Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cb-4-2022.pdf
PDF · 80.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu RFB HOLDING, a.s. Na hrebienku NH 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 241 373, zast. LEGAL CARTEL, s.r.o. Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému F.. S. X., nar. XX.XX. XXXX, K. XXX, XXX XX K., zast. advokátkou JUDr. Alexandra Karlíková, Račianska 24e, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682 o zaplatenie 10 000,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou na upomínací súd dňa 2. 11. 2021 domáhal zaplatenia sumy 10 000,- Eur s prísl. na tom základe, že žalobca je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59, s.r.o. Bratislava. Dňa 18. 7. 2012 uzavrela obchodná spoločnosť SKL 59, s.r.o. v zmluvnej pozícii veriteľa s obchodnou spoločnosťou MARLIS, s.r.o. Bratislava v zmluvnej pozícii dlžníka Zmluvu o pôžičke , na základe ktorej obchodná spoločnosť SKL 59, s.r.o. poskytla obchodnej spoločnosti MARLIS, s.r.o. pôžičku vo výške 300 000,- Eur so splatnosťou do 31. 12. 2014. V období od 7. 7. 2012 do 5. 4. 2016 vykonával žalovaný v obchodnej spoločnosti SKL 59, s.r.o. funkciu konateľa a v tejto pozícii uzavrel v mene obchodnej spoločnosti Zmluvu o pôžičke SKL 59 - MARLIS. Napriek skutočnosti, že splatnosť Zmluvy o pôžičke SKL 59 - MARLIS nastala dňa 31. 12. 2014 nemajú vedomosť o vrátení pôžičky ani len čiastočne, resp. o podniknutí akýchkoľvek právnych krokov obchodnej spoločnosti SKL 59, s.r.o., smerujúcich k vráteniu, resp. vymoženiu pôžičky.
2. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol s tým, že žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku škody ale ani vznik samotnej škody. Je nejasné a s návrhu absolútne nevyplýva vznik nároku na náhradu škody v uvádzanej výške. Súčasne vzniesol námietku premlčania.
3. Súd zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 7. 2012 zistil, že spoločnosť SKL 59, s.r.o. ako veriteľ uzavrela uvedenú zmluvu so spoločnosťou MARLIS, s.r.o. ako s dlžníkom, na základe ktorej bola poskytnutá pôžička 300 000, Eur s tým, že splatná bola najskôr do 31. 12. 2014. Za firmu SKL 59, s.r.o. je uvedené, že túto zmluvu uzatváral konateľ Ing. Milan Lupták.
4. Súd sa oboznámil s výzvou na náhradu škody, spôsobenej konateľom zo dňa 10. 11. 2020, ktorú adresoval právny zástupca žalobcu žalovanému. Súd z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť
SKL 59, s.r.o. zistil, že žalobca je spoločníkom tejto spoločnosti a žalovaný bol konateľom uvedenej spoločnosti v období od 7. 7. 2012 do 5. 4. 2016.
5. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
6. Súd v konaní zistil, že žalobca je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59, s.r.o., ktorá mala poskytnúť na základe Zmluvy o pôžičke spoločnosti MARLIS, s.r.o. pôžičku vo výške 300 000,- Eur s tým, že uvedenú zmluvu o pôžičke mal za spoločnosť SKL 59, s.r.o. uzatvoriť jej konateľ Ing. Milan Lupták, teda žalovaný. Žalobca uviedol, že napriek tomu splatnosť zmluvy o pôžičke nastala 31. 12. 2014, nemajú vedomosť o vrátení tejto pôžičky ani len čiastočne alebo že by boli podniknuté akékoľvek právne kroky obchodnej spoločnosti SKL 59, s.r.o, smerujúce k vráteniu tejto pôžičky. Z uvedeného dôvodu preto aj vyzvali na náhradu škody, spôsobenej konateľom žalovaného a to v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 135a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd vo veci najprv skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spoločník bol oprávnený podať žalobu ale nie vo svojom mene ale v mene spoločnosti SKL 59, s.r.o. Podľa názoru súdu teda žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Na túto skutočnosť súd strany sporu upozornil na pojednávaní v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol a iné veci, ktoré namietal žalovaný už neskúmal.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).