Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-13-2022.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o vymoženie sumy 845,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. apríla 2016, č. k. 4Er/259/2011-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. 4Er/259/2011 (EX 2945/11) s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11840/10, ktorý vydal dňa 08. 12. 2010 Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, na základe porušenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2010, pričom na zabezpečenie pohľadávky oprávnenej zo zmluvy vystavila povinná dňa 27. 01. 2010 zmenku. Dňa 21. 03. 2011 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX. Opierajúc sa o ust. 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 5 a 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“, v skratke „EP“), § 2a, § 5a ods. 1 písm. b), § 29b zák. č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 ods. 4 zák. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dôvodil, že dňa 03. 02. 2016 súdny exekútor mu postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 EP Doplnenie návrhu na vykonanie, v ktorom oprávnená uviedla, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou boli od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, ktorý bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Zároveň uviedla, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku boli od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu, ktoré boli súdom preskúmané a medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Vzhľadom k uvedenému oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnená návrh na vykonanie exekúcie doplnila v zákonnej lehote. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský, pretože na strane povinnej v danom zmluvnom vzťahu vystupovala povinná ako fyzická osoba a spotrebiteľ. Mal preukázané, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jednalo o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľským
úverom. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bolo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, pričom podľa § 29b zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 05. 2014, preto rezultoval, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) bod 2. EP pre neprípustnosť použitia zmenky.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia. Zvýraznila, že dňa 27. 01. 2010 uzavrela s povinnou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel, preto je potrebné chrániť jej dobrú vieru. Na základe vyššie uvedeného uviedla, že zmluvu uzavretú s povinnou nemožno považovať za spotrebiteľský úver. Zvýraznila, že dôležitý bol účel poskytnutia úveru, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. V danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, neskúma, nakoľko je to pre ňu už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Svoje tvrdenia oprela o rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach. Zvýraznila ďalej, že nebolo možné prihliadnuť na ust. § 17 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch. Zákaz zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 ZZoSÚ bola zavedená od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014 a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. Tvrdila, že nachádzací súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi (zmenkovému veriteľovi). V zmenkovom konaní až do 22. 12. 2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01. 01. 2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Tiež označil za zrejmé, že rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže dlžník-povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil.
3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 28. 02. 2011. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávnenej, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 845,87 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaný dňa 08. 12. 2010 sp. zn. SR 1840/10, ktorý sa stal právoplatným dňa 27. 12. 2010 a vykonateľným dňa 30. 12. 2010. K žiadosti
doložil zmenku vystavenú povinnou dňa 27. 01. 2010, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú dňa 27. 01. 2010 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie vydal dňa 21. 03. 2011 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 03. 02. 2016 súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 EP. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01. 2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zastavil exekúciu, ktoré rozhodnutie ako vo výroku správne musel odvolací súd potvrdiť, aj keď z iných právnych dôvodov.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
12. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.ňň
19. Podľa 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 01. 2010 a odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že táto zmluva uzatvorená medzi oprávnenou a povinnou je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Námietku oprávnenej uvedenú v odvolaní, že povinná v zmluve o úvere prehlásila, že jej bol úver poskytnutý na účel povolania, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Povinná bola označená v zmluve o úvere ako fyzická osoba dátumom svojho narodenia a adresou trvalého pobytu. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah spod pôsobnosti Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatvárala povinná ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čomu nasvedčuje i samotná výška poskytnutého úveru. Len ťažko možno vôbec uvažovať o tom, že by výška poskytnutého úveru 350 eur mala slúžiť na podnikateľské účely, či rozvoj podnikania. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a rozhodcovský súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na vymedzený účel, v danom prípade na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním - predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle tak oprávnená svoju dôkaznú povinnosť nesplnila, preto odvolací súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávnenej malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Spotrebiteľský charakter zmluvy možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinnú, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak uzavretá zmluva je totožná s tisíckami iných zmlúv známych odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán.
22. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č. 438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie správne zastavil predmetnú exekúciu, avšak mal sa prioritne zaoberať dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Podanie oprávnenej nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016 a exekučnému súdu bolo doručené dňa 03. 02. 2016. Z uvedeného je zrejmé, že toto podanie oprávnenej nebolo doručené exekučnému súdu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od účinnosti zákona, t. j. od 23. 12. 2015, ako doplnené včas. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15. 12. 2015 a vyhlásený dňa 23. 12. 2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23. 12. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní od 23. 12. 2015, teda najneskôr do 22. 01. 2016, pričom oprávnená svoje podanie doručila exekučnému súdu až 03. 02. 2016.
23. V tomto smere na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ / bod 20. a 21. citovaného uznesenia/.
24. Vo svetle uvedeného odvolací súd dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci bol daný dôvod na zastavenie exekúcie bez preskúmavania danej veci v zmysle § 243f Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnená si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Preto zastavenie exekúcie napadnutým uznesením bolo vecne správne, pričom exekučný
súd posudzoval predmetnú vec nad rámec svojich povinností s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
25. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti zastavujúceho výroku napadnutého uznesenia, aj keď z iných právnych dôvodov, preto napadnuté uznesenie v tejto časti v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).