Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo nám. 3, IČO: 00 686 930, zastúpený RASLEGAL, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1. O.D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXX/XX, 2. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., O.. A. X, o zaplatenie sumy 1.136 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1. a 2. a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -250 zo dňa 4. februára 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -301 zo dňa 18. mája 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Bratislava V, domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne zmenkovej sumy 1576 eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy od 20.04.2017 do zaplatenia, odmeny vo výške 1/3 z 1% zo zmenkovej sumy, t. j. sumy 5,25 eur, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je majiteľom vlastnej zmenky znejúcej na zmenkovú sumu vo výške 1576 eur, vystavenej v Bratislave dňa 17.06.2008 splatnej dňa 19.04.2017, ktorú vystavil žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sa zaručila (doložkou per aval) za žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na to, že ani jeden zo žalovaných si svoje povinnosti vyplývajúce z predloženej zmenky nesplnil, je nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2017 uviedol, že dňa 17.06.2008 žalobca a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX, ktorou žalovanému v 1. rade poskytli splátkový úver vo výške 300.000 Sk. Žalovaný v 1. rade pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ s obchodným menom O. registrovaný Obvodným úradom v O., č. živnostenského registra: XXX-XXXXX, úver bol poskytnutý na účelom financovania investícií menšieho rozsahu (čl. I zmluvy). Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená vystavenou vlastnou zmenkou, pričom podmienky použitia zmenky boli dohodnuté v zmluve o použití zmenky zo dňa 17.06.2008 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako avalistom. V danom prípade nejde na strane žalovaných o spotrebiteľov. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 05.10.2017 platobný rozkaz č.k. -30, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a proti ktorému podali žalovaní odpor. Žalovaní v odpore vzniesli námietku miestnej príslušnosti a súčasne namietali, že zmluva o splátkovom úvere č. XX- XXXXXXXXXX je spotrebiteľskou zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom a žalovanou v 2. rade (manželka) ako ručiteľkou. V podmienkach poskytnutia úver (bod IV) boli donútení podpísať bianko zmenku (asi 6 kusov) bez vyplnenia čiastky - sumy, dátumu s tým, že

tieto najpodstatnejšie údaje si žalobca a spoločnosť ANACO, s.r.o. osvojili právo na svojvoľné vypísanie údajov dodatočne. Takýto postup a podmienky je potrebné preskúmať podľa a nasl. , t.j. či ide o podmienky prijateľné alebo neprijateľné a teda platnosť takéhoto právneho úkonu. Okrem toho poukázali na to, že samotné sumy z výziev na zaplatenie od nebankového subjektu zo dňa 06.04.2016 a dňa 19.12.2016 obsahovali nepravdivé informácie o výške dlžnej sumy, ale aj úplne rozdielne variabilné symboly, na ktoré boli pravidelne splátky uhrádzané. Majú k dispozícií výpisy z bankového účtu, z ktorého platby boli platené formou trvalého príkazu a od januára 2017 kvôli zmätkom vo variabilných symboloch, ale aj v číslach účtov, prešli na splátky v hotovosti, vkladom na účet. Samotná zmenka nezodpovedá skutočnosti, bola vypísaná bez ich vedomia, o jej vypísaní neboli upovedomení. Dňa 21.12.2017 bola vec postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne a kauzálne príslušnému v zmysle pre obvod Krajského súdu v Nitre. Okresný súd Nitra predložil vec Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci namietajúc, že v tomto konaní tvrdenie žalobcu, že žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov bolo zo strany žalovaných spochybnené, a preto aj v prípade, ak si žalobca uplatňuje pôvodne právo zo zmenky, je potrebné vykonať rovnaké dokazovanie, ako aj v iných veciach o zaplatenie, teda preskúmanie zmluvného vzťahu strán sporu, čo je kauzálne agenda všetkých okresných súdov. V tomto prípade nejde o vyslovene konanie týkajúce sa zmeniek podľa , v dôsledku čoho sa miestna príslušnosť spravuje všeobecným súdom žalovaných. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.01.2018 č. k. -48 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením veci vedenej na súde pod sp. zn. nie je dôvodný a miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci je Okresný súd Nitra. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Nitre konštatoval, že v predmetnom konaní hlavný záväzok vznikol uzavretím zmluvy o úvere zo dňa 17.06.2008 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ. Uviedol, že zmluva o použití zmenky bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako avalistom (zmenkovým ručiteľom), pričom pri zmluve o použití zmenky ide o akcesorický záväzok (vedľajší záväzok), ktorý existuje popri hlavnom záväzku, ktorým bola poskytnutá služba (splátkový úver) a vedľajší záväzok slúžil na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky. Súdny dvor EÚ vo veci C 45/96 uviedol, že na ručiteľa sa nevzťahuje ochrana v zmysle ochrany spotrebiteľa a za spotrebiteľa rozhodne nemožno považovať osobu, ktorej nie sú určené služby. Žalovaná v 2. rade nie je zmluvnou stranou zo zmluvy o splátkovom úvere, ale len avalistom (zmenkovým ručiteľom) zo zmluvy o použití zmenky. Zmluva o použití zmenky je zabezpečovacou zmluvou k zmluve o úvere, nespĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a pri uzatváraní zmluvy o použití zmenky v postavení avalistu, nemožno hovoriť o postavení žalovanej v 2. rade ako spotrebiteľa, z dôvodu, že nemožno považovať za spotrebiteľa osobu, ktorej služba nie je určená. Nadriadený súd preto po preskúmaní spisu dospel k záveru, že kauzálne príslušný je Okresný súd Nitra, keďže ide o konanie o zmenkovom spore. Miestne príslušným nemôže byť všeobecný súd žalovaných a to Okresný súd Komárno, keďže v prípade kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je kauzálne príslušný.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a následne opravovaným) v poradí druhým (prvý rozsudok č. k. -148 zo dňa 25. 07. 2018 v napadnutých častiach zrušil KS Nitra dňa 07. 08. 2020 uznesením č. k. -219) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.136 eur spolu so zmenkovou odmenou vo výške 5,25 eura a zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1576 eur od 20.04.2017 do 16.05.2017, 6% ročne zo sumy 1536 eur od 17.05.2017 do 16.06.2017, 6% ročne zo sumy 1496 eur od 17.06.2017 do 13.07.2017, 6% ročne zo sumy 1456 eur od 14.07.2017 do 15.08.2017, 6% ročne zo sumy 1416 eur od 16.08.2017 do 18.09.2017, 6% ročne zo sumy 1376 eur od 19.09.2017 do 16.10.2017, 6% ročne zo sumy 1336 eur od 17.10.2017 do 14.11.2017, 6% ročne zo sumy 1296 eur od 15.11.2017 do 18.12.2017, 6% ročne zo sumy 1256 eur od 19.12.2017 do 16.01.2018, 6% ročne zo sumy 1216 eur od 17.01.2018 do 13.02.2018, 6% ročne zo sumy 1176 eur od 14.02.2018 do 13.03.2018, 6% ročne zo sumy 1136 eur od 14.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia. II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania pred súdom 1. inštancie v rozsahu 100%. III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah listinných dôkazov, vyjadrenia strán sporu, citované ustanovenia ( - a ,, , a ), citované ust. , citované ustanovenia (, , , , , a ) a citované ustanovenia (CSP - - , a , a ), odôvodnil nasledovne: Vykonaným doplneným dokazovaním aj s poukazom na právny názor vyjadrený v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Nitre, č.k. -219 zo dňa 7.8.2020 mal súd za preukázané, že dňa 17.06.2008 žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi vystupujúci v postavení podnikateľa úver vo výške 300.000 Sk/9.958,18 eura, ktorý bol dňa 16.04.2010 navýšený o sumu 4564 eura. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 25.07.2018 uviedol, že nepopiera skutočnosť, že požiadal žalobcu o navýšenie úveru tak ako to vyplýva zo žiadosti zo dňa 15.4.2010. Súd preto uvedenú skutočnosť, že došlo k navýšeniu úveru o 4564 eur dňa 16.04.2010 považuje za nespornú. Spolu tak žalovanému v 1. rade boli poskytnuté prostriedky vo výške 14.522,18 eura. Žalovaný v 1. rade nedodržal svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, a dohodnuté splátky riadne a včas neplnil, preto dňa 26.04.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu 26.04.2013 zaplatil žalovaný v 1. rade sumu vo výške 12.671,74 eura a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. po 26.04.2013 uhradil sumu vo výške 2.292,22 eura s tým, že od mája 2017 pritom žalovanými bola uhradená na predmetný úverový vzťah suma v celkovej výške 440 eur. Súd predmetný vzťah posúdil ako obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa okrem ustanovení aplikujú aj ustanovenia zákona zmenkového a šekového. V danom prípade na strane žalovaných nejde o spotrebiteľov a predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na daný vzťah súd nemohol aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a žalovaným tak poskytnúť tomu zodpovedajúcu ochranu. Súd vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade v čase uzatvorenia zmluvy dňa 17.06.2008 vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom O. X., so sídlom C., M. XXX, IČO: 36 088 317, registrovaný pod obchodným menom v Komárne, č. živnostenského registra: XXX-XXXXX a tak bol v zmluve označený ako zmluvná strana dlžník. Žalovaný v 1.rade ukončil dňa 21.08.2013 podnikateľskú činnosť, t. j. až po vzniku právneho vzťahu, čo nemení nič na skutočnosti, že v čase poskytnutia úveru (uzavretia zmluvy) bol podnikateľom-samostatne zárobkovo činnou osobou. Na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bol žalobcom poskytnutý žalovanému v 1. rade úver na účel financovania investícií menšieho rozsahu. Pohľadávka žalobcu pritom bola zabezpečená vlastnou zmenkou (bianko zmenkou), pričom podmienky použitia zmenky boli dohodnuté v zmluve o použití zmenky zo dňa 17.06.2008, uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľom (avalistom) v zmysle . Uvedená skutočnosť, že zmluvu žalovaný v 1. rade uzatváral ako podnikateľ vyplýva aj z obsahu zmluvy, kde je uvedené v záhlaví zmluvy, že pri tomto právnom úkone vystupuje žalovaný v 1. rade ako podnikateľ. Ani v prípade žalovanej v 2. rade ako avalistu nejde o spotrebiteľa. Žalovaná v 2. rade nie je zmluvnou stranou zo zmluvy o splátkovom úvere, ale len avalistom (zmenkovým ručiteľom) zo zmluvy o použití zmenky, ktorá je zabezpečovacou zmluvou k zmluve o úvere, ktorá nespĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. a pri uzatváraní zmluvy o použití zmenky v postavení avalistu nemožno hovoriť o postavení žalovanej v 2. rade ako spotrebiteľa a to z dôvodu, že nemožno považovať za spotrebiteľa osobu, ktorej služba nie je určená. V danom prípade služba (poskytnutie úveru) bolo určené žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi. Hlavným záväzkom bola poskytnutá služba (splátkový úver) a vedľajší záväzok slúžil na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky. Zmenka je prevoditeľným cenným papierom vydávaným individuálne, v listinnej podobe, ktorý má predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Úverová funkcia zmenky spočíva v tom, že namiesto platenia peňažného záväzku podpíše dlžník zmenku, ktorú naňho vystavil veriteľ. S úverovou funkciou súvisí zabezpečovacia funkcia, ktorá spočíva v tom, že zmenkovému veriteľovi zmenka zabezpečuje jednoduché vymáhanie svojej pohľadávky. Zmenka je aj platobným prostriedkom, pretože dlžník môže svojmu veriteľovi platiť svoj peňažný záväzok tým, že naňho indosuje zmenku, ktorú získal ako zmenkový veriteľ. S tým súvisí možnosť zmenkového veriteľa použiť zmenku na získanie peňažnej hotovosti tým, že zmenku eskontuje (predá) banke, ktorá ju financuje. Zmenky a nakladanie s nimi je právne upravené v Zákon samotný pojem zmenky nedefinuje. Vymedzuje právnu úpravu zmenky obsahovo a formálne, pravidlá používania, vymáhania, splatnosti zmenky. Zmenka je dlhoročným a tradičným nástrojom finančného trhu. Zmenka je osobitná listina, z ktorej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky, a to vo výške uvedenej na listine označenej ako zmenka. Hlavné výhody zmenky treba vidieť najmä: 1/ v zjednodušenom a zrýchlenom súdnom vymáhaní zmenkového dlhu voči

dlžníkovi, keďže zmenkový veriteľ nie je povinný v súdnom konaní preukazovať materiálny dôvod alebo kauzu vzniku pohľadávky veriteľa (abstraktnosť zmenky), ale postačuje mu predložiť platnú zmenku, 2/ v prevoditeľnosti zmenky; zmenka ako cenný papier je zo zákona prevoditeľná, pokiaľ vystaviteľ zmenky prevoditeľnosť nevylúči, 3/ v úverovej a platobnej funkcii zmenky. Úverová funkcia spočíva v tom, že k platbe nedochádza zo záväzku, na základe ktorého bola zmenka vystavená, ale vystavením zmenky vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie sumy, ktorá súvisí s kauzálnym vzťahom, pričom zmenka fakticky znamená zabezpečenie nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny pri odloženej splatnosti kúpnej ceny. Platobná funkcia zmenky spočíva v možnosti vlastníka zmenky uhradiť svoj prípadný vlastný dlh voči inému subjektu tým, že prevedie zmenku na takýto subjekt, ktorý je potom oprávnený predložiť zmenku pôvodnému dlžníkovi na preplatenie, 4/ v skutočnosti, že možno navyše zvýrazniť zabezpečovaciu funkciu zmenky, a to zmenkovým ručením (avalom) a taktiež v prípade prevodov zmenky indosamentom v prípade neuhradenia zmenky priamym zmenkovým dlžníkom (vystaviteľ zmenky pri zmenke vlastnej, zmenečník pri zmenke cudzej) prichádzajú do úhradovej povinnosti všetci predchádzajúci vlastníci zmenky ako regresní dlžníci. Pre používanie zmeniek je charakteristická tzv. zmenková prísnosť, čo znamená, že akákoľvek zmenka na to, aby bola platná, musí byť vystavená tak, aby mala všetky zákonné náležitosti požadované zákonom č. 191/1950 Sb. Zmenková prísnosť sa ďalej prejavuje prísnymi podmienkami pre uplatnenie zmeniek voči dlžníkovi. V zásade ide o trvanie na zachovaní takých formálnych náležitostí dokumentu - zmenky, ktoré nie sú typické pre žiadne iné dokumenty. Zmenka môže byť vystavená ako platobný príkaz vystaviteľa zmenky adresovaný tretej osobe (zmenečníkovi), aby zaplatil určenú sumu oprávnenej osobe (remitentovi) - v tom prípade ide o cudziu zmenke. Zmenka môže byť vystavená aj ako vlastný bezpodmienečný sľub vystaviteľa zmenky zaplatiť príslušnú sumu osobe určenej v zmenke - tu ide o zmenku vlastnú. Je potrebné uviesť, že zmenkový veriteľ sa stane vlastníkom zmenky až v čase, keď mu je táto fyzicky odovzdaná zo strany vystaviteľa zmenky. Pri vystavení zmenky musia byť dodržané všetky zákonné náležitosti. V prvom rade je potrebné uviesť, že zmenku možno vyhotoviť len v písomnej forme. Zmenka obsahuje nasledovné základné náležitosti: 1/ bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu - príkaz na platbu nesmie byť viazaný na žiadnu podmienku (napr. „zaplaťte za túto zmenku, ak budú predložené doklady o odoslaní tovaru“), 2/ uvedenie mena osoby, ktorá má platiť, t. j. zmenečníka, zmenečníkom môže byť fyzická alebo právnická osoba, pričom takáto osoba by mala byť dostatočne určitá. V prípade vlastnej zmenky tento údaj uvedený nie je, nakoľko zmenečníkom je vlastne vystaviteľ zmenky. (Pri cudzej zmenke sa používa výraz zmenečník), 3/ údaj splatnosti zmenky, pričom možno uviesť, že možné sú len štyri zákonné spôsoby určenia splatnosti zmenky (iné určenie alebo kombinácia viacerých časových určení by spôsobila neplatnosť zmenky). Týmito sú: a) vistazmenka - určenie splatnosti zmenky na videnie - v takomto prípade je zmenka splatná pri predložení zmenky zmenkovému dlžníkovi, b) zmenka splatná určitý čas po predložení (napr. „zaplaťte na túto zmenku 15 dní po videní“), c) datozmenka (napr. „zaplaťte do 15 dní od vystavenia zmenky“), d) fixná zmenka - zmenka s presným určením konkrétneho dňa, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť - tzv. platobné miesto musí reálne existovať, postačí napr. uvedenie názvu obce. Zákon vo veci miesta platenia pre prípad jeho absencie na zmenke ustanovuje domnienku miesta platenia, pričom miestom platenia je v takom prípade miesto uvedené pri mene zmenečníka pri zmenke cudzej alebo miesto uvedené pri vystaviteľovi na zmenke vlastnej, 5/ označenie mena osoby, ktorej sa má platiť - ide teda o osobu, ktorá sa po odovzdaní zmenky stane prvým majiteľom zmenky, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky - dátum vystavenia sa nemusí zhodovať so skutočným dátumom, ale musí ísť o dátum reálny. V prípade, ak na zmenke nie je uvedené miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa, 7/ podpis vystaviteľa - musí ísť o podpis vlastnoručný, mechanické vyhotovenie podpisu je nedostatočné, pričom platí, že podpis musí byť umiestnený tak, aby ním bol krytý celý obsah zmenky a teda podpis vystaviteľa by mal byť umiestnený na konci prednej strany zmenky. Vystaviteľ môže vystaviť aj takú zmenku, ktorej v čase jej vystavenia chýba jedna alebo viacero vyššie uvedených základných náležitostí. Ide o tzv. budúcu zmenku alebo bianko zmenku upravenú v § 10 zákona zmenkového a šekového. Kauzálnym dôvodom vystavenia bianko zmenky býva najčastejšie uzavretie zmluvy a zabezpečenie určitých práv a povinností vyplývajúcich z uzatváranej zmluvy prostredníctvom zmenky medzi zmluvnými partnermi, pričom v čase uzavretia zmluvy nebola napr. známa hodnota zabezpečovaného plnenia alebo splatnosti ceny zabezpečovaného plnenia. V takomto prípade možno vystaviť na zabezpečenie aj neúplnú zmenku (treba uviesť, že od počiatku musí byť vôľa vystaviteľa zmenky vystaviť neúplnú zmenku daná, nakoľko inak by išlo o neplatnú zmenku z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí), s tým, že chýbajúce údaje zmenky doplní majiteľ zmenky. Bianko zmenka býva vždy spojená s dohodou zmluvných strán o tom, ako možno neúplnú zmenku doplniť. Obsahom takejto dohody je vždy udelenie práva vyplniť neúplnú zmenku v tom zmysle, že sa určí, ktoré z chýbajúcich náležitostí zmenky sa majú doplniť, v akom rozsahu

sa majú tieto chýbajúce náležitosti doplniť, resp., kedy vznikne oprávnenie majiteľa takejto zmenky ju vyplniť. Ide o tzv. dohodu o obsahu a rozsahu vyplňovacieho práva k zmenke. Pre takúto dohodu nie sú predpísané žiadne formálne náležitosti, čiže takúto dohodu možno uzavrieť v písomnej alebo ústnej forme, poprípade konkludentne. V prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané dohodou o vyplňovacom práve, tak majiteľ zmenky bude oprávnený dovtedy neúplnú zmenku doplniť o chýbajúce údaje (najčastejším údajom býva zmenková suma a jej splatnosť) a urobiť z neúplnej zmenky zmenku úplnú a potom predložiť takúto zmenku na platenie zmenkovému dlžníkovi. Ak je dohoda o vyplňovacom práve uzavretá v ústnej forme, nemá to vplyv na jej platnosť, lebo zo zákona takáto možnosť je prípustná. Žalobca si nároky v tomto spore neuplatňuje titulom zmluvy, ale odvodzuje svoje práva z vlastnej vystavenej zmenky ako abstraktného cenného papiera. Uvedené konštatoval v tomto spore aj Krajský súd v Nitre v uznesení č. k. -48 zo dňa 28.01.2018. V tomto spore bola zmenka použitá na zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnutý úver, pričom dňa 17.06.2008 bola uzatvorená zmluva o použití zmenky a to medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade (avalistom), ktorá upravovala vznik, zánik a samotný obsah tzv. vyplňovacieho práva v čl. II a III zmluvy o použití zmenky. V danom prípade žalobca po splnení podmienok pristúpil k vyplneniu bianko zmenky vystavenej v súlade s § 10 zákona zmenkového a šekového v súlade s jej obsahom a vyplnením bianko zmenky v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve sa tak z pôvodne neúplnej zmenky stala zmenka riadna, obsahujúca všetky náležitosti vyžadované právnou úpravou a to spätne ku dňu jej vystavenia. Súd predmetnú zmenku ako aj zmluvu o použití zmenky považuje za platné s tým, že tieto sa vzťahujú aj na navýšenie úveru, k čomu došlo dňa 16.04.2010 na základe dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX. V tomto smere súd poukazuje na bod 1.6 zmluvy o použití zmenky, podľa ktorého dlžník a avalista vyhlasujú, že súhlasia s tým, aby bola spôsobom obsiahnutým v tejto zmluvy zabezpečená Zabezpečovaná pohľadávka aj po zmene úverovej zmluvy, ktorá bude dohodnutá medzi veriteľom a dlžníkom na základe písomného dodatku k úverovej zmluve. V danom prípade preto nebolo potrebné, aby dodatok č. 1 k zmluve a žiadosť o navýšenie úveru bolo podpísané aj žalovanou v 2. rade. Zmenka tak zabezpečovala aj navýšenie úveru. Tvrdenia žalovaných v tomto smere súd považuje za nedôvodné. Zmluvu o použití zmenky súd považuje za nepomenovanú zmluvu uzatvorenú v zmysle (), pričom z predmetnej zmluvy jasne vyplýva, že jej predmetom je udelenie zmenkového vyplňovacieho práva dlžníkom a avalistom veriteľovi a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva veriteľa ku vlastnej bianko zmenke, ktorú neúplnú predložili dlžník a avalista veriteľovi za účelom zabezpečenia Zabezpečovanej pohľadávky. Okolnosťou, pre ktorú žalobca pristúpil v zmysle čl. I zákona zmenkového a šekového k vyplneniu bianko zmenky bolo v zmysle čl. II, bod 2.1. zmluvy o použití zmenky, že sa dlžník dostane do omeškania s plnením zabezpečenej pohľadávky o viac ako 10 dní. Určenie splatnosti zabezpečovanej pohľadávky sa riadi úverovou zmluvou a ustanoveniami príslušných právnych predpisov. V zmysle bodu 2.2 zmluvy o použití zmenky, ak sa dlžník dostane do omeškania s platením Zabezpečenej pohľadávky o viac ako 10 dní, je veriteľ oprávnený dopísať na bianko zmenku: a. zmenkovú sumu vo výške rovnajúcej sa maximálne výške nesplatenej Zabezpečenej pohľadávky ku dňu vyplnenia bianko zmenky. Zmenková suma bude vyplnená týmto spôsobom bez ohľadu na skutočnosť, či veriteľ realizoval alebo môže realizovať iné, v úverovej zmluve uvedené zabezpečenia Zabezpečovanej pohľadávky, b. menu zmenkovej sumy, pričom veriteľ vyplní ako menu zmenkovej sumy menu, v akej má byť Zabezpečovaná pohľadávka zaplatená, c. dátum splatnosti, ktorý veriteľ vyplní tak, že dátum splatnosti bude desiaty deň omeškania S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že nastala okolnosť, pre ktorú žalobca pristúpil k vyplneniu bianko zmenky a doplnením predmetných údajov podľa bodu 2.2. zmluvy o použití zmenky sa z neúplnej zmenky stala zmenka úplná. Námietka žalovaných, že ak v zmenke absentuje údaj o splatnosti, považuje sa zmenka za splatnú len na videnie je pravdivé len v prípade, ak by išlo o zmenku (vlastnú alebo cudziu), kde by v čase vystavenia takejto zmenky takýto údaj chýbal a potom by nasledovala zákonná domnienka o splatnosti zmenky, že takto vystavená zmenka by bola splatná len na videnie, t.j. zákon zmenkový a šekový v tomto prípade vylučuje akúkoľvek inú splatnosť. Avšak v danom prípade bola uzatvorená bianko zmenka a zmluva o použití zmenky podľa zákona zmenkového a šekového, ktorá je v čase vystavenia považovaná za neúplnú zmenku s tým, že strany sa v dohode o vyplňovacom práve k zmenke dohodnú, že absentujúce údaje sa v zmysle takejto dohody doplnia a z neúplnej zmenky sa stane zmenka úplná. V tomto režime, tak žalobca vyplní chýbajúci údaj, pričom ak ide o neuvedenie splatnosti, platí, že zmenku možno doplniť len o štyri zákonné spôsoby určenia splatnosti zmenky (iné určenie alebo kombinácia viacerých časových určení by spôsobila neplatnosť zmenky). Týmito sú: a) vistazmenka - určenie splatnosti zmenky na videnie - v takomto prípade je zmenka splatná pri

predložení zmenky zmenkovému dlžníkovi, b) zmenka splatná určitý čas po predložení , c) datozmenka , d) fixná zmenka - zmenka s presným určením konkrétneho dňa. Žalobca v danom prípade zvolil fixný dátum splatnosti, keď doplnil údaj splatnosti na zmenke s uvedením: splatnosť 19. apríla 2017. Takýto spôsob uvedenia splatnosti je v súlade so zákonom, a preto súd považoval zmenku ako aj zmluvu o použití zmenky za platný právny úkon. Súd poznamenáva, že rozdiel oproti argumentu žalovaných je ten, že v prípade bianko zmenky sa vyžaduje uzatvorenie dohody o vyplňavacom práve k zmenke, kde je možné splatnosť určiť vyššie uvedenými spôsobmi, t.j. v danom prípade sa neaplikuje zákonná domnienka o absencii splatnosti, že zmenka je splatná len na videnie. Súd zmenku zo dňa 17.6.2008 vyhodnotil tak, že má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa článku I. § 75 zákona zmenkového a šekového a dospel k záveru, že zmenka je platná. Žalobca má z tejto zmenky všetky nároky v zmysle prvého postihu podľa § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Ďalej za nedôvodnú súd považoval aj obranu žalovaných, že dlh žalobcu bol v uhradený v celom rozsahu. V tomto smere žalovaných zaťažovalo dôkazné bremeno, aby toto svoje tvrdenie o zániku záväzku, ktorý je predmetom tohto sporu, preukázali. Žalovaní však toto skutkové tvrdenie nepreukázali. Žalobca naopak preukázal v konaní, že eviduje dlžnú sumu vo výške 1136 eur s príslušenstvom po zohľadnení úhrad zo strany žalovaných po podaní žaloby, t. j. 11 x 40 eur, t. j. spolu 440 eur, v ktorej časti súd konanie právoplatne zastavil, vzhľadom na to, že žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. V konaní mal súd za preukázané, že suma navýšenia úveru (4564 eur) v Dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2010 bola zahrnutá k výške úveru po zohľadnení sumy úveru, ktorá už bola uhradená žalovaným v 1. rade (5394,04 eur). Predmetným dodatkom č. 1 k zmluve sa menila aj konečná splatnosť úveru. V danom prípade nebola suma navýšenia úveru pripočítaná k pôvodnej poskytnutej sume úveru 9958,18 eura, ale bola pripočítaná k zostatku úveru ku dňu jeho navýšenia, t.j. ku sume 5394,04 eura. V danom prípade tak bolo žalovanému v 1. rade poskytnuté prostriedky vo výške 14.522,18 eura. V tomto smere tvrdenie žalovaných, že navýšenie úveru predstavovala suma 5000 eur z titulu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2010 neobstojí, pretože k navýšeniu úveru zo zmluvy o splátkovom úvere došlo na základe dodatku č. 1 zo dňa 14.06.2010, čo vyplýva aj z výpisu z úverového účtu a uvedená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa týka iného zmluvného vzťahu a nesúvisí s prejednávanou vecou. Súd zo žiadosti o BusinnessÚver TB express zo dňa 15.04.2010 mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade požiadal o navýšenie úveru č. XX-XXXXXXXXXX na celkovú sumu 4564 eura, pričom podľa bodu 2. parametre splátkového úveru sú: pôvodná výška úver 9958,18 eura, zostatok 5394,04 eura, pôvodná doba splatnosti 48 mesiacov, maximálna suma navýšenia 4564, maximálne predĺženie doby splatnosti o 22 mesiacov, o akú sumu chcete navýšiť úver: 4564 eur. Z uvedenej žiadosti vyplývajú parametre úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.06.2008 (mimo iného ja pôvodná výška úveru a jeho zostatok ku dňu žiadosti) a tiež suma o ktorú žalovaný v 1. rade úver žiadal navýšiť, a to práve o sumu 4654 eur, čo bola zároveň aj maximálna suma možného navýšenia úveru. Žiadateľom navýšenia bol žalovaný v 1. rade, a preto tvrdenie že k navýšeniu úveru nedošlo neobstojí. Napokon žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 25.07.2018 uviedol, že nepopiera, že požiadal o navýšenie úveru tak ako to vyplýva zo žiadosti zo dňa 15.04.2010. Keďže úver bol navýšený o 4564 eura a ku dňu vyhotovenia žiadosti bol zostatok úveru vo výške 5394,04 eur, bola v Dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere výška úveru uvedená sumou 9958,04 eura ( 5394,04 + 4564 eur). Súd preto dospel k záveru, že k navýšeniu úveru došlo a to dňa 16.04.2010 na sumu 4564 eur, čo napokon vypláva aj z výpisu účtu žalovaného v 1. rade. Pokiaľ išlo o úhrady na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXX v sume 1248 eur (24), vo vzťahu ktorým žalovanými tvrdili, že neboli zohľadnené žalobcom na úhradu úveru titulom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.06.2008, súd mal v konaní za preukázané, že tieto úhrady sa týkajú iného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a to produktu VISA Businnes, v rámci ktorého sa pri úhrade uvádza variabilný symbol VS: XXXXXX. Z uvedeného je zrejmé, že tento variabilný symbol bol pridelený k inému záväzku žalovaného v 1. rade, ktorý mu vznikol z titulu vydania firemnej kreditnej karty VISA BUSINESS s úverovým rámcom 2000 eur. Uvedené zodpovedá aj výzve na zaplatenie urgencia zo dňa 04.06.2016 ktorý žalovaní predložili v konaní, v ktorom sa ako variabilný symbol uvádza VS XXXXXX. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že variabilný symbol slúži na spárovanie platieb a identifikáciu toho, ktorý záväzok dlžník veriteľovi uhrádza. V tomto prípade variabilný symbol: XXXXXX sa týkal dlhu žalovaného v 1. rade, ktorý mu vznikol používaním kreditnej karty VISA BUSINESS, pričom pre úhradu dlhu, ktorý je predmetom sporu, bol povinný uvádzať variabilný symbol: XXXXXXXXXXX. a všetky platby označené týmto variabilným symbolom boli započítané na dlh zo zmluvy o splátkovom úvere XX-XXXXXXXXXX. Preto úhrady na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod VS:XXXXXXXXXX v sume 658 eur (15 kusov potvrdení o vklade) sa týkajú zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, a žalobca zohľadnil predmetné úhrady. Žalovaní

preto boli povinní pri vykonávaní úhrad vo vzťahu k predmetnému splátkovému úveru uvádzať variabilný symbol VS: XXXXXXXXX, ktorý im bol priradený podľa čísla úverovej zmluvy - zmluvy o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX. Všetky platby žalovaných, ktoré vykonali vo vzťahu k predmetnému úveru, t.j. pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX boli žalobcom na predmetný dlh aj započítané a uvedené vyplýva aj z výpisu z úverového účtu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tvrdenie žalovaných, že úver, ktorý je predmetom sporu, splatili, neobstojí a súčasne neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že ich platby neboli údajne na dlh započítané. Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade vyčerpal všetky poskytnuté finančné prostriedky (14.522,18 eura), avšak dlžnú sumu neuhradil v plnom rozsahu. Už v priebehu zmluvného vzťahu žalovaný v 1. rade porušil svoje zmluvné povinnosti, prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.04.2013 s tým, že pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 3.429,17 eura, z toho istina 3292,05 eura, dlžné úroky ku mimoriadnej splatnosti 84,21 eura, dlžné úroky z omeškania ku dňu mimoriadnej splatnosti 36,91 eur a dlžné poplatky 16 eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaní po zosplatnení úveru vykonali platby a to v celkovej výške 2292,22 eura s tým, že ku dňu 19.04.2017 vykonali platby vo výške 1852,22 eura, čo vyplýva z výpis z bankovej knihy (aktuálny stav úveru) a po podaní žaloby platby v celkovej výške 440 eur, t.j. spolu 2292,22 eur. V časti sumy 440 eur žalobca zobral žalobu čiastočne späť a konanie súd v tejto časti právoplatne zastavil. Nakoľko žalobca uniesol dôkazné bremeno, v danom prípade má tak titulom prvého postihu podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového nárok na zaplatenie voči žalovaným: A. zmenkovej sumy vo výške 1136 eur, B. šesťpercentného úroku zo zmenkovej sumy tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, t.j. od splatnosti, C. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkového peniazu alebo v nižšie dohodnutej výške - 5,25 eura (1% z pôvodne žalovanej sumy 1576 eur = 15,76 eura a 1/3 z 15,76 eura predstavuje 5,25 eura) Súd preto zaviazal žalovaných v 1. a 2 rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.136 eur spolu so zmenkovou odmenou vo výške 5,25 eura v zmysle § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového. Spolu s týmito sumami uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušný zmenkový úrok vyplývajúci tiež z § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového vo výške 6% ročne zo sumy 1576 eur od 20.04.2017 do 16.05.2017, 6% ročne zo sumy 1536 eur od 17.05.2017 do 16.06.2017, 6% ročne zo sumy 1496 eur od 17.06.2017 do 13.07.2017, 6% ročne zo sumy 1456 eur od 14.07.2017 do 15.08.2017, 6% ročne zo sumy 1416 eur od 16.08.2017 do 18.09.2017, 6% ročne zo sumy 1376 eur od 19.09.2017 do 16.10.2017, 6% ročne zo sumy 1336 eur od 17.10.2017 do 14.11.2017, 6% ročne zo sumy 1296 eur od 15.11.2017 do 18.12.2017, 6% ročne zo sumy 1256 eur od 19.12.2017 do 16.01.2018, 6% ročne zo sumy 1216 eur od 17.01.2018 do 13.02.2018, 6% ročne zo sumy 1176 eur od 14.02.2018 do 13.03.2018, 6% ročne zo sumy 1136 eur od 14.03.2018 do zaplatenia. Súd uložil žalovaným lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti v trvaní 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého v rozsahu plnenia, keďže na strane žalovaných ide o dlžníka (žalovaný v 1. rade ) a avalistu - zmenkový ručiteľ (žalovaná v 2. rade), čo musí byť vyjadrené a vo výroku rozsudku súdu s tým, že títo nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, t. j. solidárne, ako pôvodne žaloval žalobca s tým, že na pojednávaní dňa 25.07.2018 v tomto smere upravil petit žaloby a súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 25.07.2018 pripustil zmenu žaloby. Súd na záver poukazuje, že žalobca aj keď pred podaním žaloby nepredložil žalovaným vyplnenú zmenku, podaním žaloby a jej následným doručením spolu s prílohami, pričom jednou z nich bola aj samotná zmenka žalovaným, sa konvalidovalo a žalovaní tak mali možnosť byť o zmenke a jej doplnených údajov informovaní (prezentácia zmenky). Súd zároveň konštatuje, že žalovaní si museli byť vedomí, že ak nastane okolnosť v zmysle bodu 2.1. zmluvy o použití zmenky, žalobca je oprávnený dopísať v zmysle bodu 2.2. písm. c) zmluvy o použití zmenky chýbajúce údaje ako dátum splatnosti, ktorý bude desiaty deň omeškania dlžníka so splácaním zabezpečovanej pohľadávky alebo akýkoľvek neskorší deň omeškania. Rovnako aj zmenková suma tak bola vyplnená vo výške rovnajúcej sa maximálne výške zabezpečovanej pohľadávky ku dňu vyplnenia bianko zmenky, reflektujúc úhrady zo strany žalovaných realizovaných po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Nakoľko žalovaní plnili aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti ako aj v priebehu sporu, je možné potom logicky predpokladať, že žalovaní si svojho záväzku boli vedomí a nárok žalobcu tak považuje súd za dôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní pred súdom 1. inštancie v plnom rozsahu úspešný a to aj v časti o zaplatenie sumy 440 eur, pre ktorú žalobca vzal žalobu späť, kedy súd pričítal zavinenie na zastavení konania žalovaným, ktorí uhradili uvedenú sumu až v priebehu sporu, priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2 rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany sporu.

5. Odvolanie žalobcu smerovalo voči výrokovej časti III. domáhajúc sa jeho zmeny v tejto časti tak, aby jemu voči žalovaným bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, a to spoločne a nerozdielne, keď ohľadom takejto formy zaplatenia žiadal tiež opravným uznesením doplniť výrok II. rozsudku. Poukázal na priebeh celého konania a na to, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je späté s výsledkom celého konania, keď konanie na súde prvej inštancie ako aj odvolacie konanie z pohľadu náhrady trov predstavuje jeden celok, teda nie je podstatné, či voči rozhodnutiu boli podané opravné prostriedky, teda súd nesprávne rozdelil náhradu trov konania podľa fáz konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia nebolo jeho pochybenie, ale nedostatočné odôvodnenie zrušeného rozhodnutia. Síce chápe sociálny rozmer v konaní prvoinštančného súdu v snahe evidentne žalovaných nejako „odmeniť“, avšak nesúhlasí s tým, aby sa to robilo na jeho úkor ako úspešného žalobcu v spore, keď žalovaní si museli byť od počiatku vedomí toho, že pri neúspechu v spore budú znášať všetky trovy konania (sporu). Ak by sa žalovaným javilo, že za časť náhrady trov konania nezodpovedajú, nakoľko ich nezavinili svojim konaním, išlo by o ich osobitný nárok uplatniteľný voči štátu podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

6. Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku s požiadavkou jeho zmeny tak, aby žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že nový rozsudok je skoro len prepisom pôvodného zrušeného rozsudku prvoinštančného súdu bez toho, aby sa tento čo i len rámcovo zaoberal príslušným , napríklad v bode 69. odôvodnenia, kde sudkyňa len veľmi rafinovane obišla zákon - . Upozorňujú, že do dnešného dňa predmetná zmenka nebola predložená na videnie alebo platenie, a preto ani nemohol byť urobený protest pre neprijatie alebo neplatenie; tak celý postih, ktorý tvorí väčšinu rozsudku je celkom obyčajný nezákonný podvod a pre celé toto súdne konanie už od počiatku neboli splnené zákonné podmienky pre jeho začatie. Opäť ide o absolútny právny nezmysel v hrubom rozpore so slovenským aj európskym právom. Čo sa týka neopodstatnených pojmov ako bianco alebo blanco zmenka, sú to len pojmy pre podvodníkov, ktoré sa v žiadnom zmenkovom práve neobjavili. V medziach existujúcej zákonnosti a jej skutočného paragrafového znenia sa domáhajú vyhodnotenia predmetnej spornej veci nasledujúco - tu žalovaní poukázali na , z ktorého v odvolaní citovali ,, , , , . Ďalej ako poznámku k rozsudku uviedli, že v napadnutom rozsudku sú nápadne presne vyčíslené úroky a odmeny požadované podvodnými advokátmi, k čomu citovali ust. resp. i ust. § a ods. 1 . Z nimi uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že rozsudkom Slovenskej republiky boli vynesené úplné nezmysly, pretože určené peniaze sú zákonom vymáhateľné ako postih pre odmietnutie prijatia alebo platenia v presne určených lehotách. Súd teda rozhodol o postihu za neprijatie a neplatenie ešte predtým, ako by vôbec k prijatiu alebo neprijatiu došlo, ešte predtým ako by bol vznesený protest proti neprijatiu alebo neplateniu. Jednoducho preto, že k predloženiu zmenky k videniu, prijatiu a plateniu do dnešného dňa sa nikto ani len nepokúsil a teda k ničomu podobnému ani nemohlo prísť a teda ani protest ako verejná listina voči neprijatiu nemohol byť zapísaný, takže sa jedná o absolútny právny nezmysel zakotvený v rozsudku.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca od žalovaných 1/, 2/ domáha zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny (pôvodne) vo výške 1576 eur titulom žalobcovho vlastníctva vlastnej zmenky znejúcej na zmenkovú sumu 1 576 eur vystavenej v Bratislave dňa

17.06.2008 a splatnej dňa 19. apríla 2017, ktorú vystavil žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa zaručila (doložkou per aval) za žalovaného v 1/. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzatvorili spolu dňa 17.06.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XX-XXXXXXXXXX na základe, ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 300 000 Sk (9 958,18 Eur) na účel financovania investícií menšieho rozsahu, pričom pri tomto úkone dlžník vystupoval ako podnikateľ pod obchodným menom O. X. s miestom podnikania C., M. XXX, IČO: 43 088 317 zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu v Komárne, odbor živnostenského podnikania, živnostenský register č. XXX-XXXXX v zmysle výpisu zo živnostenského registra zo dňa 13.06.2008. Podľa článku IV. zmluvy o splátkovom úvere bolo podmienkou poskytnutia úveru (okrem iného) za účelom posilnenia vymáhateľnosti celkovej pohľadávky veriteľa vystavenie príslušnej bianko zmenky a platné uzatvorenie zmluvy o použití zmenky ku každej bianko zmenke v zmysle ods. (i) (bod. 4.2 písm. e) ods. (i) zmluvy splátkovom úvere) a obdŕžanie zmenky opísanej v zmluve o použití zmenky veriteľom (bod. 4.2 písm. e) ods. (ii) zmluvy splátkovom úvere). V článku VII. zmluvy o splátkovom úvere je uvedené, že za účelom posilnenia vymáhateľnosti celkovej pohľadávky veriteľa bude poskytnutá bianko zmenka vystavená dlžníkom na rad veriteľa a avalovaná avalistom (žalovaná 2/) a k nej prináležiaca zmluva o použití zmenky uzatvorená medzi veriteľom, dlžníkom a avalistom (žalovaná 2/). V deň ako bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, bola uzatvorená medzi veriteľom, dlžníkom a avalistom zmluva o použití zmenky podľa , podľa ktorej veriteľ bude po splnení dohodnutých podmienok oprávnený doplniť na bianko zmenke výšku zmenkovej sumy, menu zmenkovej sumy a dátum splatnosti (článok I. bod 1.5 dohody o použití zmenky). Avalista podľa vyhlásil, že v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou (článok I. bod 1.7 dohody o použití zmenky). Listom zo dňa 26.04.2013 oznámil veriteľ dlžníkovi mimoriadne zosplatnenie úveru, pričom výška celkovej pohľadávky veriteľa ku dňu 25.04.2013 bola 3 429,17 eur (č. l. 27). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžník uhradil ďalšiu časť pohľadávky vo výške 1 852,22 Eur, teda nesplatená istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 1 576,95 eura a ktorá zároveň predstavovala zmenkovú sumu. Po podaní žaloby dlžník vykonal ešte úhrady vo výške 440 eur, a preto žalobca podaním zo dňa 17.04.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 440 eur späť (č. l. 82).

9. Súd prvej inštancie následne rozhodol vo veci (v poradí prvým rozsudkom č. k. -148 zo dňa 25.07.2018 tak, že žalobe žalobcu vyhovel a žalovaných zaviazal k náhrade zmenkovej sumy spolu so zmenkovým úrokom. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č. k. -219 zo dňa 07.08.2020.

10. Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí druhým), ktorým vyhovel žalobe žalobcu tak ako uviedol vo výroku I. napadnutého rozhodnutia s tým, že výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a výrokom III. priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vyššie citované rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo napadnuté odvolaním žalobcu do výroku III. (o trovách konania), ako aj odvolaním žalovaných, voči výroku I. a II.

11. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že s poukazom na , do dnešného dňa zmenka nebola predložená na videnie alebo na platenie, preto mali za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia. Mali za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol ešte predtým pred tým ako bol vznesený protest voči neprijatiu alebo neplateniu resp. že k predloženiu zmenky k videniu, prijatiu, plateniu do dnešného dňa nedošlo a teda ani protest ako verejná listina voči neprijatiu nemohol byť napísaný.

14. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaných, že zo strany žalobcu im nebola predložená zmenka na platenie, v prvom rade uvádza, že , podľa ktorého je

na dlžníkovi, aby preukázal, že zmenka nebola predložená riadne a včas na platenie bez ohľadu na problémy so zabezpečením takéhoto dôkazu spojené. Pokiaľ nie je dlžník schopný, hoci z objektívnych dôvodov takéto dôkazy predložiť, platí voči nemu zmenka za riadne a včas predloženú k plateniu. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky k plateniu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 spisová značka ). Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v priebehu prvoinštančného konania neoznačili ani nenavrhli vykonať žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie skutočností o nepredložení zmenky na platenie. Zároveň však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie (bod 87.) uvádza, že ak by aj žalovaní preukázali, že zmenka im nebola predložená zo strany žalobcu na platenie, je potrebné uviesť, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenky v súdnom konaní (návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu) a okamih doručenia návrhu protistrane je potrebné považovať za moment prezentácie zmenky k plateniu (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.01.1994 sp. zn. ).

15. V danom prípade predmetom konania je zaplatenie zmenkovej sumy, a to titulom vlastnej zmenky, v ktorom vzťahu vystupuje hlavný dlžník - vystaviteľ zmenky (žalovaný 1/), avalista resp. zmenkový ručiteľ vlastnej zmenky (žalovaná 2/) a remitent, čiže veriteľ (žalobca). Vystaviteľ zmenky v zmenkovej listine sľubuje, že veriteľovi zaplatí sumu zo zmenky. Vystaviteľ zmenky je priamym dlžníkom zo zmenky, ktorý sa zaväzuje, že pri splatnosti zmenku zaplatí. Zmenkové ručenie, t. j. aval, predstavuje zabezpečovací vzťah inkorporovaný do samotnej listiny zmenky, na základe ktorého zmenkovému ručiteľovi (t. j. avalistovi) vzniká popri inej zmenkovo zaviazanej osobe bezpodmienečný záväzok plniť zo zmenky. Avalista t. j. zmenkový ručiteľ je pri cudzej zmenke v postavení nepriameho dlžníka, pri vlastnej zmenke je v postavení priameho dlžníka.

16. Ak majiteľ zmenky nezriadi protest pre neprijatie alebo pre neplatenie, zaniká povinnosť nepriamych dlžníkov plniť zo zmenky, zatiaľ čo povinnosť priamych dlžníkov plniť nie je dotknutá (t. j. priami dlžníci sú povinní plniť, aj keď nebol zriadený protest). Protest teda plní zachovávaciu funkciu len voči nepriamym dlžníkom. Výkon práv proti nepriamym dlžníkom (postihové práva) je teda podmienený zachovávacími úkonmi, ktorými sú predloženie zmenky a jej protestácia. Len práva voči priamym dlžníkom (vystaviteľovi vlastnej zmenky a jeho avalistovi) nie sú viazané na vykonanie zachovávacích úkonov. Na základe uvedeného teda odvolací súd vyhodnotil vyššie uvedenú odvolaciu argumentáciu žalovaných za nedôvodnú, keď je zrejmé, že bez ohľadu na skutočnosť, či bol protest vykonaný postihové práva žalobcu voči žalovaným zostali zachované, keď títo sú priamymi dlžníkmi.

17. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené sa plne stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vyjadrenom v bode 86. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že nakoľko žalobca uniesol dôkazné bremeno, v danom prípade má tak titulom prvého postihu podľa , nárok na zaplatenie voči žalovaným, a to zmenkovej sumy vo výške 1.136 eur, 6 % úroku zo zmenkovej sumy, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenového peniazu alebo v nižšej dohodnutej výške - 5, 25 eura (1% z pôvodne žalovanej sumy 1.576 eura a 1/3 z 15,76 eura predstavuje 5,25).

18. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu voči výroku III. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku III. je nedôvodné.

19. Žalobca v podanom odvolaní smerujúcom len voči výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o trovách konania dvoma samostatnými výrokmi, keď výrokom II. rozhodol o tom, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že výrokom III. rozhodol o tom, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní ( ) tromi samostatnými výrokmi (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 19. 11. 2019).

21. Vychádzajúc z výsledku súdnych rozhodnutí v spore mal odvolací súd za to, že žalobca bol v tomto spore len čiastočne úspešný, keď v časti predmetu sporu tvoriacej druhý napádaný rozsudok bol úspešný až v druhom rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom s ohľadom na výsledok rozhodnutia o odvolaní

žalovaných 1/ a 2/ proti prvému napádanému rozsudku súdu prvej inštancie boli nesporne plne úspešní v (prvom) odvolacom konaní práve žalovaní 1/ a 2/. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ak žalovaní boli plne úspešný v rámci (prvého) odvolacieho konania, tak im prináleží nárok na náhradu týchto trov s tým, že tak ako je uvedené vo výrokovej časti (v poradí druhého) napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcovi prináleží náhrada trov celého prvoinštančného konania (konania pred súdom prvej inštancie). V tejto súvislosti je zároveň nutné zmieniť, že v danom prípade mali účastníci konania rozdielny pomer úspechu vo veci, a to rozdielny pomer úspechu v odvolacom konaní v porovnaní s prvoinštančným konaním, preto ak v takomto prípade súd prvej inštancie o nárokoch strán na náhradu trov konania rozhodol dvoma samostatnými výrokmi, tak toto jeho rozhodnutie nemožno považovať za nesprávne.

22. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil, keď po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , a teda žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal voči žalovaným 1. a 2. nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (100 %), keď o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).