Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-202-2019.pdf
PDF · 120.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: Q. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XX, Z. V., zast. RIBÁR ? PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovanému: S. G., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. XX, C., zast. JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, Lichnerova 72, Bratislava, o zaplatenie 4 000 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 01.03.2019, č.k. 21C/45/2018-102, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í t a k, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 000 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
II. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I) a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100% (výrok II).
2. Súd prvej inštancie právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 35 ods. 1, 2, § 36 ods. 2, § 37 ods. 1, § 50a ods. 1,3, § 51, § 52 ods. 1,3 a 4, § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že vyhodnotil nárok žalobkyne ako nedôvodný, majúc za to, že jej nevznikol nárok na vrátenie rezervačného poplatku ako paušalizovanej náhrady škody, nakoľko tento v súlade s čl. 3 ods. 1a/ a čl. 3 ods. 1c/ Rezervačnej zmluvy pripadol v prospech žalovaného potom, čo žalobkyňa v dohodnutej lehote neuzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. J. E., I.. Č.. XXX/XXX a č. XXX/XXX a porušila tak zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazala. Majúc za to, že predmetná Zmluva o rezervácii nie je zmluvou o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, súd sa bližšie nevysporiadaval s argumentami žalobkyne týkajúcimi sa zániku záväzku žalobkyne povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v dôsledku okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali a ktoré sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná Zmluva o rezervácii zo dňa 03.08.2017 bola stranami sporu uzavretá ako zmluva nepomenovaná, inominátna v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, teda nie podľa § 50a Občianskeho zákonníka ako zmluva o budúcej zmluve. Jej platnosť nerozporovala ani jedna zo sporových strán a zároveň ani súd nezistil, žeby bola uzavretá v rozpore s § 37, § 38, § 39 Občianskeho zákonníka. Z Rezervačnej zmluvy aj s poukazom na § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplývalo, že rezervačná zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá z dôvodu, že žalobkyňa ako záujemkyňa od žalovaného odkúpi špecifikované nehnuteľnosti v kat. úz. J. E. za dohodnutú kúpnu cenu 62 250 eur, preto mala záujem, aby žalovaný po dobu 15 dní od podpisu rezervačnej zmluvy
nepredával predmetné nehnuteľnosti inej osobe okrem žalovanej, teda si rezervovala nehnuteľnosti uhradením rezervačného poplatku 4 000 eur, ktorý žalovanému uhradila dňa 03.08.2017. Poukázal na čl. 3 bod 1a/ rezervačnej zmluvy, kde bolo deklarované právo žalobkyne so žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavrieť a podpísať kúpnu zmluvu o prevode uvedených nehnuteľností do 15 dní po podpise zmluvy na základe písomnej výzvy žalobkyne s tým, že zmluvné strany sa zaviazali vyvinúť maximálne úsilie smerujúce k čo najskoršiemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Ak by táto opcia žalovanou nebola uplatnená a nedošlo by k podpisu kúpnej zmluvy na jej strane, rezervačná zmluva sa mala stať neplatnou bez akýchkoľvek budúcich účinkov okrem dôsledku uvedeného v čl. 3 bod 1c/. Práve v tomto ustanovení sa žalobkyňa zaviazala uzavrieť do 15 dní od podpisu zmluvy so žalovaným kúpnu zmluvu a pre prípad nesplnenia svojho záväzku bolo zmluvnými stranami dohodnuté prepadnutie rezervačného poplatku v prospech žalovaného ako paušálna náhrada škody, t.j. zmluvnej pokuty. Označenie zmluvných strán v Rezervačnej zmluve ako budúci predávajúci a budúci kupujúci, rovnako ako špecifikácia nehnuteľností a dohodnutá kúpna cena vôbec nesvedčilo o tom, žeby predmetná Rezervačná zmluva mala byť zmluvou o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Vôľou sporových strán pri jej uzatváraní bolo bezpochyby uzatvorenie nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predovšetkým rezervovanie nehnuteľností v lehote 15 dní od jej podpisu do uzavretia kúpnej zmluvy s uhradením rezervačného poplatku. Ak by strany zmluvy mali záujem uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve je nepochybné, žeby riadne špecifikovali ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého mala byť zmluva uzavretá. Z obsahu Rezervačnej zmluvy a postupnosti jej ustanovení súd prvej inštancie vyvodil, že touto zmluvou nebolo uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalobkyňa sa slobodne mohla rozhodnúť podpísať Rezervačnú zmluvu, následne uzavrieť so žalovaným alebo neuzavrieť kúpnu zmluvu s dohodnutou sankciou. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že návrh kúpnej zmluvy predložený jej žalovaným neakceptovala, špecifikovala pripomienky k nej z dôvodu nevyváženosti zmluvných strán, čo žalovaný neakceptoval, sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalovaného, že Rezervačnú zmluvu s dohodnutým obsahom zo dňa 03.08.2017 podpisovala slobodne, uvedomujúc si stav nehnuteľností po vykonanej obhliadke a bez špecifikácie záväzkov žalovaného v Rezervačnej zmluve, ktorých nesplnenie by spôsobilo vrátenie rezervačného poplatku žalobkyni. Navyše žalobkyňa napriek jej tvrdeniu, že žalovaný porušil rezervačnú zmluvu, z ktorého dôvodu mu nárok na rezervačný poplatok nepatrí, do dnešného dňa nešpecifikovala ustanovenie Rezervačnej zmluvy, ktoré žalovaný porušil. Mal za to, že účelom rezervačnej zmluvy nebolo riešiť zmluvné podmienky kúpnej zmluvy, majúc za to, že na konkrétne podmienky sa mala žalobkyňa informovať vopred pred podpisom rezervačnej zmluvy, príp. si konkrétne povinnosti a záväzky zmluvných strán pri kúpe predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému tvrdenie žalobkyne o jednostranných nevýhodných podmienkach v návrhu kúpnej zmluvy, pre ktoré zmluvu nepodpísala, posúdil ako irelevantné. K tvrdeniam žalobkyne, že zo správania žalovaného mala za to, že vystupuje pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ a z tohto dôvodu považuje Zmluvu o rezervácii za spotrebiteľskú zmluvu, upriamil pozornosť na to, že z listinných dokladov mal za preukázané, že žalovaný neuzatváral so žalobkyňou predmetnú Rezervačnú zmluvu ako podnikateľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu súd neposudzoval predmetnú Rezervačnú zmluvu zo dňa 03.08.2017 ako zmluvu spotrebiteľskú, nevyhodnocoval ju v rámci neprijateľných zmluvných podmienok v záujme ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, a to výsluch žalobkyne a výsluch navrhnutých C. N. Y. A. I. Ď., ktoré mali potvrdiť komunikáciu so žalovaným ohľadne predaja nehnuteľností, a to z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci považoval takto navrhnuté dôkazy za irelevantné a nadbytočné.
3. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni , ktorá bola v spore neúspešná, nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100%. S tým, že o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac ust. § 365 ods.1 písm. b), e), f) a h) CSP. Mala za to, že súd prvej inštancie zmätočne komparoval obsah zmluvy o rezervácii zo dňa 03.08.2017. Pri interpretácii obsahu zmluvy bolo potrebné vychádzať z celého obsahu zmluvy, pričom upriamil pozornosť na čl. 3 zmluvy, predmetom ktorého je presné pomenovanie záväzku účastníkov zmluvy ako budúceho kupujúceho a budúceho predávajúceho. Účastníci sa tak dohodli, na presnom definovaní predmetu kúpnej zmluvy a ceny predmetu kúpnej zmluvy, pričom sa zároveň zaviazali uzavrieť v dohodnutej dobe kúpnu zmluvu. Obsahom predmetnej zmluvy tak nebol
len žalovaným tvrdený záväzok neponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj a nerokovať s inými o ich predaji. Občiansky zákonník totiž pojem rezervačná zmluva nepozná, preto nie je možné ustáliť všeobecné náležitosti predmetnej zmluvy a zákonný účel predmetnej zmluvy. Z obsahu predmetnej zmluvy nemožno ani ustáliť žeby žalovaný mal nárok na rezervačný poplatok v prípade nevyužitia možnosti kúpiť danú nehnuteľnosť. Žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie sumy 4 000 eur z dôvodu, že po určitú dobu neponúkal nehnuteľnosť na predaj, keďže sankcia prepadnutia rezervačného poplatku je spojená s nesplnením záväzku budúcim kupujúcim uzavrieť v lehote 15 dní po podpise zmluvy s budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu. Z emailovej komunikácie zo strany žalobkyne je zrejmé, že dňa 05.08.2017 jej žalovaný zaslal kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľností. Žalovanému následne oznámila, že predmetná zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú neprijateľné, na zmluvné pripomienky reagoval žalovaný odmietavo, pričom uzavretie zmluvy podmienil bez výlučným akceptovaním zmluvy zo strany budúcej kupujúcej, bez možnosti jej zmeny. Na základe tohto konania žalovaného nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, t.z. zavineným konaním žalovaného, preto mu nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, prepadnutie rezervačného poplatku v sume 4 000 eur. Nakoľko žalovaný žiadal od nej bezpodmienečné uzavretie kúpnej zmluvy so záväzkami nesúvisiacimi s predmetom rezervačnej zmluvy, nebolo objektívne možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby túto kúpnu zmluvu uzavrela( § 50a Občianskeho zákonníka). Aj kedy nedošlo k zániku záväzku spôsobom podľa § 50a Občianskeho zákonníka, prichádzal by do úvahy aplikácie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.z. že žalobkyňa nezavinila porušenie povinností. Namietala, že súd prvej inštancie neaplikoval správne postup podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri interpretácii zmluvy majú vyjadrenia žalovaného, že nechcel uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve len podporný charakter, a môžu mať relevanciu len za predpokladu, že nie sú v rozpore s jednoznačným jazykovým prejavom vyjadreným písomne. Ak súd prvej inštancie zmluvu neposúdil podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka, mal po interpretácii zmluvy vyššie uvedeným spôsobom aplikovať analogiu legis. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav a tento nesprávne právne posúdil, uvedené sa prejavilo aj v naplnení odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Mala za to, že ňou navrhované dôkazy, a to výsluch žalobkyne, výsluch svedkov Martina Nemca a Pavla Ďuriša by prispeli ku skutkovému ustáleniu okolností a vôle zmluvných strán. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel príp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 16.05.2019 a uviedol, že tvrdenia žalobkyne boli v celom rozsahu ním popreté aj s poukazom na príslušné ustanovenia rezervačnej zmluvy a s poukazom na ust. § 51 Občianskeho zákonníka jednak už v odpovedi na výzvu na vrátenie rezervačného poplatku pred začatím súdneho konania a i po začatí súdneho konania v jeho vyjadreniach. Popieral existenciu právneho dôvodu na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 4 000 eur nakoľko preukázal, že podľa rezervačnej zmluvy mu tento poplatok pripadá ako zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvného záväzku žalobkyne uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Účelom rezervačnej zmluvy bolo rezervovať predmet kúpy do dojednanej doby nie riešiť všetky zmluvné podmienky kúpnej zmluvy. Na tieto podmienky bola žalobkyňa oprávnená sa informovať vopred, preto si musela byť vedomá toho, že musí znášať aj dohodnutý dôsledok. Platnosť rezervačnej zmluvy žalobkyňa nenamietala. Dôvody pre ktoré žalobkyňa neuzavrela kúpnu zmluvu sú irelevantné. Pričom rezervačná zmluva neobsahovala žiadne výnimky, pre ktoré by žalobkyňa mohla mať nárok na vrátenie rezervačného poplatku. Vzhľadom k uvedenému žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
6. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP, majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili.
7. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 CSP sa vyjadril žalovaný a uviedol, že rezervačná zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 34 Občianskeho zákonníka, preto rezervačný poplatok vo výške 4 000 eur, nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť z rezervačnej zmluvy, preto jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Nakoľko existuje právny dôvod
- rezervačná zmluva, ktorej neplatnosť nebola žalobkyňou namietnutá, nejde ani o plnenie, kde by právny dôvod odpadol ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nie je daná povinnosť žalovaného vydať žalobkyni rezervačný poplatok, nakoľko zmluvná pokuta mu pripadá v zmysle ust. rezervačnej zmluvy. Rezervačný poplatok nemožno posúdiť ani ako preddavok kúpnej zmluvy, nakoľko nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Nie je ani v omeškaní s plnením dlhu, nakoľko mu rezervačný poplatok patrí ako zmluvná odmena. Neuznáva tak nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania
a ani mu nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa uplatňuje nárok na úroky z omeškania od 19.08.2017 a vo výške 5% ročne.
8. Na výzvu odvolacieho súdu sa vyjadrila aj žalobkyňa a uviedla, že z formulácie čl. 2 v spojení s článkom 3 bodom 2 Rezervačnej zmluvy, je nepochybné, že plnenie bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpnou zmluvou. Pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila. Mala za to, že žalovaný sa na jej úkor obohatil, nakoľko po uzavretí rezervačnej zmluvy jej zaslal návrh kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti uvedené v rezervačnej zmluve a následku mu oznámila zmluvné pripomienky, pričom žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy podmienil bezvýhradným akceptovaním kúpnej zmluvy. Žalovaný tak odmietol uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu, čo bolo dôvodom toho, že kúpnu zmluvu nepodpísala. Preto z jej strany nedošlo k zavinenému konaniu, preto ani od nej nemožno požadovať rezervačný poplatok. Ňou uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku poskytnutého so zamýšľanou kúpou nehnuteľnosti, ktorá sa nerealizovala bez jej zavinenia, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z hľadiska okamihu rozsahu vydania obohatenia je rozhodujúce kedy žalovaný odmietol uzatvoriť kúpnu zmluvu s dôvodnými obsahovými výhradami žalobkyne, resp. uplynutím doby stanovenej v čl. 3 bod 1.c rezervačnej zmluvy, t.j. najneskôr 19.08.2017, preto od tohto okamihu je žalovaný v omeškaní.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP). Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil odvolacie pojednávanie na deň 04.05.2022, kedy po vyhodnotení skutočností uvádzanými stranami sporu dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Na odvolacom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 04.05.2022 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to Zmluvou o rezervácii zo dňa 03.08.2017, návrhom Kúpnej zmluvy, predžalobnou výzvou zo dňa 02.10.2017, odpoveďou na predžalobnú výzvu zo dňa 22.11.2017 a emailovou komunikáciou medzi stranami, ktoré neboli stranami spochybnené, ich obsah im bol známy, nakoľko boli s nimi v priebehu konania oboznámené.
10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. Vo vzťahu k odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Zároveň odvolateľka uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Odvolaciu argumentáciu odvolateľka založila na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci aplikoval ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Základným a určujúcim výkladovým pravidlom pre všetky vzťahy je výklade v súlade s Ústavou SR, a to aby výklad zodpovedal vôli konajúcej osoby. Sporná rezervačná zmluva je vzhľadom na povahu zmluvných strán a jej predmet (obsah práv a povinností strán, ktoré upravuje) nepomenovanou zmluvou, ktorá sa riadi ustanovením § 51 Občianskeho zákonníka. Aj takáto zmluva podlieha výkladovým pravidlám upraveným najmä v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že pre posúdenie žalovaného nároku je rozhodujúci výklad nielen podľa jazykového vyjadrenia slov použitých v rezervačnej zmluve, ale najmä tiež podľa vôle zmluvných strán. Preto pri interpretácii obsahu zmluvy bolo potrebné vychádzať z celého obsahu zmluvy, z ktorej vyplýva, že predmetom zmluvy je nehnuteľnosť - parcela registra „C“ č. XXX/XXX ostatné plochy o výmere 576 m2 a parcela registra „C“ č. XXX/XXX ostatné plochy o výmere 549 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. J. E., vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Senec vo výlučnom vlastníctve žalovaného (čl. 1 zmluvy), ktorej kúpna cena je dohodnutá v sume 65 250 eur (čl. 2 zmluvy), na ktorý nadväzuje záväzok budúceho predávajúceho (žalovaného) po splnení podmienok zmluvy a povinností budúceho kupujúceho (žalobkyne) uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude pozemok uvedený v čl. I tejto zmluvy (čl. 3 bod 1.a zmluvy). Z listinných dôkazov vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti súvisiace so záujmom žalobkyne a žalovaného o uskutočnenie prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný ako ich vlastník prejavil ochotu odo dňa účinnosti zmluvy do podpísania kúpnej zmluvy, tento nepredať žiadnej inej tretej osobe, než žalobkyni, ktorá za rezerváciu zaplatila rezervačný poplatok a záväzok žalobkyne v lehote 15 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy uzavrieť so žalovaným ako budúcim predávajúcim kúpnu zmluvu. Žalobkyňa sa za túto výhradnú rezerváciu zaviazala uhradiť žalovanému rezervačný poplatok „podľa tejto zmluvy“ (bod 2, 2a). Právna povaha rezervačného poplatku upraveného v rezervačnej zmluve je prima facie nejasná. Z bodu 2 zmluvy možno vyvodiť viaceré súvislosti, ktoré napomáhajú pri určení účelu rezervačného poplatku a v nadväznosti na to aj jeho právneho režimu. Odvolací súd pri posudzovaní právnej povahy „rezervačného poplatku“ ( bod 2a čl. 3 rezervačnej zmluvy) vzal do pozornosti predovšetkým čl. 3 bod 2b rezervačnej zmluvy...“druhú časť kúpnej ceny vo výške 61 250 eur (slovom šesťdesitjedentisíc dvestopäťdesiat EUR) zaplatí kupujúci predávajúcemu ....“ ako i znenie čl. 3 návrhu Kúpnej zmluvy „Predávajúci a kupujúci dohodli kúpnu cenu za vyššie uvedený predmet kúpy vo výške 65 250,-Eur. Kupujúci pred podpisom tejto zmluvy zložil k rukám predávajúceho pri podpise rezervačnej zmluvy dňa 03.08.2017 zálohu 4.000,-EUR, ktorá sa započíta do kúpnej ceny. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 61.250,€, ktorú kupujúci zaplatí predávajúcemu....“, majúc za to, že z citovaných článkov možno nepochybne vyvodiť, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy sa rezervačný poplatok v celej výške započíta na kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti. Odvolací súd zastáva názor, že keďže zmluvy sa uzatvárajú preto, aby sa plnili, a nie aby sa porušovali, zjavne bolo prvoradým cieľom zmluvných strán dosiahnuť uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobkyňu. Najdôležitejším účelom rezervačného poplatku tak podľa názoru odvolacieho súdu tak nemôže byť ten, ktorý by na prvý pohľad vyplýval z izolovaného výkladu čl. 3 bod 1.c, ale ten, ktorý je zrejmý z čl. 3 bod 2.a a bod 2.b Rezervačný poplatok, podľa ktorých tento rezervačný poplatok mal podľa tohto ustanovenia plniť nepochybne uhradzovaciu funkciu v súvislosti s kúpnou cenou za dotknuté nehnuteľnosti, pretože sa mal započítať na kúpnu cenu dohodnutú v čl. 2 rezervačnej zmluvy. Vôľou zmluvných strán podľa názoru odvolacieho súdu bolo, aby sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam na žalobkyňu. Tento cieľ spolu s vyššie citovanými ustanoveniami rezervačnej zmluvy upravujúcimi rezervačný poplatok dostatočným spôsobom ozrejmuje účel rezervačného poplatku, ktorý treba preto považovať za preddavok na kúpnu cenu za dotknuté nehnuteľnosti podľa § 498 Občianskeho
zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964>. Odvolací súd tak nenachádza žiadne zmysluplné vysvetlenie pre vyhodnotenie rezervačného poplatku inak, ako preddavku na kúpnu cenu za dotknuté nehnuteľnosti podľa § 498 Občianskeho zákonníka. Odvolacím súdom presadzované právne posúdenie uprednostňuje aj ustálená judikatúra (R 27/2002), ktorá nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, považuje za nárok z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ totiž pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy (v danom prípade časť budúcej kúpnej ceny), je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok, t. j. za splátku na dohodnuté budúce plnenie. Podstatné je, že plnenie bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou, teda tak, ako to bolo aj v prejednávanej veci, čo podčiarkuje nielen čl. 3 bod 2 rezervačnej zmluvy. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má potom ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe ktorého bol preddavok na budúcu kúpu prijatý, odpadol. Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, preddavok sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda keď sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Odvolací súd uzatvára, že ak sa kúpna zmluva v dohodnutej lehote neuzatvorila, odpadol dôvod na to, aby žalovaný mal pri sebe rezervačný poplatok, ktorý treba považovať za preddavok na kúpnu cenu za dotknuté nehnuteľnosti podľa § 498 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-40/1964>. Ak teda dôvod, pre ktorý žalovaný toto plnenie (preddavok) prijal, neskôr odpadol, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo, z hľadiska hmotného práva to je žalovaný, kto sa bezdôvodne obohatil a kto má preto podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť vydať toto plnenie. Musí ho pritom vydať žalobkyni, pretože na jej úkor sa bezdôvodné obohatenie získalo (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
19. V súlade so zásadou iura novit curia sa odvolací súd zaoberal posúdením rezervačného poplatku aj ako zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zabezpečujúcej porušenie zmluvnej povinnosti žalobkyne ako kupujúcej. I takémuto poňatiu nasvedčuje znenie čl. 3 bod 1.c rezervačnej zmluvy, ktorý rieši prípad, že ak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v lehote 15 dní po podpise rezervačnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane kupujúcej, prepadne rezervačný poplatok vo výške 4 000 eur v prospech predávajúceho. Pokiaľ účastník zmluvy uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka, musí nielen preukázať platné dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikne voči tomu účastníkovi zmluvy, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej bola platne dohodnutá zmluvná pokuta, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať tú skutočnosť, že účastník porušil zmluvnú povinnosť, zaťažuje toho účastníka zmluvy, ktorý tvrdí, že druhý účastník zmluvy zmluvnú povinnosť porušil a pre tento prípad uplatňuje dohodnutú zmluvnú pokutu. Odvolací súd na základe zopakovaného dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami nenastala z dôvodov na strane žalobkyne ako kupujúcej. Z emailovej komunikácie medzi stranami odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 05.08.2017 zaslal žalobkyni návrh Kúpnej zmluvy. Žalobkyňa sa k návrhu Kúpnej zmluvy vyjadrila dňa 07.08.2017, pričom namietala len znenie čl. 4 Kúpnej zmluvy, ktoré obsahovalo dojednania priamo nesúvisiace s predmetom kúpy, ktorými sa ukladalo žalobkyni napr. vybudovanie vjazdu, vybudovanie chodníka, vyhotovenie minimálne dvoch parkovacích státí, za porušenie ktorých hrozila žalobkyni sankcia formou zmluvnej pokuty, avšak nenamietala predmet zmluvy ani kúpnu cenu, tak ako boli uvedené v čl. 1 a čl. 2 rezervačnej zmluvy a prejavila záujem v rozsahu podmienok dohodnutých v rezervačnej zmluve, kúpnu zmluvu uzavrieť. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa až následne prejavila požiadavky na obsah kúpnej zmluvy, majúc za to, že ním predložený návrh Kúpnej zmluvy je obvyklým a žalobkyňa mala vedomosť v akom stave pozemok kupuje, neboli v konaní preukázané. Vzhliadnuc tak na vyššie uvedené ako i na znenie čl. 3 bod 1c rezervačnej zmluvy, v ktorom sa žalovaný (budúci predávajúci) zaviazal uzavrieť po splnení podmienok tejto zmluvy a povinnosti budúceho kupujúceho kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok uvedený v čl. 1 tejto zmluvy, nemožno vyvodiť, že by z dôvodu porušenia povinnosti na strany žalobkyne nedošlo k uzavretiu zmluvy, keďže táto mala v čase uzavretia rezervačnej zmluvy vedomosť len o predmete kúpy a kúpnej cene a všetky ďalšie povinnosti žalobkyni boli definované až v návrhu Kúpnej zmluvy. Nakoľko tak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať tú skutočnosť, že žalobkyňa porušila
zmluvnú povinnosť uzavrieť Kúpnu zmluvu, nevznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a preto mu vzniká povinnosť prijaté plnenie žalobkyni vydať.
20. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Čo sa týka nároku žalobkyne na úrok z omeškania, žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 19.08.2017 do zaplatenia. Pretože splatnosť tohto dlhu nebola zmluvne dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, bol žalovaný povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa ako veriteľ požiadala (§ 563 Občianskeho zákonníka). Za výzvu na plnenie nemožno považovať odkaz na čl. 2 bod 1c Rezervačnej zmluvy. Vychádzajúc z toho, že žalovaný listom zo dňa 22.11.2017 reagoval na výzvu žalobkyne zo dňa 02.10.2017 a nebolo preukázané doručenie tejto výzvy žalovanému, možno ustáliť, že výzvy bola doručená žalovanému najneskôr dňa 22.11.2017, kedy žalovaný na výzvu žalobkyne písomne reagoval. Stanovaná lehota 5 dní na vrátenie sumy 4000 eur, tak žalovanému začala plynúť najskôr od 23.11.2017 a uplynula dňom 27.11.2017. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj dlh v určenej lehote neuhradil, dostal sa dňom 28.11.2017 do omeškania, preto má žalobkyňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4000 eur od 28.11.2017 do zaplatenia a vo zvyšku (úrokoch z omeškania zo sumy 4 000 eur od 19.08.2017 do 27.11.2017) posúdil odvolací súd nárok žalobkyne ako nedôvodný.
22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 000 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa mala v časti istiny v konaní plný úspech a neúspech mala len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, odvolací súd ustálil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).