Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/4/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P.E.M., s.r.o., Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 591 931, právne zastúpený JUDr. Katarína Čechová, advokátka, zapísaná v zozname SAK pod č. 0339, advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 48.988,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -537 zo dňa 28.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -537 zo dňa 28.11.2017 zrušuje v celom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) pripustil zmenu žalobného petitu, a to tak, že petit znie : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktorých výšku žalobca vyčísli v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku. III. výrokom súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol podľa §, ods.1,, ods. (ďalej len ),§ (ďalej len ). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 48.988,91 eur s príslušenstvom. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 19.04.2000 uzatvoril ako sprostredkovateľ so žalovaným ako poistiteľom Zmluvu o sprostredkovaní č. XXXFCXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. V zmysle článku X odsek 1 Zmluvy má žalobca nárok na províziu za dojednané poistenie, pričom jeho nárok vzniká po zaplatení príslušnej splátky poistného. Podľa odseku 2 toho istého článku je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi províziu do 30 dní od predloženia faktúry žalobcom. Sadzby provízií pre neživotné poistenie tvoria Prílohu č. 1 predmetnej Zmluvy. Článok X ods. 2 Zmluvy bol zmenený dodatkom č. 1, ktorý zmluvné strany podpísali 30.04.2001. Podľa nového znenia zmluvy žalobca už nebol povinný fakturovať žalovanému provízie a tieto mu boli vyplácané na základe tzv.

prehľadov o vyúčtovaní provízií. Dňa 01.10.2003 podpísali žalobca a žalovaný ďalší dodatok k Zmluve, ktorým žalovaný splnomocnil žalobcu na uzatváranie produktov "Povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel" a ktorým sa dohodli provízie za tieto produkty, vrátane dodatkovej provízie za objem predpísaného a prijatého poistného v sume 10 mil. Sk vo výške 5 %. Dňa 01.10.2003 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Prísľub výšky provízie (ďalej len „Prísľub“), ktorým sa zmluvné strany dohodli na novej úprave sadzieb provízií odlišne od Prílohy č. 1 Zmluvy. Podľa bodu 4. prísľubu žalobcov nárok na províziu za uzatvorené majetkové poistné zmluvy, s výnimkou produktov uvedených v bodoch 1.- 3. Prísľubu závisí od objemu celkového ročného sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15 %, pričom výška provízie sa postupne zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného nad 30 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 21 %. Za kalendárny rok 2010 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Rovnako v uvedenom roku žalobca uzatvoril zmluvy na povinné zmluvné poistenie s objemom sprostredkovaného poistného nad 10 mil. Sk, avšak zo strany žalovaného došlo k vyplateniu iba základnej provízie. Uvedené skutočnosti potvrdil žalovaný Návrhom na vyplatenie dodatkovej provízie pre majetkové poistenie a Návrhom na vyplatenie dodatkovej provízie pre povinné zmluvné poistenie za obdobie 1.1.2010 do 31.12.2010. Žalovaný oba návrhy schválil dňa 17.02.2011. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.08.2013 nepopieral, že účastníci uzavreli Prísľub o výške provízie tak, ako tvrdí žalobca, ani skutočnosť, že žalovaný sa žalobcovi zaviazal vyplatiť tzv. „získateľskú províziu“ v zmysle predmetného Prísľubu. Podľa vyjadrenia žalovaného smerodajný údaj pre určenie výšky sprostredkovaného celkového ročného poistného bude slúžiť tzv. „celkový predpis poistného za sledované obdobie“. Žalovaný doložil vyčíslenie celkového ročného predpisu za rok 2010, z ktorých podľa vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca získal právo na tzv. „získateľskú províziu“ vo výške 15 %, ktorá mu bola vyplatená. Žalovaný poukazuje ďalej na skutočnosť, že podľa dodatku k mandátnej zmluve vzniká žalobcovi nárok na tzv. „dodatkovú províziu“ po presiahnutí sumy 10.000.000 Sk na objeme predpísaného a súčasne prijatého poistného na poistných zmluvách povinného zmluvného poistenia. Táto podmienka podľa tvrdenia žalovaného splnená nebola. Nárok na vyplatenie provízie preto popiera. Žalovaný ďalej tvrdí, že Návrh na vyplatenie dodatkovej provízie pre majetkové poistenie a Návrh na vyplatenie dodatkovej provízie pre povinné zmluvné poistenie za obdobie 1.1.2010 do 31.12.2010, ktorý vydal zamestnanec žalovaného, je interným dokumentom a sám o sebe, bez ďalšieho preverenia neslúži na výplatu provízie v prospech žalobcu. Žalobca vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.12.2013 vzal žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 30.575,06 eur späť a zároveň uznal, že suma poistného zo zmlúv povinného zmluvného poistenia sprostredkovaných v roku 2010 nezakladá nárok žalobcu na dodatočnú províziu vo výške 5 % tak, ako si ju uplatnil v žalobnom návrhu. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím svedka Ľ. Z. - pracovníka odporcu od 01.07.1992. Súd mal za to, že uzavretá Zmluva o sprostredkovaní č. XXXFCXX zo dňa 14.04.2000 je jasná a zrozumiteľná, obsahovo aj slovne presne formulovaná. Súd je názoru, že vyplatenie provízie sprostredkovateľovi v zmysle Článku X, neodporuje žiadnemu zákonnému ani zmluvnému ustanoveniu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v bežnej praxi obidve sporové strany používajú pojmy "prvá" a "následná" provízia a že za nové zmluvy uzatvorené v určitom roku býva vyplácaná tzv. "prvá" provízia a za existujúce zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, z ktorých poisťovňa naďalej prijíma pravidelné poistné plnenie býva vyplácaná tzv. "následná" provízia. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj predvolaný svedok. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením žalovaného, že pojem "získateľská" provízia je totožný s pojmom "prvá" provízia a že pojem "získateľská" provízia sa používa na označenie akejkoľvek provízie vyplácanej sprostredkovateľovi ako tzv. „získateľovi poistenia“. Uvedené podľa súdu potvrdzuje aj odborné vyjadrenie Žilinskej univerzity v Žiline, Katedra ekonomiky, ktorá poskytla odborné vyjadrenie, v zmysle ktorého sa pod pojmom „získateľská provízia“ označuje každá provízia vyplácaná sprostredkovateľovi, a teda zahŕňa tak províziu vyplácanú v prvom roku trvania zmluvy (prvá

- získateľská provízia) ako aj províziu vyplácanú v ostatných rokoch počas trvania zmluvy (následná provízia). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, preto súd priznal náhradu trov konania žalobcovi proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. Proti III. a IV. výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ). Rozsudok súdu považuje za nesprávny, nezákonný a právne názory vyslovené súdom za ústavne nekonformné. Dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu rozsudku, sú svojvoľným výkladom legislatívnych ustanovení a zmluvných dojednaní. Súd vyslovil v rozsudku právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodložených právnych konštrukcií, ktoré navyše nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , Nález Ústavného súdu SR č.k. -30. Žalobou zo dňa 13.12.2012 podanou na OS sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 48.988,91 eur s príslušenstvom (ďalej len „Žaloba“), z titulu údajného nároku na doplatenie dodatkovej provízie za sprostredkovanie poistných zmlúv v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní XXXFCXX zo dňa 14.04.2000 v znení jej dodatkov (ďalej len „Zmluva“) a Prísľubu výšky provízie zo dňa 01.10.2003 (ďalej len „Prísľub“). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.08.2013, okrem iného aj namietal nárok žalobcu týkajúci sa dodatkovej provízie vo výške 5 % (ďalej len „Dodatočná provízia“) z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v ods. 5 dodatku k Zmluve, a teda mu nevznikol nárok na jeho vyplatenie. Žalovaný mal za to, že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi stranami sporu bol v priebehu konania sporný výklad pojmu „získateľská provízia“ (ďalej len „ZP“). Žalovaný tvrdil, že vzhľadom na samotný pojem, ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca logicky za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca „následná provízia“ (ďalej len „NP“), predstavujúca odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť v zmysle Zmluvy a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „“). Žalobca naopak tvrdil, že medzi stranami sporu nie je žiadnym spôsobom osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale je dohodnutá len jedna sadzba poistného. Prvoinštančný súd sa vo vydanom rozsudku nestotožnil, a to ani s názorom žalobcu, že je v prípade žalobcu tak ..prvá“ ako aj ..následná“ provízia, ako ani s právnym názorom žalovaného, ktorý uvádzal, že treba rozlišovať medzi ako ,,prvou“ províziou a NP ako províziou vyplácanou za sprostredkovanie ďalšej spolupráce pri správe poistnej zmluvy. Vyššie uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že súd v odôvodnení Rozhodnutia, a to v bode 19. uvádza ako nespornú skutočnosť existenciu „prvej"' ako aj „následnej“ provízie. V predmetnom bode tu uvádza definíciu predmetných pojmov vo vzťahu k odmene, ktorá sa u nich vypláca (a to v vzťahu k obdobiu a službám, ktoré sú sprostredkované v prospech žalovaného). Avšak súčasne pritom v bode 20. rozhodnutia si sám súd rozporuje, nakoľko tvrdí, že pojem nie je totožný s pojmom „prvá“ provízia, pričom definíciu ktorú uvádza v bode 19. Rozhodnutia pre „prvú“ províziu, predstavuje definíciu pojmu uvádzanú zo strany žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému, závery súdu považuje žalovaný za nesprávne a nemajúce oporu či už v zistenom skutkovom stave, v rámci obchodných zvyklostí v oblasti poisťovníctva ako takého, ako ani v opatreniach NBS ako orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ktoré sú pre žalovaného záväzné. Súčasne ich považuje za zmätočné a vzájomne si rozporujúce. sa pritom rozumie výlučne provízia patriaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy. Po prvom roku trvania poistenia sa následne sprostredkovateľom vypláca NP, o.i. za vyvíjanie činností súvisiacich s „udržaním“ klienta a správou poistných zmlúv, v zmysle Zmluvy a . Správnosť takéhoto nahliadania a praxe je podporená aj samotnou NBS, ktorá na vyžiadanie zo strany súdu v rámci obdobného konania vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa 19.06.2016 uvádza: „Prvoročné provízie predstavujú náklady na provízie (...) priznané za príslušné účtovné obdobie zo zaplateného poistného za prvý rok poistenia. Ostatné provízie sú náklady na provízie (...) priznané za príslušné

účtovné obdobie z následného poistného, iného ako poistné za prvý rok poistenia. Iné členenie/definície provízií Národná banka Slovenska ani platná legislatíva nemá. “. Podľa názoru žalovaného je potom rozhodné, že pre určenie objemu relevantného sprostredkovaného celoročného poistenia v tom-ktorom roku, je v súlade so Zmluvou a Prísľubom, za účelom stanovenia percentuálnej sadzby za konkrétny rok nevyhnutné, tento celkový objem „očistiť“ o výšku provízií, predstavujúcich NP z poistných zmlúv uzavretých v predošlých rokoch. Aplikáciou uvedeného na uplatňovaný nárok žalobcu, potom vyplýva, že zo strany súdu malo dôjsť ku skúmaniu uplatneného nároku žalobcu, a to do otázky v akom rozsahu predmetný nárok tvorí a NP, t.j. prvoročná a ostatná provízia, nakoľko v zmysle Prísľubu jednoznačne vyplýva, že Žalobcovi prináleží len nárok na . S uvedeným sa však súd uspokojujúco a presvedčivo nevysporiadal. Pri zdôvodnení vydaného rozsudku (viď bod 19 a 20 rozsudku) sa prvostupňový súd len stroho obmedzil na konštatovanie o prijatých záveroch, bez potreby posúdenia a hlbšieho skúmania vyššie uvádzaných skutočností a ich aplikácie na predmetné súdne konanie, altrn. uvedenie riadneho zdôvodnenia zo strany súdu, týkajúceho sa uvádzanej argumentácie. Potreba vyriešenie altrn. uvedenia riadneho zdôvodnenia nezohľadnenia vyššie uvádzanej argumentácie prezentovanej žalovaným zo strany súdu priamo vyplývala zo skutočnosti, že v predmetnom konaní išlo o „argument“, ktorý bol pre vec rozhodujúci, a preto sa vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento argument. Súčasne vo vzťahu k bodu 23. rozsudku, týkajúceho sa priznania trov konania žalobcovi voči Žalovanému v plnom rozsahu, poukázal na ust. , ods. 1, . Žalobou podanou na OS si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok vo výške 48.988,91 eur s príslušenstvom. Na základe podaného vyjadrenia zo dňa 14.08.2013 došlo následne zo strany žalobcu k podaniu späťvzatia, v zmysle ktorého došlo k čiastočnému späťvzatiu časti uplatneného nároku vo výške 30.575,06 eur. Súd v rozhodnutí pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podaného späťvzatia. Vzhľadom na vyššie uvedené vyplýva, že žalobca v predmetnom súdnom konaní mal len čiastočný úspech, a to vo výške istiny 18.413,85 eur, čo odpovedá 37,59 %, a teda žalovaný mal úspech v súdnom konaní 62,41 %, čo odpovedá uplatnenej istine zo strany žalobcu vo výške 30.575,06 eur. V nadväznosti na predchádzajúci bod potom vyplýva, že zo strany súdu došlo k chybnému priznaniu náhrady trov konania v plnej výške v prospech žalobcu, nakoľko v predmetnom súdnom konaní Žalobca dosiahol len čiastočný úspech (t.j. 37,59 %), a preto súd mal v zmysle ust. náhradu trov konania pomerne rozdeliť medzi žalobcu a žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiada preto, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -537 zo dňa 28.11.2017 a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní namieta posúdenie pojmu „získateľská provízia" prvostupňovým súdom, pričom spochybňuje aj kvalitu odôvodnenia Prvostupňového rozsudku. Žalovaný je - z dôvodov uvedených v odvolaní - názoru, že na výklad pojmu „získateľská provízia" mohlo mať zásadný vplyv odborné vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 19.6.2016 („Vyjadrenie NBS“), ktoré podľa názoru žalovaného Prvostupňový súd vo svojom rozhodovaní nezohľadnil. Žalovaný v Odvolaní uvádza, že prvostupňový súd sa nepriklonil k výkladu žalobcu a ani k výkladu žalovaného, ktorý mal byť navyše podporený vyjadrením NBS. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca poukázal na skutočnosť, že vo vyjadrení NBS sa používajú pojmy „prvoročná provízia" a „ostatné provízie" a nie pojmy „získateľská provízia" a „následná provízia", ktoré vo svojej argumentácii používa žalovaný. Túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný žalovaný, avšak v konaní ako aj v odvolaní bez akejkoľvek opory v (i) zmluvných dokumentoch uzatvorených medzi stranami a vykonaných ako dôkazy v konaní, (ii) samotnom vyjadrení NBS alebo (iii) právnych predpisoch, tvrdí, že definíciu a výklad pojmu „prvoročná provízia" a „ostatné provízie" je nutné terminologický stotožniť a aplikovať na pojmy „získateľská provízia" a „následná provízia". Toto svoje tvrdenie však ničím nepodložil. Naopak, súd v rozsudku jasne uviedol z akých dôkazov pri výklade pojmu „získateľská provízia" vychádzal a ako ich v kontexte celej situácie zistenej na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil. Z odôvodnenia je nepochybné, že súd vychádzal zo znenia zmluvných dokumentov uzatvorených medzi stranami sporu (ktorých znenie navrhol žalovaný a je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného) a zo

zaužívanej niekoľkoročnej praxe medzi stranami (viď body 18 až 20 rozsudku). Výklad, ku ktorému sa prvostupňový súd priklonil bol napokon potvrdený aj odborným vyjadrením Žilinskej univerzity v Žiline, katedra ekonomiky, na ktoré prvostupňový súd tiež prihliadal (viď bod 21 Prvostupňového rozsudku). V tomto odbornom vyjadrení je vyslovene potvrdené, že pojem „získateľská provízia" zahŕňa každú províziu vyplácanú sprostredkovateľovi, t.j. províziu za prvý rok trvania zmluvy a aj následné roky. Toto odborné vyjadrenie - na rozdiel od Vyjadrenia NBS - teda jednoznačne a jasne vykladá pojem „získateľská provízia''. Aj zo súdnych rozhodnutí citovaných samotným žalovaným v odvolaní vyplýva, že právo na spravodlivý proces nevyžaduje, aby súd dal špecificky odpoveď na každý argument vznesený stranami počas súdneho konania. Špecifická a jasná odpoveď sa vyžaduje iba pri argumentoch, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci. Je nepochybné, že pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo potrebné vysporiadať sa s výkladom pojmu „získateľská provízia", pričom toto prvostupňový súd jednoznačne vykonal. Ako je uvedené vyššie, prvostupňový súd jasne špecifikoval dôkazy, z ktorých pri výklade tohto pojmu vychádzal a aj ako ich posúdil. V prípade, ak ostatné dôkazy neboli zásadného významu pre rozhodnutie vo veci (ako napríklad Vyjadrenie NBS, ktoré sa pojmom „získateľská provízia" vôbec nezaoberá), nie je potrebné, aby sa k nim prvostupňový súd jednotlivo vyjadril. Relevancia jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie vo veci nevyplýva z tvrdenia strany, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, ale z obsahu/povahy samotného dôkazu a jeho vzťahu k veci, t.j. tvrdenie žalovaného o tom, že vyjadrenie NBS je zásadného významu pre rozhodnutie vo veci - a to napriek tomu, že používa úplne iné pojmy, aké bolo potrebné vo veci posúdiť - teda samo o sebe nezakladá povinnosť prvostupňového súdu osobitne sa venovať tomuto dôkazu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn.: si žalobca voči žalovanému uplatňoval vyplatenie provízií za rok 2007 (t.j. za prvý rok, kedy žalovaný začal spochybňovať dovtedy zaužívaný výklad pojmu „získateľská provízia"), pričom uplatňovaný nárok bol založený na tých istých zmluvných dokumentoch a zhodnom právnom posúdení žalobcom. Súd návrhu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn.: vyhovel, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom (ešte pred rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto veci). Tak prvostupňový ako aj odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn.: sa stotožnili s výkladom pojmu „získateľská provízia" tvrdenom žalobcom, ku ktorému sa priklonil aj prvostupňový súd v tomto konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: žalovaný napadol aj dovolaním, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.2.2018, sp. zn.: odmietol. Vo vzťahu k odvolaniu proti výroku o náhrade trov konania žalobca uznal, že pôvodný návrh zobral v časti späť. Poukázal však na skutočnosť, že tak urobil ihneď potom ako sa oboznámil s vyjadrením žalovaného a jeho argumentáciou v tejto časti. Žalovanú sumu si uplatňoval na základe návrhov na vyplatenie dodatkovej provízie vyhotovených žalovaným, pričom žalovaný pred podaním návrhu v tejto veci nikdy neupozornil žalobcu, že návrhy boli vyhotovené na základe nesprávnych podkladov. Žalovaný pred podaním návrhu vo veci iba spochybňoval spôsob výpočtu „získateľskej provízie", tak ako aj v prípade provízií za roky 2007 - 2009. Ak by žalovaný žalobcu v minulosti upozornil, že pri vyhotovení návrhov na vyplatenie dodatkovej provízie spravil administratívnu chybu, žalobca by takúto vyššiu sumu nikdy nežaloval. Žalobca má preto za to, že zastavenie konania v časti nezavinil. V tejto súvislosti žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že k späťvzatiu návrhu došlo ešte v roku 2013, v úvodnej fáze konania, ihneď po doručení prvého vyjadrenia žalovaného k žalobe. Od tohto okamihu sa už v konaní jednalo iba o zostávajúcej časti, ktorá bola žalobcovi v plnom rozsahu priznaná. V čase oboznámenia sa so žalobou a doručenia prvého vyjadrenia žalovaného vo veci súdu však ešte žalobca nebol zastúpený advokátom. Zastúpený advokátom je až od pojednávania vo veci konaného dňa 28.11.2017, t.j. dňa vyhlásenia prvostupňového rozsudku. Po väčšinu trvania súdneho konania, kedy strany predkladali vo veci relevantné vyjadrenia a dôkazy, teda žalovaný nebol zastúpený advokátom a nevznikli mu žiadne trovy konania. Žalobca má teda za to, že súd správne rozhodol aj vo vzťahu k náhrade trov konania, keďže žalobca nezavinil zastavenie konania v časti, pričom v zostávajúcej časti mal nepochybne plný úspech. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca rozsudok za vecne správny a riadne a zrozumiteľne odôvodnený a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu v zmysle potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa a , (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení

sa s obsahom spisu súdu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

5. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

7. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

8. Podľa § 220 ods. 1 v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. Podľa ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca tvrdil, že medzi stranami sporu nie je žiadnym spôsobom osobitne dohodnutá „prvá a „následná provízia, ale je dohodnutá len jedna sadzba poistného.

10. Žalovaný naopak tvrdil, že vzhľadom na samotný pojem, ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi-žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca logicky za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca „následná provízia“, predstavujúca odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť v zmysle Zmluvy a o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (, ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

12. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ustanoveniu . Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd mal v súlade s vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany. Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej.

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu a jednoznačná odpoveď súdu na otázky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie veci. Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Dôvodná je preto námietka žalovaného v odvolaní, že súd sa v rozsudku nestotožnil, a to ani s názorom žalobcu, že je v prípade žalobcu tak ..prvá“ ako aj ..následná“ provízia, ako ani s právnym názorom žalovaného, ktorý uvádzal, že treba rozlišovať medzi ako ,,prvou“ províziou a NP ako províziou vyplácanou za sprostredkovanie ďalšej spolupráce pri správe poistnej zmluvy. Vyplýva to z bodu 19. rozsudku, kde súd uviedol ako nespornú skutočnosť existenciu „prvej"' ako aj „následnej“ provízie. V predmetnom bode tu uvádza definíciu predmetných pojmov vo vzťahu k odmene, ktorá sa u nich vypláca (a to v vzťahu k obdobiu a službám ktoré sú sprostredkované v prospech žalovaného). Avšak súčasne v bode 20. rozhodnutia si sám súd rozporuje, nakoľko tvrdí, že pojem nie je totožný s pojmom „prvá“ provízia, pričom definíciu ktorú uvádza v bode 19. rozhodnutia pre „prvú“ províziu, predstavuje definíciu pojmu uvádzanú zo strany žalovaného.

14. Odvolací súd podotýka, že nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. Za postup odnímajúci sporovej strane možnosť konať pred súdom, možno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že súd sa len stroho obmedzil na konštatovanie o prijatých záveroch, bez potreby posúdenia a hlbšieho skúmania rozhodujúcich uvádzaných skutočností a ich aplikácie na predmetné súdne konanie.

15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou priznania trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. Odvolateľ vo vzťahu k bodu 23. rozsudku, týkajúceho sa priznania trov konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu, poukázal na ust. §, ods. 1, .

Uviedol, že žalobou podanou na súd si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok vo výške 48.988,91 eur s príslušenstvom. Na základe podaného vyjadrenia zo dňa 14.08.2013 došlo následne zo strany žalobcu k späťvzatiu, v zmysle ktorého došlo k čiastočnému späťvzatiu časti uplatneného nároku vo výške 30.575,06 eur. Súd v rozhodnutí pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podaného späťvzatia. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca v predmetnom súdnom konaní mal len čiastočný úspech, a to vo výške istiny 18.413,85 eur čo odpovedá 37,59 %, a teda žalovaný mal úspech v súdnom konaní 62,41 % čo odpovedá uplatnenej istine zo strany žalobcu vo výške 30.575,06 eur. Podľa odvolateľa zo strany súdu došlo k chybnému priznaniu náhrady trov konania v plnej výške v prospech žalobcu, nakoľko v predmetnom súdnom konaní žalobca dosiahol len čiastočný úspech (t.j. 37,59 %), a preto súd mal v zmysle ust. náhradu trov konania pomerne rozdeliť medzi žalobcu a žalovaného. K tomu žalobca uviedol, že žalovaný bol zastúpený advokátom až od pojednávania vo veci konaného dňa 28.11.2017, t.j. dňa vyhlásenia prvostupňového rozsudku. Po väčšinu trvania súdneho konania, kedy strany predkladali vo veci relevantné vyjadrenia a dôkazy, teda žalovaný nebol zastúpený advokátom a nevznikli mu žiadne trovy konania. Mal teda za to, že súd správne rozhodol aj vo vzťahu k náhrade trov konania, keďže žalobca nezavinil zastavenie konania v časti, pričom v zostávajúcej časti mal nepochybne plný úspech.

16. Odvolací súd k tomu uvádza, že z obsahu súdneho spisu (č.l. 53) vyplýva, že žalobca podaním zo dňa 4.12.2013 vzal žalobu v časti uplatneného nároku vo výške 30.575,06 eur v zmysle späť a zároveň uznal, že suma poistného zo zmlúv povinného zmluvného poistenia sprostredkovaných v roku 2010 nezakladá nárok žalobcu na dodatočnú províziu vo výške 5 % tak, ako si ju uplatnil v žalobnom návrhu. Zotrval na svojom nároku vo výške 18.413,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68 % ročne zo sumy 18.413,85 eur od 18.02.2011 do zaplatenia. Svoje späťvzatie zopakoval na pojednávaní konanom dňa 18.9.2015.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena) alebo návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena). Za kvantitatívnu zmenu sa považuje rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu, hoci v zmysle mal konanie v späťvzatej časti zastaviť, nakoľko nešlo o kvantitatívnu ani o kvalitatívnu zmenu. Skúmanie dôvodu späťvzatia v danej veci môže (aj nemusí) ovplyvniť rozhodnutie o výške trov konania. Túto skutočnosť musí vyhodnotiť súd.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, posúdiť podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Zároveň sa súd bude musieť vysporiadať aj s náhradou trov konania pri späťvzatí žaloby, a to podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie podľa . Vzhľadom na to, že ak by vo výroku súdu uvedená zmena petitu zostala právoplatná (nakoľko nebola napadnutá odvolaním), mohla by byť v rozpore s následným rozhodnutím súdu, odvolací súd v zmysle zrušil aj výrok súdu ohľadne pripustenia zmeny žalobného návrhu (petitu).

19. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).