Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-143-2019.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/143/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, zastúpený Mgr. Pavol Michalec, advokát, Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORG/CS 8047/2019/2/MGU zo dňa 25.04.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. ORG/ CS 8047/2019/2/MGU zo dňa 25.04.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. ORG/ CS6749/2019/2/MGU zo dňa 28.02.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca dňa 21.02.2019 doručil žalovanému - Miestny úrad Bratislava Ružinov e-mail označený ako žiadosť o sprístupnenie informácie, v ktorom v zmysle ust. § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie informácie: všetky rozhodnutia spolu s uvedením dátumu (prípadne doložky) právoplatnosti o umiestnení stavby vydané povinnou osobou ako príslušným stavebným úradom v období od 01.01.2018 do 31.12.2018 v zmysle § 39a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorými bola umiestnená akákoľvek stavba s nasledovnou charakteristikou:
- druh stavby: novostavba
- účel stavby: polyfunkčný objekt alebo administratívna budova alebo bytový dom, (ďalej len informácia)
Žalobca žiadal, aby mu informácia bola sprístupnená elektronicky na ním uvedenú e-mailovú adresu.
2. Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Ružinov, rozhodnutím č. ORG/CS6749/2019/2/MGU zo dňa 28.02.2019 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) odmietol žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorú podal žalobca s poukázaním na dôvod, že povinná osoba žiadateľom požadovanými informáciami nedisponuje. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná osoba neeviduje informácie a nie je možné
dohľadať informácie o všetkých rozhodnutiach o umiestnení stavby vydané povinnou osobou od 01.01.2018 do 31.12.2018 s charakteristikou novostavba, s účelom polyfunkčný objekt. Povinná osoba musí poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii a zákon o slobodnom prístupe k informáciám v žiadnom ustanovení neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú a sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný - Mestská časť Bratislava - Ružinov, rozhodnutím č. ORG/CS 8047/2019/2/MGU zo dňa 25.04.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná osoba neeviduje informácie a nie je možné dohľadať informácie o všetkých rozhodnutiach o umiestnení stavby vydané povinnou osobou od 01.01.2018 do 31.12.2018 s charakteristikou novostavba, s účelom polyfunkčný objekt. Takéto zoradenie informácií by si vyžadoval neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie. To znamená, že povinná osoba nevedie samotnú evidenciu rozhodnutí. Povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré už má k dispozícii, operácie, ktoré by viedli ku vzniku nových informácií, ktoré boli síce požadované žiadateľom, avšak ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistovali. Povinná osoba tiež nie je povinná zoraďovať informácie, alebo ich usporadúvať podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie. Takúto usporiadanú informáciu možno totiž považovať za kvalitatívne odlišnú informáciu od jednotlivých informácií, ktoré pôvodne stáli samostatne a neboli do prehľadu usporiadané. Keďže povinná osoba nedisponovala informáciami v žiadateľom požadovanej štruktúre a forme bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. (ďalej aj len druhostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného).
II.
Žaloba
4. Žalobca sa včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 03.07.2019 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie žalobcom.
5. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal, že žalovaný ako príslušný stavebný úrad vykonáva prenesený výkon štátnej správy v zmysle § 117 ods. 1 a § 33 ods. 1 Stavebného zákona a v zmysle § 131 ods. 2 Stavebného zákona je stavebný úrad povinný evidovať územné rozhodnutia a ich ukladanie zabezpečovať. Z citovaného rozhodnutia teda vyplýva, že mestská časť Bratislava - Ružinov, je okrem iného povinná evidovať územné rozhodnutia, teda je povinná viesť evidenciu územných rozhodnutí.
6. Žalobca považoval výlučne sprístupnenie celých anonymizovaných rozhodnutí, t.j. celé kópie (scany) rozhodnutí o umiestnení stavby, ktoré v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie existovali, čo je zrejmé aj zo znenia žiadosti o sprístupnenie informácie. Žalobca nežiadal neexistujúcu informáciu a keby aj Mestská časť Bratislava - Ružinov neevidovala rozhodnutia o umiestnení stavby, neznamená to, že je zbavená povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zastáva názor, že kladné vybavenie žiadosti žalobcu nevyžadovalo úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie. Žalobca nepožadoval informáciu usporiadanú v určitej štruktúre alebo formátoch, resp. nepožadoval osobitné a technické riešenie prepojenia alebo pripojenia žalobcu k tzv. „dátovej pumpe“ ako to z povahy opakovaného používania informácií vyplýva.
7. Na základe vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodu a obdobné vady má aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a preto je daný dôvod na postup v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a navrhol, aby súd rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, ktorý je v zmysle § 193 CSP povinný sprístupniť žalobcovi ním požadovanú informáciu a súčasne, aby súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.06.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žiadosť žalobcu, prostredníctvom ktorej žiadal všetky rozhodnutia spolu s uvedením dátumu, prípadne doložky právoplatnosti o umiestnení stavby vydané povinnou osobou ako príslušným stavebným úradom v období od 01.01.2018 do 31.12.2018 v zmysle § 39a Stavebného zákona, ktorými bola umiestnená akákoľvek stavba s charakteristikou v rozsahu:
- druh stavby: novostavba
- účel stavby: polyfunkčný objekt alebo administratívna budova alebo bytový dom,
je pokynom žiadateľa k výkonu činnosti povinnej osoby, resp. zamestnanca žalovaného s odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, ktorý vykonáva selekciu v množstve územných rozhodnutí podľa žiadateľom stanovených kritérií.
9. Takouto časovo veľmi náročnou činnosťou osoby s odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, by nepochybne došlo k vytvorenie kvalitatívne novej informácie.
IV.
Replika žalobcu
10. Žalobca v replike zo dňa 20.07.2020 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.
V.
Právne posúdenie veci
11. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ustanovenia § 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov v žalobe uvedených, vec prejednal a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.
12. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, číslo sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
13. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
14. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
19. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
20. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
23. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
24. Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
25. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
26. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
27. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
28. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie jeho aktívna činnosť podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
29. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení informácie žalobcovi.
30. Správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi žaloby, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval nasledovné:
31. Právo na informácie je garantované Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií.
32. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon.
33. Z článku 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 10/99).
34. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1 a 5). Podľa čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
35. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2 až 4) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (čl. 26 ods. 4).
36. V prejednávanej veci zásadnou právnou otázkou, spornou medzi účastníkmi konania, bolo posúdiť, či je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal, v rozsahu a forme ako to požadoval žalobca, tieto informácie k dispozícii nemal, hoci žalovaný má rozhodnutia, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal vo svojej sfére k dispozícii.
37. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v súvislosti s výkladom čl. 26 Ústavy č. I. ÚS 236/06-59, v ktorom tento uviedol, že „Z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 Ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek
iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. US 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96)“.
38. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
39. Podľa názoru správneho súdu je dôvodná námietka žalobcu, v zmysle ktorej skutočnosť, že žalovaný neeviduje v osobitnej evidencii informácie požadované žalobcom: právoplatné rozhodnutia vydané žalovaným v období od 01.01.2018 do 31.12.2017 s charakteristikou: druh stavby - novostavba, účel stavby - polyfunkčný objekt alebo administratívna budova alebo bytový dom, nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácií podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií.
40. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 830/2016 vyplýva: „Krajský súd ako povinná osoba sprístupňujúca informácie odmietol podľa §15 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť sťažovateľa o sprístupnenie informácie (...) na tom základe, že povinná osoba nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t.j. podľa paragrafov a zákonov, na ktoré vo svojej žiadosti poukazuje sťažovateľ, v danom prípade podľa § 25Oj ods. 3 OSP. S týmto záverom sa stotožnili aj správne súdy, konkrétne aj najvyšší súd v napadnutom rozsudku. S uvedenými závermi sa však ústavný súd stotožniť nemôže. Uvedené odôvodnenie totiž nezohľadňuje kľúčové premenné, ktoré si vzhľadom na ústavné garancie práva sťažovateľa na informácie vyžadovali byť vzaté do úvahy a byť riadne zodpovedané. Po prvé, to, že krajský súd nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t.j. podľa paragrafov a zákonov, ešte neznamená, že krajský súd nemá interný elektronický register podaní a rozhodnutí, resp. vhodný interný počítačový softvér, v rámci ktorého je možné dohľadať konkrétnu rozhodovaciu činnosť konkrétnych senátov krajského súdu. Krajský súd mohol a mal sťažovateľovi ako žiadateľovi objasniť, či takýmito elektronickými prostriedkami disponuje, či ich v prípade kladnej odpovede využil pri snahe vyhovieť žiadosti sťažovateľa a s akým výsledkom. Po druhé, krajský súd mohol a mal využiť pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa postup obdobný, ako využil Krajský súd v Košiciach pri vybavovaní takmer totožnej žiadosti sťažovateľa. A teda krajský súd mohol dopytovať konkrétne senáty 9Saz a lOSaz a informovať sťažovateľa, či podľa informácií z týchto senátov existujú také rozhodnutia, aké sťažovateľ vo svojej žiadosti označil (a v prípade kladnej odpovede takéto požadované rozhodnutia, samozrejme, sprístupniť). Ústavný súd nevyslovuje, že zodpovedný pracovník za vybavenie žiadosti takýmto spôsobom reálne nepostupoval, ale bolo potrebné, aby krajský súd sťažovateľovi uvedené riadne oznámil v písomnom rozhodnutí a dal tak najavo, že sa jeho žiadosti snažil vyhovieť aj tým spôsobom, že vyťažil samotné senáty 9Saz a lOSaz s konkrétnym výsledkom. Po tretie, nič nebránilo (resp. ak bránilo, bolo potrebné to zdôvodniť) krajskému súdu, aby sťažovateľovi zaslal kópie všetkých rozhodnutí (právoplatné a anonymizované) prijatých v senátoch 9Saz a 10Saz v sťažovateľom požadovanom a označenom období (ktoré, samozrejme, krajský súd má minimálne v papierovej forme archivované - mysliac tým konkrétne spisy senátov 9Saz a 10Saz) s tým, aby si sťažovateľ sám v uvedených rozhodnutiach vyhľadal podľa jeho kľúčových bodov tie, ktoré požadoval.“
41. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 4 As 57/2007 zo dňa 28.11.2008, kde v rozsudku uviedol: „ Všechny informace, které stěžovatel požaduje má krajský úrad k dispozici. Není tedy možné akceptovat argumentaci krajského úradu, který stěžovateli část informací neposkytl s tím, že informační povinnost podle tohoto zákona se nevztahuje na vytváření nových informací (srovnávacích přehledú, evidencí), neboť stěžovatel žádné nové, dosud nevytvorené informace nepožaduje. “
42. K rovnakému právnemu názoru dospel aj senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3SŽI/29/2013 zo dňa 11.02.2014, v ktorom uviedol: „Vzhľadom na to, že zákon o ochrane utajovaných skutočností ustanovil, že informáciou je obsah písomnosti vzniká zásadná právna otázka, či ide o obsah v písomnosti vo formálnom zmysle, t.j. všetky písomné znaky uvedené na listine ako nosiči informácie, alebo v materiálnom zmysle, t.j. meritórny obsah. V tejto časti sa najvyšší súd prikláňa k právnemu názoru krajského súdu, že ide o ochranu utajovaných skutočností v materiálnom zmysle. Preto výlučne označenie účastníkov zmluvy, typ zmluvy (napr. kúpna...) dátum uzavretia, všeobecný opis (názov) jej predmetu, číslo zmluvy potvrdzujúce jej existenciu, bez zverejnenia materiálneho obsahu podliehajú právnemu režimu zákona o slobode informácii v zmysle jeho ustanovenia §12. Z obsahu žiadosti o informáciu vyplýva, že týmito údajmi žalobca v podstate disponoval a ide iba o ich verifikáciu. Je potrebné, uviesť, že zákon o slobode informácii slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností. “
43. Z citácie ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. V prejednávanej veci však o takúto situáciu nejde. Správny súd súhlasí s právnym názorom žalobcu, že skutočnosť, že informácie v požadovanom rozsahu žalovaný neeviduje v osobitnej evidencii nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií.
44. Mechanické zhromaždenie informácií z viacerých dokumentov nemožno automaticky považovať za vytvorenie novej informácie. To, že informácie nemá žalovaný v žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom systéme neznamená, že ich reálne nemá. Ak ich v dispozícii má, ale v inej forme (a nejde o situáciu podľa § 8 - 12 zákona), je povinný ich sprístupniť, pričom nie je viazaný požadovaným formátom informácie.
45. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie informácie je pokynom k výkonu veľmi náročnej činnosti povinnej osoby, resp. jeho zamestnanca s odborným kvalifikačným predpokladom podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, čím by nepochybne došlo k vytvoreniu kvalitatívne novej informácie.
46. Správny súd k uvedenému uvádza, že v danom prípade je potrebné rešpektovať príslušné ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a vychádzať z povinnosti povinnej osoby tak, že táto je povinná sprístupniť požadované informácie vo všetkých prípadoch, v ktorých to ustanovuje či nevylučuje zákon.
47. V princípe to znamená, že informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, majú byť sprístupnené, samozrejme, okrem tých informácií, ktoré zákon vyhlasuje za utajené, resp. chránené. Za predpokladu, že by poskytovanie predmetných informácií vyžadovalo vyššie úsilie, resp. bolo časovo náročnejšie, zákon s touto situáciou počíta a v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 17 cit. zákona, ktoré dáva povinnej osobe možnosť predĺžiť lehotu práve z dôvodu náročnosti vyhľadávania informácií.
48. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím na základe uvedených dôvodov, sa Krajský súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného, pre ktorý bola zamietnutá žiadosť žalobcu povinnou osobou, ani s dôvodmi, pre ktoré bolo zamietnuté jeho odvolanie.
49. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP, v ktorom bude viazaný v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude povinný postupovať v naznačenom smere.
50. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa
ustanovenia § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.