania - vrátane odvolacieho, alternatívne navrhuje zrušenie rozsudku s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
14. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP“) po zistení, že sa odvolala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd v sporovej veci viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v aplikácii s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmenil.
16. Uznal odvolanie žalovaného za dôvodné.
17. Primárne zdôrazňuje, že pri zmene v odvolaním napadnutom výroku meritórnej povahy v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie z relevantného rozsahu vykonaného dokazovania, postupoval v zmysle totožných ustanovení právnej úpravy v zmysle ktorých okresný súd súdenú vec posudzoval, odlišne ich ale ako okresný súd vyložil so zohľadnením aj tých individuálnych skutočností/súvislostí, ktoré vyšli v konaní najavo.
18. Správne kvalifikoval okresný súd žalobou uplatnený nárok ako nárok na uverejnenie odpovede v zmysle právneho režimu Z.č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej iba „ Tlačový zákon), podľa žalobcu ako odpoveď ku textu uverejnenému v mesačníku MIKULÁŠ - informačný mesačník pre občanov v čísle august/2020 ktorého vydavateľom je Mesto Liptovský Mikuláš, distribuované do schránok občanov Mesta Liptovský Mikuláš
v dňoch 27.7. - 31.7. nesporne s názvom „ Ľudia nemôžu stavať ani bývať v mestských bytoch : poslanci neprišli na zastupiteľstvo“. Pod medzititulkom „ Niektorí neúčasť neodôvodnili“. Bolo preukázané, že žalobca doručil žalovanému žiadosť o odpoveď, žalovaný - Mesto Liptovský Mikuláš ako vydavateľ označené periodika odmietlo odpoveď žalobcu zverejniť listom č. MsÚ/PRÁV/ 2020/AII/5637-02 zo dňa 20.8.2020 a jeho odpoveď sa neobjavila ani vy vydaní následného čísla periodika distribuovaného občanom v dňoch 24-30.8.2020.
19. Podľa § 8 ods. 1 Tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému tvrdeniu právo na opravu.
20. Judikatúra najvyššieho súdu považuje žiadosť o uverejnenie odpovede v zmysle označenej právnej normy za špecifický právny prostriedok , ktorý je určený na ochranu proti nepravdivým skutkovým tvrdeniam o konkrétnej fyzickej osobe, resp. skutkovým tvrdeniam dotýkajúcim sa jej cti, dôstojnosti alebo súkromia, zverejneným v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve. Náležitosti takejto žiadosti Tlačový zákon vo svojom ust. § 8 ods. 3 kogentnej povahy výslovne vymedzil náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede, ktorá musí obsahovať názov a deň periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí bysť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.
21. Predmetom posudzovania už aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 3 Cdo/187/2017 zo dňa 25. apríla 2018 okrem iného bola aj otázka aké obsahové náležitosti podľa zákonnej úpravy musí žiadosť o odpoveď spĺňať, dovolacím súdom riešenom prípade ale žiadosť o odpoveď spĺňala všetky zákonné náležitosti, navyše obsahovala aj konkrétne hodnotiace úsudky. V aktuálne súdenom prípade odvolací súd musel uznať argumentáciu odvolateľa, že hoc žiadosť žalobcu o odpoveď zo dňa 14.8.2020 bola uplatnená u žalovaného v písomnej forme (podľa názoru odvolacieho súdu sa tak stalo aj v zákonnej lehote ), v žiadosti (viď listinný dôkaz na č.l. 5 spisu) žalobca uviedol aj názov článku, kde bol napadnutý článok zverejnený, deň jeho zverejnenia, opísal aj obsah odpovede - uverejnenie ktorej požadoval, avšak v žiadosti žalobca nepopísal skutkové tvrdenie s uvedením v čom je skutkové tvrdenie v článku nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo jeho súkromnej sféry - uvedenú tzv. obligatórnu náležitosť žiadosti o odpoveď nebolo možné vyvodiť ani z celého kontextu jej obsahového znenia. Žalobca sa usiloval v skutkovom vymedzení žaloby opísať skutkové tvrdenia aj vymedzil v čom sú tie v článku nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýkajú jeho osobnostnej sféry (cti, dôstojnosti a pod.) - tie ale podľa kritérií právnej úpravy mal žalobca ako žiadateľ už vymedziť v žiadosti o odpoveď - táto ale takéto skutkové vymedzenie neobsahovala. Odvolací súd tak uzatvára, že pre absenciu podstatných náležitostí žiadosti žalobcu žalovaný nebol povinný v zmysle ust. § 8 ods. 6 písm. a) tlačového zákona odpoveď zverejniť. Na základe tohto záveru odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku I. zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby v odvolaním napadnutom výroku už s ďalšími odvolacími argumentáciami žalovaného odvolací súd sa nezaoberal.
22. Odvolaním nenapadnutého výroku II. rozsudku sa odvolací súd nedotýkal.
23. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku bolo rozhodované o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie), tento procesný nárok odvolací súd nepriznal ani jednej strane sporu. Žalobca bol neúspešný a vychádzajúc z procesno-právnej úpravy ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by voči nemu mal nárok na náhradu trov konania úspešný žalovaný. Odvolací súd ale bol názoru, že je v súdenej veci splnený solídny procesný priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP a z dôvodov osobitného zreteľa nepriznať úspešnej strane sporu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania,
prihliadal na to, že žalovaný - Mesto Liptovský Mikuláš má zriadený právny odbor obsadený právne znalými zamestnancami - viď aj obsah odpovede na žiadosť o odpoveď - zo dňa 20.6.2020 (na č.l. 4) - za tohto stavu náklady na trovy právneho zastúpenia žalovaného ( tvoriace v prevažnej časti trovy konania žalovaného ) neboli nevyhnutnými nákladmi ktoré žalovaný vynaložil. Vzal v úvahu i tú skutočnosť, že žalobca v spore vystupuje v pozícii fyzickej osoby, žalovaný v pozícii právneho subjektu
- nepriznaním mu náhrady trov tohto konania voči žalobcovi nebude výrazným spôsobom dotknutá ani majetková sféra žalovaného.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.