Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-27-2021.pdf
PDF · 165.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: L. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. N. XXX proti žalovanému: G. Š.D., B.. XX.XX.XXXX, O. X. J. U., B. U. XXX/ XX, právne zastúpenému: JUDr. Ladislav Slovák, advokát, so sídlom Dunajská Streda, Nemešsegská 6575/35, v konaní o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 370,25 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 90,62 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.05.2021 doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 7.898,34 EUR, ako aj nahradiť mu trovy konania.
2. Túto žalobou odôvodnil tým, že mu žalovaný spôsobil škodu na motorovom vozidle C. H. U. O., rok výroby XXXX, špz: U. XXXDC, VIN: A.. Žalobca v čase vzniku škody, t.j. 12.08.2020 bol zamestnancom spoločnosti R., U.. G.. C.., Ľ.D. X, XXX XX X. a dopravu do zamestnania si zabezpečoval vo vlastnej réžii, t.j. svojim osobným automobilom. Keďže nebola možnosť ponechať si motorové vozidlo na palube lode, dohodol sa so žalovaným, ktorý na rovnakej lodi pracoval a mal cestovať domov, že mu žalovaný odnesie jeho auto priamo do X. bratovi žalobcu - Y. W.. V minulosti žalobca žalovanému už automobil takto zveril a nemal dôvod mu nedôverovať, že dodrží dohodnuté pokyny. Žalovaný však ich dohodu nerešpektoval a cestoval až do miesta svojho bydliska. Na tejto ceste spôsobil dopravnú nehodu. Auto bolo následne odvezené do Bratislavy do autoservisu, kde už poistnú udalosť riešila poisťovňa. Na automobil bolo uzatvorené okrem zákonného poistenia aj havarijné poistenie. Poisťovňa D. vyhodnotila škodu na aute ako totálnu škodu, pričom vychádzala z trhovej ceny vozidla XX.XXX,--EUR, použiteľné diely ohodnotila na X.XXX,--Q., teda suma priznaná poisťovňou predstavuje X.XXX,--Q.. Následne poisťovňa vyrubila žalobcovi spoluúčasť vo výške XXX,XX EUR a havarijné poistné do konca poistnej doby vo výške XXX,-- EUR a výsledná suma po znížení o tieto položky predstavuje X.XXX,XX EUR. Okrem iného poisťovňa žalobcovi vyrubila aj zákonné poistenie vo výške XX,XX EUR. Vzhľadom na to, že na automobil bola uzatvorená leasingová zmluva, si leasingová spoločnosť Č. I., stiahla zbytok dlžnej sumy, t.j. X.XXX,-- EUR, XXX,XX EUR ako pokutu za predčasne ukončenú leasingovú zmluvu a nepriradené úhrady vo výške XX,XX EUR. Žalobcovi bol vyplatený rozdiel vo výške X.XXX,XX EUR. V prípade dosplácania leasingu, by žalobca nadobudol automobil do osobného vlastníctva a mal by majetok vo forme auta
v určitej hodnote. Keďže k uvedenej škode došlo, žalovaný mu spôsobil škodu na majetku a ostal len dlh voči leasingovej spoločnosti a žiadny majetok, okrem vraku v hodnote X.XXX,-- EUR, ktorý žalobca následne predal za danú sumu. Kvôli riešeniu vzniknutej nehody sa žalobca musel z práce vrátiť o 2 týždne skôr, čím mu vznikli náklady, ktoré by inak vynaložiť nemusel, odhliadnuc od vyššie spomenutých škôd. Tým mu vznikla škoda vo forme ušlej mzdy vo výške X.XXX,-- EUR. Na uvedenom automobile bola zakúpená ročná diaľničná známka v hodnote XX,-- EUR, ktorú by žalobca inak mohol využívať ešte do januára 2021, od augusta ju však využívať nemohol, preto mu vznikla škoda vo výške XX,-- EUR, t. j. alikvotná čiastka za zostávajúce mesiace. Rovnako bolo auto označené ekologickou plaketou pre Nemecko v hodnote XX,-- EUR a českou mesačnou diaľničnou známkou v hodnote XX,-- EUR, ktorá by bola využiteľná aj pri jeho návrate z práce. Napriek tomu, že to naša legislatíva nevyžaduje, na vlastné náklady žalobca dal na aute vykonať STK a emisnú kontrolu v hodnote XX,-- EUR, aby predišiel prípadným problémom v zahraničí. Po nehode žalobca od 01.09.2020 uzatvoril novú pracovnú zmluvu s holandským zamestnávateľom a na cestu do práce bol nútený si požičať auto od švagra, T. K.. Samotný prenájom auta ho nestál nič, ale vynaložil náklady na tankovanie, pričom spotreba tohto auta je značne vyššia, ako keby cestoval vlastným autom. Ide o cestu z N. do H. v X., t.j. 1428 km a rovnako 1428 km späť, a pri spotrebe 9 l/100 km to predstavuje pri priemernej cene nafty v tomto období 1,15 €/ l celkovú sumu za cestu tam aj späť 295,60 EUR. Inú možnosť nemal, keďže do práce nastupoval 02.09.2020 a cestovať potreboval už 01.09.2020, t.j. v sviatok, kedy nebolo možné auto si vypožičať z požičovne. Žalobca tiež požiadal v tejto veci o právnu radu právnickú kanceláriu, kde uhradil jednorázový poplatok vo výške 120,-- EUR. Náhradu škody tak podľa žalobcu predstavujú suma v celkovej výške 7.898,34 EUR pozostávajúca zo sumy 370,25 EUR ako poplatku za spoluúčasť na havarijnom poistení, sumy 336,00 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (havarijné poistenie), sumy 11,44 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (zákonné poistenie), sumy 4.535,00 EUR ako doplatku podľa leasingovej zmluvy pre Č. I., H..U.., sumy 516,94 EUR ako zmluvnej pokuty za predčasné splatenie leasingu, sumy 23,11 EUR ako nepriradených úhrad pre Č. I., sumy 1.600,00 EUR ako ušlej mzdy, sumy 25,00 EUR ako poplatku za slovenskú diaľničnú známku, sumy 18,00 EUR ako poplatku za českú diaľničnú známku, sumy 47,00 EUR ako poplatkov za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu, sumy 295,60 EUR ako nákladov za tankovanie do práce a sumy 120,00 EUR za právne poradenstvo.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.02.2022 doručenom súdu dňa 14.02.2022 žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko nie sú splnené základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný nepoprel, že dňa 12.08.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej sa osobné motorové vozidlo C. H. U. O., rok výroby XXXX, ŠPZ: U. XXXDC, ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť Č. I. H..U.., zrazilo s iným motorovým vozidlom, a nepoprel ani to, že viedol toto predmetné motorové vozidlo. Poukázal však na to, že predmetné motorové vozidlo bolo poistené v poisťovni D. H..U.., ktorá poisťovňa po uvedenej škodovej udalosti plnila vlastníkovi vozidla (obchodnej spoločnosti Č. I. H.. U..) poistné plnenie v celkovej výške 6.698,75 Eur, teda žalovaný z tohto dôvodu nemal žiaden majetkový úbytok. Práve naopak, poisťovňa leasingovú spoločnosť vyplatila a ako uviedol aj sám žalobca v podanej žalobe, vrak vozidla bol odpredaný za sumu X.XXX,- Eur (táto suma bola príjmom žalobcu), pričom poisťovňa napokon po zohľadnení všetkých skutočností vyplatila žalobcovi ako leasingovému nájomcovi ešte aj sumu X.XXX,XX Q.. K žiadnemu majetkovému úbytku na strane žalobcu teda nedošlo. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v prípade položky vo výške 4.535,- Eur - doplatok podľa leasingovej zmluvy pre Č. I. ide o sumu predstavujúcu hodnotu vraku vozidla, ktorá bola žalobcovi riadne vyplatená, čo ani sám žalobca v žalobe nepopiera. Keďže uvedená suma bola žalobcovi nesporne vyplatená, nemohlo ani dôjsť z tohto dôvodu k majetkovému úbytku na strane žalobcu a teda ani nejde o škodu v právnom zmysle slova (absentuje minimálne splnenie 2. podmienky vzniku nároku na náhradu škody). Žalovaný naviac v tejto súvislosti dodáva, že dlh voči leasingovej spoločnosti „neostal", ako uvádza žalobca v podanej žalobe, predsa predmetná leasingová zmluva bola po vyplatení plnenia žalobcovi ukončená. To, že došlo k ukončeniu leasingového vzťahu je zrejmé už aj z príloh, ktoré priložil žalobca k podanej žalobe. Aj uvedené tvrdenie žalobcu je teda preukázateľne mylné. K položke vo výške 1.600,- Eur - ušlej mzde poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal tento svoj nárok (okrem iného) ani čo do tvrdenej skutočnosti, že nenastúpil do práce na predmetné 2 týždne údajne z dôvodu predmetnej dopravnej nehody. Skutočným dôvodom prečo žalobca už nenastúpil do práce bola zmena zamestnávateľa žalobcu. Podľa vedomostí žalovaného, žalobca mal v tom čase už dohodnuté nové zamestnanie u iného zamestnávateľa (toto potvrdzuje aj sám žalobca v žalobe, keďže podľa jeho vyjadrenia, mal nastúpiť do nového zamestnania od 01.09.2020 u Holandského zamestnávateľa). Dokonca sám žalovaný musel predmetné 2 týždne u starého zamestnávateľa žalobcu vykryť tým, že pre zmenu zamestnávateľa žalobcu nastúpil na predmetné 2 týždne sám žalovaný. Žalobca teda nenastúpil
do práce na predmetné 2 týždne z úplne iných dôvodov ako to tvrdí v podanej žalobe (teda nie pre predmetnú dopravnú nehodu). Z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená minimálne podmienka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody (3. podmienka vzniku škody), naviac nie je preukázaný ani vznik škody (2. podmienka vzniku škody). K položke 295,60 Eur - tankovanie do práce žalovaný uviedol, že tento nárok taktiež nie je dôvodný, keďže uvedenú sumu by žalobca zaplatil vždy a to bez ohľadu na to, či by si požičal od žalobcom menovanej osoby jeho osobné auto ktoré natankoval, alebo by natankoval PHM priamo do svojho auta. Žalobca totiž platí PHM preto, že chodí do práce a nie preto, že došlo k predmetnej dopravnej nehode. Aj z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a údajne vzniknutou škodou. K položke 336,- Eur - poistné do konca poistnej zmluvy (havarijné poistenie) a položke 11,44 Eur - poistné do konca poistnej zmluvy (zákonné poistenie), žalovaný uviedol, že tieto náklady nemôžu byť vôbec v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, keďže tieto náklady žalobca vynaložil (ak ich vôbec vynaložil) nie preto, že došlo k škodovej udalosti ale preto, aby bolo predmetné vozidlo poistené. Táto povinnosť mu to podľa všetkého vyplývala z leasingovej zmluvy (pri havarijnom poistení), resp. mu táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona (pri zákonnom poistení). Ak by si žalobca ako leasingový nájomca túto povinnosť nesplnil, predsa by nemohol predmetný automobil vôbec užívať. Uvedené teda nijako nesúvisí s predmetnou dopravnou nehodou, medzi protiprávnym konaním a tvrdením o škode nie je vzťah príčiny a následku (absentuje podmienka príčinnej súvislosti) a teda ani nemohol z tohto dôvodu vzniknúť zodpovednostný vzťah na náhradu škody. K položkám 25,- Eur za slovenskú diaľničnú známku, 18,- Eur za českú diaľničnú známku a 47,- za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu, žalovaný uviedol, že aj tieto náklady nie sú v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko ich žalobca vynaložil (ak ich vôbec vynaložil) nie preto, že došlo k škodovej udalosti ale preto, aby si splnil svoje poplatkové povinnosť voči štátu, keď vozidlo používal, okrem iného napr. aj na pravidelné chodenie do práce. Predsa ak by tieto podmienky nespĺňal, nemohol by napr. používať diaľnice na prejazd. Uvedené teda nijako nesúvisí s predmetnou dopravnou nehodou a teda ani v tomto prípade nie je medzi protiprávnym konaním a tvrdeniu škodou vzťah príčiny a následku (absentuje podmienka príčinnej súvislosti) a teda ani nemohol v tomto smere vzniknúť zodpovednostný vzťah na náhradu škody. K položke 23,11 Eur za nepriradené úhrady pre ČSOB leasing uviedol, že v danom prípade ani nejde o žiadnu škodu žalobcu, ale o platbu ktorá bola žalobcom zaplatená leasingovej spoločnosti (podľa všetkého počas trvania leasingového vzťahu a táto platba spoločnosťou nebola priradená). Leasingová spoločnosť túto platbu po ukončení leasingového vzťahu ale pripočítala do nároku leasingového nájomcu a následne vyplatila obsiahnutú v sume 1.669,92 Eur žalobcovi. K položke 516,94 Eur - zmluvná pokuta za predčasné splatenie leasingu žalovaný poukázal na to, že žalobca nijako neodôvodňuje, na základe čoho mal údajne platiť uvedenú zmluvnú pokutu v tejto výške. Nakoľko zo žaloby ani z príloh nevyplýva, že by mal žalobca údajne zaplatiť nejakú takúto zmluvnú pokutu, nárok je aj v tejto časti nedôvodný. K položke 370,25 Eur ako spoluúčasť žalobcu na havarijnom poistení žalovaný uviedol, že tento nárok nepovažuje za dôvodný pre skutočnosť, že žalobcovi bolo zo strany leasingovej spoločnosti plnenie vyplatené, teda žalobca nemal z tohto dôvodu žiadnu škodu. Napokon k položke 120,- Eur za právne poradenstvo žalovaný uviedol, že tento nárok nepovažuje za dôvodný, nakoľko tento druh nároku by si žalobca mohol uplatniť iba ako súčasť trov konania.
4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 01.03.2022 doručenej súdu dňa 03.03.2022 uviedol, že príčinnú súvislosť vidí skôr medzi tým, že žalovaný porušil predpisy v cestnej premávke a všeobecnú prevenčnú povinnosť (povinnosť predchádzať škodám) a v dôsledku toho žalobcovi vznikla škoda. Ďalej uviedol, že poistné plnenie síce bolo poisťovňou stanovené na sumu 6.698,75 EUR, ale automobil bol majetkom leasingovej spoločnosti, ktorá si danú sumu prevzala v plnom rozsahu, vykompenzovala si ňou dlžný leasing vrátane pokút a jemu (žalobcovi) bola vyplatená suma vo výške 1.669,92 EUR. Nemožno teda tvrdiť, že mu škoda nevznikla vzhľadom na to, že miesto automobilu v hodnote 11.940,-- EUR (trhová cena stanovená poisťovňou) dostal kompenzáciu vo výške 1.669,92 EUR a už spomínaný vrak v hodnote 4.535,-- EUR. V prípade, ak by automobil predal, prípadne riadne splatil leasingovej spoločnosti, mal by automobil v určitej hodnote. Nehovoriac o tom, že automobil bol kupovaný z vlastných zdrojov a dofinancovný leasingom. V tomto prípade, kedy mu žalovaný spôsobil škodu, nemá ani automobil, ani finančné vyrovnanie zaň. Došlo teda k ujme na majetku, za ktorú je zodpovedný práve žalovaný. Suma 4.535,--EUR , ktorú považuje žalovaný za sumu za vrak, v skutočnosti podľa žalobcu predstavuje škodu v hodnote práva na odkúpenie auta. V každom momente má jeho právo na odkúpenie auta do vlastníctva istú hodnotu a táto hodnota je škodou. Ak teda vychádza z hodnoty automobilu stanovenej poisťovňou 11.940,-- EUR (znalec poisťovne, reálne môže byť vyššia), skutočná škoda predstavuje rozdiel medzi hodnotou vozidla a vrakom, teda 11.940,-- EUR - 4535,-- EUR = 7.405,-- EUR. Skutočná škoda je teda
vo výške 7.405,-- EUR miesto uvádzaných 4.535,-- EUR, ku ktorým dospel po odpočítaní kompenzácie od leasingovej spoločnosti 1.669,92 EUR a o statných nákladov, na ktoré si nárokuje nižšie okrem ušlej mzdy. Necháva výšku škody na uvážení súdu. Ďalej v replike uviedol, že na ušlú mzdu si nárokuje na obdobie v trvaní 2 týždňov. Dohoda so zamestnávateľom bola na štandardné 4 týždne, ktoré odpracovať nemohol. Finančné vyrovnanie od zamestnávateľa však dostal len za odpracované 2 týždne, keďže sa nútene vrátil domov dňa 26.08.2020 kvôli spôsobenej nehode žalovaným. V čase nehody bol pritom na lodi a žalovaný šiel predmetným autom domov. Po nehode musel riešiť poistnú udalosť, problémy s leasingovou spoločnosťou, čo bolo nemysliteľné telefonicky z lode, internet k dispozícii nemal a nemohol zamestnávateľa žiadať, aby mu dané služby zabezpečil. Rovnako si musel plniť pracovné povinnosti a je nemysliteľné, aby som si svoje súkromné záležitosti riešil v rámci pracovnej doby. Dočasne riešením tejto situácie poveril svojho brata, bolo však neúnosné a nemožné doriešiť to aj s jeho pomocou, keď sa vyžadovala jeho osobná účasť a jeho podpis (na lodi v zahraničí by len ťažko vybavil plnú moc overenú notárom). Práve kvôli tomu sa vrátil domov a nemohol odpracovať dohodnuté 2 týždne. Zamestnávateľ mu ich nezaplatil a vplyvom nehody spôsobenej žalovaným o túto mzdu prišiel. Pokiaľ ide o sumu za tankovanie do práce žalobca uznal, že by túto musel vynaložiť na tankovanie aj v prípade, ak by šiel autom, ktorého bol v tomto prípade držiteľom. Rozdiel je však v tom, že to auto nemal v dôsledku nehody a do práce sa dopraviť musel. Ak by mal predmetný automobil, znamenalo by to, že k nehode nedošlo a od žalovaného by žiadnu kompenzáciu nevyžadoval. V prípade položky poistného do konca poistnej doby žalobca v replike poukázal na to, že suma 336,-- EUR bola poisťovňou automaticky zrazená pri výpočte škody. Suma 11,44 EUR bola zase ním uhradená 30.10.2020. Zákonné poistenie je samozrejme pre prevádzku motorového vozidla povinnosťou zo zákona, ale nie zákonné poistné, ktoré musel uhradiť za automobil, ktorý mu práve žalovaný znemožnil používať. Havarijné poistenie síce nie je povinné zo zákona, ale bolo povinné z hľadiska plnenia leasingovej zmluvy. Z toho titulu bolo uzatvorené a pravidelne mesačne splácané. Rovnako ako pri zákonnom poistení si nenárokuje na poistné, ktoré by hradil v splátkach pri riadnom používaní vozidla, ale na poistné, ktoré musel jednorázovo vyplatiť z titulu vzniknutej škody zavinenej žalovaným. V prípade, ak by k nehode nedošlo a používal by vozidlo, tak by si tieto povinnosti plnil žalobca osobne. Používanie vozidla mu však bolo znemožnené. U poisťovní pri vybavovaní nového zákonného či havarijného poistenia v evidencii, akoby spôsobil nehodu on, pričom bol v tomto prípade len užívateľom auta, čo mu zvyšuje aj aktuálne poistné pri novom vozidle. V prípade položiek diaľničná známka, technická, emisná kontrola žalobca uviedol, že si nenárokuje na plnú sumu týchto výdavkov. Poukázal na to, že si ich zaplatil na určité obdobie, aby mohol automobil využívať pre svoje potreby. Napriek tomu ich nemohol využívať v plnom rozsahu na celú dobu, pretože došlo k nehode a preto žiada o preplatenie alikvótnej čiastky týchto nákladov. V prípade nepriradených úhrad voči leasingovej spoločnosti, žalobca v replike uviedol, že tieto boli vyrubené leasingovou spoločnosťou z titulu ukončenia leasingovej zmluvy, ktorá nastala z dôvodu nehody spôsobenej žalovaným. Leasingová spoločnosť, by si túto položku nemala dôvod účtovať, ani by daný doklad nevystavila, ak by k nehode nedošlo a prebiehalo by riadne splácanie leasingového poplatku. Je zrejmé, že táto položka súvisí s nehodou. Rovnako tak aj k zaplateniu zmluvnej pokuty došlo z dôvodu, že leasing bol nútene ukončený kvôli totálnej škode na predmetnom automobile. Aj keby žalobca chcel vyplatiť leasing predčasne bolo by to jeho slobodné rozhodnutie a trovy s tým spojené by znášal on. V tomto prípade ju musel vyplatiť, pretože žalovaný spôsobil nehodu a tým žalobcovi vznikli tieto náklady, ktoré by za iných okolností nevznikli a priamo súvisia s nehodou. K spoluúčasti (na poistnom plnení - poznámka súdu ) žalobca uviedol, že táto spoluúčasť je záležitosťou poisťovne, ktorá si ju na základe zmluvy zrazila a nemá nič spoločné s plnením, ktoré mu leasingová spoločnosť vyplatila, žalobca teda túto spoluúčasť zaplatil. V prípade, ak by k nehode nedošlo, nebola by určená ani výška spoluúčasti, ktorú musel zaplatiť napriek tomu, že nehodu nespôsobil. Nehodu spôsobil žalovaný a mal by niesť tieto náklady, ktoré by mi za iných okolností nevznikli. Napokon k položke nákladov na právne rady žiadal, aby bola táto suma uznaná ako súčasť súdnych trov konania, spolu so sumou, ktorú už súdu zaplatil.
5. Žalovaný v písomne duplike zo dňa 14.03.2022 doručenej súdu toho istého dňa zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v jeho písomnom vyjadrení k žalobe. Poukázal na to, že aj dôkazy, ktoré žalobca súdu predložil spoločne s replikou potvrdzujú argument žalovaného, že žalobca sa nevrátil domov pre predmetnú nehodu, ale pre zmenu svojho zamestnávateľa. Tvrdenie žalobcu, že pre predmetnú dopravnú nehodu musel v starej práci údajne skončiť o 2 týždne skôr ako to mal dojednané so svojim pôvodným zamestnávateľom, je zjavne protirečivé s jeho tvrdením, že do novej práce mal nastúpiť od 01.09.2020. Podľa tvrdenia žalobcu tento skončil v starej práci dňa 25.08.2020 a doma bol dňa 26.08.2020. Predsa ak mal žalobca nastúpiť (a aj nastúpil) do novej práce od 01.09.2020, tak ako potom mohol u starého zamestnávateľa dňa 25.08.2020 skončiť predčasne o 2 týždne skôr. Je zrejmé, že
tieto tvrdenia žalobcu sú vnútorne protirečivé a iba nasvedčujú tomu, že ak žalobca skončil u svojho starého zamestnávateľa o 2 týždne skôr, tak tomu nebolo pre predmetnú dopravnú nehodu, ale ako už bolo uvedené žalovaným, pre zmenu zamestnávateľa. K samotnému tvrdeniu žalobcu, že mu škoda mala údaje vzniknúť z dôvodu, že ak by si automobil v budúcnosti odkúpil, nadobudol by tento do vlastníctva a bol by jeho majetkom, resp. by ho mohol za trhovú cenu ďalej predať tretej osobe žalovaný v predmetnej duplike uviedol, že ide o čisto hypotetické tvrdenie žalobcu. Žalobca predsa automobil nikdy leasingovej spoločnosti nesplatil a nikdy ho ani nenadobudol do vlastníctva. Celý čas bol automobil v majetku leasingovej spoločnosti a nie vlastníctvom žalobcu. Inak by tomu bolo pochopiteľne v situácii, keď by bolo auto už vo vlastníctve žalobcu (čo ale nie je tento prípad). V každom prípade pre úspešnosť žaloby o náhradu škody je potrebné, aby boli preukázané podmienky vzniku zodpovednostného vzťahu, čo v tomto prípade nie je splnené.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že dňa 12.08.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej sa osobné motorové vozidlo C. H. U. O., rok výroby XXXX, ŠPZ: U. XXXDC, VIN: A. (ďalej aj ako „vozidlo žalobcu“), ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť Č. I. H..U.., zrazilo s iným motorovým vozidlom, pričom predmetné motorové vozidlo viedol ako vodič žalovaný.
8. Zo Správy o nehode vypísanej na tlačive poisťovne D. zo dňa 12.08.2020 vyplynulo, že žalovaný ako v ten deň vodič predmetného vozidla túto dopravnú nehodu zavinil, čo preukazuje zaškrtnutie príslušného políčka v danej správe v časti pod bodom 15 označenej ako „Nehodu zavinil“.
9. Vlastníkom predmetného motorového vozidla žalobcu v čase vyššie uvedenej dopravnej nehody bola obchodná spoločnosť Č. I., H..U.., L. S. XX, X. - L., ktorá ako leasingový prenajímateľ ( ďalej len ako „ leasingový prenajímateľ“) poskytla žalobcovi ako leasingovému nájomcovi do užívania, ktorý na základe uvedenej skutočnosti bol v osvedčení o evidencii tohto vozidla č. B. XXXXXX ( technickom preukaze) vedený ako držiteľ tohto osvedčenia.
10. Podľa protokolu o technickej kontrole vozidla a protokolu o emisnej kontrole vozidla obe tieto kontroly boli na vozidle žalobcu vykonané dňa 24.05.2018.
11. Z obsahu vyššie uvedeného tlačiva poisťovne D. „Správa o nehode“ zo dňa 12.08.2020 vyplynulo, že predmetné vozidlo žalobcu bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla v uvedenej poisťovni s číslom poistky XXXXXXXXXX. Zároveň z tohto tlačiva vyplynulo, že bolo tiež poistené havarijne (viď zaškrtnuté políčko „ ÁNO“ v časti 8 označenej ako „Vozidlo poistené havarijne (KASKO)“).
12. Uvedená poisťovňa D. prípisom zo dňa 25.08.2020 označeným ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“ z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobcovi oznámila, že ukončila šetrenie uvedenej poistnej udalosti, ktorú viedla pod číslom XXXXXXXXXXX, pričom poistné plnenie z tejto škodovej udalosti bolo určené vo výške 6.698,75 EUR, s tým, že ho poisťovňa poukáže leasingovému prenajímateľovi.
13. Z obsahu prípisu „Výpočet výšky škody“, ktorý tvoril prílohu tohto uvádzaného prípisu vyplynulo, že poisťovňa určila trhovú hodnotu predmetného vozidla žalobcu sumou 11.940,- EUR vrátane DPH, cenu použiteľných zvyškov určila sumou 4.535,--EUR vrátane DPH. Poistiteľom tak priznaná výška škody predstavovala sumu 7.405,--EUR, od ktorej však poisťovňa ešte odčítala spoluúčasť vo výške 370,25 EUR a tiež kompenzované dlžné poistné vo výške 336,--EUR. Následná výška poistného plnenia tak predstavovala vyššie uvedenú sumu 6.698,75 EUR.
14. Ďalším prípisom poisťovne D. zo dňa 22.10.2020 adresovaným žalobcovi táto mu oznámila, že dňom 15.09.2020 žalobcovi zanikla poistná zmluva č. XXXXXXXXX6 pre povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel a zároveň ho týmto prípisom vyzvala na úhradu sumy 11,44 EUR, ktorá k uvedenému dňu podľa tohto prípisu predstavovala poisťovňou neevidovanú úhradu poistného do konca poistného obdobia.
15. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v L. X., H..U.. žalobca dal príkaz na úhradu uvedenej sumy 11,44 EUR poisťovni dňa 30.10.2020.
16. Prípisom zo dňa 04.09.2020 označeným ako „Finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy č. I. č. SAP XXXXXX“ leasingový prenajímateľ žalobcovi oznámil, že ku dňu 12.08.2020 s ním predčasne ukončil zmluvu z dôvodu označeného ako „Totálna škoda“. Zároveň v uvedenom prípise žalobcovi oznámil, že z ich vzájomného leasingového vzťahu vznikol žalobcovi ako leasingovému nájomcovi preplatok v celkovej výške 1.669,92 EUR ako výsledok ich finančného vyrovnania, ktorý mu bude uhradený na jeho účet.
17. K predmetnému preplatku leasingový prenajímateľ podľa tohto zúčtovania sa dopracoval tak, že v prospech žalobcu zúčtoval sumu 23,11 EUR ako nepriradené úhrady žalobcu a sumu 6.698,75 EUR ako vyššie uvádzané poistné plnenie, pričom celkový súčet týchto súm predstavoval hodnotu 6.721,86 EUR. Od tejto sumy následne odčítal (teda na ťarchu žalobcu mu zúčtoval) sumu 516,94 EUR ako nárok z faktúry č. 1852463801 vystavenej dňa 04.09.2020 a sumu 4.535,-- EUR ako nárok z faktúry č. 1852463901 vystavenej dňa 04.09.2020.
18. Podľa faktúry č. 1852463801 vystavenej dňa 04.09.2020 znejúcej na sumu 516,94 EUR a splatnej dňa 04.09.2020 táto bola leasingovým prenajímateľom žalobcovi vystavená v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami Č. I., H..U.. v súvislosti s ukončenou zmluvou č. I. týkajúcou sa vozidla žalobcu, pričom predmetnú sumu tvorili položky a síce položka „Rozdiel poistného - havarijné (majetkové)- maklér“ v sume 4,57 EUR, položka „Rozdiel poistného - PZP- maklér“ v sume 1,11 EUR, položka „Škoda z finančných nákladov“ v sume 1,15 EUR a položka „Škoda zostatok istiny znížená o zvyšky“ v sume 510,94 EUR.
19. Podľa faktúry č. 1852463901 vystavenej dňa 04.09.2020 znejúcej na sumu 4.535,-- EUR a splatnej dňa 04.09.2020 táto bola leasingovým prenajímateľom žalobcovi vystavená v zmysle Dohody o prevzatí veci ako účtovaná suma za použiteľné zostatky predmetu financovania - t.j. vozidla žalobcu.
20. Vyššie uvedený preplatok v celkovej výške 1.669,92 EUR bol žalobcovi podľa výpisu z jeho bankového účtu vedeného v L. X. vyplatený dňa 08.09.2020.
21. Zároveň podľa výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v L. X., a.s. tento si dňa 21.09.2020 vložil na tento svoj účet sumu 4.500,--EUR, o ktorej uviedol, že je to čiastka z odpredaja vraku vozidla žalobcu.
22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom zamestnávateľa R. U..G..C.., Ľ. X, X.. Prípisom zo dňa 31.08.2020 tento zamestnávateľ žalobcovi oznámil, že uvedeného dňa 31.08.2020 končí jeho pracovný pomer u tohto zamestnávateľa dohodou.
23. Podľa čestného vyhlásenia zo dňa 08.12.2020 od T. K., tento dňa 01.09.2020 zapožičal žalobcovi svoj osobný automobil U. R. P. XxX s priemernou spotrebou 9 l/100 km na cestu do zamestnania do zahraničia s tým, že mu ho tento nepoškodené a s plnou nádržou vráti najneskôr do 03.09.2020, kedy vrátenie zabezpečil brat žalobcu, tak ako sa ústne dohodli.
24. Podľa žalobcom predložených nákupných dokladov mal tento dňa 02.09.2020 zakúpiť a to o 04:06 hod. na čerpacej stanici H. H. R. PHM druh „Ultimate Diesel“ v celkovej hodnote 51,24 EUR, o 08:11 hod. na čerpacej stanici O. U. L. J., J. PHM druh „Diesel“ v celkovej hodnote 38,32 EUR a o 15:02 hod. na čerpacej stanici X. U. U..G..C.., X. - T. Č. G. PHM druh „Diesel“ v celkovej sume 39,52 EUR.
25. Z mailového prípisu zo dňa 08.09.2020 13.05 hod. označeného ako „ Oznámenie o vašej platbe z K..U.“ a zároveň z mailového prípisu zo dňa 08.09.2020 13.07 hod. označeného ako „ Právna poradňa
- Premium - úhrada odmeny “ vyplynulo, že žalobca v prospech advokátskej kancelárie K. &. K. uhradil sumu 120,--EUR.
26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
30. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd skúmal, či na strane žalovaného boli splnené tieto vyššie uvedené zákonné predpoklady.
32. V konaní bolo preukázané, že dňa 12.08.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej sa osobné motorové vozidlo zn. C. H. U. O., rok výroby XXXX, ŠPZ: U. XXXDC, VIN:A. (ďalej aj ako „vozidlo žalobcu“), ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť Č. I. H..U.., sa zrazilo s iným motorovým vozidlom, pričom predmetné motorové vozidlo žalobcu viedol ako vodič žalovaný. Zároveň zo Správy o nehode vypísanej na tlačive poisťovne D. zo dňa 12.08.2020 vyplynulo, že žalovaný predmetnú nehodu zavinil, čo samotný žalovaný v tomto konaní nepoprel. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd konštatuje, že u žalovaného bolo preukázané protiprávne konanie v danom spore, ako jeden z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
33. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.
34. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník. 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).
35. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi , a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .
36. Podľa žalobcu škodu v tomto prípade u neho mala predstavovať suma 7.898,34 EUR pozostávajúca zo sumy 370,25 EUR ako poplatku za spoluúčasť na havarijnom poistení, sumy 336,00 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (havarijné poistenie), sumy 11,44 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (zákonné poistenie), sumy 4.535,00 EUR ako doplatku podľa leasingovej zmluvy pre Č. I., H..U.., sumy 516,94 EUR ako zmluvnej pokuty za predčasné splatenie leasingu, sumy 23,11 EUR ako nepriradených úhrad pre Č. I., sumy 1.600,00 EUR ako ušlej mzdy, sumy 25,00 EUR ako poplatku za slovenskú diaľničnú známku, sumy 18,00 EUR ako poplatku za českú diaľničnú známku, sumy 47,00 EUR ako poplatkov za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu, sumy 295,60 EUR ako nákladov za tankovanie do práce a sumy 120,00 EUR za právne poradenstvo.
37. Existenciu týchto podľa žalobcu tvrdených súm škôd bolo v prvom rade potrebné preukázať.
38. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020).
39. Žalobca v tomto spore z vyššie ním uvedených súm ničím nezdokladoval sumu 1.600,00 EUR ako sumu ušlej mzdy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala újsť v dôsledku žalovaným spôsobenej dopravnej nehody, ďalej sumu 25,00 EUR ako sumu poplatku za slovenskú diaľničnú známku, sumu 18,00 EUR ako sumu poplatku za českú diaľničnú známku a sumu 47,00 EUR ako sumu poplatkov za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu.
40. Tieto ním uvádzané sumy zostali z jeho strany len v rovine skutkových tvrdení nedoložených žiadnymi relevantnými dôkazmi o vynaložení takýchto nákladov na úhradu týchto súm ( t.j. v prípade poplatkov za diaľničné známky , resp. poplatkov za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu), resp. dôkazmi, že k takýmto vyčísleným stratám na príjme žalobcu v skutočnosti aj došlo ( v prípade ušlej mzdy). Súd už len z toho titulu žalobu žalobcu čo do týchto súm musel zamietnuť.
41. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom uplatňované sumy, k tým súd poznamenáva, že v tomto spore je významnou právnou skutočnosťou tá okolnosť, že vozidlo žalobcu, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným , bolo predmetnom leasingu medzi obchodnou spoločnosťou Č. I., H..U.. ako leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako leasingovým nájomcom, pričom nároky, ktorých sa žalobca voči žalovanému domáha sa v prevažnej miere odvíjajú práve z tohto leasingového vzťahu.
42. K tomu je potrebné uviesť, že podľa judikatúry najvyššieho súdu právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody, alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu, či zničeniu prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu ( porovnaj bod 28 odôvodnenia Uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/282/2015 zo dňa 31.01.2017).
43. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.535,00 EUR, ktorú v tejto žalobe definoval ako „Č. I. - doplatok podľa leasingovej zmluvy“. Číselným vyjadrením táto suma zodpovedala hodnote vraku, na ktorú poisťovňa D. podľa svojho prípisu „Výpočet výšky škody“ tvoriaceho prílohu jej prípisu zo dňa 25.08.2020 označeného ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“ táto stanovila cenu použiteľných zvyškov predmetného vozidla žalobcu, ktoré zvyšky boli žalobcovi odovzdané uvedenou poisťovňou a ktoré podľa ním predloženého výpisu z jeho bankového účtu aj odpredal za sumu 4.500,--EUR. Je preto logické, že túto žalobcom uplatňovanú sumu samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach považoval za hodnotu vraku.
44. Až v písomnej replike ( v reakcii na vyjadrenie žalovaného na žalobu k tejto sume) žalobca začal tvrdiť, že uvedená suma v skutočnosti predstavuje „škodu v hodnote práva na odkúpenie auta“, pričom podľa týchto jeho tvrdení táto škoda predstavuje rozdiel medzi hodnotou automobilu stanovenou poisťovňou na sumu 11.940,--EUR a práve hodnotou vraku vozidla vo výške 4.535,00 EUR ( s výsledkom 7.405,--EUR), od ktorého po odpočítaní kompenzácie od leasingovej spoločnosti v sume 1.669,92 EUR a ostatných nákladov, na ktoré si nárokuje okrem ušlej mzdy, dospel práve k ním uvádzanej sume 4.535,00 EUR.
45. Odhliadnuc od skutočnosti, že týmto žalobcom tvrdeným výpočtom predmetnej škody sa k ním uvádzanej sume nedá dospieť ( t.j. 7.405,--EUR - 1.669,92 EUR ako kompenzácia od leasingovej
spoločnosti - 370,25 EUR ako poplatok za spoluúčasť na havarijnom poistení - 336,00 EUR ako Poistné do konca poistnej doby (havarijné poistenie) - 11,44 EUR ako Poistné do konca poistnej doby (zákonné poistenie) - 516,94 EUR ako „zmluvná pokuta za predčasné splatenie leasingu“ - 23,11 EUR ako nepriradené úhrady pre Č. I. - 25,00 EUR ako poplatok za slovenskú diaľničnú známku - 18,00 EUR ako poplatok za českú diaľničnú známku - 47,00 EUR ako poplatkov za Emisný certifikát, STK a Emisnú kontrolu - 295,60 EUR ako náklady za tankovanie do práce - 120,00 EUR za právne poradenstvo =3.971,74 EUR a nie žalobcom uvádzaných 4.535,00 EUR), ak by aj súd pripustil argument, že uvedená suma 4.535,00 EUR predstavuje v skutočnosti žalobcom tvrdený rozdiel medzi hodnotou automobilu stanovenou poisťovňou a hodnotou vraku ( aj keď neuplatnený v plnej výške 7.405,--EUR, ale len práve v sume 4.535,00 EUR), tak je potrebné uviesť, že táto suma nepredstavuje v skutočnosti škodu na strane žalobcu, ktorý bol len leasingovým nájomcom predmetného vozidla.
46. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil. Ak príde k jeho strate, odobratiu alebo zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci v dobe, kedy k strate alebo k zničeniu prišlo (§ 443 Občianskeho zákonníka). V prípade porovnania majetkovej situácie žalobcu, pred dopravnou nehodou, s jeho majetkovou situáciou po škodnej udalosti, možno však dospieť k záveru, že osobné motorové vozidlo totálne zničené škodnou udalosťou, v rozhodnom čase nepatrilo do vlastníctva žalobcu, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére, preto mu škoda, ktorá by spôsobila skutočnú škodu na veci, alebo ktorá by zničením tejto veci (vo vlastníctve žalobcu) mu spôsobila ušlý zisk, vzniknúť nemohla. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť (porovnaj Rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/198/2007 zo dňa 30.09.2008).
47. Súd preto nárok na túto žalobcom uplatnenú sumu 4.535,00 EUR nemohol priznať, nakoľko nepredstavovala tak ako to bolo už vyššie naznačené škodu žalobcu, a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.
48. V prípade sumy 23,11 EUR ako sumy nepriradených úhrad pre Č.U. I., H..U.. táto ani nemohla predstavovať škodu na strane žalobcu, nakoľko samotná Č.U. I., H..U.. túto sumu zúčtovala na prospech žalobcu ako jeho aktívum, a nie ako náklad, ktorý mu bol zúčtovávaný na jeho ťarchu, takže v prípade tejto sumy sa nejednalo o žiadne zmenšenie majetku na strane žalobcu, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietnuť.
49. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom uplatnené nároky, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ďalším z predpokladov pre prípadne naplnenie zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorej sa voči nemu v tomto spore domáha žalobca, je preukázanie príčinnej súvislosti medzi vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, o ktorej žalobca tvrdí, že mu týmto konaním žalovaného vznikla.
50. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v Občianskom zákonníku zašifrovaná do pojmu „ spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu v konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok, a ako táto príčina ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k vzniku škody, smeruje predovšetkým k predmetu škody a tu buď končí, to znamená, že škoda vznikla už samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Odpoveď ako ďaleko možno odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a jeho následkom by mala závisieť v akom rozsahu bolo možné vznik škody v konkrétnom prípade (pri konkrétnej činnosti) predvídať. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamu) príčinou vzniku škody, pričom takýto následok bolo možné za normálnych okolností predvídať a očakávať. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok , Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 615-616).
51. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody je skutkovou a nie právnou otázkou (NS ČR z 21.2.2002, s.zn. 21 Cdo 300/2001). Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať ani za časovú súvislosť. (Rc 7/1992). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Fekete, I : Občiansky
zákonník . 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 617).
52. V prípade sporu zisťuje príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a škodou súd. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody. Na druhej strane nesmie ignorovať všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú skutkovej stránky príčinnej súvislosti. Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 617).
53. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).
54. Nie je pochýb o tom, že žalovaný ako škodca zodpovedá za škodu, ktorá ako dôsledok ním spôsobenej dopravnej nehody vznikla na vozidle jeho vlastníkovi (leasingovej spoločnosti) z dôvodu, že poškodením vozidla dochádza ku zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla a nie nájomcu vozidla, lebo rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a po ňom sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníka vozidla. Na tomto nemôže nič zmeniť ani spôsob, akým si účastníci leasingovej zmluvy vyporiadali právne vzťahy; záväzky nájomcu dohodnuté pre prípad zničenia predmetu nájmu voči prenajímateľovi nie sú dôsledkom škodovej udalosti za ktorú zodpovedá škodca, ale práve bezprostredným dôsledkom zmluvných dojednaní medzi vlastníkom vozidla (leasingovou spoločnosťou) a nájomcom (žalobcom). Konkrétne právne ale aj majetkové dôsledky vyplývajúce pre nájomcu zo zrušenej leasingovej zmluvy sa bezprostredne odvíjajú od podmienok dohodnutých pre tento prípad v leasingovej zmluve. Škodca, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú na vozidle nenesie už zodpovednosť za to, že poškodené vozidlo bolo predmetom leasingového vzťahu a že v leasingovej zmluve boli dohodnuté také podmienky, ktoré pri predčasnom ukončení leasingu viedli k tomu, že nájomca zaplatil zo svojho pohľadu nevýhodne vysoké čiastky za nájom vozidla a platby s tým spojené. ( porovnaj bod 30 odôvodnenia Uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/282/2015 zo dňa 31.01.2017).
55. V prípade predčasného skončenia lízingu vznikne nájomcovi majetková ujma spočívajúca v znížení jeho majetkového stavu v porovnaní s predpokladaným priebehom lízingu. Hoci ku skončeniu právneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom by nebyť dopravnej nehody nedošlo, konkrétne právne a prípadne aj majetkové dôsledky vyplývajúce pre nájomcu zo zrušenia lízingovej zmluvy sa bezprostredne odvíjajú od podmienok dohodnutých pre tento prípad v lízingovej zmluve. Škodca, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú na vozidle, nenesie už zodpovednosť za to, že poškodené vozidlo bolo predmetom lízingového vzťahu a že v lízingovej zmluve boli dohodnuté také podmienky, ktoré pri predčasnom ukončení lízingu viedli k tomu, že nájomca bez toho, aby sa stal vlastníkom vozidla, zaplatil zo svojho pohľadu nevýhodne vysoké sumy za nájom vozidla a platby s tým spojené (porov. rozsudek Nejvyššího soudu z 29. 3. 2007, sp. zn. 25 Cdo 267/2005, publikovaný ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2008 , pod č. 6, alebo rozsudek Nejvyššího soudu z 20. 3. 2008, č. 25 Cdo 1437/2006). ( porovnaj Uznesení Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 25 Cdo 3239/2007 zo dňa 30.07.2008 a k tomu bod 31 a 32 odôvodnenia Uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/282/2015 zo dňa 31.01.2017, v ktorých Najvyšší súd SR tento právny názor nerozporuje).
56. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak zrejmé, že pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na sumu 516,94 EUR, ktorú žalobca označil za zmluvnú pokutu za predčasné splatenie leasingu, pričom podľa faktúry č.1852463801 vystavenej dňa 04.09.2020 túto predstavovali položka „ Rozdiel poistného - havarijné (majetkové)-maklér“ v sume 4,57 EUR, položka „ Rozdiel poistného - PZP- maklér“ v sume 1,11 EUR, položka „Škoda z finančných nákladov“ v sume 1,15 EUR a položka „Škoda zostatok istiny znížená o zvyšky“ v sume 510,94 EUR, tento nárok predstavoval majetkový dôsledok vyplývajúci pre žalobcu ako leasingového nájomcu zo zrušenej leasingovej zmluvy odvíjajúci sa bezprostredne od podmienok dohodnutých pre prípad predčasného ukončenia lízingu v samotnej leasingovej zmluve, pričom žalovaný tak ako vyššie bolo uvedené nenesie zodpovednosť za takýto následok.
57. To platí aj pre žalobcom uplatnený nárok 23,11 EUR ako sumy nepriradených úhrad pre Č. I., ktorý mu uvedený leasingový prenajímateľ zúčtovával ako aktívum, ktoré započítal v jeho prospech.
58. A rovnako to platí aj pre žalobcom uplatnené nároky na zaplatenie sumy 336,00 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (havarijné poistenie) a sumy 11,44 EUR ako Poistného do konca poistnej doby (zákonné poistenie), u ktorých súd poznamenáva, že ide o záväzkový vzťah medzi žalobcom a poisťovňou, u ktorého chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného ako škodcu a vznikom škody, preto dôsledky z tohto právneho vzťahu vyplývajúce boli len vecou dojednaných zmluvných podmienok medzi žalobcom a poisťovňou (porovnaj bod 35 odôvodnenia Uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/282/2015 zo dňa 31.01.2017). Preto žaloba žalobcu nebola čo do ním uplatňovaných vyššie uvedených položiek 516,94 EUR, 23,11 EUR, 336,00 EUR a 11,44 EUR dôvodná, a musela byť preto aj v tejto časti zamietnutá.
59. Príčinná súvislosť tiež nebola preukázaná medzi konaním žalovaného vyúsťujúcim do ním zavinenej dopravnej nehody a žalobcom uplatňovanou sumou 1.600,00 EUR titulom ušlej mzdy, ktorej výška navyše (ako už súd vyššie uviedol) nebola ani žiadnym dôkazom zdokladovaná. Podľa prípisu zamestnávateľa žalobcu „U. R. U..G..C..“. zo dňa 31.08.2020 pracovný pomer žalobcu u tohto zamestnávateľa bol ukončený dohodou dňa 31.08.2020, pričom podľa samotného vyjadrenia žalobcu do nového zamestnania nastupoval už dňom 02.09.2020, pričom deň 01.09.2020 strávil cestovaním za uvedenou prácou. Nie je potom zrejmé, ako mohol žalobcovi vzniknúť nárok na ušlú mzdu, keď jeho samotný zamestnanecký pomer trval aj po dopravnej nehode ( t.j. aj po 12.08.2020) a končil sa až dňom 31.08.2020, čo znamená že mal plný nárok na všetky tie náležitosti, ktoré mu z tohto jeho zamestnaneckého pomeru vyplývali vrátane mzdy. Žalobca nepreukázal, že by bol z hľadiska výplaty plnení mu prináležiacich z tohto pracovného pomeru nejakým spôsobom ukrátený a už vonkoncom nie v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej sa dopustil žalovaný. Súd preto žalobu žalobcom aj čo do tohto nároku zamietol.
60. Pokiaľ ide o položku v sume 295,60 Eur - tankovanie do práce správne žalovaný namietol, že túto sumu by žalobca zaplatil vždy a to bez ohľadu na to, či by si požičal od žalobcom menovanej osoby jeho osobné auto ktoré natankoval, alebo by natankoval PHM priamo do svojho auta. Žalobca totiž platí PHM preto, že chodí do práce a nie preto, že došlo k predmetnej dopravnej nehode. To napokon potvrdil aj žalobca vo svojej písomnej replike, kedy sám uznal, že by túto sumu musel vynaložiť na tankovanie aj v prípade, ak by šiel autom, ktorého bol v tomto prípade držiteľom. Rozdiel videl jediné v tom, že svoje auto nemal v dôsledku nehody a do práce sa dopraviť musel iným vozidlom, a preto videl zmysel tejto ním požadovanej kompenzácie. To však v žiadnom prípade nemôže predstavovať škodu na jeho strane, nakoľko uvedený náklad by vynaložil, tak či tak. Preto žaloba žalobcu nebola dôvodná ani čo do tejto ním uplatňovanej položky, a musela byť preto aj v tejto časti zamietnutá.
61. V prípade uplatnenej sumy 120,00 EUR za právne poradenstvo zo žalobcom predložených dokladov zase nebolo nespochybniteľne zrejmé, že sa týkali právneho poradenstva práve v tejto sporovej veci. Navyše tak ako správne podotkol žalovaný, v ich prípade ( ak by sa aj preukázal ich súvis s týmto sporovým prípadom) ide o trovy právneho zastúpenia, o ktorých sa procesne rozhoduje v rámci posúdenia výsledku úspešnosti tej-ktorej strany sporu v tomto samotnom sporovom konaní a ako také teda nie je možné ich prisúdiť čoby osobitný nárok na náhradu škody v rámci rozhodovania v merite veci. Preto súd žalobu zamietol aj v tejto žalobcom uplatnenej položke.
62. Pokiaľ však ide o sumu 370,25 EUR, ktorá sa ako podľa prípisu poisťovne D. „Výpočet výšky škody“, žalobcovi odpočítala ako suma od poistného plnenia vyplácaného vo výške 6.698,75 EUR leasingovému prenajímateľovi, súd bol toho názoru, že táto suma predstavuje škodu, ktorá vnikla v majetkovej sfére samotného žalobcu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Nebyť dopravnej nehody ktorú zavinil žalovaný, v prípade ukončenia leasingovej zmluvy medzi Č. I., H..U.. ako leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako leasingovým nájomcom, by ku kráteniu plnenia o túto položku, ktoré plnenie leasingový prenajímateľ vyplatil žalovanému len v sume 1.669,92 EUR, by nebolo bývalo došlo. Táto položka priamo zasiahla majetkovú sféru žalobcu, keďže je zrejmé, že v danom prípade by poistné plnenie zo strany poisťovne bolo o túto položku vyššie pokiaľ by sa na ňom žalobca touto položkou nespolupodieľal, pričom k tejto spoluúčasti na tejto úhrade zo strany žalobcu došlo len v dôsledku poistnej udalosti, ktorá spočívala v totálnom poškodení vozidla leasingovej spoločnosti, ku ktorej došlo v dôsledku dopravnej nehody zo dňa
12.08.2020, ktorú ako vyplynulo z dokazovania vykonaného v tomto spore zavinil žalovaný. V prípade tejto položky je tak daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a ukrátením na majetku žalobcu, u ktorého sa plnenie mu poskytnuté leasingovým prenajímateľom ukrátilo o túto položku.
63. Zároveň je v prípade tohto uplatneného nároku daný aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a síce existencia jeho zavinenia ako škodcu, keďže zo Správy o nehode vypísanej na tlačive poisťovne D. zo dňa 12.08.2020 vyplynulo, že žalovaný predmetnú dopravnú nehodu zavinil, čo preukazuje zaškrtnutie príslušného políčka v danej správe v časti pod bodom 15 označenej ako „Nehodu zavinil“, pričom táto skutočnosť zo strany žalovaného rozporovaná nebola. Súd preto žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy 370,25 EUR žalobcovi.
64. Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené z celkovo žalobcom uplatnenej sumy 7.898,34 EUR žalovaného zaviazal len na úhradu čiastky 370,25 EUR a v prevyšujúcej časti z dôvodov vyššie uvedených žalobu žalobcu zamietol.
65. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
66. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
68. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore.
71. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 4,69 % (370,25 EUR - suma priznanej istiny v spore / 7.898,34 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,0469= 4,69 %) a úspechu žalovaného bol 95,31 % (7.528,09 EUR ako nepriznaná suma istiny / 7.898,34 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,9531 = 95,31 %).
72. Žalovanému ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 90,62 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovaného a percentuálnym úspechom žalobcu (95,31 % - 4,69 %).
73. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
74. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.