Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-33-2021.pdf
PDF · 174.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Základná škola s materskou školou Šoporňa, Šoporňa 133, IČO: 36 080 519, zastúpeného: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokátom, Záhradnícka 71, Bratislava, IČO: 30 868 831, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, o správnej žalobe zo dňa 22. 06. 2021 proti opatreniu v protokole žalovaného č. INA-5-55-2.3/ P-E24,A25-21 zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2021, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e opatrenie v protokole Inšpektorátu práce Nitra č. INA-5-55-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2021 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. 12. 2020 bolo Inšpektorátu práce Nitra (ďalej aj len „žalovaný“) postúpené podanie zo strany Národného inšpektorátu práce na priame vybavenie. Dôvodom tohto postupu bolo podanie Y.. Y. U., týkajúce sa porušovania pracovnoprávnych predpisov v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru, neprideľovaním práce a diskrimináciou u zamestnávateľa - žalobcu. Súčasťou podania bol aj podnet Y.. Y. U. zo dňa 01. 12. 2020, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave vydaný pod sp. zn. 10CoPr/6/2017-391, výzva Y.. Y. U. zo dňa 17. 10. 2018 na prideľovanie práce (daná na vedomie Obci Šoporňa), odpoveď žalobcu zo dňa 18. 10. 2018 s tým, že pracovný pomer zanikol podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, opakovaná výzva Y.. Y. U. zo dňa 18. 11. 2018, odpoveď žalobcu zo dňa 10. 12. 2018.
2. Žalovaný vyzval K.. Y. U. na doplnenie podania - žiadosť o súhlas so zverejnením totožnosti. Okrem toho žalovaný zaslal aj žalobcovi žiadosť na predloženie dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, ako aj zaslal poverenie na výkon inšpekcie práce. V zmysle žiadosti žalobca zaslal žalovanému listiny:
- zriaďovacie listiny,
- evidenčný počet,
- kolektívnu zmluvu na rok 2015,
- pracovné zmluvy - X. V., H. R., Y.. A. U., Y.. X. Q., Y.. U. V., Y.. W. Q., Y.. R. F., Y.. Y. U. (zamestnávateľ
- žalobca),
- menovací dekrét na riaditeľa žalobcu zo dňa 09. 06. 2015 s účinnosťou od 01. 07. 2015, a s účinnosťou od 01. 09. 2007 do 31. 08. 2012.
- zápisnicu o pojednávaní vedenej na Okresnom súde Piešťany vo veci sp. zn. 18Cpr/12/2018 dňa 25. 05. 2020, z ktorej vyplývalo, že sporné medzi stranami je, či žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, či vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, a či je nárok na náhradu mzdy premlčaný,
- odpoveď na informáciu o zaevidovaní ústavnej sťažnosti žalobcu,
- rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/6/2017-391 zo dňa 28. 08. 2018, ktorým súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. januára 2015 je neplatné,
- repliku žalovanej k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06. 05. 2019 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 18Cpr/12/2018,
- žalobu o náhradu mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj doplnenie petitu,
- podanie Y.. Y. U. zo dňa 02. 02. 2015, v rámci ktorého uviedol, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou a to ku dňu 03. 01. 2015 a teda od 04. 01. 2015 pracovný pomer netrvá,
- uznesenie Krajského súdu v Trnave nečitateľné číslo konania zo dňa 01. 03. 2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to na základe odvolania žalobcu, ktoré je taktiež súčasťou administratívneho spisu, ako aj zápisnica z pojednávania vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cpr/1/2015 zo da 30. 11. 2015, zo dňa 15. 02. 2016 a zo dňa 27. 06. 2016, a tiež v spise sa nachádza aj žaloba,
- odpoveď Inšpektorátu práce Trnava na žiadosť Y.. Y. U. zo dňa 31. 03. 2016,
- podanie Y.. Y. U., adresované Obci Šoporňa a dané na vedomie žalobcovi, zo dňa 31. 03. 2015, v rámci ktorého oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej ako riaditeľa zamestnávali. Zároveň uviedol, že pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 02. 01. 2015.
3. Na žiadosť žalovaného správneho orgánu Okresný súd Piešťany v podaní zo dňa 12. 02. 2021 uviedol, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté a Okresný súd Galanta uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/6/2017-391 zo dňa 28. 08. 2018 nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018.
4. Dňa 17. 02. 2021 bola spísaná zápisnica o podaní informácie a to s osobami: A. U., H. R., Y.. R. F., X. Q., U. V., W. Y., T.. X. V. (uviedla, že zamestnávateľ čaká na rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktorý bola podaná ústavná sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Trnave).
5. V zmysle žiadosti o súčinnosť zástupca žalobcu poskytol informácie vo veci výkonu inšpekcie práce zo dňa 19. 02. 2021.
6. O výsledku inšpekcie práce spísal Inšpektorát práce Nitra protokol č.: INA-5-55-2.3/P-E24,A25-21, IPNR/IPNR_OPPV/KON/2020/4592/2021/2500 zo dňa 17. 03. 2021, v ktorom bol uvedený zistený nedostatok, že zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi Y.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 30. 06. 2000, zmena pracovnej zmluvy zo dňa 18. 07. 2007, druh práce: učiteľ II. stupňa, prácu podľa pracovnej zmluvy, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné, čím porušil § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“). Okrem toho do zátvorky uviedol, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 10CoPr/6/2017-391 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca Y.. Y. U. zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018. Z listín predložených pri výkone inšpekcie práce vyplynulo, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnávateľ po právoplatnom rozhodnutí súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru neprideľoval zamestnancovi prácu. Inšpektorát v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1 do 3 pracovných dní od doručenia tohto protokolu. Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť
- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1 bezodkladne od prevzatia protokolu,
- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
7. Podaním zo dňa 25. 03. 2021 sa žalobca písomne vyjadril k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 17. 03. 2021, v dôsledku čoho žalovaný vydal dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 12. 04. 2021 (bližšie špecifikovaný v čl. II tohto odôvodnenia).
II. Zhrnutie napadnutého opatrenia žalovaného
8. Protokol o výsledku inšpekcie bol spísaný dňa 17. 03. 2021 a vyplýva z neho, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch) a na kontrolu dodržiavania predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Ako zistený nedostatok bolo uvedené, že zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi Y.. Y. U., nar. XX. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 30. 06. 2000, zmena pracovnej zmluvy zo dňa 18. 07. 2007, druh práce: učiteľ II. stupňa, prácu podľa pracovnej zmluvy, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné, čím porušil § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonník práce“). Okrem toho do zátvorky uviedol, že Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 10CoPr/6/2017-391 rozhodol tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca Y.. Y. U. zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018. Z listín predložených pri výkone inšpekcie práce vyplynulo, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnávateľ po právoplatnom rozhodnutí súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru neprideľoval zamestnancovi prácu.
Inšpektorát v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil odstrániť zistený nedostatok v bode 1 do 3 pracovných dní od doručenia tohto protokolu.
Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť
- prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1 bezodkladne od prevzatia protokolu,
- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 17. 03. 2021 s Y.. L. M., splnomocneným zástupcom, ktorý nesúhlasil s postupom a zisteniami kontrolného orgánu a požiadal o možnosť písomne sa vyjadril.
Písomné vyjadrenie bolo podané dňa 25. 03. 2021, v dôsledku čoho bol dňa 12. 04. 2021 vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu.
V odôvodnení dodatku č. 1 bolo uvedené, že predmetom inšpekcie práce nebolo konanie a rozhodovanie o nároku zamestnanca na náhradu mzdy, ale výkon inšpekcie práce, spočívajúci v dozore, či kontrolovaný subjekt dodržiava povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov - povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu. Z týchto dôvodov mal za to, že súdne konanie nemôže založiť prekážku litispendencie vo vzťahu k výkonu štátnej správy inšpektorátom práce.
Inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorým súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015, ktorým kontrolovaný zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom Y.. Y. U. je neplatné. To znamená, že týmto
právnym úkonom zamestnávateľa sa pracovný pomer neskončil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018. Inšpektorát práce ako orgán štátnej správy je týmto právoplatným rozsudkom viazaný, a to v rozsahu, v akom súd vyriešil spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o platnosť resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Okrem toho mal za to, že zamestnanec listom zo dňa 31. 03. 2015, ktorý bol doručený zamestnávateľovi dňa 01. 04. 2015 oznámil, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Následne aj počas súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podal návrh na rozšírenie žalobného návrhu o nároku na náhradu mzdy, ktorému sa priznávajú účinky oznámenia zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní. Na urobenie tohto oznámenia sa nevzťahuje dvojmesačná prekluzívna lehota podľa § 77 zákonníka práce. Zamestnanec môže oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, kedykoľvek potom, ako s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o žalobe zamestnanca o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru právoplatne skončené a ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Rovnako tak nesúhlasil s námietkou, že sa nevysporiadal s informáciami, ktoré zaslal listom zo dňa 19. 02. 2021.
K námietke, že inšpektorát práce nepovažoval za potrebné overiť si zdravotný stav zamestnanca a odignoroval, že zamestnanec je osobou zdravotne ťažko postihnutou so 100% invaliditou uviedol, že pri výkone inšpekcie práce nebol dôvod skúmať túto skutočnosť.
V zmysle § 12 ods. 1 zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie. Je oprávnený vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce je oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnanca pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Okrem toho poukázal na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a dodal, že inšpektori práce neporušili zákon, keď po predchádzajúcej dohode so štatutárnym zástupcom vykonali dňa 17. 02. 2021 na pracovisku zamestnávateľa inšpekciu práce. Inšpekcia práce v tento deň bola zameraná na jednu z oblastí prebiehajúceho výkonu inšpekcie práce a to diskrimináciu v pracovnoprávnych vzťahoch. Za týmto účelom boli so zamestnancami spisované zápisnice o podaní informácie. Dohodnutie termínu výkonu inšpekcie práce priamo so štatutárnym zástupcom bolo z dôvodu, že zamestnanci v tom čase nevykonávali prácu na pracovisku v obvyklom pracovnom čase.
Na základe uvedených skutočností nedostatok uvedený v bode B2 protokolu zostal nezmenený.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
9. Žalobou zo dňa 22. 06. 2021 žalobca žiadal, aby súd protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-5-5-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2021 (v ďalšom texte len „Protokol“, resp. „Protokol v znení Dodatku“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
10. Žalobca v žalobe v prvom rade poukázal na priebeh konania a následne uviedol, že žalovaný na základe protokolu nariadil žalobcovi odstrániť nedostatok v bode 1 do 3 dní odo dňa doručenia tohto protokolu. Inšpektori práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložili zamestnávateľovi (žalobcovi) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin v bode 1 bezodkladne od prevzatia protokolu. Zároveň poukázal na zistené nedostatky, uvedené v bode 1 a
mal za to, že žalovaný porušil zásahu litispendencie, navyše s atrahovaním si právomoci rozhodovať vo veci, na čo inšpektorát práce nemá právomoc (nad rozsah upravený § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov). Vytýkal, že žalovaný sa neobťažoval v Protokole uviesť tú skutočnosť, z ktorej odvodil svoju právomoc konať a to vo veciach, v ktorých na základe podnetu - žaloby pisateľa podnetu koná všeobecný súd.
11. Žalovaný v Protokole uviedol síce zoznam dokumentov a listín, s ktorými sa oboznámil a ktoré mal k dispozícii. Z neznámeho dôvodu odignoroval skutočnosti, ktoré boli v zaslaných listinách a ktoré v protokole neuviedol (napr. Uznesenie OS Galanta, ktorým zamietol návrh pisateľa podnetu na rozšírenie žaloby o náhradu mzdy, keďže nemal za preukázané, že by sa pisateľ podnetu domáhal prideľovania práce a list zo dňa 31. 03. 2015 za také oznámenie domáhania sa, súd nepovažoval). Okrem toho vytýkal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s informáciami žalobcu, ktoré inšpektorátu zastal splnomocnený zástupca listom zo dňa 19. 02. 2021. Okrem toho zdôraznil, že na základe predbežného právneho názoru Okresného súdu Piešťany, v právnej veci náhrady nevyplatenej mzdy, na základe žaloby pisateľa podnetu, vedenej pod sp. zn. 18Cpr/12/2018 je zrejmé, že aj podľa názoru súdu, sa pisateľovi podnetu ako žalobcovi nepodarilo preukázať, že by sa trvania ďalšieho zamestnávania a prideľovania práce niekedy domáhal. Už pisateľovi podnetu kontrolovaný subjekt uviedol, na základe výzvy pisateľa podnetu, že kontrolovaný subjekt nemá dôvod prideľovať žiadnu prácu a ani požadovať od neho, aby nastúpili na pracovisko, za účelom plnenia si jeho povinností zamestnanca. Podľa žalobcu pracovný pomer pisateľa podnetu so žalobcom zanikol podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce. V konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 25Cpr/1/2015 bol žalobca, Základná škola s materskou školou, úspešný, žaloba pisateľa podnetu bola zamietnutá a o.i. bolo konštatované, že dohoda medzi pánom Y. Y. U., zastupujúcim obec Šoporňa v pozícii starostu a pánom Y.. Y. U. ako domnelým riaditeľom Základnej školy s materskou školou, je neplatná. Toto konštatovanie vyslovil Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. 24 CoPr/3/2016 a to z toho dôvodu, že pán Y.. U. nebol riaditeľom Základnej školy s materskou školou v Šoporni a obec Šoporňa nebola zamestnávateľom pána Y.. Y. U. ako riaditeľa Základnej školy s materskou školou v Šoporni a potvrdila tak stanovisko žalobcu. Súhlasil s tým, že pisateľ podnetu dňa 01. 04. 2015 doručil na Okresný súd Galanta žalobu, ktorou sa domáhal, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a žiadal priznať náhradu jeho trov konania. Toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 25Cpr/1 /2015. Dňa 15. 02. 2016 žiadal pisateľ podnetu rozšíriť žalobný návrh aj o náhradu mzdy. Okresný súd Galanta rozšírenie tohto návrhu o náhradu mzdy nepripustil. V tomto konaní bola predložená listina zo dňa 31. 03. 2015, ktorou dal Základnej škole s materskou školou v Šoporni na vedomie pisateľ podnetu dňa 01. 04. 2015, že vyzýval ako zamestnávateľa obec Šoporňa (nie Základnú školu s materskou školou v Šoporni), že trvá na ďalšom zamestnávaní. Aj z uvedeného bolo zrejmé, že pisateľ podnetu nepreukázal súdu, že by sa nejakým relevantným spôsobom domáhal pokračovania v pracovnom pomere a prideľovania práce. Naopak, pisateľ podnetu na výzvu zamestnávateľa reagoval spôsobom, ktorý uviedol aj súdu, keď sám pisateľ podnetu doručil súdu list zo dňa 02. 02. 2015, adresovaný zamestnávateľovi, kde na základe výzvy zamestnávateľa zo dňa 09. 01. 2015 a následného oznámenia o obzvlášť závažnom porušení pracovnej disciplíny a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015, v ktorom o.i. uviedol, že „Výzvu, upozornenie a výpoveď teda považujem za bezpredmetnú, nakoľko ide v zmysle horeuvedeného zrejme iba o nedorozumenie." Na výzvu na nastúpenie do výkonu povolania nereagoval, nenastúpil a tak ani oznámenie, ktoré následne dňa 01. 04. 2015 doručil na vedomie Základnej škole s materskou školou Šoporňa, nebolo možné vykladať inak.
Vo vzťahu k uvedenému bolo zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len aj ako „ZP")v spojitosti s § 79 ods. 1 a nasl. ZP mal pisateľ podnetu pre úspešne uplatnený nárok na náhradu mzdy a pokračovanie pracovného pomeru požiadať o prideľovanie práce v prekluzívnej lehote alebo v tej istej lehote požiadať o priznanie tohto nároku súd. Žalobca ustálil, že pisateľ podnetu si svoju hmotnoprávnu povinnosť na ďalšie zamestnávanie nesplnil ani do nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej, t. j. do 16. 10. 2018, ako uviedol žalovaný v Protokole. Okrem toho doplnil, že pisateľ podnetu sa dňa 28. 03. 2018 obrátil na súd žalobou o náhradu mzdy doplnenú dňa 27. 12. 2018 na súd, kde sa má rozhodnúť o.i. aj o tom, či jeho pracovný pomer trvá alebo nie, aby mu bolo možné na základe jeho žaloby o náhradu mzdy vyhovieť.
Okrem toho vytýkal, že žalovaný nariadil žalobcovi prideľovať pisateľovi podnetu prácu, bez ohľadu na skutočnosť, či je schopný a spôsobilý pokyny žalobcu ako zamestnávateľa zvládnuť a plniť.
12. Ak by žalovaný mal na rozhodovanie v danej veci právomoc, žalobca ďalej vytýkal, že orgán kontroly porušil práva zamestnávateľa, keď nekonal so splnomocneným zástupcom na celé konanie a najmä tým, že si svojvoľne, účelovo a arbitrárne, bez akejkoľvek právnej logiky rozhodol zo skutkového stavu a podkladov vybrať len tie, ktoré by mohli svedčiť na prospech pisateľa podnetu a odignoroval (bez čo i len uvedenia ich existencie do protokolu o kontrole, že vôbec existujú) skutočnosti, ktoré svedčia v jeho neprospech (v prospech žalobcu).
13. Na základe uvedeného, keď žalovaný pri vydaní Protokolu nedodržal základné princípy konania orgánov verejnej moci, porušil podľa názoru žalobcu platný právny poriadok pri vydaní napadnutého Protokolu, navrhol žalobca, aby Krajský súd v Nitre zrušil protokol zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 k protokolu a vec vrátil na opätovné prejednanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 09. 2021 uviedol, že v tomto prípade sa nemôže jednať o totožnosť predmetu sporu, nakoľko pisateľ podnetu podal žalobu o náhradu ušlej mzdy. Počas inšpekcie práce inšpektorka práce nerozhodovala o nároku zamestnanca na ušlú mzdu, pričom inšpekcia práce bola zameraná na kontrolu dodržiavania povinností zo strany žalobcu, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych predpisov a to predovšetkým povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu. Vedené súdne konanie nemôže byť prekážkou litispendencie vo vzťahu k výkonu inšpekcie práce zo strany inšpektorátu práce. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že na výkon inšpekcie práce sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (okrem prípadov uvedených v ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce).
Pri výkone inšpekcie práce inšpektorka práce vychádzala z rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. 10CoPr/6/2017-391, ktorým súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015, je neplatné. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018, pričom žalovaný je týmto rozsudkom viazaný a to v rozsahu, akým spôsobom súd rozhodol o platnosti, resp. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca Y.. Y. U.. V tomto prípade súd rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, na základe čoho pracovný pomer nezanikol. Na základe tejto skutočnosti, ako aj ďalších dokladov predložených v rámci inšpekcie práce, inšpektorka práce v protokole o výkone inšpekcie práce konštatovala porušenie zo strany žalobcu, konkrétne neprideľovanie práce zamestnancovi Y.. Y. U.. Skutočnosť, že inšpektorka práce konštatovala toto porušenie v protokole nemožno posudzovať ako porušenie zásady litispendencie, nakoľko zo strany inšpektorky práce nebolo v protokole konštatované nevyplatenie náhrady ušlej mzdy, o ktorom prebieha súdy spor na Okresnom súde Piešťany.
15. K argumentácii žalobcu o tom, že sa splnomocnený zástupca dočítal až v protokole o výkone kontroly u žalobcu a to aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný splnomocneného zástupcu odignoroval a nedal mu vôbec vedieť, žalovaný uviedol, že inšpektorka práce požiadala žalobcu o predloženie dokumentácie potrebnej na výkon inšpekcie práce listom zo dňa 11. 01. 2021. Po doručení splnomocnenia zo dňa 11. 01. 2021 však inšpektorka práce komunikovala so splnomocneným zástupcom, s ktorým bol aj predmetný protokol z výkonu inšpekcie práce prerokovaný. Inšpektorka práce dňa 17. 02. 2021 spisovala zápisnice o podaní informácie so zamestnancami žalobcu, avšak túto skutočnosť nebola povinná oznámiť splnomocnenému zástupcovi. Bolo potrebné priamo komunikovať so štatutárnym zástupcom žalobcu, nakoľko sa zamestnanci priamo na pracovisku nenachádzali. Predmetná inšpekcia práce na pracovisku žalobcu dňa 17. 02. 2021 bola vykonaná po predchádzajúcej dohode so štatutárnym zástupcom, aj keď takáto povinnosť inšpektorke práce zo zákona nevyplýva a to z dôvodu, že zamestnanci žalobcu v tomto čase na pracovisku prácu nevykonávali v obvyklom pracovnom čase vzhľadom na mimoriadne prerušené školské vyučovanie v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou a vyhláseným núdzovým stavom. Nebola potrebná osobná prítomnosť splnomocneného zástupcu pri spisovaní zápisníc o podaní informácie, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o podanie svedeckej výpovede podľa Správneho poriadku. Na výkon inšpekcie práce sa nevzťahuje Správny poriadok, pričom by mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu zamestnancov žalobcu pri spisovaní zápisníc o podaní informácie.
16. Následne žalovaný poukázal na ust. § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a skutočnosť, že počas inšpekcie práce bol inšpektorke práce predložený aj list
zo dňa 31. 03. 2015, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 01. 04. 2015, v ktorom zamestnanec p. Y.. Y. U. oznámil žalobcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnanec môže kedykoľvek oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a to kedykoľvek, ako s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, najneskôr však do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konanie o žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru právoplatne ukončené a ktorým súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával je jednostranným právnym úkonom, ktorý adresuje zamestnanec zamestnávateľovi, pričom na takýto úkon sa nevyžaduje písomná forma pod následkom neplatnosti tohto právneho úkonu. Ak zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, avšak podal proti nemu žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je tým takéto oznámenie nahradené, ale len ak v žalobe uplatnil nielen neplatnosť skončenia pracovného pomeru ale aj nárok na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Tento nárok môže uplatniť v priebehu sporu i návrhom na zmenu žalobného petitu, opätovne až do rozhodnutia súdu, ktorým konanie skončí. Dvojmesačná prekluzívna lehota uvedená v ust. § 77 Zákonníka práce sa týka len uplatnenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tieto nároky môžu byť úspešne uplatnené nielen súčasne so žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale aj neskôr s rizikom ich možného premlčania, ak by boli uplatnené až po uplynutí premlčacej doby. V tomto prípade bolo podľa žalovaného však nesporné, že zamestnanec Y.. Y. U. oznámil písomne žalobcovi, že z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru trvá na tom, aby ho žalobca naďalej zamestnával. Inšpektorka práce postupovala správne, keď v protokole z výkonu inšpekcie práce v znení dodatku č. 1 konštatovala neprideľovanie práce zamestnancovi zo strany žalobcu, pričom vychádzala z dokladov predložených v priebehu inšpekcie práce. Tvrdenie žalobcu o tom, že zamestnanec nepožiadal žalobcu o prideľovanie práce neobstojí, nakoľko na základe predloženého dokladu a to listu, ktorý bol osobne doručený žalobcovi dňa 01. 04. 2015, zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní, na základe čoho nemohlo prísť k zániku pracovného pomeru podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce. Bolo potrebné vychádzať z obsahu predmetného podania, ako aj zo skutočnosti, že obsah tohto listu sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu. Žalobca toto oznámenie neakceptoval z dôvodu, že v úvode tohto oznámenia je uvedená Obec Šoporňa a že zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní ako riaditeľa. Samotný zamestnanec však v tomto oznámení označil ako pracovný pomer, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01. 09. 1999, pričom v nadväznosti na tento uzatvorený pracovnoprávny vzťah a s tým spojené okamžité skončenie pracovného pomeru oznámil zamestnávateľovi, že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní. Zamestnanec uviedol v tomto oznámení pozíciu riaditeľa a to z toho dôvodu, že vychádzal zo stanoviska Inšpektorátu práce Trnava (IPRR/PPV/KON/488/4167/2015 zo dňa 04. 03. 2015), v zmysle ktorého sa jeho funkčné obdobie riaditeľa Základnej školy predĺžilo o obdobie vykonávania funkcie starostu Obce Šoporňa. V Uznesení Krajského súdu Trnava zo dňa 01. 03. 2017 sa však súd touto otázkou zaoberal, pričom konštatoval, že ku dňu skončenia funkcie starostu obce jeho funkcia riaditeľa základnej školy s materskou školou zanikla a u žalobcu bol ďalej zamestnaný už iba ako učiteľ II. stupňa na dobu neurčitú. Zamestnanec považoval výzvu žalobcu zo dňa 09. 01. 2015 preto za bezpredmetnú, keďže považoval pracovný pomer za skončený dohodu, na základe čoho do práce nenastúpil, avšak súd dospel k záveru, že takéto skončenie pracovného pomeru je neplatné a jeho pracovný pomer u žalobcu naďalej trval. Na základe vyššie uvedeného, pokiaľ by zamestnanec nevychádzal zo stanoviska Inšpektorátu práce Trnava, v oznámení by neuviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní ako riaditeľa, na základe čoho možno dospieť k záveru, že konal v omyle. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom pre spochybnenie platnosti jeho prejavenej vôle naďalej u žalobcu pracovať. Žalobca poukázal na súdne konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 18Cpr/12/2018, vo veci zaplatenia náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, v rámci ktorého súd skúma, či zamestnanec oznámil žalobcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Žalovaný k uvedenému uviedol, že pre rozhodovanie o náhrade mzdy je v prvom rade rozhodujúce rozhodnutie súdu o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom bez tohto rozhodnutia sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. V tomto prípade je takýmto rozhodnutím Rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 10CoPr/6/2017-391 zo dňa 28. 08. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018, v zmysle ktorého súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné. Keďže súd konštatoval neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a zamestnanec oznámil žalobcovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, žalobca bol povinný prideľovať zamestnancovi prácu aj po právoplatnom skočení súdneho konania, v rámci ktorého súd rozhodol o neplatnom skončení pracovného pomeru. Opätovne žalovaný dal do pozornosti, že na základe predložených dokladov v priebehu inšpekcie práce a ich posúdením nemožno dospieť k inému záveru, ako takému, ktorý je konštatovaný v protokole.
17. K argumentácii žalobcu o tom, že protokol inšpektorka práce riadne a náležite neodôvodnila žalovaný uviedol, že na protokol a jeho náležitosti ako aj postup inšpektorov práce pred vydaním protokolu sa nevzťahuje Správny poriadok a preto nebolo povinnosťou inšpektorky práce v protokole odôvodňovať, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie protokolu, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako použila správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ktoré uviedla v protokole. Vzhľadom na účel inšpekcie práce sa v rámci výkonu inšpekcie práce primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah Protokolu, ktorého nosnou časťou sú zistené porušenia predpisov alebo záväzkov z kolektívnych zmlúv (zistené nedostatky) a nadväzujúce opatrenia uložené na ich odstránenie. Výkon inšpekcie práce, resp. metódy a formy jej vykonávania, predstavujú faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov (v danom prípade aj v oblasti nelegálneho zamestnávania) u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu) v určenom období (zisťovane skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola a overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnávateľom v tejto oblasti so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods.1 zákona č. 125/2006 Z. z., napríklad dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 1 písm. a/ bod 4.).
Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neuviedol rozhodujúce argumenty, ktoré by odôvodňovali zrušenie protokolu v znení dodatku, preto žalovaný navrhol Krajskému súdu Nitra žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
18. K stanovisku žalovaného zaslal súdu písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že Základná škola s materskou školou Šoporňa neprideľuje Y.. Y. U. prácu, keďže táto osoba nie je zamestnancom kontrolovaného subjektu. Zároveň zdôraznil, že základnou podmienkou na priznanie nároku na vyplatenie ušlej mzdy je tá skutočnosť, že osoba domáhajúca sa priznania a následne vyplatenia nároku na ušlú mzdu, musí byť v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, od ktorého vyplatenie ušlej mzdy požaduje. Opätovne vytýkal, že Inšpektorát práce Nitra sa neobťažoval v Protokole uviesť tú skutočnosť, z ktorej odvodil svoju právomoc konať a to vo veciach, v ktorých na základe podnetu - žaloby pisateľa podnetu koná všeobecný súd. A to aj napriek tej skutočnosti, že táto príslušnosť je zverená zo zákona súdu a nie žalovanému. Zároveň zotrval na svojej výtke nekonania so splnomocneným zástupcom. Následne poukázal na predbežný právny názor Okresného súdu Piešťany, v právnej veci náhrady nevyplatenej mzdy, na základe žaloby pisateľa podnetu, vedenej pod sp. zn. 18Cpr/12/2018 a ďalšie už v žalobe uvedené skutočnosti, v dôsledku čoho zotrval na svojej žalobe.
19. Žalovaný na výzvu súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.
20. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 10. 05. 2022 v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorý zotrvali na svojich stanoviskách uvedených v písomných podaniach.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie v protokole žalovaného č. INA-5-55-2.3/P-E24,A25-21 zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2021 na nariadenom pojednávaní, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že preskúmavané opatrenie v znení dodatku je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že opatrenie v znení dodatku č. 1 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V tejto súvislosti správny súd dodáva, že nesprávne právne posúdenie nespočíva iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí alebo v
opatrení, ale ide aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych predpisov. Nesprávne právne posúdenie je spravidla kumulované s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, pretože každá právna norma má vlastný okruh dokazovaných skutočností.
22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17. 03. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 12. 04. 2021 (ďalej len „protokol“), ktoré je potrebné považovať za opatrenie orgánu verejnej správy zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou, či protokol môže byť predmetom preskúmavacieho konania postupom podľa Správneho súdneho poriadku.
23. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté.
Správny súd dospel k záveru, že protokol podlieha súdnemu prieskumu, keďže ho je možné považovať za taký správny akt orgánu verejnej správy, ktorý síce nemá povahu rozhodnutia (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP), avšak má povahu opatrenia, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu dotknuté. Prieskum zákonnosti predmetného opatrenia orgánu verejnej správy - žalovaného je však vymedzený rozsahom, v ktorom je opatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu, t. j. len v rozsahu uložených povinností. Je nesporné, že protokol bol vydaný v rámci výkonu právomoci žalovaného orgánu verejnej správy zverenej mu osobitným zákonom (výkon inšpekcie práce podľa zák. č. 125/2006 Z. z.), i keď mimo procesného postupu upraveného Správnym poriadkom a žalovaný na základe zistení počas výkonu inšpekcie práce, v dôsledku ktorých konštatoval porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich mu z pracovnoprávnych predpisov uložil žalobcovi s poukazom na § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. povinnosti vo forme opatrení. Charakter opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, a teda spôsobilého byť predmetom prieskumu správnym súdom, má protokol v rozsahu uložených opatrení, ktorými žalovaný žalobcovi ukladá povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie následne môže viesť k uloženiu sankcie, ale aj v rozsahu danom jeho obsahom. To znamená, že žalobca môže byť objektívne priamo dotknutý len tou časťou protokolu, ktorou mu žalovaný uložil opatrenia, pretože len nimi bol spôsobilý zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom prípade bola v protokole žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, správny súd preskúmal - porušenie právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú.
24. Podľa § 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie práce (ďalej aj len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.
Podľa § 2 ods. 1, písm. a), bod 1 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)
Podľa § 7 ods. 12 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a zvukových záznamov a na sťahovanie digitálnych údajov zo záznamových zariadení motorových vozidiel a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7) g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
Podľa § 12 ods. 3 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), b), d) až f), h) a i). Inšpektor práce je oprávnený na žiadosť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v odôvodnených prípadoch určenú lehotu predĺžiť.
Podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je povinný a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.
Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 písm. a) vyššie citovaného zákona, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
25. Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 47 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, k zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. V preskúmavanej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
28. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Takto postupoval i žalovaný v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol zo dňa 17. 03. 2021 v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie, v danom prípade bolo zo strany žalovaného konštatované porušenie v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, konkrétne v oblasti iných pracovnoprávnych a mzdových predpisov, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť o nariadení odstránenia zisteného nedostatku. Výkon inšpekcie práce v danom preskúmavanom prípade bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (vznik, zmena a skončenie pracovného pomeru, diskriminácia v pracovnoprávnych vzťahoch) a na kontrolu dodržiavania predpisov upravujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania. Zistené nedostatky v oblasti iné pracovnoprávne a mzdové predpisy boli vymedzené tak, že zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi Y. Y. U., W. XX. XXXX, pracovná zmluva zo dňa 30. 06. 2000, zmena pracovnej zmluvy zo dňa 18. 07. 2007, druh práce: učiteľ II. stupňa, prácu podľa pracovnej zmluvy, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné, čím porušil § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Do zátvorky žalovaný následne dodal, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10CoPr/6/2017-391 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnanca Y. Y. U. zo dňa 26. 01. 2015 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 10. 2018. Z listín predložených pri výkone inšpekcie práce vyplynulo, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutí súdu o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru neprideľoval zamestnancovi prácu. Uvedený nedostatok nariadil žalovaný odstrániť do 3 dní od doručenia tohto protokolu.
29. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný pri vydávaní protokolu nedodržal základné princípy konania orgánov verejnej moci, porušil platný právny poriadok, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôkazov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo v dôvodoch žaloby bližšie vymedzil tak, ako je to uvedené v čl. III. tohto odôvodnenia.
30. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t. j. či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd preto v správnom súdnictve dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia a jeho rozsah je teda obmedzený účelom správneho súdnictva. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení orgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.
31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 označil podklady a popísal zistené skutočnosti. Zároveň uviedol, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Popis tohto zisteného nedostatku je síce zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu, avšak prekračujúci rozsah zverenej právomoci, nakoľko aj z dokladov citovaných v protokole jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a Y.. Y. U. ako zamestnancom vznikol spor o nároky z pracovnoprávnych vzťahov (t. j. či pracovný pomer trvá alebo nie, a teda bola sporná aj tá skutočnosť, či žalobca má povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce) a v zmysle § 14 Zákonníka práce takýto spor môže prejednať a rozhodnúť len súd, ktorý vo veci rozhodne rozsudkom a v ňom jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Takéto skutkové a právne posúdenie veci nepatrí do právomoci žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že zákonom stanovený obsah protokolu (§ 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.) neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie protokolu o jej výsledku sa nevzťahuje Správny poriadok. Z tohto dôvodu protokol nemá náležitosti rozhodnutia. V tomto prípade sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov. V rámci inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.. S poukazom na uvedené bolo preto potrebné konštatovať prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ako aj vo vzťahu k jeho výsledku v podobe opatrenia uvedeného v protokole znení jeho dodatku č. 1.
32. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené prekročenie zákonom zverenej právomoci, nakoľko žalovaný napriek tomu, že zistil rozpor v skutkových tvrdeniach pisateľa podnetu a žalobcu, ktoré boli podložené listinnými dôkazmi a tiež existujúcim súdnym sporom, sám
vyhodnotil trvanie pracovného pomeru a toto aj v dodatku č. 1 právne odôvodňoval, pričom následne sám uložil opatrenie, v rámci ktorého nariadil odstrániť zistený nedostatok.
33. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že ustanovenie § 79 upravuje následky, ktoré vyvoláva právne relevantná skutočnosť, a to že skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo súdom vyhlásené za neplatné. Za predpokladu, že zamestnanec svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe prejaví podaním žaloby o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zákonnej dvojmesačnej lehote a zároveň oznámi zamestnávateľovi, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, je takýto zamestnanec oprávnený požadovať náhradu mzdy za obdobie odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Za obdobie, v ktorom zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu a neumožní mu pracovať, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Uvedené predstavuje spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, čo patrí do kompetencie všeobecných súdov a súdy v rámci uvedeného sporu vyhodnocujú nielen to, či bolo súdom skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vyhlásené za neplatné, ale aj to, či si zamestnanec splnil oznamovaciu povinnosť. Len v situácii, že pracovný pomer po určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdom ďalej trvá, môže sa zamestnanec domáhať náhrady mzdy a táto mu patrí až do času, kým mu zamestnávateľ nezačne prideľovať prácu. Je teda nad všetku pochybnosť zrejmé, že ide o pracovnoprávny spor a nie o spor s verejným orgánom, ktorý autoritatívne uloží opatrením zamestnávateľovi, prideľovať prácu zamestnancovi.
34. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté opatrenie v protokole žalovaného zo dňa 17. 03. 2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12. 04. 2021 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne vyhodnotiť zistené nedostatky v oblasti iných pracovnoprávnych a mzdových predpisov a to v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom, pričom prihliadne na to, že v rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenia žalovaného uvedené v protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nemôžu byť založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Preto právne posúdenie prejavu vôle vykonaného Y.. Y. U. dňa 31. 03. 2015, nie je v kompetencii žalovaného, ale je úlohou súdu v rámci súdneho konania vyhodnotiť, či zamestnanec, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, je aj naďalej zamestnancom žalobcu, a teda žalobcovi voči zamestnancovi plynú povinnosti podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Na takýto záver žalovaný nemal dostatočne zistený skutkový stav. Je síce pravda, že konanie o náhradu mzdy priamo nesúvisí s predmetnou kontrolou, avšak jednou zo skutočností, ktorú bude súd ako predbežnú otázku riešiť, je otázka ďalšieho trvania pracovného pomeru a teda aj prejav vôle zamestnanca voči zamestnávateľovi prideľovať prácu. Ak k takémuto prideľovaniu práce zo strany zamestnávateľa nedochádza v dôsledku sporu so zamestnancom, ide o pracovnoprávny spor a takýto spor nemôže vyriešiť žalovaný opatrením, ale súd meritórnym rozhodnutím.
36. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že protokol o výsledku inšpekcie práce v časti zistených porušení právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte, avšak netvorí podklad pre súdne konanie. Protokol samotný síce nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, avšak žalobcovi ukladá opatrenie, ktoré v dôsledku prebiehajúceho súdneho sporu nie je možné vykonať (a to ani prideľovaním práce, ako ani ukončením pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko tento by mohol byť neplatný za predpokladu, ak súd rozhodne, že pracovnoprávny pomer netrvá).
37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.