Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/61/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu B. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so

sídlom v B., proti žalovanej S., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. R. A.,

advokátom so sídlom B., o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď a zaplatiť peňažnú

náhradu vo výške 2 655,51 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14.

októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 118,44 € trov dovolacieho konania na účet

JUDr. D. R., advokáta so sídlom v B., č. účtu: X. vedený v O., a.s., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou podľa o periodickej tlači

a agentúrnom spravodajstve (ďalej len „tlačový zákon“) domáhal uloženia povinnosti

žalovanej uverejniť v týždenníku P. odpoveď žalobcu v znení „ODPOVEĎ B. K.. Dňa

2

10.10.2008 (piatok) bol v spoločenskom týždenníku P. č. X. na strane X. uverejnený článok

s názvom ʻĎalšia K.!ʻpodtitulok ʻBoháča B. K. zbalila playmate A. H. počas rozvodového

konaniaʻ. Publikovaný článok je zavádzajúcim z dôvodu, že podľa tvrdení v ňom

uverejnených som sa mal nechať zbaliť playmate A. H., s ktorou mám tvoriť v súčasnosti pár.

Náš vzťah mal vzniknúť rýchlo a z uvedeného dôvodu sa už nemám stretávať s matkou mojej

dcérky, P. K.. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. S A. H. sa poznám pár týždňov, máme spolu

kamarátsky vzťah a v žiadnom prípade netvoríme spolu pár. P. K. si veľmi vážim, je matkou

mojej dcérky a minimálne z toho dôvodu sa budeme aj naďalej stretávať“. Zároveň žiadal

priznať 80 000 Sk (2 655,51 €) titulom peňažnej náhrady za neuverejnenie jeho odpovede.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 11. júna 2009 č.k. -51 žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Zamietnutie žaloby

odôvodnil tým, že žalobca vo svojej žiadosti o uverejnenie odpovede neuviedol náležitosť

stanovenú § 8 ods. 3 tlačového zákona, a to, v čom sa skutkové tvrdenia uvedené žalovanou

v publikovanom článku dotýkajú jeho cti, dôstojnosti alebo súkromia. Keďže žiadosť žalobcu

o uverejnenie odpovede neobsahovala zákonom požadovanú vyššie uvedenú náležitosť,

žalovanej podľa § 8 ods. 6 tlačového zákona nevznikla povinnosť uverejniť jeho odpoveď.

Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že navrhnuté znenie odpovede obsahuje vyjadrenia

„Publikovaný článok je zavádzajúcim“ a „uvedené tvrdenia nie sú pravdivé“, ktoré

sú hodnotiacimi úsudkami, pričom žalobca sa mal vo svojej odpovedi obmedziť len

na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie skutkového tvrdenia, ktorým malo byť

zasiahnuté do jeho cti, dôstojnosti alebo práva na súkromie. Rozhodnutie o náhrade trov

konania odôvodnil

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. októbra 2010 sp. zn.

zmenil napadnutý rozsudok a žalovanej uložil povinnosť uverejniť odpoveď

žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v spoločenskom týždenníku P. na rovnocennom

mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené pôvodné skutkové tvrdenie s označením

„odpoveď“, ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko žalobcu – tohto znenia:

„ODPOVEĎ B. K.. Dňa 10.10.2008 bol v spoločenskom týždenníku P. č. X. na strane X.

uverejnený článok s názvom ʻĎalšia K.!ʻ podtitulok ʻBoháča B. K. zbalila playmate A. H.

počas rozvodového konaniaʻ. Publikovaný článok je zavádzajúcim z dôvodu, že podľa

tvrdení v ňom uverejnených som sa mal nechať zbaliť playmate A. H., s ktorou mám tvoriť

v súčasnosti pár. Náš vzťah mal vzniknúť rýchlo a z uvedeného dôvodu sa už nemám

3

stretávať s matkou mojej dcérky, P. K.. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé. S A. H. sa poznám

pár týždňov, máme spolu kamarátsky vzťah a v žiadnom prípade netvoríme spolu pár. P. K. si

veľmi vážim, je matkou mojej dcérky a minimálne z tohto dôvodu sa budeme aj naďalej

stretávať“. Žalovanej súd ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 655,51 € titulom

peňažnej náhrady za neuverejnenie odpovede a 1 429,76 € titulom náhrady trov konania.

Zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil tým, že žalovaná uverejnila článok

obsahujúci skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú súkromia žalobcu. Žalobca zákonom

predpokladaným spôsobom písomne pri zachovaní prekluzívnych lehôt požiadal žalovanú

o uverejnenie jeho odpovede – stanoviska k zverejneným skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa

jeho súkromia v zmysle § 8 ods. 1 tlačového zákona. Jeho žiadosť o uverejnenie odpovede po

formálnej a obsahovej stránke spĺňala náležitosti stanovené zákonom (§ 8 ods. 3 tlačového

zákona), preto v zmysle § 8 ods. 6 tlačového zákona nezanikla povinnosť žalovanej uverejniť

jeho odpoveď. K námietke žalovanej o nedostatku podpisu žalobcu na žiadosti ako jednej

z formálnych náležitostí odvolací súd uviedol, že predmetná žiadosť bola podpísaná právnym

zástupcom žalobcu vykonávajúcim predmetný úkon (žiadosť o uverejnenie odpovede) v mene

a na účet žalobcu v rámci tzv. priameho zastúpenia, teda uvedený nedostatok formálnej

náležitosti bol vytýkaný nedôvodne. K ďalšej námietke žalovanej týkajúcej sa obsahu

požadovanej odpovede, ktorá podľa jej názoru obsahuje neprípustné hodnotiace úsudky

v podobe vyjadrení „Publikovaný článok je zavádzajúcim“ a „uvedené tvrdenia nie sú

pravdivé“, odvolací súd uviedol, že spĺňajú kritérium primeranosti odpovede voči

zverejneným skutkovým tvrdeniam, keď len interpretujú zverejnené skutkové tvrdenia

a hodnotiace úsudky žalovanej v zverejnenom článku, podľa ktorých sa žalobca mal prestať

stretávať s P. K.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne, z ktorého dôvodu zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a podľa § 10 ods.

2 tlačového zákona uložil žalovanej povinnosť uverejniť odpoveď žalobcu v znení uvedenom

vo výrokovej časti rozsudku. O povinnosti žalovanej zaplatiť peňažnú náhradu žalobcovi za

neuverejnenie odpovede rozhodol súd podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona v znení účinnom

do 30. augusta 2011. Žalobou uplatnenú výšku peňažnej náhrady za neuverejnenie odpovede

2 655,51 € odvolací súd považoval za primeranú vzhľadom na širokú, celoštátnu publicitu

periodika, v ktorom boli skutkové tvrdenia neoprávnene zasahujúce do súkromia žalobcu

publikované. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil , , a

Proti rozsudku odvolacieho sudu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), pretože žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede neobsahuje

zákonom stanovenú náležitosť v podobe uvedenia, v čom sa mali skutkové tvrdenia uvedené

v spornom článku dotknúť žalobcovej cti, dôstojnosti, resp. súkromia a tento nedostatok

žiadosti žalobcu zbavuje žalovanú povinnosti uverejniť odpoveď. Odvolací súd nesprávne

posúdil aj otázku súladu navrhovaného znenia odpovede žalobcu s požiadavkami kladenými

zákonom na znenie odpovede, keď sa žalobca neobmedzil len na skutkové tvrdenia, ale jeho

odpoveď obsahuje aj hodnotiace úsudky v podobe vyjadrení „publikovaný článok

je zavádzajúci“ a „uvedené tvrdenia nie sú pravdivé“; znenie navrhovanej odpovede nemôže

obsahovať hodnotiace úsudky.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. V žiadosti

o uverejnenie odpovede uviedol skutkové tvrdenie aj s uvedením, v čom sa dotýkajú jeho

súkromia. K namietanému zneniu odpovede uviedol, že výrazy „publikovaný článok

je zavádzajúci“ a „uvedené tvrdenia nie sú pravdivé“ sú len vecnými skutkovými tvrdeniami

popierajúcimi skutkové tvrdenia a z nich vychádzajúce hodnotiace úsudky uverejnené

žalovanou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie treba

zamietnuť.

Prípustnosť dovolania proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu vyplýva

z ustanovenia , pretože dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( );

existenciu vád tejto povahy však dovolací súd nezistil.

Žalovaná svoje dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu

v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, posúdiť,

či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Žalovaná v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v tom, že žalobcova žiadosť o uverejnenie odpovede neobsahuje zákonom stanovenú

náležitosť, keď sa v nej neuvádza, v čom sa mali v článku uverejnené skutkové tvrdenia

dotknúť žalobcovej cti, resp. súkromia a nedostatok tejto náležitosti ju v zmysle § 8 ods. 6

tlačového zákona zbavuje povinnosti uverejniť odpoveď žalobcu.

Podľa § 8 ods. 1 tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo

obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby

alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne

určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače

a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie

je dotknuté.

Podľa § 8 ods. 3 veta prvá a druhá tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede

musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede

musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho

spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového

tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo

názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej

tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo.

Podľa § 8 ods. 5 tlačového zákona vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra

sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede,

v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste

a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením „odpoveď“,

ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo názov žiadateľa o uverejnenie odpovede;

označenie „odpoveď“ s menom a priezviskom alebo názvom žiadateľa o uverejnenie

odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu

obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci

text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo

agentúrneho spravodajstva.

Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová

agentúra neuverejnenia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo

ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť

opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie

vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

Podľa § 10 ods. 4 tlačového zákona v znení do 31. augusta 2011 ak vydavateľ

periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnenia opravu, odpoveď alebo dodatočné

oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba,

ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo

na primeranú peňažnú náhradu od 50 000 Sk do 150 000 Sk. Nárok na primeranú peňažnú

náhradu možno uplatniť na súde spolu s návrhom podľa ods. 2.

Podstatou právneho prostriedku odpovede je uviesť uverejnené skutkové tvrdenie

na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou. Dotknutá osoba teda

môže vlastnými slovami vyložiť celý skutkový dej, upresniť niektoré skutočnosti, ktoré chce,

pretože to považuje zo svojho hľadiska za dôležité, prípadne ich doplniť a tak verejnosti

ponúknuť vlastnú verziu uverejneného oznámenia. Zmyslom odpovede podľa § 8 ods. 1

tlačového zákona teda je uviesť skutkové tvrdenie na pravú mieru alebo neúplné či inak

pravdu skresľujúce tvrdenie doplniť alebo spresniť. Inštitút práva na odpoveď predpokladá

subjektívne pociťované poškodenie cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti dotknutej osoby.

Stanovením náležitostí žiadosti o uverejnenie odpovede (§ 8 ods. 3 tlačového zákona)

zákonodarca sledoval cieľ, aby bolo jasne a nepochybne dané, voči ktorému konkrétnemu

skutkovému tvrdeniu publikovanom v konkrétnom periodiku alebo agentúrnom spravodajstve

má záujem fyzická osoba dotknutá týmto skutkovým tvrdením na cti, dôstojnosti alebo

súkromí, uplatniť svoje právo na bezplatné uverejnenie odpovede. Osobitná náležitosť

spočívajúca v podobe uvedení, v čom sa mali uverejnené skutkové tvrdenia dotknúť cti,

dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby slúži účelu zistenia (ustálenia), či zverejnenie

konkrétnych skutkových tvrdení je spôsobilé sa aj dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia

fyzickej osoby, minimálne s takým dopadom na tieto chránené osobnostné zložky fyzickej

osoby, že je na mieste tieto publikované skutkové tvrdenia (vzhľadom na ich povahu)

popierať, dopĺňať, spresňovať alebo vysvetľovať. Z uvedeného vyplýva, že s nie akýmkoľvek

publikovaným skutkovým tvrdením týkajúcim sa fyzickej osoby sa spája právo tejto osoby

na uverejnenie odpovede, ale len s takým, ktoré sa dotýka jej cti, dôstojnosti alebo súkromia

s takým následkom, že je na mieste toto skutkové tvrdenie popierať, dopĺňať, spresňovať

alebo vysvetľovať.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že predpokladom oprávnenia domáhať

sa uverejnenia odpovede podľa tlačového zákona je, že: a/ v periodickej tlači bolo uverejnené

oznámenie obsahujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia

určitej fyzickej osoby alebo mena, alebo dobrej povesti určitej právnickej osoby,

b/ požadovaná odpoveď sa obmedzuje iba na skutkové tvrdenia, ktorými sa uverejnené

tvrdenie uvádza na pravú mieru alebo neúplné či inak pravdu skresľujúce tvrdenie doplňuje

alebo spresňuje, c/ odpoveď musí byť primeraná rozsahu napadnutého oznámenia,

a ak je napadnutá iba jeho časť, potom tejto časti, d/ z odpovede musí byť zrejmé, kto ju robí.

Dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci sú splnené vyššie uvedené predpoklady

(a/ - d/) pre uverejnenie odpovede žalobcu. Stotožňuje sa so správnym právnym záverom

odvolacieho súdu, že žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede podľa § 8 ods. 1 tlačového

zákona spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (§ 8 ods. 3 tlačového zákona). Žalobca

vo svojej žiadosti o uverejnenie odpovede z 13. októbra 2008 (č.l. 6 spisu) okrem iných

náležitostí vymedzil aj skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú jeho súkromia „že sa mal nechať

zbaliť playmate A. H., s ktorou má v súčasnosti tvoriť pár, ich vzťah mal vzniknúť rýchlo a

žalobca je v nich označovaný za nového partnera A. H., ako i že z uvedeného dôvodu sa už

vraj nemá stretávať s matkou svojej dcérky, P. K.“. Z kontextu tejto žiadosti možno aj

vyvodiť, v čom sa uvedené tvrdenia dotýkajú súkromia žalobcu, k zverejneniu ktorých

neudelil predchádzajúci súhlas, a ktoré s negatívnym dopadom pre ich nepravdivosť zasahujú

nielen do jeho súkromia, ale aj jeho rodiny a blízkych. So zreteľom na uvedené preto dovolací

súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalovanej, že žiadosť žalobcu na odpoveď

z 13. októbra 2008 neobsahuje zákonom vyžadovaný popis skutkového tvrdenia s uvedením,

v čom sa má dotýkať cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobcu.

Podľa žalovanej k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom došlo

aj tým, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku súladu navrhovaného znenia odpovede

žalobcu s požiadavkami kladenými zákonom na znenie odpovede, keď sa žalobca neobmedzil

v odpovedi len na skutkové tvrdenia, ale jeho odpoveď obsahuje aj hodnotiace úsudky

v podobe výrazov „publikovaný článok je zavádzajúcim“ a „uvedené tvrdenia nie

sú pravdivé“, ktoré nemôžu byť obsahom odpovede.

K odlíšeniu skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov dovolací súd dodáva, že

pokiaľ skutkové tvrdenie popisuje určitý fakt (skutočnosť), objektívne existujúcu realitu,

ktorá je aj zistiteľná dokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená, hodnotiaci úsudok

vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho autora na určitý fakt, na ktorý jeho autor vyjadruje

svoj názor, postoj, tak, že tento fakt hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,

a to na základe autorovi vlastných kritérií. Pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné

dokazovať práve preto, že vychádza zo subjektívneho hodnotenia určitého faktu jeho

autorom. V prípade hodnotiaceho úsudku ale je možné skúmať, či tento hodnotiaci úsudok

vychádza z pravdivého základu.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že odpoveď žalobcu obsahuje hodnotiace úsudky,

dovolací súd sa s jej tvrdením nestotožňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu v odpovedi

žalobcu ide o skutkové tvrdenia žalobcu, prostredníctvom ktorých popiera žalovanou

zverejnené skutkové tvrdenia o partnerskom spolužití žalobcu a dôvody, pre ktoré sa žalobca

nemá už (údajne) stretávať s matkou svojej dcérky. Ich prostredníctvom žalobca len uvádza

na pravú mieru skutkové tvrdenia publikované žalovanou.

Keďže odvolací súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal zo zásady, na ktorej

je založený inštitút odpovede podľa tlačového zákona a správne rozhodol aj o nároku

na primeranú peňažnú náhradu v zmysle § 10 ods. 4 tlačového zákona v znení do 30. augusta

2011, ktorá predstavuje sankciu za porušenie povinnosti vydavateľa uverejniť odpoveď

žalobcu v zmysle § 8 ods. 1 tlačového zákona, na ktorú vznikol žalobcovi nárok v dôsledku

neuverejnenia odpovede žalobcu žalovanou, dovolací dôvod uvedený žalovanou v dovolaní

( ) nie je daný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalovanej podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a tieto aj vyčíslil.

Dovolací súd žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v odmene advokáta

za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 18. marca 2011

[ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 8 vyhlášky vo výške 91,29 €,

čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej

stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (7,X. €) a daňou z pridanej hodnoty

vo výške 19,74 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje spolu 118,44 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková