Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P.E.M., s.r.o., Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 591 931, zast. JUDr. Katarína Čechová, advokátka, advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 48.988,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -614 zo dňa 23.6.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -639 zo dňa 15.3.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -614 zo dňa 23.6.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -639 zo dňa 15.3.2021 v napadnutej časti II. výroku p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom konanie v časti o zaplatenie 30.575,06 eur zastavil. II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,82 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. IV. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , čl. 8, , , veta prvá, , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom č.k. -537 zo dňa 28.11.2017 súd pripustil zmenu žaloby a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -602 zo dňa 30.01.2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -537 zo dňa 28.11.2017 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.06.2020, na ktorom upriamil pozornosť na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobca na pojednávaní konštatoval, že nemá v zásade čo dodať, predložil súdu len rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 10.12.2019 č.k. -336, v ktorom súd rovnako vyložil pojem získateľská provízia (ďalej aj „ZP“) tak, že ten subsumuje pod seba pojem prvej a následnej provízie, ako bolo vyjadrené už aj v inom predloženom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo 07.12.2016 č.k. -177. Naopak, žalovaný sa pridržal doterajších prednesov a vyjadrení, poukázal na zrušujúce rozhodnutie krajského súdu a na argumentáciu prezentovanú v odvolaní. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Súd už pred prvým rozsudkom vo veci vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj vypočutím svedka, pričom na pojednávaní 23.06.2020, po rozhodnutí krajského súdu, súd opätovne oboznámil všetky listinné dôkazy a najmä rozhodnutie odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca podaním zo 04.12.2013 vzal žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 30.575,06 eur v zmysle späť a zároveň uznal, že suma poistného zo zmlúv povinného zmluvného poistenia sprostredkovaných v roku 2010 nezakladá nárok žalobcu na dodatočnú províziu vo výške 5 % tak, ako si ho z dôvodu administratívnej chyby uplatnil v žalobnom návrhu. Zotrval na svojom nároku vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia. Späťvzatie zopakoval na pojednávaní 18.09.2015. Vzhľadom na to, že žalobca žalobu v citovanej časti (30.575,06 eur) vzal späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle §, 145 ods. 2 a aj bez súhlasu žalovaného. Súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že 14.04.2020 uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FC16 (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. V zmysle Zmluvy (čl. X), ako aj následne uzatvorených Dodatku č. 1 k Zmluve (z 30.04.2001), Dodatku k mandátnej zmluve (z 01.10.2003) a Prísľubu výšky provízie (z 01.10.2003) mal žalobca nárok na províziu za dojednané poistenie, pričom jeho nárok vznikal po zaplatení príslušnej splátky poistného. V citovaných dokumentoch boli špecifikované presné výšky, resp. percentuálne vyjadrenia provízií za sprostredkovanie vo vzťahu k uzavretým hodnotám poistení, ktoré medzi stranami rovnako neboli sporné. Podpísaním Prísľubu výšky provízie (ďalej aj „Prísľub“) sa zmluvné strany dohodli na novej úprave sadzieb provízií odlišne od Prílohy č. 1 Zmluvy. Podľa bodu 4. Prísľubu žalobcov nárok na províziu za uzatvorené majetkové poistné zmluvy, s výnimkou produktov uvedených v bodoch 1. - 3. Prísľubu závisí od objemu celkového ročného sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15 %, pričom výška provízie sa postupne zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného nad 30 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 21 %. Za kalendárny rok 2010 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Rovnako v uvedenom roku žalobca uzatvoril zmluvy na povinné zmluvné poistenie s objemom sprostredkovaného poistného nad 10 mil. Sk, avšak zo strany žalovaného došlo k vyplateniu iba základnej provízie. Uvedené skutočnosti potvrdil aj žalovaný, pričom základom a de facto jediným sporom medzi stranami je výklad pojmu/výrazu „Získateľská provízia“. Žalobca ani žalovaný nepopierali, že v bežnej praxi používali pojmy „prvá“ a „následná“ provízia a že za nové zmluvy uzatvorené v určitom roku býva vyplácaná tzv. „prvá“ provízia a za existujúce zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, z ktorých poisťovňa naďalej prijíma pravidelné poistné plnenie býva vyplácaná tzv. „následná“ provízia. Žalobca, ako „získateľ poistenia“ tvrdil, že zahŕňa tak prvú províziu ako aj následnú províziu za sprostredkovanie poistenia. Žalovaný namietal, že za možno považovať len „prvú“ províziu za prvý rok sprostredkovaného poistenia konkrétneho klienta, pričom za ďalšie trvanie poistenia patrí sprostredkovateľovi už len „následná“ provízia, z ktorého dôvodu žalobcovi nevyplatil provízie v rozsahu, ako požadoval. Výška provízií, ktoré v spore žalobca žiadal doplatiť, po späťvzatí časti žaloby (v rozsahu 30.575,06 eur), predstavovala sumu 18.413,85 eur. Keďže žalovaný nenamietal samotnú výšku „doplatku“ provízií (resp. nevyplatených provízií), túto hodnotu považoval súd za nespornú. Žalovaný opakovane namietal výklad pojmu , a preto tvrdil, že žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie žiadaných provízií, resp. ich doplatkov.

Súd k otázke výkladu pojmu „získateľská provízia“ primárne odkázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 08.09.2014 č.k. -146 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 07.12.2016 č.k. -177, právoplatným 16.02.2017, predmetom ktorého konania bol identický spor (totožná Zmluva o sprostredkovaní), medzi rovnakými procesnými stranami, kde práve bola riešená otázka výkladu pojmu , pričom jediným rozdielom bolo obdobie, za ktoré žalobca žiadal priznať finančné plnenie. V citovanej veci súdy žalobe v celom rozsahu vyhoveli, pričom žalovaný podal aj dovolanie, ktoré však Najvyšší súd SR odmietol (uznesenie z 13.02.2018 sp. zn. ), čím bol žalovaný plne neúspešný. Ďalej súd poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 28.11.2017, č.k. -270 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 10.12.2019 sp. zn. v rovnako obdobnej veci. Súd sa s právnym názorom prezentovaným v predmetných rozhodnutiach ohľadne výkladu pojmu plne stotožnil a ďalej na ne odkázal. Súdy sa v tejto veci priklonili k výkladu v prospech žalobcu, teda, že zahŕňa pojem prvá provízia ako aj následná provízia. Rozhodnutia iných súdov (ani odvolacích) nie sú síce záväzné, je však z hľadiska právnej istoty žiaduce, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako. V tejto súvislosti súd poukázal na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR zo 14.09.2006 sp. zn. . Súd doplnil, že v Prílohe č. 1 Zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale pre jednotlivé druhy produktov je dohodnutá iba jedna sadzba poistného, ktorá sa uplatňovala na výpočet provízie tak z nových, ako aj starých zmlúv, ak príslušné splátky spadajú do obdobia po účinnosti Prílohy č. 1 Zmluvy. Je nesporné, že sporové strany si províziu dohodli v písomne uzatvorenej zmluve, pričom Zmluva o sprostredkovaní neobsahuje delenie provízie na získateľskú a následnú a pojem získateľská sa vyskytuje iba na prvej strane zmluvy v súvislosti s číslom zmluvy „Získateľské číslo: 101FC16“. Z prílohy č. 1 vyplýva, že jedine pri produktoch špecifikovaných v prílohe - sadzby pre neživotné poistenie sú bez nároku na následnú províziu. Z Prísľubu výšky provízie, ktorý obsahuje prísľub na odchylné vyplácanie provízie nevyplýva rozlišovanie provízie na získateľskú a následnú, resp. prvoročnú a ostatné. Pojem je potrené vykladať v zmysle listinných dôkazov ako aj praxe, ktorú mali strany medzi sebou zaužívanú. Keďže podľa žalovaného výklad pojmu treba vykladať len ako prvoročnú províziu, poukázal na výkladové pravidlá ustanovené v . Ak prejav vôle nie je celkom určitý, je namieste požitie týchto interpretačných pravidiel. Z odseku 4 citovaného ustanovenia vyplýva, že ak výraz pripúšťa rôzny výklad, treba ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Je nesporné, že návrh zmluvy pripravoval žalovaný, pričom Zmluva nerozlišovala medzi províziami a napriek predchádzajúcej praxi vyložil pojem ako nárok na prvoročnú províziu. Podľa súdu je potrebné rôzny výklad prikladať na ťarchu žalovaného. Vo vzťahu k samotnej priznanej sume súd konštatoval, že jej výšku (resp. výpočet) žalovaný v priebehu konania nenamietal, popieral celkový nárok na doplatenie provízií (s ktorou argumentáciou sa súd nestotožnil), a preto ju súd nepovažoval za spornú a v uplatnenom rozsahu (po späťvzatí) ju žalobcovi priznal. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca si uplatnil úroky vo výške 13,68 % ročne (o 1 % viac ako priemerná úroková sadzba za mesiac apríl 2000 /dátum uzavretia Zmluvy o sprostredkovaní/ podľa NBS - 12,68 %) z priznanej sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 (deň po schválení návrhu na vyplatenie dodatkovej provízie žalovaným) do zaplatenia. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v plnej výške dôvodný (po čiastočnom späťvzatí, resp. zastavení konania v časti), keď žalobca preukázal tak právny základ nároku ako aj jeho výšku, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.413,85 eur s príslušenstvom. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 24,82 % (rozdiel medzi úspechom žalovaného: 62,41 % a neúspechom žalovaného: 37,59 %). Zároveň súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko v konaní pred krajským súdom bol na základe ním podaného odvolania plne úspešný (vec bola zrušená a vrátená).

2. Opravným uznesením sp. zn. zo dňa 15.03.2021 súd opravil záhlavie rozsudku č.k. -414 z 23.06.2020 v časti nesprávneho označenia právneho zástupcu žalobcu tak, že namiesto právneho zástupcu žalobcu: JUDr. Katarína Čechová, advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS, Štúrova 4, 81102 Bratislava, má byť uvedený právny zástupca žalobcu: „JUDr. Katarína Čechová, advokátka, advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129.“

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to v časti výroku II. výroku, pričom uviedol, že nepodáva odvolanie proti rozsudku v časti výrokov I., III. a IV.. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal ústavnú nekonformnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný a právne názory vyslovené súdom prvej inštancie za ústavne nekonformné. Zastával názor, že dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu rozsudku sú svojvoľným výkladom legislatívnych ustanovení a zmluvných dojednaní. Mal za to, že súd vyslovil v rozsudku právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne odôvodnil. Poukázal na to, že medzi stranami v priebehu konania sporný výklad pojmu „získateľská provízia“ (ďalej aj „ZP“). Žalovaný tvrdil, že vzhľadom na samotný pojem, ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca logicky za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca „následná provízia“ (ďalej aj „NP“), predstavujúca odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť v zmysle Zmluvy a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „“). Žalobca naopak tvrdil, že medzi stranami sporu nie je žiadnym spôsobom osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale je dohodnutá len jedna sadzba poistného, čo si súd osvojil. Žalovaný považoval takýto záver za nesprávny a nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave, v rámci obchodných zvyklostí v oblasti poisťovníctva ako takého, ako ani v opatreniach NBS ako orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ktoré sú pre žalovaného záväzné. Pre objasnenie a potvrdenie uvedených skutočností prezentovaných žalovaným, uviedol nasledovné zhrnutie. sa rozumie výlučne provízia patriaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy. Po prvom roku trvania poistenia sa následne sprostredkovateľom vypláca NP, o.i. za vyvíjanie činností súvisiacich s „udržaním“ klienta a správou poistných zmlúv, v zmysle Zmluvy a . Správnosť takéhoto nahliadania a praxe je podporená aj samotnou NBS, ktorá na vyžiadanie zo strany okresného súdu v rámci obdobného konania vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 19.06.2016 uvádza: „Prvoročné provízie predstavujú náklady na provízie (...) priznané za príslušné účtovné obdobie zo zaplateného poistného za prvý rok poistenia. Ostatné provízie sú náklady na provízie (...) priznané za príslušné účtovné obdobie z následného poistného, iného ako poistné za prvý rok poistenia. Iné členenie/definície provízií Národná banka Slovenska ani platná legislatíva nemá.“. S uvedeným stanoviskom sa súd žiadnym spôsobom bližšie nezaoberal a ani sa s ním nevysporiadal. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva a je potvrdený záver o tom, že v žiadnom prípade nemožno stotožňovať a NP, kde predstavuje prvoročnú províziu v zmysle vyjadrenia NBS, a NP predstavuje ostatné provízie v ďalších rokoch trvania poistenia. Podľa žalovaného je potom rozhodné, že pre určenie objemu relevantného sprostredkovaného celoročného poistenia v tom-ktorom roku, je v súlade so Zmluvou a Prísľubom, za účelom stanovenia percentuálnej sadzby za konkrétny rok nevyhnutné, tento celkový objem „očistiť“ o výšku provízií, predstavujúcich NP z poistných zmlúv uzavretých v predošlých rokoch. Aplikáciou uvedeného na uplatňovaný nárok žalobcu potom vyplýva, že zo strany prvoinštančného súdu malo dôjsť ku skúmaniu uplatneného nároku žalobcu, a to do otázky v akom rozsahu predmetný nárok tvorí a NP, t.j. prvoročná a ostatná provízia, nakoľko v zmysle Prísľubu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi prináleží len nárok na . S uvedeným sa však súd podľa názoru žalovaného uspokojujúco a presvedčivo nevysporiadal. Pri zdôvodnení vydaného rozsudku sa súd obmedzil na konštatovanie o prijatých záveroch, bez potreby posúdenia a hlbšieho skúmania vyššie uvádzaných skutočností a ich aplikácie na predmetné súdne konanie, alternatívne uvedenie riadneho zdôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie, týkajúceho sa uvádzanej argumentácie, de facto odkazovaním na iné konania vedené v obdobných veciach medzi stranami sporu. Tvrdil, že potreba uvedenia riadneho zdôvodnenia nezohľadnenia vyššie uvádzanej argumentácie prezentovanej žalovaným zo strany súdu priamo vyplývala zo skutočnosti, že v predmetnom konaní išlo o argument, ktorý bol pre vec rozhodujúci, a preto sa vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento argument. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.10.2020. Poukázal na skutočnosť, že vo Vyjadrení NBS sa používajú pojmy „prvoročná provízia“ a „ostatné provízie“ a nie pojmy „získateľská provízia“ a „následná provízia“, ktoré vo svojej argumentácii používa žalovaný. Túto

skutočnosť nespochybňuje ani samotný žalovaný, avšak v konaní ako aj v odvolaní bez akejkoľvek opory v (i) zmluvných dokumentoch uzatvorených medzi stranami a vykonaných ako dôkazy v konaní, (ii) samotnom Vyjadrení NBS alebo (iii) právnych predpisoch, tvrdí, že definíciu a výklad pojmu „prvoročná provízia“ a „ostatné provízie“ je nutné terminologicky stotožniť a aplikovať na pojmy „získateľská provízia“ a „následná provízia“. Toto svoje tvrdenie však ničím nepodložil. Naopak, súd v napadnutom rozsudku jasne uviedol z akých dôkazov pri výklade pojmu „získateľská provízia“ vychádzal a ako ich v kontexte celej situácie zistenej na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil. Z napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd zohľadnil aj Vyjadrenie NBS a vyvodil z neho závery (body 10., 11. a 12. rozsudku) a pri rozhodovaní vychádzal zo znenia zmluvných dokumentov uzatvorených medzi stranami sporu (ktorých znenie navrhol žalovaný a je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného) a zo zaužívanej niekoľkoročnej praxe pokiaľ ide o počítanie výšky dodatkovej provízie, ktorá nebola do roku 2007 spochybňovaná ani žalovaným (viď. bod 13. rozsudku). Je nepochybné, že pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo potrebné vysporiadať sa výkladom pojmu „získateľská provízia“, pričom toto prvostupňový súd jednoznačne vykonal, pričom jasne špecifikoval dôkazy, z ktorých pri výklade tohto pojmu vychádzal a aj ako ich posúdil. Relevancia jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie vo veci nevyplýva z tvrdenia strany, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, ale z obsahu/povahy samotného dôkazu a jeho vzťahu k veci, t.j. tvrdenie žalovaného o tom, že Vyjadrenie NBS je zásadného významu pre rozhodnutie vo veci - a to napriek tomu, že používa úplne iné pojmy, aké bolo potrebné vo veci posúdiť - teda samo osebe nezakladá povinnosť prvostupňového súdu osobitne sa venovať tomuto dôkazu. Dal do pozornosti, že aktuálne už v dvoch konaniach v skutkovo a právne identickej veci (provízie za rok 2007 a za rok 2009) súdy právoplatne rozhodli v prospech žalobcu a dospeli k rovnakému výkladu rozhodných pojmov ako prvostupňový súd v tomto konaní. Je teda nepochybné, že k rovnakým záverom ako prvostupňový súd dospeli súdy už v dvoch ďalších konaniach o skutkovo a právne identických veciach, v oboch prípadoch potvrdených aj v odvolacom konaní a v jednom aj v dovolacom konaní, pričom žalovaný tento záver odmieta prijať a splniť si svoje povinnosti voči žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok sp. zn. zo dňa 23.06.2020 v znení opravného uznesenia sp. zn. zo dňa 15.03.2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 23.06.2020 v znení opravného uznesenia sp. zn. zo dňa 15.03.2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.04.2000 bola medzi sporovými stranami uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní č. 101FC16, v znení dodatku zo dňa 30.04.2001 a dodatku zo dňa 01.10.2003, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. Dňa 01.10.2003 bol medzi

žalobcom a žalovaným podpísaný Prísľub výšky provízie, ktorým žalovaný dal prísľub, že žalobcovi vyplatí získateľskú províziu odchylne od Prílohy č. 1 sprostredkovateľskej zmluvy. V bode 4. Prísľubu výšky provízie sa uvádza, že za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia (vrátane poistenia prepravy a poistenia súboru motorových vozidiel) sa upravuje výška provízie podľa výšky sprostredkovaného celkového poistného nasledovne: do 10 mil. Sk - provízia 15 % nad 10 mil. Sk - provízia 17 % nad 15 mil. Sk - provízia 18 % nad 20 mil. Sk - provízia 20 % nad 30 mil. Sk - provízia 21 % s tým, že tento prísľub sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy uzatvorené od 01.10.2003 a na už zrealizované poistné zmluvy, u ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10.2003 (toto sa nevzťahuje na splátky, ktoré mal poistený zaplatiť pred uvedeným dátumom a je v omeškaní s poukázaním platby). Za kalendárny rok 2010 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Rovnako v uvedenom roku žalobca uzatvoril zmluvy na povinné zmluvné poistenie s objemom sprostredkovaného poistného nad 10 mil. Sk, avšak zo strany žalovaného došlo k vyplateniu iba základnej provízie. Výška provízií, ktoré v spore žalobca žiadal doplatiť, po späťvzatí časti žaloby (v rozsahu 30.575,06 eur), predstavovala sumu 18.413,85 eur.

11. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie 30.575,06 eur zastavil, II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia, pričom III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,82 % a zároveň IV. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol v časti výroku II. odvolaním namietajúc odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , .

12. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd vykonal správne výklad pojmu „získateľská provízia“, keďže v konaní bol tento výklad sporný a podľa žalovaného vzhľadom na samotný pojem ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, získateľská provízia predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca následná provízia, predstavujúca odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní a ustanovenia o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Žalobca naopak tvrdil, že získateľská provízia zahŕňa tak prvú províziu ako aj následnú províziu za sprostredkovanie poistenia.

13. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

14. Podľa , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

15. Podľa veta prvá , sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.

16. Podľa ,

(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

17. Záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa za odplatu. Provízia sprostredkovateľa určená v zmluve zakladá právo sprostredkovateľa na províziu v dohodnutej výške.

18. má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej bol určený. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolnosti, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade sa prihliada aj na doterajšiu prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a na následné správanie strán.

19. Súd prvej inštancie sa priklonil k výkladu žalobcu, v zmysle ktorého v Prílohe č. 1 Zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale pre jednotlivé druhy produktov je dohodnutá iba jedna sadzba poistného, ktorá sa uplatňovala na výpočet provízie tak z nových, ako aj starých zmlúv, ak príslušné splátky spadajú do obdobia po účinnosti Prílohy č. 1 Zmluvy. Uvedený záver považuje odvolací súd za správny. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na zvyklosti v poisťovníctve, ako aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) zo dňa 19.06.2016, je potrebné v tomto prípade vykladať pojem získateľská provízia ako prvoročná provízia. Je nesporné, že sporové strany si províziu dohodli v písomne uzatvorenej zmluve, pričom pri výklade tohto výrazu konajúci súd správne poukázal aj na to, že pojem „získateľský“ je v Zmluve o sprostredkovaní použitý výlučne na prvej strane Zmluvy o sprostredkovaní ako tzv. získateľské číslo žalobcu, pod ktorým je u žalovaného evidovaný, pričom ako vyplýva zo znenia zmluvy sa provízia ani pri jednom produkte nedelí na získateľskú a následnú, jedine určité produkty špecifikované v Prílohe č. 1 - sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na následnú províziu. Z Prísľubu výšky provízie, ktorý obsahuje prísľub na odchylné vyplácanie provízie nevyplýva rozlišovanie provízie na získateľskú a následnú, resp. prvoročnú a ostatné. Súd správne uviedol, že pojem získateľská provízia je potrené vykladať v zmysle listinných dôkazov ako aj praxe, ktorú mali strany medzi sebou zaužívanú. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého pojem získateľská provízia treba vykladať len ako prvoročnú províziu, odvolací súd poukazuje na výkladové pravidlá uvedené v ustanovení , ktorých použitie je na mieste ak prejav vôle nie je celkom určitý. Z odseku 4 daného ustanovenia vyplýva, že ak výraz pripúšťa rôzny výklad, treba ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Podľa názoru odvolacieho súdu, nakoľko návrh Prísľubu vyhotovil žalovaný, pričom tento výraz nedefinoval, a medzi stranami sú pochybnosti, je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že zaužívaná viacročná prax medzi stranami svedčí výkladu žalobcu, preto súd postupoval správne, keď sa pri výklade výrazu „získateľská“ provízia priklonil k výkladu prezentovanému žalobcom.

20. Pokiaľ ide o vyjadrenie NBS, je potrebné vziať do úvahy, že ide o vyjadrenie, v ktorom sa uvádza, čo sú prvoročné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie, čo sú ostatné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie. Toto vyjadrenie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, keďže strany sporu mali zmluvne upravenú províziu, pričom uvedené rozlíšenie zmluva neobsahuje. Keďže strany sporu použili iný pojem, ktorý pripúšťal rôzny výklad, boli uplatnené citované výkladové pravidlá. Odvolací súd preto nepovažuje predmetné vyjadrenie NBS za majúce rozhodujúci význam pre rozhodnutie v tomto konaní, a teda súd nepochybil, keď sa uvedeným dôkazom bližšie nezaoberal.

21. Odvolací súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že v skutkovo a právne identickej veci bolo už na Okresnom súde Bratislava I rozsudkom č.k. -146 zo dňa 08.09.2014 rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -177 zo dňa 07.12.2016. Krajský súd sa v tejto veci priklonil k takému výkladu, ako súd prvej inštancie v posudzovanej veci. V ďalšej obdobnej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -336 zo dňa 10.12.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -270 zo dňa 28.11.2017, v ktorom sa taktiež priklonil k takému výkladu ako súd prvej inštancie v posudzovanej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z hľadiska právnej istoty je žiaduce, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.09.2006 sp. zn. , podľa ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“.

22. Na záver odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s odvolacou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol z akých dôkazov pri výklade pojmu „získateľská provízia“ vychádzal a ako ich v kontexte celej situácie zistenej na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil. Konajúci súd sa vysporiadal s výkladom pojmu „získateľská provízia“, čo bolo pre posúdenie veci rozhodujúce. Je pravdou, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (, ) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd zároveň nezistil žiadnu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

24. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 23.06.2020 v znení opravného uznesenia sp. zn. zo dňa 15.03.2021 v napadnutej časti II. výroku potvrdil v zmysle ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).