Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-3-2019.pdf
PDF · 102.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: P.E.M., s.r.o., so sídlom Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 591 931 zastúpený: JUDr. Katarína Čechová, advokátka, advokátska kancelária ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 106.787,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/242/2012-270 zo dňa 28.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/242/2012-270 zo dňa 28.11.2017 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 106.787,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,68% ročne zo sumy 71.125,88 Eur od 19.09. 2009 do zaplatenia, vo výške 16,68% ročne zo sumy 35.661,17 Eur od 02.03. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 106.787,05 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.04.2000 uzatvoril žalobca ako sprostredkovateľ so žalovaným ako poistiteľom Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FC16, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. V zmysle článku X odsek 1 Zmluvy má žalobca nárok na províziu za dojednané poistenie, pričom jeho nárok vzniká po zaplatení príslušnej splátky poistného. Podľa odseku 2 toho istého článku je žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi províziu do 30 dní od predloženia faktúry žalobcom. Sadzby provízií pre neživotné poistenie tvoria Prílohu č. 1 predmetnej Zmluvy. Dňa 01.10.2003 podpísali žalobca a žalovaný Dodatok k Zmluve, ktorým žalovaný splnomocnil žalobcu na uzatváranie produktov "Povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel" a ktorým Dodatkom sa dohodli provízie za tieto produkty, vrátane dodatkovej provízie za objem predpísaného a prijatého poistného v sume 10 mil. Sk vo výške 5%. Dňa 01.10.2003 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Prísľub výšky provízie, ktorým sa zmluvné strany dohodli na novej úprave sadzieb provízií odlišne od Prílohy č. 1 Zmluvy. Podľa bodu 4. Prísľubu
žalobcov nárok na províziu za uzatvorené majetkové poistné zmluvy, s výnimkou produktov uvedených v bodoch 1.- 3. Prísľubu závisí od objemu celkového ročného sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15%, pričom výška provízie sa postupne zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného nad 30 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 21%.
3. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 13.05.2013, v ktorom uviedol, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že strany konania uzatvorili dňa 01.10.2003 Prísľub výšky provízie. V zmysle tohto Prísľubu sa žalovaný zaviazal žalobcovi odchýlne od Prílohy č. 1 k Zmluve o sprostredkovaní vyplatiť získateľskú províziu tak, ako je to uvedené v bodoch 1 - 4 predmetného Prísľubu. V podanom vyjadrení žalovaný vysvetlil pojmy získateľská provízia, resp. v poistnej praxi nazývanej aj prvá provízia. Získateľskou províziou sa rozumie provízia prináležiaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy pričom v zmysle príslušných ustanovení sa táto provízia vypočíta príslušnou sadzbou v % z prijatého poistného na poistnej zmluve (článok X odsek 1 Zmluvy). Žalovaný túto províziu vypláca zmluvným partnerom za "získanie" klienta, čím sa rozumie uzatvorenie poistnej zmluvy medzi klientom a poisťovňou. Po prvom roku trvania poistenia vypláca žalovaný svojim partnerom tzv. následnú províziu, ktorá predstavuje odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe danej PZ, intervenovanie nedoplatkov na PZ a ostatnú činnosť definovanú v príslušných ustanoveniach Zmluvy.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že predložil vyjadrenie NBS zo dňa 19.07. 2016, v ktorom NBS pracuje s pojmami prvoročná provízia a ostatné provízie, kde mal z hľadiska ich definície a ich výkladu žalovaný za to, že ide o definície totožné, ktoré sa viažu pre pojem prvá provízia a následná provízia. Žalobca k predloženému odbornému stanovisku NBS uviedol, že nepovažuje definície pojmov prvoročná provízia a ostatné provízie uvedené v stanovisku za podstatné pre toto konaní. Žalobca tiež poukázal na odborné stanovisko profesora F. ako aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 642 Obch. zák. a aplikoval ust. § 215 a § 191 C.s.p.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že uzavretá Zmluva o sprostredkovaní č. 101FC16 zo dňa 14.04.2000 je jasná a zrozumiteľná, obsahovo aj slovne presne formulovaná. Bol toho názoru, že vyplatenie provízie sprostredkovateľovi v zmysle Článku X, neodporuje žiadnemu zákonnému ani zmluvnému ustanoveniu. Prísľub podpísaný zmluvnými stranami dňa 01.10.2003 v bode 4. upravil výšku provízie jednoznačným spôsobom podľa výšky sprostredkovaného celoročného poistenia za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia tak, že pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15% a výška provízie sa zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Horná hranica je určená na sumu 30 mil. Sk, kedy má žalobca nárok na províziu vo výške 21%. Skutočnosť, že Prísľub sa vzťahuje na vyplácanie provízií za novo uzatvorené zmluvy ako aj zmluvy existujúce je potvrdená v samotnom Prísľube: „tento prísľub sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy uzatvorené od 01.10.2003 a na už zrealizované poistné zmluvy, u ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10.2003 (toto sa nevzťahuje na splátky, ktoré mal poistený zaplatiť pred uvedeným dátumom a je v omeškaní s poukázaním platby).
7. Súd prvej inštancie sa priklonil k výkladu žalobcu pokiaľ ide o pojem „získateľská provízia“ s ohľadom na viacročnú zaužívanú prax medzi stranami sporu, ako aj na skutočnosť, že návrh Prísľubu bol vyhotovený žalovaným, pričom tento výraz nebol žalovaným definovaný, a teda je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného. Pojem získateľský je v zmluve o sprostredkovaní ako aj v ostatných listinných dôkazoch použitý na prvej strane zmluvy o sprostredkovaní ako tzv. získateľské číslo žalobcu, pričom ani zo znenia zmluvy nevyplýva, že by sa provízia delila na prvú a následnú, jediné určité produkty špecifikované v prílohe č. 1 - sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na osobitnú províziu. Z uvedených dôvodov si súd ustálil, že získateľskou províziou je v prípade žalobcu, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného, tak „prvá“ ako aj „následná“ provízia, nakoľko iný výklad, ktorý by dával za pravdu žalovanému, pokiaľ ide o výklad sporných pojmov v tomto konaní, z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Pokiaľ ide o sumu provízii za rok 2009 vo výške 106.787,05 eur túto mal súd za preukázanú so žalobcom predložených prehľadov o vyúčtovaní za rok 2009 a predložených návrhov na vyplatenie dodatkovej provízie, ktoré žalovaný žalobcovi v roku 2009 sám zasielal s platbami provízií. Na záver súd uviedol, že aj z výpovede svedka Ľ. R. vyplynulo, že bola
medzi stranami sporu zaužívaná určitá prax pokiaľ ide o počítanie výšky dodatkovej provízie ešte v rokoch 2004 až 2006, pričom spôsob výpočtu dodatkovej provízie sa nezmenil.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a právne názory vyslovené súdom prvej inštancie za ústavne nekonformné.
10. Žalovaný má za to, že na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi stranami sporu bol v priebehu konania sporný výklad pojmu „získateľská provízia“ (ďalej len ZP). Žalovaný tvrdí, že vzhľadom na samotný pojem, ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, ZP predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca logicky za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca „následná provízia“ (ďalej len NP), predstavujúca odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe, poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť v zmysle Zmluvy a § 2 zák. č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.
11. Názor OS považuje žalovaný za nesprávny a nemajúci oporu či už v zistenom skutkovom stave, v rámci obchodných zvyklostí v oblasti poisťovníctva ako takého, ako ani v opatreniach Národnej banky Slovenska. OS nezohľadnil predložené odborné vyjadrenie NBS zo dňa 19.06.2016 a to ako listinný dôkaz, v zmysle ktorého samotnú definíciu a výklad pojmu prvoročná provízia a ostatné provízie, je nutné terminologicky stotožniť a aplikovať na pojmy získateľská provízia a následná provízia.
12. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že vo Vyjadrení NBS sa používajú pojmy „prvoročná provízia'' a „ostatné provízie'' a nie pojmy „získateľská provízia“ a „následná provízia“, ktoré vo svojej argumentácií používa žalovaný. Túto skutočnosť nespochybňuje ani samotný žalovaný, avšak v konaní ako aj v Odvolaní bez akejkoľvek opory v (i) zmluvných dokumentoch uzatvorených medzi stranami a vykonaných ako dôkazy v konaní, (u) samotnom Vyjadrení NBS alebo (iii) právnych predpisoch, tvrdí, že definíciu a výklad pojmu „prvoročná provízia“ a „ostatné provízie“ je nutné terminologický stotožniť a aplikovať na pojmy „získateľská provízia“ a „následná provízia“. Toto svoje tvrdenie e však ničím nepodložil. Zároveň poukázal skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn.: 32Cb/60/20l2 si žalobca voči žalovanému uplatňoval vyplatenie provízii za rok 2007, pričom uplatňovaný nárok bol založený na tých istých zmluvných dokumentoch a zhodnom právnom posúdení žalobcom. Tak prvostupňový ako aj odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Cob/336/2014 sa stotožnili s výkladom pojmu „získateľská provízia“ tvrdenom žalobcom, ku ktorému sa priklonil aj prvostupňový súd v tomto konaní.
14. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba C.s.p.) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 02.12.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
16. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi sporovými stranami bola dňa 19.04.2000 uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní získateľské číslo č. 101FC16 v znení dvoch dodatkov (ďalej iba Zmluva). Predmetom Zmluvy bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. Dňa 01.10.2003 bol medzi žalobcom a žalovaným podpísaný Prísľub výšky provízie, ktorým KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. dala prísľub, že žalobcovi vyplatí získateľskú províziu odchylne od prílohy č. 1 sprostredkovateľskej zmluvy. V bode 4. Prísľubu výšky provízie sa uvádza: za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia (vrátane poistenia prepravy a poistenia súboru motorových vozidiel) sa upravuje výška provízie podľa výšky sprostredkovaného celkového ročného poistného nasledovne: do 10 mil. Sk - provízia 15% nad 10 mil. Sk - provízia 17% nad 15 mil. Sk - provízia 18% nad 20 mil. Sk - provízia 20% nad 30 mil. Sk - provízia 21% Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že sa tento prísľub vzťahuje na všetky poistné zmluvy uzatvorené od 01.10. 2003 a už na zrealizované poistné zmluvy, u ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10. 2003 (toto sa nevzťahuje na splátky, ktoré mal poistený zaplatiť pred uvedeným dátumom aj v omeškaní aj s poukazom platby). Za rok 2009 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Rovnako v uvedenom roku žalobca uzatvoril zmluvy na povinné zmluvné poistenie s objemom sprostredkovaného poistného nad 10 mil. Sk, avšak zo strany žalovaného mu bola vyplatená len základná provízia.
18. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal správne výklad pojmu „získateľská provízia“, keďže v konaní bol tento výklad sporný a podľa žalovaného vzhľadom na samotný pojem ako aj obchodné zvyklosti v rámci poisťovníctva, získateľská provízia predstavuje províziu prináležiacu sprostredkovateľovi - žalobcovi, za prvý rok trvania tej-ktorej poistnej zmluvy, ktorá sa sprostredkovateľovi vypláca za získanie klienta, pričom v prípade riadneho trvania poistnej zmluvy sa sprostredkovateľovi (vo všeobecnosti) vypláca následná provízia. Súd prvej inštancie sa priklonil k výkladu žalobcu, podľa ktorého v Prílohe č. 1 Zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale pre jednotlivé druhy produktov je dohodnutá iba jedna sadzba poistného, ktorá sa uplatňovala na výpočet provízie tak z nových, ako aj starých zmlúv, ak príslušné splátky spadajú do obdobia po účinnosti Prílohy č. 1 Zmluvy.
19. Podľa § 647 ods. 1 prvá veta Obch. zák. sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
20. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa ods. 2 cit. ust. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa ods. 3 cit. ust. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Podľa ods. 4 cit. ust. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konám' tento výraz použila.
21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vzhľadom na zvyklosti v poisťovníctve ako aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS), je potrebné v tomto prípade vykladať pojem získateľská provízia ako prvoročná provízia. Je nesporné, že sporové strany si províziu dohodli v písomne uzatvorenej zmluve, pričom Zmluva o sprostredkovaní neobsahuje delenie provízie na získateľskú a následnú a pojem získateľská sa vyskytuje iba na prvej strane zmluvy v súvislosti s číslom
zmluvy „Získateľské číslo: 101FC16“. Z prílohy č.1 vyplýva, že jedine pri produktoch špecifikovaných v prílohe - sadzby pre neživotné poistenie sú bez nároku na následnú províziu. Z Prísľubu výšky provízie, ktorý obsahuje prísľub na odchylné vyplácanie provízie nevyplýva rozlišovanie provízie na získateľskú a následnú, resp. prvoročnú a ostatné. Pojem získateľská provízia je potrené vykladať v zmysle listinných dôkazov ako aj praxe, ktorú mali strany medzi sebou zaužívanú. Keďže podľa žalovaného výklad pojmu získateľská provízia treba vykladať ako prvoročnú a následnú províziu, odvolací súd poukazuje na výkladové pravidlá ustanovené v citovanom § 266 Obch. zák. Ak prejav vôle nie je celkom určitý je na mieste požitie týchto interpretačných pravidiel. Z odseku 4 citovaného ustanovenia vyplýva, že ak výraz pripúšťa rôzny výklad, treba ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá v konaní použila. Je nesporné, že návrh zmluvy pripravoval žalovaný, pričom Zmluva nerozlišovala medzi províziami a napriek predchádzajúcej praxi vyložil pojem získateľská provízia ako nárok na prvoročnú províziu. Podľa odvolacieho súdu je potrebné rôzny výklad prikladať na ťarchu žalovaného.
22. Pokiaľ ide o vyjadrenie NBS je potrebné vziať do úvahy, že ide o vyjadrenie, v ktorom sa uvádza, čo sú prvoročné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie, čo sú ostatné provízie a kedy vzniká nárok na ich priznanie. Toto vyjadrenie nie je možné aplikovať na posudzovaný prípad, keďže strany sporu mali zmluvne upravenú províziu, pričom uvedené rozlíšenie zmluva neobsahuje. Keďže strany sporu použili iný pojem, ktorý pripúšťal rôzny výklad, boli uplatnené citované výkladové pravidlá.
23. Odvolací súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že v skutkovo a právne identickej veci bolo už na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 32Cb/60/2012-146 dňa 08.09.2014 rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave ( Rozsudok č.k. 8Cob/336/2014-177 zo dňa 07.12.2016. Krajský súd sa v tejto veci priklonil k takému výkladu, ako súd prvej inštancie v posudzovanej veci. Odvolací súd si je vedomý, že rozhodnutie iného odvolacieho senátu nie je záväzné, je však z hľadiska právnej istoty žiadúce, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie Nálezu ÚS SR zo 14.9.2006, sp. zn. IV. ÚS 49/06, podľa ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“.
24. Na záver odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s odvolacou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Je pravdou, že Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
26. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).