Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-15-2022.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/15/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. N., narodené XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - E. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. 9, XXX XX D., a otec
- W. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. 2, XXX XX D., aktuálne bytom na adrese: D. 9, XXX XX D., zastúpený - JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, IČO: 42 204 135, so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, ex offo o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e , ktorým sa maloletej R. N., nar. XX.XX.XXXX a rodičom maloletej, E. N., nar. XX.XX.XXXX a W. N., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v občianskom združení T. so sídlom Q. XX, I., IČO:42255015 s výkonom práce na K. ceste č. 3, D. a to v rozsahu 50 hodín. II. Rodičia a maloletá sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a časový rozsah budú určené odborným personálom označeného zariadenia. III. Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2 - mesačných intervaloch. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Zo dňa 09.02.2022 súd z úradnej povinnosti začal konanie vo veci nariadenia výchovného opatrenia vo starostlivosti súdu o mal. R. N., nar. XX.XX.XXXX, keď z obsahu spisu vo veci samej o zmenu zverenia vyšli najavo skutočnosti, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn, 11CoP/5/2022 zo dňa 28.01.2022 dospel k záveru, že sa v tomto štádiu konaní javí ako nevyhnutná potreba intervencie súdom prvej inštancie prostredníctvom inštitútu výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 Zákona o rodine uložením výchovného opatrenia rodičom alebo aj osobitne matke, alebo kombináciou výchovných opatrení za účelom nápravy nežiaduce stavu pri porušovaní povinností rodičov súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívania týchto práv. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie výsledku a priebehu výchovného opatrenia (sledujúc aj odporúčanie znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok v základom konaní vedenom pod sp. zn. 61P/49/2021), môže prispieť k zlepšeniu kvality vzájomných vzťahov medzi matkou a maloletou, ako aj rodičovských kompetencií rodičov a tiež k prijatiu záveru o najvhodnejšej úprave pomerov v konečnom rozhodnutí. S poukazom na uvedené vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že existujú predpoklady na to, aby v súlade s ust. § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku ex offo začal konanie o uloženie výchovného podľa§ 37 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine formou podrobenia sa odbornému poradenstvu.
2. Maloletá R. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktorí vzhľadom na eskaláciu ich partnerských konfliktov ukončili spolužitie, pričom manžel podal návrh na rozvod manželstva. Uznesením č. k. 10C/13/2021-43 zo dňa 22.03.2021 tunajší súd zakázal matke vstupovať do spoločného bydliska rodičov a maloletej, a to až do právoplatného skončenia rozvodového konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 61P/49/2021. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Co/56/2021-121 zo dňa 12.05.2021 zmenil predmetné uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 61P 55/2021-44 zo dňa 13.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2021 a vykonateľnosť dňa 15.04.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matku zaviazal povinnosťou na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej prispievať na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne a vo zvyšku (čo do zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, zastupovania a správy majetku a úpravy styku za prítomnosti otca) zamietol.
4. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 61P 121/2021-61 zo dňa 24.06.2021 súd dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca a upravil styk otca s maloletou za prítomnosti otca alebo K.. T. N., každú stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu od 13:00 hod. do 19:00 hod. na čas do zhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 61P 121/2021-61 zo dňa 31.08.2021 tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou R. za prítomnosti otca každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 19.00 hod, tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska otca. Otec je povinný maloletú na styk pripraviť a matke styk s maloletou umožniť. Matka je oprávnená maloletú v určenom čase a mieste prevziať a po ukončení styku odovzdať otcovi. Vo zvyšnej časti bolo uznesenie tunajšieho súdu potvrdené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2021.
5. Ďalej je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že na tunajšom súde je vedené meritórne konanie pod sp. zn. 61P/49/2021 na návrh otca o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej R., ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom z vypracovaného znaleckého posudku č. 49/2021 zo dňa XX.XX.XXXX K.. et K.. K. D. vyplýva, že u maloletej nie je pri interakcii s otcom ani pri individuálnom vyšetrení prítomná významná úzkostno-depresívna symptomatika, pri interakcii s matkou a špecificky pri jej vystavení zraňujúcim, spomienkovým obsahom, ktoré prežila v spoločnej domácnosti kvôli referovanému výchovnému štýlu matky, je u nej prítomná reaktívna afektívna, úzkostná a obavná symptomatika. Maloletá prežíva rodinnú situáciu senzitívne a negatívne vníma rivalizáciu rodičov. Maloletá má významne narušenú kvalitu citových a emočných väzieb vo vzťahu k matke, pričom prítomnosť afektívnej, úzkostnej a obavnej symptomatiky v jej prežívaní voči matke naznačuje neurotizáciu až traumatizáciu maloletej v dôsledku maladaptívnych výchovných a zvládacích stratégií matky, čo negatívne ovplyvňuje postoj maloletej k osobnej starostlivosti matky. Maloletá má v prítomnosti matky oslabenú emocionálnu stabilitu, počas vyšetrenia prebiehala medzi nimi kofliktogénna konverzácia s prevahou negatívnych momentov bez vzájomného empatického porozumenia. Osobnosť matky je v subkompenzovanom psychickom stave aktuálne bez závažnej psychopatologickej sympomatiky, prítomná tendencia k maladaptívnym stratégiám pri kumulácii záťažových faktorov vrátane opakovaných akútnych hospitalizácií v dôsledku intoxikácií liekmi, napriek ambulantnej psychiatrickej liečbe, čo má negatívny dopad na kvalitu jej rodičovských kompetencií. Matka predstavuje riziko primárne vo vzťahu k sebe, nie voči maloletej. Otcov psychický stav je subkonzimovaný v dôsledku prítomnej afektívnej, úzkostnej, ako aj stresovej reaktívne sýtenej symptomatiky vo vzťahu k matke. Otec pre seba a maloletú nepredstavuje nebezpečenstvo. Jeho osobnosť je mierne akcentovaná v zmysle zvýšenej pasivity, submisie a nedostatočnej asertivity. Maloletá je v rezidenčnej starostlivosti otca aktuálne subjektívne spokojná, výrazne komformná s osobnou starostlivosťou otca. Maloletá senzitívne registruje rivalizáciu rodičov, má kvalitnejšie citové puto s otcom, ktorému dôveruje. Má ambivalentný postoj k matke, ktorej nedôveruje, referuje aj negatívne a zraňujúce zážitky vo vzťahu s matkou. Znalec zistil diskrétnu mieru negatívneho ovplyvňovania maloletej zo strany matky v jej snahe ponúknuť jej svoju vlastnú interpretáciu udalostí a neprítomnú, resp. neúmyselnú mieru negatívneho ovplyvňovania najmä po emočnej rovine zo strany otca odôvodnené pretrvávajúcim rizikovým správaním matky. Maloletá odmieta stretávanie sa s matkou bez tretej osoby. Z psychologického hľadiska psychická instabilita matky má negatívny dopad na jej efektívnu adaptáciu, a preto predstavuje ohrozenie osobnostného vývinu maloletej, keďže obsahuje riziko vystavenia maloletej traumatickým zážitkom. Znalec odporučil stabilizáciu rodinného prostredia na báze rezidenčnej starostlivosti otca. Rodičia len v limitovanej miere sú schopní vzájomnej komunikácie a kooperácie ohľadne maloletej a u matky je prítomná nápadnejšia masívna devalvácia otca. Rodičovské výchovné metódy nevykazujú zhodu - sú viditeľne rozdielne (matkin štýl je direktívny, čo negatívne vníma maloletá). Znalec sa priklonil k štrukturovanému stretávaniu maloletej s nerezidenčným rodičom, ako sa to realizuje v súčasnosti, pričom vzhľadom na pubescentný fyzický vek maloletej bude vhodné
viac ako direktívny prístup k stretávaniu s matkou uprednostniť partnerský prístup, ktorý bude viac podporovať kvalitu vzájomných vzťahov medzi matkou a dospievajúcou dcérou, čo by malo byť cieľom psychologickej intervencie v rámci výchovného opatrenia. U maloletej v priebehu psychologického vyšetrenia bola prítomná konzistenstná preferencia otca v rámci rodičovskej diády a jeho rezidenčnej starostlivosti a súčasný negatívny postoj k individuálnemu stretávaniu s matkou, v rámci ktorého odmieta prespávanie v domácnosti matky a preferuje skôr stretávanie s matkou v prítomnosti inej osoby.
6. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo vo veci vedenej pod sp. zn. 61P/49/2021 dňa 28.04.2022 znalec o.i. na doplnenie svojho posudku uviedol, že to, v akom časovom horizonte by vzhľadom na stav vzťahov kedy by sa mohli dať vzťahy medzi maloletou a matkou dať teoreticky do poriadku bude závisieť aj od reakcii rodičov na znalecké dokazovanie. Pre mal. R. je veľmi dôležité, aby sa uzavrela minulosť, pokiaľ bude vo vzťahu s matkou v popredí téma, že ju bude ďalej presviedčať, že je zmanipulovaná otcom tak je to na dlho a vzhľadom na to, do akého veku prichádza, sa to môže zhoršiť. Nachádza sa v citlivom a kritickom období v rámci jej vývinu a to aj vzhľadom na dynamiku rodinných vzťahov. Odborná intervencia by mohla mať pozitívny výsledok za dobrej konštelácie, keby sa podarilo obnoviť dôveru medzi nimi. N. vek je taký, že aj keď je funkčná rodina priebeh puberty môže byť dramatický, ale postoj sa môže meniť. Oba scenáre sú otvorené. Dôležité je povedať to, že čoraz menej autoritatívny prístup bude mať otvorené dvere. Ak sa bude tlačiť na to, že musí, lebo má 13 rokov a je dieťaťom matky, je riziko, že maloletá rok prečká a v 15 alebo 16 si povie, že nemusí. Matka by mala vnímať dlhšiu perspektívu obnovenia vzťahu s dcérou na empatickejšom základe a v niečom proste začať od znova. Intervencia by mala tomu pomôcť. Treba spolupracovať s odborníkom, obaja rodičia však nesmú robiť kroky, ktoré by skomplikovali tento proces, ale mali by ho uľahčiť. Pozitívnym momentom môže byť aj to, aby sa zastabilizovala rodinná situácia tak, aby maloletá vedela, že je v starostlivosti otca, kde chce byť, čo preferuje, že to nie je ohrozené, nebude žiť v strachu ako súd rozhodne, aby nemala obavy z budúcnosti. Keď bude môcť prežiť, že to nikto už nespochybňuje, môže sa posunúť v tom, že nie že musí, ale že je to aj jej voľba, že ona chce z takého bezpečného prostredia vystúpiť k matke. Predpokladom toho je však dosiahnutie základného rovnovážneho vzťahu, stability.
7. Samotná maloletá R. v rámci pohovoru, ktorý sa uskutočnil bezprostredne pred ostatným pojednávaním vo veci vedenej pod sp. zn. 61P/49/2021, na ktorom zotrvala na odmietavom postoji ku kontaktom s matkou na otázku sudkyne, čo od mamy očakáva (v záujme zlepšenia ich vzťahu) uviedla, že by chcela, aby si mama nechala pomôcť. V rámci pohovoru bolo konajúcou sudkyňou veku primeraným spôsobom poučená aj o zamýšľanom nariadení výchovného opatrenia s cieľom pomôcť rodičom. Podľa mal. R. má matka pocit, že jej postoj je ovplyvňovaný otcom. Jednoznačne sa však pred konajúcou sudkyňou ohradila, že ona má vlastný rozum.
8. Kolízny opatrovník navrhol súdu nariadiť výchovné opatrenie rodičom ako aj maloletej v rozsahu 50 hodín v občianskom združení T. so sídlom Q. XX, I., X.:XXXXXXXX s výkonom práce na K. ceste č. X D.. U., že tak úradu ako aj súdu ide predovšetkým o najlepší záujem maloletej, v ktorom je, aby udržiavala pravidelný kontakt so svojou matkou.
9. Právny zástupca otca uviedol, že rozhodne nie je v záujme otca, aby sa matka nestretávala so svojim dieťaťom a to napriek ich predchádzajúcemu návrhu na zákaz styku cez neodkladné opatrenie, ktorému však predchádzali extrémne excesy zo strany matky opísané v konaní 61P/49/2021, keď maloletá dokonca začala brať tabletky na upokojenie. Privítal začatie tohto konania, keďže rozhodne nie je v záujme otca, aby matka nevidela dieťa, keď však maloletá sa v dôsledku stresu z ich kontaktov zhoršila v škole. Z jednotkárky sa stala štvorkárka. Po zredukovaní kontaktov s matkou si opäť prospech zlepšila na jednotky. Konanie matky vnímali ako vydieranie dieťaťa, pričom maloletá sa upokojila až potom, čo ustal kontakt s matkou. Aktuálne pribrala, zlepšila sa v škole. Jedinou cestou k obnove ich vzájomného stavu je práve postupné navodzovanie kontaktu, keďže ich vzťah je vážne narušený. Otec má určite záujem, aby sa maloletá s matkou stretávala, ale nemôže to byť v rozpore s jej záujmami. Nemali výhrady ani voči kolíznym opatrovníkom navrhnutému zariadeniu ani voči navrhovanému rozsahu.
10. Otec maloletej rovnako s výchovným opatrením ako aj so stretávaním sa matky s dcérou v prítomnosti tretej nezávislej osoby súhlasil. Čo sa týka návrhu na neodkladné opatrenie na zákaz styku k tomuto pristúpil doslova na žiadosť dcéry, ktorá ho prosila, aby niečo urobil, aby sa nemusela s mamou stretávať. Sám ju vždy presviedčal, aby s mamou šla, čo odmietala. Pred stykom mávala hnačky, bolesti brucha. Do preventívnej prehliadky u pediatra schudla na 48 kg, čo znepokojilo aj jej lekárku. Vzhľadom
na záchvaty úzkosti jej boli predpísané tabletky, z ktorých však vybrala 2x po pol tabletke po telefóne s mamou, v ktorom sa jej vyhrážala fyzickým trestom pokiaľ neurobí to, čo od nej ona chcela a po ďalšom, keď ju vyhadzovala z ich bytu, keď jej doslova povedala, aby sa zbalila aj s otcom, že tam pôjde bývať ona, lebo je byť v BSM a oni môžu ísť bývať kde chcú, na ubytovňu alebo doslova k starej materi. Na odporúčanie súdu dcéra začala navštevovať Dr. Z.. I. psychologička však prerušila intervencie s odôvodnením, že maloletej tieto vzhľadom na stres, ktorý pri stretnutiach prežívala viac škodia ako pomáhajú. Skonštatovala, že v záujme maloletej je mať skôr psychickú pohodu, pokoj a kľud od matky. Po aktuálnom prerušení kontaktu dcéra pribrala na 55 kg, dá sa povedať, že teraz je v psychickej pohode, keďže ju stresuje skôr to, keď jej matka zavolá a vyhráža sa jej. Uvedomuje si ale, že stav, kedy sa dcéra s mamou nestretáva nie je dobrý a preto s nariadením výchovného opatrenia súhlasil.
11. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že už je rok vyhodená na ulicu ako špinavý pes a manžel od začiatku bránil tomu, aby sa stretávala s dcérou, keď robil z nej feťáčku a alkoholičku. Ona si už nemieni nechať skákať po hlave. Asistovaný styk chcela už dávno a nechápala, prečo sa k nemu pristupuje až teraz a aj že s ním súhlasí aj manžel, hoci predtým navrhoval zákaz styku. Neumožňuje jej však vytvárať si s dcérou zážitky. Je určite lepší ako nič a teda nariadenie výchovného opatrenia bude akceptovať. Čo sa týka manžela, reagujúc na vyjadrenie konajúcej sudkyne, ktorá v úvode pojednávania odôvodňovala potrebu odbornej intervencie vo forme výchovného opatrenia nielen záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ale aj tou skutočnosťou, že v závere pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/49/2021 už mimo záznam na poznámku konajúcej sudkyne vzťahujúcu sa k záverečnému prednesu matky (ktorá avizovala kriminalizáciu otca), že aj v prípade, že by vykonaným dokazovaním došlo k spochybneniu rodičovských kompetencií otca by pri danom stave narušenia vzájomného vzťahu maloletej a matky neprichádzalo aktuálne do úvahy zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky táto zareagovala matka tak, že z jej pohľadu by bola pre dieťa určite lepšia ústavná starostlivosť ako starostlivosť otca, matka potvrdila, že skutočne by podľa nej bolo lepšie s kýmkoľvek iným než s ním a vyjadrenie konajúcej sudkyne ohľadom ústavnej starostlivosti vnímala ako nátlak, keď nechápala, prečo neuvažovala skôr nad možnosťou zverenia napr. jej mame. Na dokreslenie charakteru otca poukázala iba na to, že od neho dávajú ruky preč aj učitelia v škole, keď napr. učiteľka pre tretí a štvrtý ročník sa predo ňou vyjadrila, že s takým slizkým hadom sa baviť nebude. Rozhovory s učiteľmi má nahraté avšak bez ich súhlasu a preto ich používať nebude. Dcéru upozornila, aby Q., ktorý jej bol predpísaný nebrala, pričom jej povedala, že si nedala ani tabletku. Vyjadrila dojem, že konajúca sudkyňa je voči nej zaujatá, ale uviedla tiež, že nebude prezrádzať čím odôvodní prípadnú námietku zaujatosti v konaní o rozvod, ešte si to premyslí. Odmietanie dcéry jej osoby totiž vníma ako zmanipulované zo strany jej otca. Postrehla totiž, že otec maloletej vkladal do úst vlastné slová. Napokon zistila, čo jej povedala aj pediatrička po zabezpečení lekárskych správ, ktoré jej odmieta vydať manžel, že skutočne polroka maloletej neodporúčala stretávať sa s mamou, čo jej prichádza veľmi zvláštne. Od lekárky si vypýtala aj kontakt na psychologičku, avšak nakoľko nemá dosah na maloletú, nemohla iniciovať, aby s dcérou, ktorá musí byť v traume začal odborník pracovať.
12. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
13. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
14. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
15. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a opísaný skutkový stav, vychádzajúc z obsahu spisu a priebehu konania a výsledkov predovšetkým znaleckého dokazovania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 61P/49/2021 (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), 61P/121/2021, 61P/279/2021 a 61P/55/2021 (konania o nariadenie neodkladných opatrení) súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je aj v intenciách pokynu odvolacieho súdu v odôvodnení uznesenia č.k. 11CoP/5/2022-71 zo dňa 28.01.2022 v najlepšom záujme maloletej nutné pristúpiť z úradnej povinnosti k nariadeniu výchovného opatrenia a to tak rodičom, ako aj maloletej R. tak, ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.
16. Obaja rodičia ako aj maloletá budú mať možnosť uchopiť formou odborného poradenstva, či už individuálneho alebo spoločného, podľa pokynov odborného personálu určeného špecializovaného zariadenia, komunikačné zručnosti v rámci veľmi narušenej vzájomnej rodičovskej interakcie a interakcie dcéry s matkou, s cieľom akceptácie a obnovenia kontaktov maloletej R. s matkou vo forme, ktorá nebude pre maloletú neprimerane psychicky zaťažujúca. Chronické a neriešené konflikty rodičov vyplývajúce zjavne z nespracovania ukončenia ich vzájomného vzťahu sú pre dieťa najnebezpečnejším dopadom vzniknutej situácie a neprospievajú zdravému psychickému vývinu maloletej, pričom jej spôsobuje zjavne už markantné problémy, k pomoci prekonaniu ktorých môže slúžiť aj toto výchovné opatrenie. Je absolútne neprípustné, aby bolo ktorékoľvek dieťa používané ako prostriedok vzájomného boja v konflikte jeho rodičov. Maloletá má právo na lásku oboch rodičov, stabilitu a harmóniu prostredia v ktorom vyrastá a tiež právo na rešpektovanie jej pocitov a to aj čo sa týka ich slobodného vyjadrenia, a tiež na rešpektovanie jej cti a dôstojnosti, ktorá je prepojená s jej vnímaním obdobného rešpektu k zachovaniu cti a dôstojnosti každého z rodičov, pričom tieto práva by jej nemali byť odopierané. Rodičia sa v danom prípade potrebujú individuálne učiť akceptácii rodičovskej role a špecifík osobnosti druhého z rodičov a najmä prispôsobovať sa potrebám dieťaťa po ich poznaní a rešpektovaní, keď rozhodne nie je úlohou dieťaťa sa prispôsobovať potrebám rodičov, keďže na to nemá potrebnú výbavu a zostáva v závislej pozícii. V súlade s návrhom kolízneho opatrovníka súd za subjekt vykonávajúci výchovné opatrenie určil občianske združenie T. so sídlom Q. XX, I., X.:XXXXXXXX s výkonom práce na K. ceste č. 3, D., s ktorým vopred odkonzultoval možnosť realizácie výchovného opatrenia ako aj jeho rozsah, keď vzhľadom na predmet ich činnosti a bohaté odborné skúsenosti má súd za to, že majú možnosť participovať na úprave vzťahov a komunikácie medzi rodičmi maloletej a medzi matkou a maloletou, ako aj po pomoci so spracovaním ich aktuálne problémového vzťahu na obnovení pravidelného kontaktu matky s dieťaťom. Čo sa týka témy psychológa, na potrebu intervencie ktorého poukazovala v prípade maloletej matka, pričom zdôraznila že toto zlyhalo de facto opäť na absencii rodičovskej komunikácie má súd za to, že aj v tomto smere sa v rámci výchovného opatrenia môže otvoriť cesta ku kooperácii rodičov, keď podľa názoru súdu v prípade objektivizovanej indikácie individuálnej psychologickej intervencie u maloletej nič nebráni tomu, aby okrem práce s celou rodinou zvoleným zariadením bola pri dosiahnutej zhode rodičov naštartovaná aj individuálna psychoterapia maloletej u iného vhodného odborného subjektu. Nakoľko bude súd v súlade so zákonom pravidelne sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia, v prípade potreby môže neskôr podľa ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine pristúpiť jeho predĺženiu, resp. k uloženiu iného vhodného výchovného opatrenia.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
18. Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie matky v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (125 ods. 3 CSP).
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa voči súdom odvolania po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdali (§ 368 Civilného sporového poriadku /CSP/).