Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-81-2023.pdf
PDF · 151.87 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/81/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu 1/ RFB HOLDING a.s., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 241 373 a žalobcu 2/ SKL 59, s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 47 239 018, obaja žalobcovia právne zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 677 175 proti žalovanému 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka so sídlom Račianska 24E, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682, žalovanému 2/ A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. a žalovanému 3/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/X, XXX XX H., právne zast.: JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka so sídlom Račianska 24E, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682, v konaní o zaplatenie 23.000 Eur, o odvolaní žalobcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/6/2022-279 zo dňa 24. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb/6/2022-279 zo dňa 24. apríla 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. Okresný súd tak nevyhovel žalobe, ktorou sa žalobca 1/ a žalobca 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 23.000 Eur z titulu porušenia ich povinnosti vykonávať pôsobnosť konateľov spoločnosti (žalovaného 2/) s odbornou starostlivosťou.
2. Žalobu pôvodne podal žalobca 1/ dňa 04.03.2022 na upomínací súd, pričom sa domáhal toho, aby upomínací súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie istiny 10.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 10.000 Eur od 28.11.2020, ako aj na zaplatenie trov konania. Žalobca 1/ odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od toho, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, IČO: 47 239 018. Žalobca 1/ sa ďalším svojim žalobným návrhom vedeným pod sp.zn. 13Cb/9/2022, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.02.2022 ako upomínaciemu súdu domáhal toho, aby upomínací súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie istiny 10.000 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 10.000 Eur od 28.11.2020 až do zaplatenia, rovnako s poukazom na to, že žalobca 1/ je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, IČO: 47 239 018.
3. V oboch prípadoch žalobca 1/ odôvodnil žalobu tým, že dňa 18.07.2012 uzavrela obchodná spoločnosť SK 59 s.r.o. v zmluvnej pozícii veriteľa s obchodnou spoločnosťou MARLIS s.r.o., sídlo Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 35 846 585 v zmluvnej pozícii dlžníka zmluvu o pôžičke, na základe ktorej obchodná spoločnosť SKL 59 s.r.o. poskytla obchodnej spoločnosti MARLIS s.r.o. pôžičku vo výške 300.000 Eur s úrokom za poskytnutie pôžičky vo výške 6 % ročne a so splatnosťou do 31.12.2014. V období od 07.07.2012 do 05.04.2016 vykonával žalovaný 1/ v obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o. funkciu konateľa a z tejto pozície uzavrel v mene obchodnej spoločnosti zmluvu o pôžičke medzi SKL 59 s.r.o. a MARLIS s.r.o. Žalobca 1/ tvrdil, že žalovaný 1/ signoval Zmluvu o pôžičke sám, na čo bol ako jeden z dvoch konateľov obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o. oprávnený, avšak o uzatvorení tohto kontraktu druhý konateľ, v tom čase p. A. E. F. (žalovaný 2/) vedomosť nemal. Zároveň žalobca 1/ nemá vedomosť o tom, že by Zmluva o pôžičke bola evidovaná v účtovníctve spoločnosti RFB Holding a.s., ani o tom, že by bola vrátená. Pôžička sa stala splatnou dňa 31.12.2014, žalobca 1/ nemá vedomosť o podniknutí akýchkoľvek právnych krokov žalovaného 1/ smerujúcich k vráteniu resp. vymoženiu pôžičky.
4. Žalovaný 1/ podal voči obom platobným rozkazom odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca týmto návrhom už po tretíkrát iniciuje konanie o tej istej veci. Najskôr návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.10.2021, na základe ktorého bol dňa 26.11.2021 vydaný platobný rozkaz so sp. zn. 3Up/1806/2021, proti ktorému žalovaný podal dňa 22.12.2022 odpor a toho času už bolo konanie postúpené na Okresný súd Zvolen ako miestne príslušný súd č.k. 17Cb/4/2022 a neskôr návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.2.2021, na základe ktorého bol dňa 4.3.2022 vydaný platobný rozkaz so sp. zn. 12Up/167/2022, proti ktorému žalovaný podal dňa 1.4.2022 odpor. Žalovaný 1/ vzniesol námietku prv začatého súdneho konania keďže sa jedná o totožné sporové strany žalobca RFB Holding, a.s. proti žalovanému A. B. C. a totožný je aj predmet konania a skutkové okolnosti - spor o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom ako náhrada škody spôsobená konateľom, ktorý mal porušiť svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, keď nevymáhal pôžičku vo výške 300.000 Eur poskytnutú spoločnosti MARLIS s.r.o. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.7.2012.
5. Žalovaný 1/ v podaných odporoch namietol, že žalobca 1/ sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha, aby ho súd zaviazal zaplatiť spôsobenú škodu vo výške 10.000 Eur, pričom na žiadanom mieste v návrhu, ako aj priložených prílohách pritom nešpecifikuje spôsob, akým sa dostal k predmetnej výške škody, z čoho pri jej určení vychádzal a na základe čoho ju ustálil. Žalobca 1/ nepreukázal ani vznik škody samotnej, nakoľko predloženie podpísanej zmluvy o pôžičke v podstate nič nedokazuje. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a predloženie Zmluvy o pôžičke automaticky nemusí znamenať, že došlo k plneniu zmluvy, t.j. že došlo k poukázaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi. Uvedené platí o to viac, ak pôžička v tejto sume nie je evidovaná v účtovníctve spoločnosti SKL 59 s.r.o. Poukázal na to, že predložená Zmluva o pôžičke je zmätočná, pretože v článku 2 zmluvy je ako výška pôžičky uvedená suma 300.000 Eur, avšak slovom je suma opísaná ako štyristo sedemdesiattisíc Eur. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania a na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Okresný súd uviedol, že žalobca 1/ v konaní nesúhlasil s tým, že by nastala prekážka litispendencie. Uviedol, že škoda, ktorá vznikla spoločnosti SKL 59, s.r.o. je vo výške 770.000 Eur a že žalobcovi nič nebráni uplatniť si na súde túto pohľadávku v menšom rozsahu. Žalobca 1/ uviedol, že hoci v podanom návrhu výslovne nešpecifikoval spôsob určenia výšky náhrady škody, je evidentné, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného 1/ minimálne v rozsahu sumy, ktorá bola predmetnom Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 18.7.2012 medzi obchodnou spoločnosťou SKL 59 s.r.o. v zmluvnej pozícii veriteľa, ktorej spoločníkom je žalobca a obchodnou spoločnosťou MARLIS s.r.o., pričom menom spoločnosti SKL 59 s.r.o. mal v tom čase oprávnenie konať samostatne ako jeden z dvoch konateľov žalovaný 1/. Žalovaný 1/ po tom, ako nastala splatnosť pôžičky zo Zmluvy o pôžičke, nevykonal žiadne právne kroky smerujúce k jej vráteniu.
7. Okresný súd na návrh žalobcu 1/ uznesením č.k. 13Cb/6/2022-108 zo dňa 21.07.2022 pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil SKL 59 s.r.o. so sídlom na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 47 239 018 ako žalobca 2/. V priebehu ďalšieho konania na návrh žalobcov 1/ a 2/ okresný súd uznesením č.k. 13Cb/6/2022-139 zo dňa 03.10.2022 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpili žalovaný 2/ A. E. F. a žalovaný 3/ A. I. J.. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ istinu 10.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10.000 Eur od 28.11.2020 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V priebehu ďalšieho konania okresný súd na základe návrhu žalovaného 1/ uznesením č.k. 13Cb/9/2022-101 zo dňa 11.10.2022 spojil konania vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13Cb/6/2022 a pod sp. zn. 13Cb/9/2022 na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp.zn. 13Cb/6/2022. Po spojení konaní okresný súd na návrh žalobcu 2/ uznesením sp.zn. 13Cb/6/2022-194 zo dňa 21.12.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ istinu 23.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 23.000 Eur od 28.11.2020 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Okresný súd uviedol, že pristúpenie žalovaných 2/ a 3/ žalobcovia 1/ a 2/ zdôvodnili tým, že žalovaný 2/ bol v čase podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2012, uzavretej medzi žalobcom 2/ a obchodnou spoločnosťou MARLIS s.r.o., na základe ktorej bola obchodnej spoločnosti MARLIS s.r.o. poskytnutá pôžička vo výške 300.000 Eur konateľom žalobcu 2/. Žalovaný 3/ bol v období od 23.03.2016 do 14.08.2020 takisto konateľom žalobcu 2/, a to v čase, keď žalobcovi 2/ plynula lehota na vymáhanie pôžičky. Žalovaný 3/ je zaťom žalovaného 1/ a zároveň v čase podpisu Zmluvy o pôžičke bol konateľom obchodnej spoločnosti MARLIS s.r.o. a podľa žalobcov je zrejmé, že mal vedomosť o existencii Zmluvy o pôžičke a teda aj o pohľadávke žalobcu 2/ voči obchodnej spoločnosti MARLIS s.r.o. titulom Zmluvy o pôžičke. Žalovaný 2/ sa po jeho pripustení do konania a zmene žaloby k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
9. Okresný súd uviedol, že žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 16.02.2023 navrhli doplniť dokazovanie výzvou na spoločnosť MARLIS s.r.o. na predloženie účtovných uzávierok tejto spoločnosti za obdobie rokov 2012, 2013, 2014, pretože vo verejnom obchodnom registri sa uzávierky tejto spoločnosti nenachádzali. Zároveň žiadali, aby súd doplnil dokazovanie a požiadal priamo K. K., E.. Bratislava a vyžiadal si výpis z bankového účtu MARLIS s.r.o. t.j. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie rokov 2012, 2013 a 2014, za účelom dokazovania, či na účet tejto spoločnosti prišla z účtu žalobcu 2/ číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v K. K., E. suma 300.000 Eur titulom Zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania, Do termínu posledného pojednávania 24.04.2023 právnická osoba MARLIS s.r.o., IČO: 35846585 so sídlom Nové Pálenisko 2, Bratislava na predmetnú výzvu súdu nereagovala a teda predmetné účtovné uzávierky nepredložila a takisto do termínu pojednávania K. K., E. požadovanú informáciu okresnému súdu neposkytla bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na poslednom pojednávaní dňa 24.4.2023 znova označil dôkaz a žiadal, aby súd znova vykonal dopyt na K. K. ohľadne preukázania poskytnutia pôžičky zo strany spoločnosti SKL 59 s.r.o. spoločnosti MARLIS s.r.o. Okresný súd návrh na doplnenie dokazovania opätovným dopytom na K. K. zamietol.
10. Okresný súd konanie čiastočne zastavil nad požadovaný úrok z omeškania 8 % ročne, keďže predmetom konania pôvodne bolo zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne a keďže žalobcovia po zmene žaloby v tejto časti zobrali žalobu späť.
11. Okresný súd vyhodnotil námietku litispendencie ako nedôvodnú vzhľadom na to, že v priebehu konania bolo pripustené, aby do konania pristúpili žalobca 2/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Odpadol tak zákonný predpoklad toho, že začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie, keďže sa nejedná o totožné subjekty na strane žalobcov a žalovaných.
12. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby voči žalobcovi 1/ z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na § 122 ods. 3 ObZ a zdôraznil, že žalobca 1/ ako spoločník spoločnosti SKL 59 s.r.o. Bratislava nebol oprávnený podať žalobu vo svojom mene, ale len v mene spoločnosti SKL 59 s.r.o. Bratislava.
13. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby voči žalobcovi 2/ pre neunesenie dôkazného bremena k tvrdeniu, že žalovaní porušili svoju povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa žalobcu 2/ s odbornou starostlivosťou, pokiaľ žalobcom 2/ bola poskytnutá pôžička 300.000 Eur spoločnosti MARLIS s.r.o. a táto nebola následne vymáhaná.
14. Okresný súd poukázal na reálny charakter zmluvy o pôžičke, kedy zmluva vzniká až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Uviedol, že pokiaľ žalobcovia tvrdili, že bola uzavretá písomná Zmluva o pôžičke medzi zmluvnými stranami SKL 59 s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou MARLIS s.r.o. ako dlžníkom za podmienok dohodnutých v tejto zmluve, podľa názoru okresného súdu žalobca
2/ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne uzavretia tejto Zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola predložená len vo fotokópii a žalovaný 1/, ktorý ju mal uzatvárať ako konateľ spoločnosti za veriteľa poprel, že by na tejto Zmluve o pôžičke bol jeho podpis a takisto žalovaný 3/ poprel, že by ju podpisoval za dlžníka spoločnosť MARLIS s.r.o. Žalobca 2/ neoznačil žiadny dôkaz, aby preukázal existenciu predmetnej Zmluvy o pôžičke. Okresný súd poukázal aj na samotné znenie Zmluvy o pôžičke, kde je uvedená v bode 2.1.1. výška pôžičky 300.000 Eur a zároveň je uvedené slovom: štyristo sedemdesiattisíc eur a teda v tejto časti ani nevyplýva, v akej výške mali byť dlžníkovi peniaze poskytnuté. Okresný súd pripustil, že zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá písomnou formou, žalobcovi 2/ sa však nepodarilo hodnoverným spôsobom preukázať uzavretie Zmluvy o pôžičke ani v ústnej forme a takisto sa mu nepodarilo preukázať hodnoverným spôsobom, že by došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 300.000 Eur dlžníkovi. Okresný súd uviedol, že z listinného dôkazu predloženého žalobcami, teda z Prehľadu transakcií na účte žalobcu 2/ v období od 19.06.2012 do 23.09.2017 vyplynulo, že žiadna finančná suma nebola poukázaná z tohto účtu na účet spoločnosť spoločnosti MARLIS s.r.o., ako to tvrdili žalobcovia. Podľa názoru okresného súdu tak žalobca 2/ nepreukázal ani existenciu zmlúv o pôžičke, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu 2/ na pojednávaní dňa 24.04.2023.
15. Okresný súd odôvodnil zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania opätovnou výzvou na K. K. tým, že navrhovaný dôkaz predstavuje nadbytočnosť dôkazu, nakoľko podľa názoru súdu predložením Prehľadu transakcií práve zo strany právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade v období od 19.06.2012 do 23.09.2017 s tým, že sa jednalo o Prehľad transakcií práve z účtu údajného veriteľa spoločnosti SKL 59 s.r.o., pričom číslo tohto účtu je práve uvedené v predloženej zmluve o pôžičke, nepreukázalo poskytnutie predmetných finančných prostriedkov, a teda opätovné vykonanie tohto dôkazu považoval okresný súd za nadbytočné a preto predmetný návrh na doplnenie dokazovania označeným dôkazom zamietol ako nedôvodný.
16. Na základe vyššie uvedeného dospel okresný súd k záveru, že nebolo preukázané, že by došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov v predmetnej výške, ako to tvrdili žalobcovia, pričom žalovaní tieto skutočnosti od počiatku popierali. Podľa názoru okresného súdu žalobcovia neprodukovali hodnoverný dôkaz o tom, že vyššie uvedená suma bola reálne prenechaná spoločnosti MARLIS s.r.o. ako dlžníkovi. Nebolo tak preukázané porušenie povinnosti žalovaných podľa § 135a ods.1 ObZ vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Okresný súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena.
17. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100%.
18. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca 2/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a e) CSP. Rozsudok okresného súdu označil za nezákonný, nesprávny a nespravodlivý.
19. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vo vzťahu k návrhu žalobcov, aby si okresný súd v zmysle ust. § 189 CSP vyžiadal od obchodnej spoločnosti NARLIS s.r.o., okrem výpisu z jej účtu vedeného v banke K. K. E., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie rokov 2012 až 2019 aj účtovné závierky obchodnej spoločnosti Marlis s.r.o. za obdobie rokov 2012 až 2019, nakoľko žalobcovia mali za to, že z týchto dôkazných prostriedkov je možné určiť, že z účtu spoločnosti SKL59 s.r.o. v banke došlo k poskytnutiu pôžičky na bankový účet Marlis s.r.o. Uvedený návrh žalobcovia predostreli súdu v písomnosti zo dňa 01.12.2022, kedy navrhli doplniť dokazovanie v uvedenom smere a žalobca 2/ na pojednávaní konanom dňa 16.02.2023 návrh spresnil, keď žiadal, aby súd prvej inštancie vyzval spoločnosť Marlis s.r.o. na predloženie účtovných závierok za roky 2012, 2013 a 2014 z dôvodu, že tieto nie sú sprístupnené v Zbierke zákonov ustanovených listín obchodného registra, a teda žalobca 2/ k nim nemá prístup.
20. Žalobca 2/ pripomenul, že vzhľadom k skutočnosti, že tak K. K. E., ako Marlis s.r.o. na výzvu súdu prvej inštancie nereagovali, žiadal žalobca 2/, aby súd prvej inštancie opätovne uvedené subjekty vyzval na splnenie edičnej povinnosti v zmysle § 189 CSP, pričom poukázal na skutočnosť, že aktuálny konateľ žalobcu 2/ musel vykonávať investigatívu vo finančných inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky za účelom zistenia, kde všade má žalobca 2/ vedené účty v banke, nakoľko bývalí konatelia
nezanechali takmer žiadne účtovné doklady. Žalobca 2/ uviedol, že nie je preto vylúčené, že k transakcii pôžičky došlo z iného účtu žalobcu 2/, prípadne iným spôsobom než prevodom z účtu v banke. Poukázal na to, že dôkazom existencie pohľadávky, respektíve dlhu v prípade zmlúv o pôžičke nie je písomná podoba zmluvy, ale skutočné odovzdanie a prijatie predmetu zmluvy. Mal za to, že okresnému súdu nič nebránilo v opätovnom vykonaní dopytu na K. K. E., na výpis z účtu spoločnosti Marlis s.r.o., respektíve z účtovných závierok spoločnosti Marlis s.r.o. za roky 2012 až 2014, kedy podľa žalobcu 2/ mohlo byť preukázané, či sa transakcia titulom zmluvy o pôžičke reálne uskutočnila. S rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania opätovným vykonaním dopytu na K. K. E. a spoločnosť Marlis s.r.o. sa žalobca 2/ preto nestotožnil a takéto rozhodnutie označil za nespravodlivé, ktorým boli porušené jeho právo na spravodlivý proces. Uviedol, že nevykonanie navrhnutého dôkazu sťažilo jeho dôkaznú pozíciu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v dôsledku údajného neunesenia dôkazného bremena. Uvedený postup okresného súdu označil za hrubé pochybenie a mal za to, že bol tým naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
21. Žalobca 2/ sa v odvolaní vyjadril k rozdielu medzi číselným a slovným vyjadrením výšky sumy, ktorá mala byť zmluvou o pôžičke poskytnutá z majetku žalobcu 2/ spoločnosti Marlis s.r.o., pričom sám uviedol, že táto vada v zmluve nie je relevantná pre záver o tom, či k poskytnutiu pôžičky skutočne došlo.
22. Žalobca 2/ v odvolaní vymedzil obsah pojmu práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti a mal za to, že súd svojim postupom porušil právo žalobcu 2/ na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Poukázal na trestné konanie vedené pre podozrenie zo spáchania viacnásobného podvodu proti podozrivému žalovanému 3/, v rámci ktorého vyšetrovateľ sprístupnil žalobcovi 2/ časť spisového materiálu tesne pred posledným pojednávaním vytýčeným na deň 24.04.2023, pričom sprístupnený spisový materiál obsahoval okrem iného aj výpis z účtu žalobcu 2/ za obdobie rokov, počas ktorých vykonávali žalovaní funkciu konateľov v žalobcovi 2/.
23. Žalobca 2/ v odvolaní uviedol, že z dôkazu predloženého okresnému súdu na pojednávaní dňa 24.04.2023 vyplýva, že z účtu žalobcu 2/ boli na rôzne účty prevedené sumy vo výške viac než 700.000,- Eur, pričom na niektoré konkrétne transakcie poukázal detailnejšie. V odvolaní namietol, že na otázku súdu prvej inštancie adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu 2/ na pojednávaní dňa 24.04.2023, či disponuje písomným vyhotovením návrhu na zmenu žaloby žalobca 2/ uviedol, že písomné vyhotovenie okresnému súdu doručí najneskôr do 3 dní odo dňa konania pojednávania. Žalobca 2/ tak mal za to, že okresný súd podmieňoval pripustenie zmeny žaloby o skutočnostiach prezentovaných žalobcom 2/ predložením písomného návrhu na zmenu žaloby, čo však v ustanoveniach Civilného sporového poriadku nemá zákonnú oporu. Zdôraznil, že predmetom konania bola náhrada škody spôsobená konateľmi žalobcu 2/, a to konkrétne porušením povinnosti konateľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135a ObZ. Uvedené podľa žalobcu 2/ bez najmenších pochybností zo žalobcom 2/ predložených dôkazov vyplynulo. Napriek skutočnosti, že CSP pre zmenu žaloby v zmysle ust. § 139 a nasledujúcich obligatórnu písomnú formu tohto procesného úkonu neustanovuje, okresný súd pripustenie zmeny žaloby podľa žalobcu 2/ podmieňoval predložením jej písomného vyhotovenia, pričom však následne nielenže zamietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným dopytom na K. K. E. a Marlis s.r.o., ale vyslovil právny názor, v zmysle ktorého nie je v právnej veci priestor na akúkoľvek zmenu žaloby. S takýmto názorom sa žalobca 2/ nestotožnil. Pre posúdenie vzniku škody konaním žalovaných nie je podľa názoru žalobcu 2/ bezvýhradne smerodajné, či ku vzniku škody došlo titulom poskytnutej a nevymáhame pôžičky, keďže k vzniku škody na strane žalobcu 2/ došlo poskytnutím ďalších súm titulom pôžičiek v sume ďaleko prevyšujúcej žalobou uplatňovaný nárok. Uvedené platí o to viac, že k jednotlivým dôkazom získal žalobca 2/ prístup až po iniciovaní konania. Zmena žaloby tak podľa názoru žalobcu 2/ bola prípustná a dôvodná, a to aj bez toho, aby za týmto účelom žalobca 2/ predkladal okresnému súdu písomný návrh na pripustenie zmeny žaloby. Na základe uvedeného mal žalobca 2/ za to, že okresný súd nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď návrh na pripustenie zmeny žaloby podmieňoval predložením písomného vyhotovenia, čo zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
24. Na základe uvedeného žalobca 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní 1/ a 3/ vyjadrili, že odvolanie je nedôvodné a nezakladá žiadny dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie alebo jeho zmenu odvolacím súdom. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP uviedli, že dôkazné bremeno nie je na strane súdu prvej inštancie, ale výlučne na strane žalobcu. Zo žiadnej zásady civilného sporového konania nevyplýva, že by okresný súd mal povinnosť hľadať dôkazy v prospech jednej alebo druhej sporovej strany, vykonávať šetrenie, či sú preukázané tvrdenia sporových strán. Poukázal na čl. 8 CSP, z ktorého vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. Pripomenul, že žalobca 2/ je obchodnou spoločnosťou, ktorá mala byť veriteľom zmluvy o pôžičke a preto je to práve žalobca 2/, ktorý z vlastných podkladov (výpisy z bankových účtov, účtovné závierky) objektívne dokáže produkovať potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky spoločnosti Marlis s.r.o. Zároveň uviedol, že aj keby okresný súd opätovne vykonával dôkazy navrhované žalobcom 2/ tieto by nijako neozrejmili, či k poskytnutiu žalovanej pôžičky došlo. Je tomu tak preto, že nech by akékoľvek platby boli poukázané spoločnosti Marlis s.r.o., neznamenalo by to, že tieto boli poukázané práve titulom žalovanej zmluvy o pôžičke. Rovnako to platí v prípade účtovných závierok spoločnosti Marlis s.r.o., z obsahu ktorých nie je možné vyčítať komu a na základe akého konkrétneho právneho titulu boli určité pohyby peňažných prostriedkov zaúčtované. Zdôraznil, že za podstatný považuje argument okresného súdu o tom, že z prehľadu transakcií na účte žalobcu 2/ v období od 19.06.2012 do 23.09.2017 vyplynulo, že žiadna finančná suma nebola poukázaná z účtu žalobcu 2/ na účet spoločnosti Marlis s.r.o. Preto je logicky záver, že aj keby súd prvej inštancie obdržal bankové výpisy spoločnosti Marlis s.r.o., nemohla by tam byť ako kreditná platba uvedená žiadna suma zo strany žalobcu 2/. Ak by tam bol hotovostný vklad, opätovne by to neznamenalo, že by šlo o vklad titulom predmetnej zmluvy o pôžičke o to viac, keď samotnú zmluvu o pôžičke žalovaní 1/ a 3/ v celom rozsahu popreli, vrátane podpisu na tomto dokumente. Vykonanie žalobcom 2/ navrhovaných dôkazov by tak nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci a šlo by o nehospodárne konanie. Zároveň nie je žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie mal na seba prevziať povinnosť žalobcu 2/ preukazovať existenciu pôžičkového vzťahu medzi žalobcom 2/ a spoločnosťou Marlis s.r.o.
26. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaní 1/ a 3/ uviedli, že žalobca 2/ mal dostatok časového priestoru, aby v prípade, ak považoval za potrebné zmeniť svoj žalobný návrh, tak urobil kedykoľvek v priebehu súdneho konania. Pasivita na strane žalobcu 2/ by sa nemala pripisovať na vrub súdu prvej inštancie. Zároveň žiadne z práv žalobcu 2/ nebolo zo strany súdu prvej inštancie porušené, ohrozené alebo neaplikované v priebehu súdneho procesu. Žalovaní 1/ a 3/ uviedli, že okresný súd žiadnym spôsobom neznemožnil realizáciu práv žalobcu 2/ v takej miere, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie by sa nejavilo ako spravodlivé. Ak by aj súd prvej inštancie čiastkovo pochybil, čo žalovaní 1/ a 3/ opreli, takéto čiastkové pochybenie samo o sebe by nepredstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces.
27. Na základe uvedeného žalovaní 1/ a 3/ navrhli, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.
28. Žalobca 2/ v odvolacej replike a žalovaní 1/ a 3/ v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii. Odvolací súd bližšie neuvádza obsah odvolacej republiky a dupliky, a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého by prípadné uplatnenie akýchkoľvek nových prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu i tak nemohlo byť predmetom prieskumu v odvolacom konaní.
29. Žalobca 1/ a žalovaný 2/ sa v priebehu odvolacieho konania nevyjadrili.
30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
31. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
32. Okresný súd z pripojenej Zmluvy o pôžičke, ktorá bola pripojená tak v spise 13Cb/6/2022, ako aj v spise 13Cb/9/2022 vo fotokópii zistil, že v tejto Zmluve o pôžičke je uvedené, že táto zmluva mala byť uzavretá medzi veriteľom SKL 59, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, IČO: 47 239 018 a dlžníkom spoločnosťou MARLIS, s.r.o., Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 35 846 585. V článku 1. Predmet zmluvy je uvedené, že predmetom zmluvy je úprava práv a povinností Zmluvných strán súvisiacich s poskytnutím pôžičky veriteľom dlžníkovi podľa podmienok uvedených v tejto zmluve. V článku 2. pod názvom Pôžička je v tejto zmluve uvedené: 2.1 Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi nasledujúcu pôžičku: 2.1.1 výška pôžičky : 300.000 Eur slovom: štyristo sedemdesiattisíc eur 2.1.2 splatnosť : najneskôr do 31.12.2014 2.1.3 úroková sadzba: 6% p.a. (úroky sa určujú na báze 365 dní/rok) 2.1.4 účel: financovanie nákladov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou V článku 3. Práva a povinnosti Zmluvných strán je v tejto Zmluve o pôžičke uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku jednorázovo alebo po častiach bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, ktorý je uvedený v záhlaví Zmluvy. Dlžník sa zaväzuje splatiť pôžičku jednorázovo alebo po častiach najneskôr do 31.12.2014. V článku 4. je uvedené, že Zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť dňom pripísania pôžičky na účet dlžníka, ktorý je uvedený v záhlaví zmluvy. V závere je uvedené - v Bratislave dňa 18.07.2012, podpis SK 59 s.r.o. A. B. C., konateľ a v druhej časti sa nachádza pečiatka MARLIS s.r.o., Kutlíkova 17, Bratislava, MARLIS s.r.o. I. J., konateľ a podpis. V záhlaví zmluvy je uvedené bankové spojenie veriteľa: K., E., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a bankové spojenie dlžníka: MARLIS s.r.o., bankové spojenie: K., E., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
33. Okresný súd z listinného dôkazu Prehľad transakcií od 19.06.2012 do 23.09.2017 zistil, že sa jedná o účet platiteľa SKL 59 s.r.o. a jedná sa o číslo účtu platiteľa K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a teda sa jedná o identické číslo účtu ako je uvedené v predmetnej Zmluve o pôžičke. Okresný súd z Prehľadu transakcií v období od 19.06.2012 do 23.09.2017 zistil, že nebol urobený žiadny bezhotovostný prevod z vyššie uvedeného účtu na účet spoločnosti MARLIS s.r.o. vedený v K. K., E., č.účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX.
34. Podľa § 122 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ), každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
35. Podľa § 135a ods.1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
36. Podľa § 135a ods.2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
38. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje, pretože z odvolacích námietok nezistil také pochybenie okresného súdu, ktoré by viedlo k vecnej nesprávnosti rozhodnutia.
39. Žalobca 2/ v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, pokiaľ si nevyžiadal opätovne od K. K. E. výpis z účtu obchodnej spoločnosti Marlis s.r.o. za obdobie rokov 2012 až 2019, nakoľko žalobcovia mali za to, že z týchto dôkazných prostriedkov je možné určiť, že z účtu spoločnosti žalobcu 2/ došlo k poskytnutiu pôžičky na bankový účet Marlis s.r.o.
40. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd primárne zdôrazňuje, že v civilnom sporovom procese nie je možné otočiť poradie povinností žalobcu, ktorý má primárne povinnosť tvrdenia a až následne má k tvrdeným skutočnostiam dôkaznú povinnosť. Dôkazy je možné vykonávať iba na tie skutočnosti, ktoré sú zo strany žalobcu tvrdené. Civilný sporový poriadok nepripúšťa otočený postup, na základe ktorého by najprv boli vykonávané dôkazy a až z nich by sa následne zisťovali skutkové tvrdenia. Postup, kedy by súd mal tretej osobe (subjektu nezúčastnenému na sporovom konaní) uložiť povinnosť predložiť výpis zo svojho účtu za účelom toho, aby sa zistilo či vôbec na tento účet žalobca 2/ akékoľvek peňažné prostriedky zaslal alebo nezaslal, bez ohľadu na to, či by išlo o peňažné prostriedky vo vzťahu k tvrdenej uzavretej zmluve o pôžičke alebo z iného dôvodu, je vyšetrovacím postupom, ktorý predpokladá zisťovanie skutkových tvrdení z vykonaného dôkazu a nie naopak. Z vyjadrení žalobcov v konaní vyplývalo, že oni vlastne s určitosťou nevedia, či pôžička bola alebo nebola poskytnutá prevodom na účet, len sa tak domnievajú, a od súdu očakávali, že im túto skutočnosť naisto zistí.
41. Odvolací súd má ďalej za to, že žalobcami nebolo dostatočne odôvodnené, prečo by tretia osoba (nezúčastnená na súdnom spore) mala predložiť svoj výpis z účtu v situácii, kedy žalobca ani nepreukázal, že on peniaze tretej osobe poskytol. A to napriek skutočnosti, že predmetom sporu je konanie o náhradu škody spôsobenej domnelým poskytnutím pôžičky tejto tretej osobe. Primárne bolo úlohou žalobcov tvrdiť a preukázať, že na základe zmluvy o pôžičke žalobca 2/ poskytol finančné prostriedky spoločnosti Marlis s.r.o. Žalobca 2/ však v celom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by on spoločnosti Marlis s.r.o. peňažné prostriedky poskytol, ako to správne skonštatoval aj okresný súd. Veriteľ v konaniach, kedy tvrdí poskytnutie peňažných prostriedkov, toto musí preukázať - či už výpisom zo svojho účtu (potvrdzujúcim zaslanie peňazí dlžníkovi), alebo podpísaným pokladničným blokom o prijatí peňazí dlžníkom, alebo aspoň svedkom, prítomným pri odovzdaní peňazí. Pokiaľ však nebolo v konaní preukázané, že peniaze "odišli od žalobcu 2/" na účet spoločnosti Marlis s.r.o. (alebo že boli spoločnosti Marlis s.r.o. žalobcom 2/ iným spôsobom odovzdané), nebol dôvod zaťažovať tretiu osobu, ktorá nie je sporovou stranou, povinnosťou predložiť výpis zo svojho účtu, a to za veľmi široké obdobie rokov 2012 až 2019. Podnikateľské subjekty sú vo vzájomnom potenciálnom konkurenčnom vzťahu a nie je prípustné zneužiť súdne konanie na to, aby sa jeden podnikateľ dostal k výpisu z účtu druhého podnikateľa na základe tvrdenia, že mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, pričom však sám žiadnym spôsobom nepreukáže poskytnutie týchto peňažných prostriedkov. Odhliadnuc od toho, že skutkový dej ani konkrétne nepopíše (ku ktorému dátumu poskytol peniaze, v akej presnej výške a akým konkrétnym spôsobom peniaze poskytol). Samotné domnienky, nech by o nich boli žalobcovia akokoľvek presvedčení, na procesný úspech v konaní nestačia.
42. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno tvrdenia, že zo strany žalobcu 2/ boli peňažné prostriedky poskytnuté na účet spoločnosti Marlis s.r.o., resp. že boli poskytnuté spoločnosti Marlis s.r.o. aj bezhotovostnou platbou, bolo správne. V konečnom dôsledku žalobca 2/ aj a v odvolaní uviedol, že nie je vylúčené, že k transakcii pôžičky došlo z iného účtu žalobcu 2/, prípadne iným spôsobom než prevodu z účtu v banke, z čoho vyplýva, že ani sám žalobca nemá ujasnené skutkové tvrdenie, či vôbec z majetku žalobcu 2/ došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov spoločnosti Marlis s.r.o. a ak áno, tak akým konkrétnym spôsobom a v akej konkrétnej výške. Pokiaľ však žalobca 2/ nie je schopný produkovať takéto skutkové tvrdenia, nie je možné na neexistujúce skutkové tvrdenia vykonávať dokazovanie.
43. Žalobca 2/ je podnikateľský subjekt, ktorý by mal byť schopný zabezpečiť predloženie vlastného výpisu z banky. Skutočnosť, že získanie výpisu z účtov žalobcu 2/ je pre súčasného konateľa náročným procesom, ktorý označil za „investigatívu vo finančných inštitúciách“ ho nezbavuje povinnosti postupovať v civilnom sporovom procese v pozícii žalobcu tak, že bude predkladať dôkazy. Výzva na edičnú povinnosť tretiemu subjektu zo strany súdu je v zmysle civilného sporového poriadku prípustná, avšak
výlučne v tých prípadoch, kedy je to odôvodnené a kedy samotná sporová strana nie je schopná dôkaz zabezpečiť. Výpis z vlastného účtu sa považuje za dôkaz, ktorý je sporová strana schopná zabezpečiť a ak ním nedisponuje preto, že banka odmietne poskytnúť žalobcovi jeho vlastný výpis (čo je nepravdepodobná situácia), súd môže vyzvať banku, aby účet tejto sporovej strany (žalobcu 2/) predložila. Avšak na to, aby banka poskytla výpis z účtu tretej strany (Marlis, s.r.o.), musia byť splnené podstatne prísnejšie kritériá, než sú neurčité domnienky. Navyše banka je voči tretej osobe viazaná bankovým tajomstvom, ktorého porušenie musí citlivo zvažovať aj vo vzťahu k plneniu edičnej povinnosti. Využívanie edičnej povinnosti nie je nahradením povinnosti sporových strán dôkazy označovať a v prípade potreby aj dôkazy zabezpečovať.
44. Žalobca 2/ v celom konaní pritom nepoprel tvrdenie žalovaných, že domnelá pôžička poskytnutá z majetku žalobcu 2/ spoločnosti Marlis s.r.o. nie je evidovaná ani len v účtovníctve žalobcu 2/. Tvrdenie o vzniku tejto pôžičky preukazoval výlučne fotokópiou zmluvy o pôžičke. Nebol predložený ani originál zmluvy, z ktorého by bolo možné zistiť pravosť podpisov, takže procesnú obranu žalovaného 1/ a žalovaného 3/, že podpisy uvedené na fotokópii zmluvy o pôžičke nie sú ich podpismi, žiadnym spôsobom nevyvrátil. Okresný súd preto správne konštatoval, že zo strany žalobcu 2/ v konaní nedošlo k preukázaniu tvrdenej skutočnosti, že žalobca 2/ poskytol spoločnosti Marlis s.r.o. pôžičku vo výške 300.000,- Eur. Zároveň prenesenie povinnosti zabezpečiť dôkazy ku skutkovým tvrdeniam na okresný súd nie je správnym procesným postupom.
45. Pokiaľ potom okresný súd napriek uvedenému vyhovel návrhu žalobcu 2/ a vyzval tak K. K., ako aj spoločnosť Marlis s.r.o., aby predložili dôkazy, ktoré mali potvrdiť predpoklad žalobcu 2/, že došlo k poskytnutiu pôžičky z jeho majetku, pričom K. K. ani Marlis s.r.o. na túto výzvu nereagovala, nebol dôvod opätovne uvedenú výzvu zo strany súdu K. K. zasielať a tým predĺžiť konanie, v ktorom skutkové okolnosti tvrdené žalobcom 2/ nezakladali možnosť súdu nárok priznať. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že ani len z prehľadu transakcií z účtu žalobcu 2/ nevyplývalo, že by tento zasielal spoločnosti Marlis s.r.o. bezhotovostným prevodom finančné prostriedky, pričom tiež správne poukázal na znenie domnelej zmluvy o pôžičke, tak ako bolo uvedené v predloženej fotokópii, v zmysle ktorej by financie mali byť bezhotovostne poskytnuté práve z tohto účtu žalobcu 2/.
46. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že k poskytnutiu pôžičky mohlo prísť aj iným spôsobom, napríklad zaslaním peňažných prostriedkov z iného účtu žalobcu 2/, prípadne odovzdaním hotovosti, avšak zo strany žalobcu 2/ ide o domnienky, nejde ani o ujasnené skutkové tvrdenia a ani súd prvej inštancie ani odvolací súd nie je oprávnený prijať rozhodnutie na základe hypotetických domnienok. Okresný súd preto postupoval správne, pokiaľ odmietol predlžovať ďalej konanie a na poslednom pojednávaní návrh na opätovné vykonanie dopytu na K. K. zamietol. Dôvody zamietnutia pritom riadne odôvodnil v písomnom vyhotovení rozsudku, čím dodržal postup predvídaný Civilným sporovým poriadkom.
47. Pokiaľ ide o výzvu na spoločnosť Marlis na predkladanie účtovných závierok, vykonaniu tohto dôkazu sa na poslednom pojednávaní už opätovne žalobca 2/ nedomáhal potom, ako okresný súd skonštatoval, že spoločnosť Marlis s.r.o. tieto dôkazy nepredložila, na základe čoho potom už odôvodnene okresný súd ani o takomto návrhu nerozhodoval a nezamietal ho. Zároveň ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako by z účtovnej závierky, ktorá neobsahuje špecifikáciu deklarovaných záväzkov účtovnej jednotky, mohol vyplynúť dôkaz o poskytnutí konkrétnej pôžičky.
48. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu dopytom na bankový účet spoločnosti Marlis s.r.o. teda odvolací súd konštatuje, že vykonanie tohto dôkazu bez toho, aby zo strany žalobcu došlo k jednoznačnému skutkovému tvrdeniu o tom, že na tento bankový účet Marlis s.r.o. boli žalobcom 2/ zaslané peniaze a bez toho, aby tvrdenie o zaslaní (odovzdaní) prostriedkov bolo preukázané, nebol dôvod na aktivovanie edičnej povinnosti subjektu nezúčastneného na konaní. Zároveň z dôkazu predloženého žalobcom 2/ vyplýva, že z jeho účtu na účet spoločnosti Marlis s.r.o. neboli zaslané finančné prostriedky tak, ako mali byť zaslané v zmysle predloženej fotokópie zmluvy o pôžičke.
49. Žalobca 2/ v odvolaní ďalej namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces s poukazom na to, že súd prvej inštancie podmienil pripustenie zmeny žaloby v zmysle nových skutkových tvrdení žalobcu 2/ na pojednávaní konanom dňa 24.04.2023 predložením písomného návrhu na zmeny žaloby.
50. Odvolací súd sa pri preskúmaní tohto odvolacieho dôvodu neuspokojil s obsahom zápisnice zo dňa 24.04.2023, ale oboznámil sa aj zo zvukovým záznamom pojednávania, aby mohol posúdiť tvrdenie žalobcu 2/, že okresný súd podmienil pripustenie žaloby predložením písomného návrhu na zmenu žaloby.
51. V zápisnici z pojednávania konaného dňa 24.04.2023 založenej v súdnom spise vyplýva, že okresný súd protokoloval pojednávanie a uviedol, že "právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade poprípade zváži návrh na zmenu žaloby, pričom túto skutočnosť by súdu urobili v písomnom vyhotovení takéhoto návrhu“. Zo zápisnice založenej v spise ďalej nevyplýva, že by zo strany žalobcu 2/ bol na pojednávaní neskôr vznesený návrh na zmenu žaloby. Po rozhodnutí súdu, ktorý zamietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným dopytom na K. K., boli právni zástupcovia vyzvaní na záverečné prednesy, v rámci čoho právny zástupca žalobcov celom rozsahu zotrval na tom, čo už vo veci uviedol. Pred ukončením dokazovania tak zo zápisnice nevyplýva, že by bol ústne vznesený návrh na zmenu žaloby.
52. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 24.04.2023 vyplýva, že právny zástupca žalobcov s poukazom na predložený dôkaz Prehľad transakcií na účte platiteľa SKL59 s.r.o. uviedol, že „chceme doplniť skutkový stav o tieto skutočnosti“, na čo bol sudcom upozornený, že zmena skutkového stavu je zmena žaloby a to by súd nepripustil v tomto štádiu konania, pričom sudca poukázal okrem iného na dĺžku konania. V ďalšom priebehu pojednávania na konkrétnu otázku sudcu „žiadate zmenu“ a na dôrazne vyjadrenie sudcu, že zatiaľ návrh nebol podaný v písomnej forme, reagoval právny zástupca žalobcov tým, že v písomnej forme vie doložiť návrh súdu. Práve uvedená komunikácia bola zaprotokolovaná tým spôsobom, že právny zástupca žalobcov poprípade zváži návrh na zmenu žaloby, pričom túto skutočnosť by súdu urobil v písomnom vyhotovení takéhoto návrhu. Ani po vypočutí zvyšku zvukového záznamu z pojednávania odvolací súd nezistil, že by zo strany žalobcu 2/ bol po zvážení tejto možnosti na pojednávaní podaný návrh na zmenu žaloby.
53. Nie je sa tak možné stotožniť s tvrdením, že okresný súd odmietol rozhodnúť o návrhu na zmenu žaloby s odôvodnením, že tento mu nebol predložený písomne. Sudca okresného súdu iba dôrazne upozornil, že mu návrh zatiaľ predložený nebol písomnou formou, avšak v skutočnosti návrh nebol predložený ani písomnou, ani ústnou formou. Keďže na pojednávaní nebol formulovaný návrh na zmenu žaloby, okresný súd o ňom ani nemohol rozhodnúť. Na rozhodnutie o zmene žaloby totiž nestačí deklarovať záujem na budúcej zmene všeobecným vyjadrením, že strana chce doplniť skutkové tvrdenia. Je možné prisvedčiť žalobcovi 2/ v tom, že sudca na pojednávaní jasne sformuloval svoje stanovisko, že podľa jeho názoru už nie je v tomto štádiu konania zmena žaloby prípustná, avšak z pohľadu zmeny žaloby išlo o predbežný názor, keďže k momentu jeho vyjadrenia ešte návrh na zmenu žaloby zo strany žalobcu prezentovaný nebol. V danom prípade tak zrejme šlo o nedorozumenie medzi sudcom a právnym zástupcom, keďže právnemu zástupcovi nič nebránilo, aby v konaní počas pojednávania sformuloval jednoznačne akým spôsobom žiada žalobu zmeniť, a teda o aké konkrétne skutkové tvrdenia chce rozšíriť skutočnosti, z ktorých odôvodňuje uplatnený nárok na zaplatenie proti žalovaným 1/ až 3/.
54. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom žalobcu 2/, že z Civilného sporového poriadku nevyplýva, že by návrh na zmenu žaloby nemohol byť prezentovaný počas pojednávania ústnou formou. Aj z doktrinálneho výkladu autorov CSP vyplýva, že zmenu žaloby je možno navrhnúť písomne, formou podania, kedy ide o podanie vo veci samej v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 CSP, kedy musí ísť o písomné podanie v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, avšak žaloba ako taká je považovaná za procesný úkon, teda aj zmena žaloby je procesným úkonom, ktorý je možné vykonať na pojednávaní rovnako ako napríklad späťvzatie návrhu (Gešková in: Števček a kol., Civilný sporový poriadok, C. H. BECK, 2016, str. 514). Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2023 by preto okresný súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu žaloby, pokiaľ by takýto návrh na zmenu žaloby mu bol prednesený. Návrh na zmenu žaloby pritom musí odrážať požiadavky na náležitosti žaloby tak, aby súd v prípade ak návrhu vyhovie mu mohol v uznesení o pripustení zmeny žaloby jednoznačne formulovať v akom zmysle je žaloba zmenená. Súd sa sám nemôže domnievať akú formuláciu by návrh na zmenu žaloby mal mať. Preto pokým nie je návrh na zmenu žaloby súdu predložený, nemôže o ňom súd rozhodnúť ani tak, že ho pripustí ani tak, že ho zamietne.
55. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že aj neskôr v priebehu pojednávania pri vykonaní dokazovania oboznamovaním s jednotlivými listinnými dôkazmi ešte sudca okresného súdu upozornil,
že nevidí dôvod na zmenu žaloby, ale bude o tom rozhodovať, iba ak by bol podaný návrh na zmenu žaloby. Keďže ani následne nebol zo strany právneho zástupcu žalobcov prednesený návrh na zmenu žaloby pred ukončením dokazovania, napriek tomu, že právni zástupcovia oboch sporových strán dostali priestor na vyjadrenie, okresný súd nemohol porušiť právo žalobcov na spravodlivý súdny proces, pokiaľ nerozhodol o návrhu, ktorý prednesený nebol.
56. Skutočnosť, že okresný súd v konaní nepodmieňoval rozhodnutie o návrhu na zmenu žaloby písomnou formou v konečnom dôsledku vyplýva aj z postupu okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 03.10.2022, kedy právny zástupca žalobcov uviedol, že po pripustení ďalších strán sporu žiada, aby súd pripustil aj zmenu žaloby a to v tom zmysle, že žalovaný v prvom, druhom a treťom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v druhom rade sumu vo výške 10.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 28.11.2020 až do zaplatenia, pričom o tomto návrhu okresný súd priamo na tom istom pojednávaní rozhodol uznesením, v ktorom pripustil zmenu žaloby v takom znení, v akom ju navrhol právny zástupca žalobcov. Uznesenie vyhlásené na pojednávaní následne okresný súd správne písomne vyhotovil ako uznesenie č. k. 13Cb/6/2022-139 zo dňa 3. októbra 2022. Aj z uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že o takom návrhu na zmenu žaloby, ktorý bol ústne prednesený na pojednávaní, ktorý bol však jednoznačný a vyplývalo z neho akým spôsobom má byť žaloba zmenená, okresný súd priamo na tom istom pojednávaní rozhodol a nepodmieňoval jeho predloženie písomnou formou. Rovnako na poslednom pojednávaní konanom dňa 24.04.2023 z reakcie sudcu nevyplývalo, že by odmietol rozhodnúť o návrhu, kým nebude predložený písomnou formou. Upozornil iba, že doposiaľ návrh písomnou formou podaný nebol a uviedol, že o takomto návrhu bude rozhodovať, až keď bude predložený, pričom vopred upozornil, že mu nevyhovie, keďže má za to, že nie sú splnené podmienky. Pokiaľ následne návrh na zmenu žaloby už dodatočne predložený zo strany žalobcov nebol, nie je možné postup okresného súdu vyhodnotiť ako porušenie ich práva na spravodlivý proces.
57. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
58. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
59. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným voči žalobcovi 2/, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
60. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).