Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-61-2022.pdf
PDF · 115.61 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD.v právnej veci žalobcu RFB HOLDING, a.s., so sídlom Na hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 241 373, v konaní zast. LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 677 175 v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát JUDr. Radoslav Kačur <https:// orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Ka%E8ur&MENO=Radoslav&SID=0&T=f0&R=0> proti žalovanému F.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., v konaní zast. JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, Račianska 24e, 831 02 Bratislava o zaplatenie 10 000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/4/2022-87 zo dňa 3. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Cb/4/2022-87 zo dňa 3. mája 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu žalovaného.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou v upomínacom konaní dňa 02.11.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom na tom základe, že je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o., Bratislava. Dňa18.07.2012 uzavrela obchodná spoločnosť SKL 59 s.r.o. ako veriteľ s obchodnou spoločnosťou MARLIS, s.r.o., Bratislava ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla dlžníkovi pôžičku vo výške 300.000,- Eur so splatnosťou do 31.12.2014. V období od 07.07.2012 do 05.04.2016 vykonával žalovaný v obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o. funkciu konateľa a v tejto pozícii uzavrel v mene obchodnej spoločnosti Zmluvu o pôžičke zo dňa 18.07.2012. Napriek splatnosti pôžičky, žalobca nemá vedomosť o vrátení pôžičky ani len čiastočne, resp. o podniknutí akýchkoľvek právnych krokov obchodnej spoločnosti smerujúcich k vráteniu, resp. vymoženiu pôžičky.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku škody, ale ani vznik samotnej škody a súčasne vzniesol námietku premlčania.
4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že najskôr skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v zmysle ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spoločník bol oprávnený podať žalobu, ale nie vo svojom mene, ale v mene spoločnosti
SKL 59 s.r.o. Podľa súdu prvej inštancie teda žalobca v konaní nebol aktívne vecne legitimovaný, a preto žalobu zamietol a iné veci, ktoré namietal žalovaný, už neskúmal.
5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, priznal mu plnú náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalobca v odvolaní k porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že rozhodnutie považuje za prekvapivé, vykazujúce známky ľubovôle konajúceho sudcu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní. Žalobca je spoločníkom spoločnosti SKL 59 s.r.o.. Z písomností, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré boli prílohami, na ktoré sa žalobca v rámci podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu odvolával, vyplýva, že samotné konanie inicioval práve z dôvodu poškodenia spoločnosti SKL 59 s.r.o. konaním jej konateľa, teda žalovaného. V obsahu návrhu, ako aj v jeho prílohách, je jednoznačne vyjadrený úmysel žalobcu ako spoločníka spoločnosti SKL 59 s.r.o. iniciovať sporové konanie v zmysle podania spoločníckej žaloby podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, na podanie ktorej sa od žalobcu ako spoločníka nevyžaduje písomné plnomocenstvo udelené spoločnosťou, nakoľko na podanie spoločníckej žaloby je splnomocnený ex lege. S poukazom na komentár Obchodného zákonníka (C. H. Beck, 2010, tretie vydanie) žalobca uviedol, že prípad podania žaloby podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje výnimku z aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti pri uplatňovaní okrem iných nárokov aj náhrady škody voči spoločníkom a konateľom. Vzhľadom k tomu, že na podanie žaloby v mene spoločnosti žalobca nepotrebuje osobitné písomné plnomocenstvo udelené konateľom, procesný nedostatok, ktorý viedol k neúspechu žalobcu v konaní, spočíval v podstate iba v skutočnosti, že na mieste žalujúcej strany nebola označená spoločnosť SKL 59 s.r.o., ale žalobca.
8. Podľa žalobcu postupoval súd prvej inštancie prílišne formalisticky. Súd prvej inštancie na nedostatok procesnej podmienky upozornil strany sporu potom, čo boli predvolané na pojednávanie konané dňa 03.05.2022. Ak súd prvej inštancie bol názoru, že nie je splnená procesná podmienka, mal v rámci oprávnení, ktoré mu priznáva CSP, predvolať strany sporu na predbežné prejednanie sporu, v rámci ktorého v súčinnosti so stranami zistí, či sú splnené procesné podmienky, prípadne príjme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
9. Žalobca poukázal na to, že spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným môže z hľadiska systémovej diferenciácie konať za obchodnú spoločnosť dvomi spôsobmi, a to buď na základe plnej moci, ktorú musí spoločníkovi poskytnúť na to oprávnený orgán alebo spôsobom, ktorý veda obchodného práva označuje ako „špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov“, teda iniciovaním a podaním spoločníckej žaloby v sporovom konaní podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti právny názor Majeríkovej (Obchodný zákonník, komentár, tretie prepracované a doplnené vydanie, IURA EDITION, 2010), podľa ktorej aktívnu legitimáciu na podanie uvedenej žaloby získava žalujúci spoločník.
10. Podľa žalobcu je bez najmenších pochybností zrejmé, že žalobca vo veci nekonal nad rámec toho, na čo bol zo zákona oprávnený, pretože ex lege je oprávnený za obchodnú spoločnosť uplatňovať nároky na súde v medziach § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca v prípade podania spoločníckej žaloby koná na svoj účet, čo znamená, že aj keby na žalujúcej strane bola označená spoločnosť SKL 59 s.r.o., vzniknuvšie trovy konania vykonajúc v jej mene znášala spoločnosť žalobcu a nie spoločnosť SKL 59 s.r.o.. Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na formuláciu návrhu, resp. predžalobnej výzvy, nasvedčujú všetky skutočnosti jednoznačnému úmyslu žalobcu vymáhať náhradu škody súdnou cestou voči žalovanému ako spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 122 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Jedinou vadou, ktorou podanie žalobcu trpelo, bolo samotné označenie spoločnosti SKL 59, s.r.o.
11. Žalobca poukázal aj na to, že samotnému konaniu pred súdom prvej inštancie predchádzalo upomínacie konanie, v rámci ktorého má upomínací súd rovnakú procesnú povinnosť, teda jednak prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, ako aj na to, či sporové strany disponujú vecnou legitimáciou. Upomínací súd sa však evidentne vecnou legitimáciou žalobcu nezaoberal, keď vec postúpil na vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie. Podľa žalobcu v danom prípade sa jedná o odstrániteľný nedostatok podania, na odstránenie ktorého mal súd prvej inštancie vyzvať žalobcu, resp. tak mal urobiť už upomínací súd. Navyše, žalovaný v podanom odpore argumentoval iba nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, nie aktívnej. Absencia namietania aktívnej vecnej legitimácie žalovaným nasvedčuje súhlas so žalobnou iniciatívou žalobcu. Žalobca má preto vzhľadom na jeho úmysel a cieľ, ktorý žalobou sledoval, za to, že súd prvej inštancie ho mal alternatívne vyzvať na úkon, ktorým by sa upravila žaloba tak, aby bola korektná alebo nariadiť predbežné prejednanie sporu.
12. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa žalobcu došlo opomenutím aplikácie ustanovenia § 124 ods. 1 CSP. K otázke posudzovania podania podľa jeho obsahu si žalobca dovoľuje upriamiť pozornosť na názor Najvyššieho súdu Českej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí pod sp. zn. 23Cdo/87/2011. Žalobca má potom za to, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní obsahu návrhu žalobcu vôbec nevysporiadal s jeho obsahom, z ktorého vyplýva, že sa jedná o spoločnícku žalobu, na ktorej podanie je žalobca ako spoločník oprávnený zo zákona. Jediným nedostatkom tohto podania je nesprávnosť, resp. absencia označenia žalujúcej strany, nie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako zákonné a vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa žalovaného súd prvej inštancie správne vyhodnotil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V teoretickej rovine, ak by žalovaný ako konateľ spoločnosti SKL 59 s.r.o. svojim konaním spôsobil spoločnosti škodu, nárok na náhradu takejto škody a aj jej reálna finančná náhrada je nárokom a majetkom výlučne samotnej spoločnosti a nielen žalobcu ako jedného z jej spoločníkov. Ak by sme pripustili výklad prezentovaný žalobcom, súd by bol v prípade vyhovenia žalobe nútený zaviazať žalovaného k náhrade škody priamo žalobcovi, v priamom dôsledku čoho by bol úplne ukrátený druhý spoločník spoločnosti a rovnako aj samotná spoločnosť. Žalobca ako spoločník nepotrebuje osobitné písomné plnomocenstvo na to, aby konal za a v mene spoločnosti, pretože ide o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov, avšak nemôže na seba prevziať oprávnené nároky spoločnosti ako samostatnej entity s vlastnou právnou subjektivitou.
14. Podľa žalovaného súd skúma v každom štádiu konania vecnú legitimáciu strán konania z úradnej povinnosti, pričom ide rozhodne o neodstrániteľnú prekážku konania. Ide totiž od samého počiatku o vadne začaté konanie. Žalobca nemal oprávnenie podať žalobu na náhradu škody spôsobenej spoločnosti miesto spoločnosti, a preto v takomto vadne začatom konaní nemôže ďalej žiadnym právne účinným spôsobom konať. Podľa žalovaného nenariadenie predbežného prejednania sporu nemožno stotožňovať s porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože je v súlade s platnou právnou úpravou fakultatívne a je na voľnej úvahe sudcu, či tak urobí alebo nie.
15. Podľa žalovaného v danom prípade ide bez pochyby o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie z žalujúcej strany, ktorá nemôže podať takúto žalobu, a preto jej posudzovanie z hľadiska obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP je zbytočné. Obsahová správnosť žaloby nemôže zhojiť taký závažný nedostatok ako je nedostatok vecnej legitimácie.
16. Súd prvej inštancie dňa 17.06.2022 doručoval žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a ako odvolateľovi mu umožnil, aby sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril. Pretože žalobca mal v konaní zvoleného zástupcu, ktorým bol advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda mal zástupcu na celé konanie, súd prvej inštancie v súlade s § 110 ods. 1 CSP písomnosti doručoval právnemu zástupcovi žalobcu, a to do jeho elektronickej schránky. Podľa údajov elektronickej doručenky písomnosti boli zástupcovi žalobcu doručené dňa 21.06.2022. Žalobca odvolaciu repliku neuplatnil.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 06.10.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
18. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 18.07.2021 spoločnosť SKL 59 s.r.o., Bratislava ako veriteľ a spoločnosť MARLIS, s.r.o., Bratislava ako dlžník uzavreli v písomnej forme Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 300.000,- Eur s tým, že táto bola splatná najneskôr do 31.12.2014. Za veriteľa zmluvu uzatváral konateľ Ing. Milan Lupták, t.j. žalovaný v tomto súdnom konaní.
20. Z údajov zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 81750/ B vyplýva, že žalobca je spoločníkom obchodnej spoločnosti SKL 59 s.r.o., Bratislava a žalovaný bol v údajoch obchodného registra zapísaný ako konateľ tejto spoločnosti s ručením obmedzeným, a to s dátumom vzniku funkcie 25.06.2012 a dátumom skončenia funkcie 23.03.2016.
21. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
23. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.
24. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že postupoval príliš formalisticky, keď žalobcu nevyzval na úkon, ktorým by sa upravila žaloba tak, aby bola korektná, pričom odstránenie nedostatku by spočívalo len v uvedení názvu žalobcu alebo keď nenariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom mohol prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, keďže na podanie spoločníckej žaloby žalobca je oprávnený zo zákona a jedinou vadou, ktorou návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu trpel, bolo samotné označenie spoločnosti SKL 59 s.r.o., Bratislava, pričom s poukazom na formuláciu návrhu, resp. predžalobnej výzvy, nasvedčujú všetky skutočnosti jednoznačne úmyslu žalobcu vymáhať náhradu škody voči žalovanému ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným podľa ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka.
25. Ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka priznáva spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným právo v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom, ak tieto nároky spoločnosť ešte neuplatňuje. Zákonodarca pritom vyslovene upravil, že spoločník tieto nároky uplatňuje „v mene spoločnosti“. Ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, spĺňa generálnu zákonnú definíciu zástupcu podľa § 22 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, t.j. ako tzv. zákonné zastúpenie alebo vzniká na základe dohody o plnomocenstve, t.j. vyjadrením vôle zastúpeného, aby za neho v jeho
mene konal zástupca. Preto, ak zákonodarca v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka upravil, že „každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť“ špecifikované nároky, ako správne v odvolaní konštatoval aj žalobca, ide o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov. Napokon, aj podľa základnej úpravy konania podnikateľov, ak je podnikateľ právnická osoba, podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka koná štatutárnym orgánom alebo za neho koná zástupca.
26. Toto súdne konanie sa začalo dňa 02.03.2022 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Upomínacie konanie je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku, pričom ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. Stranami v civilnom sporovom konaní sú podľa § 60 CSP žalobca a žalovaný. Uvedenie označenia strán je podľa § 132 ods. 1 CSP aj osobitnou obsahovou náležitosťou žaloby ako procesného úkonu, ktorým sa podľa § 131 CSP uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Upomínacie konanie sa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a hoci zákon č. 307/2016 Z.z. v ustanovení § 4 upravuje náležitosti návrhu, v tomto, ale ani v žiadnom inom ustanovení neupravuje, že náležitosťou návrhu na vydanie platobného rozkazu by nemalo byť aj uvedenie označenia strán alebo že stranami upomínacieho konania by nemali byť žalobca a žalovaný. Naopak, samotný zákon č. 307/2016 Z.z. pojmy žalobca a žalovaný používa. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. podáva výlučne prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a formulár Návrhu na vydanie platobného rozkazu pre upomínacie konanie pre strany tiež používa označenie žalobca a žalovaný, pričom pre typ subjektu právnická osoba vyžaduje uvedenie údajov IČO, názov a sídlo, keď aj podľa § 4 ods. 3 veta prvá zákona č. 307/2016 Z.z. slovenská právnická osoba sa v návrhu označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom.
27. Presné označenie strán je v súdnom konaní bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca musí presne označiť seba ako stranu sporu, vrátane svojho prípadného zástupcu a toho, voči komu smeruje žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu. Stranami sporu sú teda žalobca a žalovaný a v sporovom konaní je výlučne vecou žalobcu označenie okruhu strán. Strany musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 486 s.).
28. Vo formulári návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, podaním ktorého toto súdne konanie začalo, ako žalobca bola označená právnická osoba s názvom (obchodným menom) RFB HOLDING a.s., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 241 373. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti SKL s.r.o., Bratislava na podanie žaloby podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka nepotrebuje písomné plnomocenstvo udelené obchodnou spoločnosťou SKL s.r.o., Bratislava, nakoľko ako spoločník tejto spoločnosti je na podanie spoločníckej žaloby splnomocnený ex lege, avšak zároveň odvolací súd udáva, že toto zákonné zastúpenie malo byť vyjadrené už v tom, kto žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu podáva a kto je ako žalobca v návrhu označený. Zástupca pri konaní za zastúpeného totiž musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby, t.j. v mene zastúpeného. V opačnom prípade platí nevyvrátiteľná domnienka upravená v § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že konajúca osoba koná vo vlastnom mene, t.j. za seba a je z tohto konania aj zaviazaná. Ak teda zástupca uplatňuje nároky za zastúpeného, t.j. koná v mene zastúpeného, je nevyhnutné, aby existencia vzťahu zastúpenia vyplývala už priamo z označenia konajúcich subjektov. Preto, ak spoločník uplatňuje v mene spoločnosti nároky žalobou podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, stranou sporu ako žalobca je priamo spoločnosť a spoločník je len osobou konajúcou v mene spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. len zástupcom tejto spoločnosti, nie stranou sporu na mieste žalobcu. Z označenia žalobcu ako strany v návrhu na vydanie platobného rozkazu však žiadnym spôsobom nevyplývalo, že obchodná spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava by mala byť len zástupcom žalobcu na základe zákona a že žalobcom je obchodná spoločnosť SKL s.r.o., Bratislava. Napokon, obchodná spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava vo vlastnom mene návrh na vydanie platobného rozkazu aj podpísala a vo vlastnom mene udelila dňa 10.11.2020 aj plnomocenstvo
procesnému právnemu zástupcovi LEGAL CARTEL s.r.o., Bratislava na zastupovanie v právnej veci RFB HOLDING a.s., Bratislava c/a F.. S. Y..
29. Z hľadiska strán sporu, a teda s ktorým subjektom ako žalobcom má súd konať, je vždy určujúce a rozhodujúce kto žalobu podá a kto sa ako žalobca označí v žalobe, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu. V súdnom konaní sa označenie strán neposudzuje podľa úmyslu, ktorý k podaniu žaloby viedol a ani podľa toho, aký prostriedok právnej ochrany alebo nápravy mal byť proti žalovanému správne použitý, t.j. aký typ, resp. forma žaloby mala byť uplatnená a ktorý subjekt po práve mal takýto prostriedok použiť. Označenie strán sporu sa neposudzuje ani podľa obsahu žaloby, t.j. kto vzhľadom na skutkové tvrdenia a právne argumenty uvedené v žalobe by mal byť žalujúcim subjektom a neposudzuje sa ani podľa listinných dôkazov pripojených k žalobe, keďže dôkazy slúžia sa splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu a súd nemá povinnosť, dokonca ani právo, z dôkazov strán sporu zisťovať rozhodujúce skutočnosti, a teda ani zisťovať, kto po práve by mal byť žalobcom.
30. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu pritom netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie pritom nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj: rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
31. Pretože návrh na vydanie platobného rozkazu podala a za žalobcu sa v návrhu označila obchodná spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava, súd prvej inštancie správne ako so žalobcom konal s touto akciovou spoločnosťou a správne vyhodnocoval, či aktívna vecná legitimácia v konaní svedčí tejto akciovej spoločnosti, pričom dospel aj k správnemu právnemu záveru, že spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava ako spoločník spoločnosti SKL 59, s.r.o., Bratislava bola oprávnená žalobu podať, ale nie vo svojom mene, ale v mene spoločnosti SKL 59, s.r.o., Bratislava, čo znamená, že po práve žalobcom mala byť obchodná spoločnosť SKL 59, s.r.o., Bratislava, a preto spoločnosti RFB HOLDING a.s., Bratislava aktívna vecná legitimácia v spore nepatrila.
32. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť sú obchodnými spoločnosťami, a teda podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka sú právnickými osobami. Obchodná spoločnosť v zmysle § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra, keď táto úprava lex specialis vychádza z úpravy § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako lex generalis. Odo dňa účinnosti zápisu do obchodného registra právnické osoby, t.j. aj obchodné spoločnosti, môžu podľa § 19a Občianskeho zákonníka nadobúdať spôsobilosť mať práva a povinnosti a ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, má podľa § 61 CSP aj procesnú subjektivitu. Procesná spôsobilosť patrí k procesným podmienkam podľa § 161 ods. 1 CSP, t.j. k podmienkam, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť a na splnenie ktorých kedykoľvek počas konania prihliada. Spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava, ako aj spoločnosť SKL 59 s.r.o., Bratislava, vznikli zápisom do obchodného registra, v obchodnom registri sú naďalej zapísané, a teda sú samostatnými subjektmi práva, každý s vlastnou procesnou subjektivitou. Preto, ak v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol ako žalobca označený právne existujúci subjekt, ktorý návrh aj podal a ktorým bola obchodná spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava, súd prvej inštancie nemal aký nedostatok procesnej podmienky odstraňovať, a preto neobstojí ani námietka žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie mal predvolať strany sporu na predbežné prejednanie sporu a v súčinnosti so stranami zisťovať, či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
33. Na rozdiel od procesných podmienok, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide,
t.j. je aktívne vecne legitimovaný a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. je pasívne vecne legitimovaný. Súd má podľa § 160 ods. 1 CSP poskytovať stranám poučenia iba o ich procesných právach a povinnostiach, aj to len v rozsahu ustanovenom Civilným sporovým poriadok, avšak súd nemá povinnosť a nemá ani právo poskytovať stranám poučenia o ich hmotných právach. Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu bez akýchkoľvek pochýb žalobcom v tomto konaní bola obchodná spoločnosť RFB HOLDING a.s., Bratislava, jej označenie ako žalobcu bolo v návrhu úplné a zrozumiteľné. Nešlo preto o nedostatok spočívajúci v uvedení názvu žalobcu, ale šlo o situáciu, kedy žalobcovi, ktorý podal žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu a ktorý sa aj za žalobcu označil, nesvedčala v konaní aktívna vecná legitimácia a ak žalobca nebol v spore aktívne vecne legitimovaný, súd prvej inštancie nemal žiadnu zákonnú povinnosť vyzvať žalobcu na úkon, ktorým by sa upravila žaloba tak, ako to v odvolaní dôvodil žalobca.
34. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, vždy vedie k strate sporu, teda k zamietnutiu žaloby a ak aj žalovaný v odpore proti vydanému platobného rozkazu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nenamietal, neznamená to, že následne v konaní na súde prvej inštancie nemala byť vecná legitimácia predmetom vyhodnotenia dôvodnosti žaloby.
35. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na doktrinálny výklad ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, tento žalobca uvádzal s dôrazom len na jednu vetu, avšak vo vnímaní celého kontextu, ani doktrinálny výklad neprijal záver, že spoločník by mal špecifikované nároky uplatňovať inak ako v mene spoločnosti, a teda že stranou sporu ako žalobca by mal byť priamo spoločník a nie spoločnosť, ktorej je spoločníkom.
36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).