Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_29Ek-1721-2018.pdf
PDF · 135.22 KB
Case nature
Subarea
29Ek/1721/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a. s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, právny zástupca MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti povinným: 1.) B. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/XXX, XXX XX J., 2.) P. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/XXX, XXX XX J. a 3.) B. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/XXX, XXX XX J. o vymoženie 53 303,70 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 782 868, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a
III. Súd povinným náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2018 domáhal od povinných vymoženia 53 303,70 Eur s prísl., na podklade uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 - 260 zo dňa 26.04.2017, uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 - 267 zo dňa 29.11.2017 a uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 - 281 zo dňa 18.04.2018. Poverením zo dňa 10.01.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 100EX 10/2019.
Dňa 16.12.2020 bol prostredníctvom poštovej prepravy na exekútorský úrad súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie. Právny zástupca oprávneného na výzvu povereného súdneho exekútora sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 08.01.2021. Následne dňa 13.01.2021 súdny exekútor predložil návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu. Ďalej povinní dňa 28.01.2021 prostredníctvom poštovej prepravy doručili na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý poverený súdny exekútor predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril k doplneniu návrhu povinných na zastavenie exekúcie dňa 17.02.2021. Nakoniec poverený súdny exekútor dňa 19.02.2021 predložil exekučnému súdu aj doplnenie návrhu povinných na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie.
Povinní navrhujú zastavenie tejto exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"). Podľa vyjadrenia právneho zástupcu povinných v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, spoločnosť Consilior Iuris s.r.o., mu uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017 (ďalej aj ako „uznesenie“) nebolo nikdy doručené. V súdnom spise sa podľa vyjadrenia povinných nachádza obálka s uznesením doručovaná dňa 22.12.2017 na predchádzajúcu adresu sídla spoločnosti Consilior Iuris s.r.o. (právny zástupca povinných v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný - poznámka exekučného súdu), a to na adresu Miletičova 23, 821 09 Bratislava, ktorá sa vrátila dňa 02.01.2018 Okresnému súdu Pezinok ako nedoručená s poznámkou adresát neznámy. Právny zástupca povinných v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný však mal už od 03.03.2017 v obchodnom registri zapísanú adresu sídla na Radlinského 51, 811 07 Bratislava. Okresný súd Pezinok podľa názoru povinných pochybil, keď zásielku s uznesením zasielal na nesprávnu adresu. V tejto súvislosti povinní poukázali na ustanovenia § 105 ods. 1 a 3, § 106 ods. 1 a § 111 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa povinných niet sporu o tom, že uznesenie patrí medzi rozhodnutia, ktoré je súd povinný doručiť adresátovi do vlastných rúk. S poukazom na citované ustanovenia CSP a s odkazom na povinnosť súdu doručovať zásielky elektronickými prostriedkami v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o E-Gov“) majú povinní za to, že uznesenie nebolo vtedajšiemu právnemu zástupcovi povinných nikdy doručené, nakoľko nebolo doručované do elektronickej schránky advokáta, bolo doručované listinne a aj to na nesprávnu (v tom čase už neaktuálnu) adresu sídla právneho zástupcu, z ktorej sa zásielka vrátila s označením adresát neznámy. Vzhľadom na nedostatky v doručovaní písomnosti súdu, nemožno podľa právneho názoru povinných aplikovať fikciu doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, pretože neboli splnené podmienky doručovania podľa § 106 CSP. Povinní nemajú vedomosť, že by uznesenie bolo doručované vtedajšiemu právnemu zástupcovi povinných a ani povinným iným spôsobom, preto majú za to, že uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a rovnako tak ani ostatné rozhodnutia súdu vydané v predmetnom konaní, ktoré v ňom majú podklad. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti povinní navrhujú, aby súd exekučné konanie zastavil a povinným priznal voči oprávnenému náhradu trov v rozsahu 100 %.
Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 07.01.2021 poukázal na ustanovenia § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku. Z obsahu návrhu povinných na zastavenie exekúcie je oprávnenému zrejmé, že povinní namietajú skutočnosti, ktoré (ak by aj nastali, museli nastať)/nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (tzn. pred doručením upovedomenia povinným), nakoľko exekučný titul (vyplývajúci z jednotlivých uznesení Okresného súdu Pezinok, na podklade ktorých je vedená táto exekúcia) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Povinní navyše ani netvrdia, že predmetné skutočnosti nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty po doručení upovedomenia o začatí predmetnej exekúcie, ani to nepreukazujú, čo ani podľa oprávneného ani nemôžu, nakoľko o právoplatnosti exekučných titulov sa museli dozvedieť najneskôr pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie v prebiehajúcom konaní. Z uvedeného dôvodu je návrh povinných v celom rozsahu podľa oprávneného nedôvodný. Právny zástupca oprávneného poukázal na ustanovenie § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Od 01.07.2017 štát pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri automaticky aktivoval elektronickú schránku a orgány verejnej správy vrátane súdov povinne doručujú rozhodnutia výlučne elektronicky. Právny zástupca povinných v konaní 5C/52/2012 Consilior Iuris, s.r.o., bol právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, preto Uznesenie vydané Okresným súdom Pezinok dňa 29.11.2017 (vykonateľné 14.05.2018) ako aj uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 z 18.04.2018 (vykonateľné 14.05.2018) boli doručované a boli doručené vtedajšiemu právnemu zástupcovi povinných obligatórne do elektronickej schránky. Povinní úmyselne v návrhu podľa oprávneného uvádzajú nesprávne skoršie dátumy uvedených uznesení. Na základe vyššie uvedeného oprávnený konštatuje nedôvodnosť návrhu povinných na zastavenie exekúcie a navrhuje, aby návrh povinných na zastavenie exekúcie Okresný súd Banská Bystrica zamietol a zaviazal povinných na úhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie dňa 13.01.2021 predložil exekučnému súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie poverený súdny exekútor uviedol, že dňa 16.12.2020 bol na exekútorský úrad doručený list zo dňa 14.12.2020 s názvom „Návrh povinných na zastavenie exekúcie“. Tento návrh postúpil poverený súdny exekútor na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného. Dňa 08.01.2021 bolo do dátovej schránky povereného súdneho exekútora doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného zo dňa 07.01.2021. Poverený súdny exekútor poukázal na znenie ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť zo strany toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal sa pridržiavať tzv. koncentrácie konania. Inak povedané, dôvody ktoré uvádzajú povinní v tomto druhom návrhu na zastavenie exekúcie, mali byť uvedené už v ich prvotnom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2019. Vzhľadom na uvedenú zásadu, súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie navrhuje návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť.
Následne dňa 28.01.2021 povinní prostredníctvom poštovej prepravy doručili na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora doplnenie návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 25.01.2021. K uvedenému v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.12.2020 povinní týmto podaním dopĺňajú nasledovnú argumentáciu. Na začiatok povinní poukázali na ustanovenie § 45 ods. 1 Exekučného poriadku a na ustanovenia § 238 ods. 1 a ods. 3 CSP. Z uvedených zákonných ustanovení podľa povinných vyplýva, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia je viazaná na doručenie oprávnenému subjektu. Pokiaľ nedošlo k doručeniu rozhodnutia, v tomto prípade uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017, dotknuté uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, ktorá je podmienkou, aby sa mohlo stať spôsobilým exekučným titulom. Základným predpokladom pre začatie exekučného konania a následné vedenie exekúcie je to, že oprávnený disponuje exekučným titulom. Pod pojmom exekučný titul je potrebné rozumieť vykonateľný právny akt, ktorému zákon (Exekučný poriadok) priznáva atribúty exekučného titulu. Ide spravidla o vykonateľné súdne alebo správne rozhodnutie, alebo iné právne akty. Základnou a nevyhnutnou vlastnosťou rozhodnutia, na podklade ktorého má byť začaté exekučné konanie a následne vedená exekúcia, je teda jeho vykonateľnosť. Pod vykonateľnosťou je potrebné rozumieť spôsobilosť rozhodnutia byť podkladom pre jeho nútený výkon. Pre vykonateľnosť rozhodnutia je nevyhnutné, aby boli splnené určité zákonom stanovené náležitosti, ktoré je možné z hľadiska ich povahy rozdeliť na náležitosti materiálne a náležitosti formálne. Rozhodnutie je formálne vykonateľné ak: (1) bolo vydané oprávneným orgánom; (2) spĺňa všetky zákonom požadované formálne náležitosti z hľadiska obsahu, ako sú výrok, odôvodnenie (ak to zákon vyžaduje), poučenie o opravnom prostriedku, miesto a dátum vydania, podpis a odtlačok úradnej pečiatky a iné; (3) bolo riadne doručené všetkým subjektom, ktorým má byť doručené (t.j. tým subjektom, ktorým zákon dáva právo podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok). Pod pojem materiálne náležitosti je potrebné zaradiť: (1) riadne označenie subjektov, ktorých sa rozhodnutie týka; (2) jednoznačné špecifikovanie povinnosti, ktorú rozhodnutie ukladá a (3) uvedenie lehoty na plnenie (t.j. lehoty, počas ktorej je možné dobrovoľne splniť uloženú povinnosť), ak táto nevyplýva priamo zo zákona. Exekučný súd je povinný v každom exekučnom konaní skúmať, či je rozhodnutie, na podklade ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, vykonateľné. Súd skúma splnenie podmienky vykonateľnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd je však povinný skúmať vykonateľnosť exekučného titulu aj následne po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a to počas celého exekučného konania. Súd je povinný z úradnej povinnosti alebo na podnet zainteresovaného subjektu (napr. súdny exekútor, povinný) exekúciu zastaviť (podľa ustanovenia § 61k Exekučného poriadku), ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že exekučný titul v skutočnosti nie je vykonateľný. Exekučný súd pri skúmaní splnenia podmienky vykonateľnosti exekučného titulu nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenou na exekučnom titule. Súd je oprávnený skúmať, či doložka na rozhodnutí bola vyznačená správne (t.j. či mohla byť vyznačená a či deň nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia je uvedený správne). Súd pri tom vychádza z údajov a listín vyplývajúcich zo spisu základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd môže preskúmať či rozhodnutie bolo riadne doručené všetkým relevantným subjektom. Ak však exekučný súd zistí, že rozhodnutie nebolo riadne doručené, nemôže túto vadu napraviť v rámci exekučného konania. Následne povinní poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1629/2018 zo dňa 25.06.2019 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 09.12.2010. Ako bolo uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie podanom dňa 14.12.2020 povinní nemajú vedomosť, že by uznesenie bolo kvalifikovane doručené vtedajšiemu právnemu zástupcovi povinných alebo priamo povinným, preto povinní majú za to, že uznesenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť, rovnako ani ostatné rozhodnutia vydané v tomto konaní, ktoré majú v ňom podklad. Následne povinní odcitovali časť Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 190/2009 zo dňa 30.06.2010 a na ustanovenia § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku. Povinní ďalej poukázali, že ich návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2019, t.j. v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie bol zamietnutý, proti ktorému povinní podali sťažnosť. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2019 (predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie - poznámka exekučného súdu) povinní nedisponovali informáciou, že uznesenie nebolo vtedajšiemu právnemu zástupcovi povinných doručené, preto tento dôvod povinní nemohli v prvom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť. O uvedenom sa povinní dozvedeli až z podania predchádzajúceho právneho zástupcu povinných zo dňa 24.04.2020, ktoré povinný predložili v prílohe doplnenia návrhu na zastavenie exekúcie, teda viac ako rok po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu majú povinní za to, že obmedzenia týkajúce sa skutočností, ktoré môže namietať povinný v návrhoch na vykonanie exekúcie sa v prípade tohto návrhu na zastavenie exekúcie, v súlade s poslednou vetou § 61k ods. 3 Exekučného poriadku neuplatnia, ak by na uvedenú skutočnosť bolo nazerané spôsobom, že nastala pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Povinnými namietaná skutočnosť nesprávneho vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia však dosiaľ nebola zistená a potvrdená súdom, preto povinní majú za to, že uvedená skutočnosť nenastala a nastane až dňom, kedy bude preverovaním exekučného súdu konštatované nesprávne doručovanie uznesenia a z toho vyplývajúci nedostatok formálnej vykonateľnosti uznesenia. Preto podľa názoru povinných vôbec nie je možné tento návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť z dôvodu nedodržania lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Okrem uvedeného povinní majú za to, že súd je oprávnený zastaviť exekúciu ex offo, pretože povinnými namietaný dôvod (nenadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia) bolo možné zistiť zo súdnych registrov, teda v rámci vlastnej činnosti súdu bez potreby predkladania dôkazov zo strany povinných. Tento dôvod predstavuje vážnu prekážku vedenia exekúcie, keďže v prípade pokračovania v exekúcii by dochádzalo k nútenému výkonu nevykonateľného rozhodnutia. V tejto súvislosti povinní poukazujú, že v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku má povinný voči oprávnenému právo domáhať sa vrátenia plnenia v prípade, ak by súd návrh zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, hoci dôvod na zastavenie exekúcie existoval. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, v prípade ak sa preukáže, že uznesenie nebolo kvalifikovaným spôsobom doručené povinným, či už priamo alebo prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu povinných, teda nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť povinní navrhujú, aby súd toto exekučné konanie zastavil a povinným priznal voči oprávnenému náhradu trov v rozsahu 100 %.
K doplneniu návrhu povinných na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.02.2021 nasledovne. Na prvom mieste oprávnený uviedol, že má za to, že argumentácia povinných týkajúca sa doručovania je v konaní pred súdom neobhájiteľná. Právny zástupca oprávneného poukázal na ustanovenia § 109 ods. 2 a § 110 ods. 1 CSP. Oprávnený v zmysle platného právneho poriadku nevidí dôvod na doručovanie písomností povinným, nakoľko v konaní mali právneho zástupcu splnomocneného na celé konanie vedené na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 5C/52/2012. Z uvedeného dôvodu sa v danom konaní malo doručovať výlučne poverenému zástupcovi povinných (uvedené platí pre povinného v prvom rade do vypovedania udeleného plnomocenstva). Následne oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na znenie ustanovenia § 29 ods. 1 zákona o E-Gov. V prechodnom období od 01.08.2016 do 01.07.2017 bola právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré boli zapísané v Obchodnom registri príslušného súdu, zriadená elektronická schránka automaticky ex lege (zo zákona). Z vyššie uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že pre doručenie písomností právnemu zástupcovi povinných je nezmenená adresa sídla právneho zástupcu povinných v danom konaní irelevantná, nakoľko v čase vydania Uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 5C/52/2012, ako aj uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.04.2018, sp. zn. 5C/52/2012 (ďalej vo vyjadrení oprávneného ako „exekučné tituly“), o ktoré povinní opierajú svoje tvrdenia, prebiehalo už povinné doručovanie elektronickou formou, a teda nedoručenie na aktuálnu adresu nemá v tomto prípade právny a ani faktický základ. Oprávnený považuje tvrdenie povinných o tom, že v čase podania prvého návrhu na zastavenie exekúcie nedisponovali informáciou o doručovaní na nesprávnu adresu ich vtedajšieho právneho zástupcu za pre tento prípad absolútne neaplikovateľné. Príloha, na ktorú povinní v doplnení návrhu na zastavenie exekúcie odkazujú označená ako Vyjadrenie k návrhu na začatie zmierovacieho konania vo veci účastníkov JUDr. Karol Spišiak a Consilior Iuris s.r.o., neobsahuje absolútne žiadne tvrdenie, ktoré by podporovalo argumentáciu povinných, ako ani žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by sa preukazovalo nedoručenie zákonným spôsobom. Oprávnený má zároveň za to, že predmetná príloha okrem skutočnosti, že po anonymizácii obsahuje sotva dva odseky z 11 označených strán, neobsahuje ani pečiatku potvrdzujúcu podanie v sídle adresáta, ktorým má byť Slovenská advokátska komora, JUDr. Tomáš Borec, predseda, so sídlom: Kolárska 4, 813 42 Bratislava. V zmysle uvedeného je pre oprávneného nielen nemožné sa k danej prílohe vyjadriť, ale zároveň ju nie je možné pokladať za dôkazný prostriedok podporujúci tvrdenia, nakoľko autenticita listiny je neverifikovateľná a selektívne vytrhnutá veta nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Následne sa oprávnený vyjadril k argumentácii povinných o povinnosti advokáta podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). V tejto súvislosti oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na znenia ustanovení § 18 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 zákona o advokácii. Oprávnený má za to, že pokiaľ by v zmysle platnej právnej úpravy došlo k porušeniu povinnosti právneho zástupcu povinných pri výkone advokácie, takéto porušenie a konanie zakladá právne následky iba medzi povinnými a právnym zástupcom, nemôže byť však na škodu oprávneného. Oprávnený zároveň uvádza, že jednou zo zákonných povinností pôvodného právneho zástupcu bola priebežná informačná povinnosť vo vzťahu k všetkým relevantným informáciám k priebehu konania, ako aj pri odovzdávaní a preberaní agendy je nielen odovzdanie dokumentov a podkladov, ale aj bezodkladné informovanie o stave agendy. V prípade akýchkoľvek porušení povinností advokáta zakladá takýto postup jeho zodpovednostné následky výlučne voči klientovi bez dopadu na práva tretích osôb. V ďalšej časti právny zástupca oprávneného poukázal na ustanovenia § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku. Podľa uvedeného je nutné predloženie podporných argumentačných tvrdení v návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré je nutné podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V prípade, ak sa tak nestane, na neskôr podané návrhy na zastavenie exekúcie sa prihliada len na skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty. Tvrdenie povinných o tom, že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku netušili, že exekučné tituly neboli doručené je podľa právneho zástupcu oprávneného absurdné, nakoľko pre začatie samotného exekučného konania je existencia exekučného titulu nevyhnutná. Taktiež je absurdné, aby doručenie dokumentov týkajúcich sa exekučného konania prirodzene nevyvolalo otázku prečo je takáto exekúcia na povinné osoby vedená. V neposlednom rade taktiež oprávnený poukazuje na skutočnosť, že samotný text upovedomenia o začatí exekúcie obsahuje označenie exekučného titulu, na základe ktorého predmetné exekučné konanie prebieha, a teda neexistuje spôsob ako by mohlo dôjsť k nereflektovaniu povinnej osoby na nedoručenie. V kontexte uvedeného má oprávnený za to, že argumentácia povinných v doplnení návrhu povinných na zastavenie exekúcie je vykonštruovaná a neudržateľná v kontexte § 61k Exekučného poriadku. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/52/2012 je vedený aj elektronický súdny spis. Podľa časti s názvom „Účastníci konania“ je zrejmé, že v danej veci má prístup aj pôvodný právny zástupca povinných. Tvrdenia povinných o právoplatnosti a vykonateľnosti (v kontexte doručovania) možno vyvrátiť aj tým, že v dokumente s názvom „Odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.06.2019, sp. zn.5C/52/2012“ (ďalej vo vyjadrení oprávneného ako „odvolanie“) zo dňa 16.08.2019 samotní povinní opakovane argumentujú odôvodnenosť podania odvolania napadanými uzneseniami, ktoré predstavujú exekučné tituly. Konkrétne má podľa oprávneného ísť o časť I. bod 2, kde povinní poukazujú na úpravu výrokových častí vo veci Uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 5C/52/2012 a bod 3, kde povinní poukazujú na úpravu výrokových častí vo veci uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.04.2018. Podľa právneho zástupcu oprávneného je nepochybné, že zo samotného textu odvolania, ktoré podali povinní vyplýva, že mali vedomosť o predmetných exekučných tituloch už v čase podania odvolania. Na záver svojho vyjadrenia oprávnený uviedol, že má za to, že povinnými tvrdený nesprávny postup pôvodného právneho zástupcu povinných spočívajúci v porušení povinností advokáta, porušení advokátskych predpisov, a jeho prípadnej zodpovednosti za škodu je nutné uplatňovať si u osoby, ktorá takto konala. Naopak, nemôže byť na škodu osobe, ktorá sa domáha svojho práva, čo bolo opakovane potvrdené aj postupom povinných v tejto veci. Oprávnený konštatuje neexistenciu zákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, vzhľadom na čo navrhuje, aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v kontexte doplnenia návrhu povinných na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinných na náhradu trov konania.
Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie vo svojom vyjadrení k doplneniu návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné. Dňa 28.01.2021 bol na exekútorský úrad doručený list zo dňa 25.01.2021 s názvom „Doplnenie návrhu povinných na zastavenie exekúcie“. Tento návrh poverený súdny exekútor postúpil na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného. Listom zo dňa 05.02.2021 právny zástupca požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia v nadväznosti na negatívny dopad vládnych opatrení v súvislosti so šírením nákazlivej choroby COVID-19 na chod advokátskej kancelárie. Súdny exekútor súhlasil s predĺžením lehoty na vyjadrenie do 18.02.2021. Dňa 18.02.2021 bolo do dátovej schránky súdneho exekútora doručené vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 17.02.2021. Stanovisko súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie k podanému návrhu (ďalšiemu v poradí) na zastavenie exekúcie je nasledovné. Podľa ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že v predmetnom ustanovení je zakotvená povinnosť zo strany osoby, ktorá podáva návrh na zastavenie exekúcie sa pridržiavať tzv. koncentrácie konania. Inak povedané, dôvody ktoré uvádzajú povinní v tomto druhom návrhu na zastavenie exekúcie, mali byť uvedené už v ich prvotnom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2019. Vzhľadom k uvedenej zásade poverený súdny exekútor navrhuje návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 14.12.2020 zamietnuť.
Dňa 19.10.2021 súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie doručil tunajšiemu súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/13/2021 zo dňa 30.06.2021. Poverený súdny exekútor v zmysle bodov 33 až 36 odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu vydaného v tomto exekučnom konaní dňa 30.10.2020 si vyžiadal informáciu ku konaniu vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C/52/2012. Okresný súd Pezinok listom zo dňa 14.10.2021 (doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 18.10.2021) zaslal poverenému súdnemu exekútorovi uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/13/2021 zo dňa 30.06.2021. Obsah predmetného uznesenia sa čiastočne dotýka exekučného titulu, ktorý je podkladom na vykonanie tejto exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie dal do pozornosti exekučného súdu veľmi podstatné zistenia týkajúce sa vydania exekučného titulu, osobitne na body 7, 8, 12, 14, 17, 22 a 26 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave.
Exekučný súd po preskúmaní obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/13/2021 zo dňa 30. júna 2021 zistil nielen nezákonnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia Okresného súdu Pezinok ako súdu prvej inštancie o nároku oprávneného na náhradu trov konania, ale aj závažné pochybenie pri doručovaní rozhodnutí vydaných v konaní vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 5C/52/2012.
Následne dňa 10.12.2021 tunajší súd požiadal Okresný súd Pezinok o poskytnutie informácie či uznesenia Okresného súdu Pezinok vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/52/2012 zo dní 26.04.2017, 29.11.2017 a 18.04.2018 neboli zrušené resp. či sú stále vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami (exekučnými titulmi). Okresný súd Pezinok v odpovedi na žiadosť tunajšieho súdu zo dňa 26.01.2022 (doručený exekučnému súdu dňa 02.02.2022) oznámil, že uznesenie zo dňa 26.04.2017 je právoplatné v časti o zastavení konania. Uznesenia zo dní 29.11.2017 a 18.04.2018 nie sú právoplatné, nakoľko nastali závady v doručovaní a po ich odstránení bola podaná sťažnosť žalovanými voči predmetným uzneseniam, o ktorej nie je do dňa spísania odpovede Okresného súdu Pezinok (t.j. dňa 26.01.2022) rozhodnuté, nakoľko vo veci prebiehajú ešte procesné úkony.
Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom odpovede Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.01.2022 vyzval oprávneného a povinných, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k odpovedi Okresného súdu Pezinok. Výzva tunajšieho súdu zo dňa 15.02.2022 bola doručená právnemu zástupcovi oprávneného dňa 04.03.2022 a povinným v prvom a treťom rade dňa 03.03.2022 a povinnému v druhom rade dňa 10.03.2022. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa v lehote určenej exekučným súdom k odpovedi Okresného súdu Pezinok žiadnym spôsobom nevyjadril a povinní podali svoje spoločné vyjadrenie dňa 14.03.2022.
Povinní vo svojom spoločnom vyjadrení k výzve exekučného súdu zo dňa 26.01.2022 spísanom dňa 10.03.2022 (doručený tunajšiemu súdu 14.03.2022) poukázali na to, že exekučné tituly, ktoré sú podkladom vedenia tejto exekúcie nie sú spôsobilými exekučnými titulmi opakovane uvádzali v podaniach adresovaných exekučnému súdu počnúc návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 11.12.2020. Následne v oznámení zo dňa 18.11.2021 povinní informovali súd, že uplatnený dôvod zastavenia exekúcie nastal tým, že Okresný súd Pezinok bol odvolacím súdom inštruovaný doručiť uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017, v dôsledku čoho nemohlo byť toto uznesenie a ani uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 18.04.2018, ktoré v ňom má podklad, spôsobilým exekučným titulom. Proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017 povinní v dôsledku vád doručovania zo strany Okresného súdu Pezinok opakovane dňa 08.12.2021 podali sťažnosť, o ktorej nebolo do dňa spísania vyjadrenia povinných rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa povinných zrejmé, že vyššie uvedené uznesenia nie sú spôsobilými exekučnými titulmi a exekúcia je vedená nezákonne. Nakoľko povinní návrh na zastavenie exekúcie podali dňa 11.12.2020, teda pred viac ako rokom, a už v decembri 2020 došlo k uloženiu povinnosti odvolacím súdom prvoinštančnému súdu doručiť povinným uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017, postupom exekučného sudu, ktorý zatiaľ nerozhodol o zastavení exekúcie, povinným vzniká škoda, keďže v exekučnom konaní dochádza k vykonávaniu zrážok z dôchodku povinných. Vzhľadom na uvedené povinní navrhujú, aby exekučný súd bezodkladne rozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 11.12.2020 a exekúciu zastavil.
Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
„Súdna exekúcia musí byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“ (R 58/1997).
Základným predpokladom vykonania exekúcie je spôsobilý exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Súd z úradnej povinnosti počas celého exekučného konania skúma vykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Existencia exekučného titulu je nevyhnutná podmienka exekučného konania. Absencia exekučného titulu má za následok zastavenie exekučného konania v každom jeho štádiu. Existencia a vykonateľnosť exekučného titulu je nevyhnutná podmienka (conditio sine qua non) vykonania a vedenia celej exekúcie, ktorá musí trvať počas celého exekučného konania resp. exekúcie. Táto skutočnosť je premietnutá aj v právnej úprave zastavenia exekúcie v Exekučnom poriadku (zrušenie exekučného titulu ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku alebo nevykonateľnosť resp. strata vykonateľnosti exekučného titulu ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku ako iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu).
Exekučný súd dožiadaním na súd, ktorý exekučné tituly vydal (Okresný súd Pezinok) zistil, že uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 26.04.2017 je právoplatné len v časti o zastavení konania, avšak v časti o náhrade trov konania právoplatné nie je. Ostatné exekučné tituly (tzn. uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017 a uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 18.04.2018) nie sú právoplatné, pre vady v doručovaní a po odstránení uvedených vád v doručovaní žalovaní, v tomto exekučnom konaní povinní, podali voči uvedeným uzneseniam sťažnosť, o ktorej nebolo do dňa spísania odpovede na žiadosť tunajšieho súdu Okresným súdom Pezinok (t.j. 26.01.2022) rozhodnuté.
Po právnom posúdení skutkového stavu uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 26.04.2017 (ďalej aj ako „uznesenie o zastavení konania“) nie je právoplatné v časti o náhrade trov konania a preto v tejto časti nezaväzuje strany sporu (v exekučnom konaní oprávnený a povinní). Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 29.11.2017 (ďalej aj ako „uznesenie o výške náhrady trov konania“) vydané podľa § 262 ods. 2 CSP a následné opravné uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 5C/52/2012 zo dňa 18.04.2018 (ďalej aj ako „opravné uznesenie“), ktorým sa opravovala výroková časť uznesenia o výške náhrady trov konania taktiež nie sú právoplatné a nezaväzujú strany sporu (v exekučnom konaní oprávnený a povinní). Avšak v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým sa ukladá povinnosť plniť je vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť už od doručenia uznesenia (nie právoplatnosti ako tomu je v prípade rozsudku - § 232 CSP). Z vyjadrenia Okresného súdu Pezinok je zrejmé, že vady doručovania exekučných titulov boli odstránené, teda nastalo riadne a účinné doručenie žalovaným - povinným, avšak proti uvedeným uzneseniam žalovaní - povinní podali sťažnosť, čím uvedené rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť (záväznosť) avšak v zmysle 238 ods. 3 CSP sú vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami (spôsobilými exekučnými titulmi na vykonanie a vedenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Exekučný súd za použitia logického a teleologického (výklad vyjadrujúci účel resp. zámer právnej úpravy) výkladu ustanovenia § 262 ods. 2 CSP sa domnieva, že o výške náhrady trov konania môže vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie v civilnom procese rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v časti nároku o náhrade trov konania, ktoré predstavuje podľa § 262 ods. 1 CSP povinnú (obligatórnu) súčasť rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (slovné spojenie „rozhodne aj bez návrhu“). Inak by mohlo dôjsť k absurdnej situácii, ak by napríklad rozhodnutie o zastavení konania by bolo právoplatné v časti rozhodnutia o nároku uplatnenom v civilnom procese (t.j. rozhodnutie vo veci samej) avšak v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania by nebolo právoplatné v dôsledku podania odvolania len proti výroku o náhrade trov konania (Podanie odvolania len voči výroku o náhrade trov konania nemá vplyv na právoplatnosť ostatných výrokov - pozri ustanovenie § 367 ods. 3 CSP
- poznámka exekučného súdu) a zároveň následne by vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodol o výške náhrady trov konania. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP je rozhodnutie závislé od rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, preto pokiaľ rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP neexistuje (nebolo vydané resp. vyhlásené) alebo nie je právoplatné (napr. z dôvodu podania odvolania) nie je možné vydať následné rozhodnutie o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP resp. ak aj bolo vydané a následne bolo rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP zrušené alebo stratilo právoplatnosť (záväznosť) stráca rozhodnutie o výške trov konania svoj zmysel a opodstatnenosť ako rozhodnutie závislé od rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Takáto procesná situácia nastala aj v konaní, v ktorom exekučné tituly boli vydané.
Z vykonaného dokazovania dožiadaním na Okresný súd Pezinok exekučný súd zistil, že uznesenie o zastavení konania je právoplatné len v časti o zastavení konania avšak v časti o náhrade trov konania právoplatné nie je a nadväzujúce uznesenie o výške náhrady trov konania ako aj opravné uznesenie nie sú taktiež právoplatné. Účastníci tohto exekučného konania (oprávnený a povinní) boli z obsahom odpovede Okresného súdu Pezinok oboznámení exekučným súdom s možnosťou sa k nemu vyjadriť. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sa k obsahu vyjadrenia Okresného súdu Pezinok žiadnym spôsobom nevyjadril a povinní spoločným podaním uviedli, že exekučné tituly, ktoré sú podkladom vykonania a vedenia tohto exekučného konania resp. exekúcie nie sú podľa ich názoru spôsobilými exekučnými titulmi. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní resp. exekúcii nie je oprávnenému voči povinným priznaný súdnym rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (exekučným titulom), pretože uznesenie o výške náhrady trov konania ako aj opravné uznesenie, ktoré opravovalo výrokovú časť uznesenia o výške náhrady trov konania stratilo svoje opodstatnenie stratou právoplatnosti (záväznosti) uznesenia o zastavení konania v časti rozhodnutia o náhrade trov konania (k tomu pozri predchádzajúci bod odôvodnenia tohto uznesenia).
Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že exekučné tituly, ktoré sú podkladom vykonania a vedenia tohto exekučného konania resp. exekúcie nie sú vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku - exekučnými titulmi. Vzhľadom na to, že existencia (ale aj vykonateľnosť) exekučného titulu je nevyhnutnou podmienkou exekučného konania a neexistencia (ale aj nevykonateľnosť) exekučného titulu má vždy za následok zastavenie exekučného konania resp. exekúcie v každom jeho štádiu (R 58/1997) a exekučný súd procesným postupom v priebehu tohto konania zistil, že exekučné tituly nie sú právoplatné (nezaväzujú), nastala iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu (správnejšie nároku z exekučného titulu - poznámka exekučného súdu), teda dôvod zastavenia exekúcie uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Preto exekučný súd túto exekúciu v celosti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 07.01 2021 navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal povinných na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 17.02.2021 taktiež navrhol aby súd zaviazal povinných na náhradu trov konania.
Vzhľadom na to, že exekučný súd túto exekúciu zastavil oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. Exekučný súd v tejto súvislosti si dovolí poukázať na ustanovenie § 199b Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený a povinný platia trovy, ktoré im v exekučnom konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Doktrína civilného práva procesného, ako aj pozitívna právna úprava rozlišujú platenie trov (t. j. otázku, ktorý subjekt platí, resp. vynakladá ktoré trovy) a náhradu trov (t. j. otázku, či niektorý subjekt bude mať právo na náhradu, resp. refundáciu vynaložených trov, a ak áno, tak voči komu a v akej výške, resp. rozsahu). Potreba odlišovania týchto dvoch kategórií je prítomná v celom civilnom procese, či ide o základné konanie, alebo konanie vykonávacie. Pre platenie trov sa uplatňuje jednoduché pravidlo - každý subjekt platí trovy, ktoré mu vzniknú. Toto pravidlo v exekučnom konaní je premietnuté do ustanovenia § 199b Exekučného poriadku. Účastník exekučného konania teda platí výdavky spojené s úkonmi, ktoré považuje za potrebné pre dosiahnutie svojho cieľa v konaní, ako aj výdavky spojené s plnením procesných povinností, ktoré mu vyplývajú priamo z právneho predpisu alebo mu boli uložené rozhodnutiami exekučných orgánov. Následne bude predmetom rozhodovania exekučného súdu (v rámci konania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie) otázka náhrady týchto vynaložených nákladov.
Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Vzhľadom na to, že povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % a v doplnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25.01.2021 si taktiež uplatnili nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % a exekučný súd exekúciu zastavil. Exekučný súd by mohol povinným priznať náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. Avšak ako to exekučný súd už v odôvodnení svojho uznesenia vydaného v tomto exekučnom konaní dňa 30.10.2020 uviedol, že mu nie je zrejmé náhrady akých účelne vynaložených trov zaplatených povinnými v tomto exekučnom konaní sa povinní domáhajú a ani aké trovy (resp. trovy v akej výške) povinní v tomto exekučnom konaní vynaložili. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania povinného sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok ako osobitný predpis (lex specialis) vypočítava vyčerpávajúcim resp. úplným (taxatívnym) spôsobom to, čo považuje za trovy exekučného konania účastníkov exekučného konania. Účastník konania teda môže vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale Exekučný poriadok ich nepovažuje za trovy exekučného konania a taktiež nemožno uvažovať o ich náhrade v exekučnom konaní. Povinný môže potencionálne vynaložiť v priebehu exekučného konania viac druhov výdavkov (predovšetkým náklady na právne zastúpenie pri akýchkoľvek podaniach, poštovné za doručenie podania exekučnému orgánu a iné), za trovy povinného však Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 2 považuje len trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Povinní v tomto exekučnom konaní nie sú zastúpení, návrh na zastavenie exekúcie ako aj jeho doplnenie podali sami (t. j. bez zástupcu), preto exekučný súd nemôže povinným priznať nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému. Preto exekučný súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.
Exekučný súd dňa 11.04.2022 vyzval povereného súdneho exekútora, aby si v lehote 10 pracovných dní do doručenia výzvy uplatnil nárok na náhradu svojich trov exekučného konania s poučením, že ak sa v lehote určenej súdom nevyjadrí, exekučný súd bude mať za to, že si poverený súdny exekútor svoje trovy exekučného konania neuplatňuje. Výzva bola poverenému súdnemu exekútorovi doručená dňa 12.04.2022, lehota na uplatnenie trov exekučného konania povereného súdneho exekútora uplynula dňa 28.04.2022. Vzhľadom na to, že poverený súdny exekútor si trovy exekučného konania v lehote určenej súdom neuplatnil, exekučný súd náhradu trov exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi nepriznal, tak ako je to uvedené v štvrtom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.