Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoPr-3-2016.pdf
PDF · 125.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoPr/3/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Mgr. S. I., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, proti žalovanej: Základná škola s materskou školou, IČO: 36 080 519, so sídlom Šoporňa 133, právne zastúpená: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, so sídlom Gercenová 6/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25Cpr/1/2015-198 zo dňa 27.6.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi (žalobcovi) odporcom (žalovanou) listom zo dňa 26.01.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, druhým výrokom odporcovi (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania 8,40 eur k jeho rukám do troch dní (druhý výrok).
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 77, § 136 ods. 2, ods. 4, § 137 ods. 1, ods. 2, § 144a ods. 1 písm. a), § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 144 ods. 3 písm. a), § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 3 ods. 2 veta prvá, ods. 7, ods. 8, ods. 13, ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákonom č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a o školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 20. septembra 2012, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s právnym predchodcom žalovanej dňa 31. augusta 1999, na druh práce učiteľ II. stupňa základnej školy, miesto výkonu práce Základná škola Šoporňa, deň nástupu do práce 1. septembra 1999 na dobu určitú do 30.6.2000. Žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so žalovanou dňa 30.6.2000, na druh práce učiteľ II. stupňa základnej školy, miesto výkonu práce Základná škola Šoporňa, deň nástupu do práce 1. júla 2000 na dobu neurčitú. Zriaďovateľ žalovanej Obec Šoporňa dňa 29.6.2007 menoval žalobcu za riaditeľa Základnej školy s materskou školou v Šoporni s účinnosťou od 1.9.2007 do 31.8.2012. Písomne dňa 9.12.2010 žalobca oznamuje zriaďovateľovi prekážku v práci z dôvodu výkonu verejnej funkcie z dôvodu, že bol zvolený do funkcie starostu Obce Šoporňa, na základe toho žiadal o uvoľnenie na výkon tejto funkcie od 27.12.2010 do skončenia výkonu verejnej funkcie. Žalobca už ako starosta obce dňom 1.1.2011 poveruje zastupovaním vo funkcii riaditeľa ZŠ s MŠ v Šoporni Mgr. D. E.. Následne žalobca vo funkcii starostu obce menoval za riaditeľku ZŠ s MŠ v Šoporni od 1.7.2011 do 30.6.2016 Mgr. D. E.. Žalobca dopisom zo dňa 8.12.2014 informoval žalovanú, že jeho funkčné obdobie starostu obce zanikne ku dňu 2.1.2015 a má záujem pokračovať v pracovnom pomere u žalovanej vo funkcii riaditeľa školy.
Žalovaná oznámením zo dňa 19.12.2014 dala na vedomie žalobcovi, že dňom 27.12.2010 ho neevidujú ako zamestnanca v hlavnom pracovnom pomere. Žalobca dopisom zo dňa 29.12.2014 informoval zriaďovateľa, že mu bolo žalovanou oznámené, že ho neevidujú ako zamestnanca, avšak on trvá na ďalšom zamestnávaní a v pokračovaní prerušenom výkone funkcie riaditeľa. Žalovaná dopisom zo dňa 9.1.2015 žiadala od žalobcu vydokladovanie absencie a oznámila mu, že vzala na vedomie záujem vrátiť sa po skončení funkčného obdobia starostu do pracovného pomeru. Nástup do pracovného pomeru u zamestnávateľa mu vznikol dňom 3.1.2015 a preto žiada, aby do 15.1.2015 žalobca oznámil dôvod jeho neospravedlnenej absencie, v opačnom prípade bude zamestnávateľ postupovať v zmysle zákona. Žalovaná dopisom zo dňa 26.1.2015 oznámila žalobcovi, že bezdôvodnou absenciou neodpracovaním pätnástich dní závažne porušil pracovnú disciplínu. Zároveň v ten deň 26.1.2015 dala žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že nenastúpil do zamestnania u zamestnávateľa od 3.1.2015 (doručené 2.2.2015). Žalobca odpovedal žalovanej dopisom zo dňa 2.2.2015, že jeho pracovný pomer skončil u žalovanej dohodou ku dňu 3.1.2015 a preto upozornenie a výpoveď považuje za bezpredmetnú a neplatnú. Zriaďovateľ dopisom zo dňa 9.4.2015 oznamuje žalobcovi, že jeho pracovný pomer riaditeľa školy skončil dňom 29.12.2014 a jeho pracovný pomer učiteľa v škole skončil okamžitým zrušením. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.1.2015 bola uzatvorená podľa § 60 Zákonníka práce medzi Obcou Šoporňa zastúpenou starostom obce Mgr. S. I. a zamestnancom Mgr. S. I. ku dňu 3.1.2015 z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru bola daná zriaďovateľom žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zo dňa 29.12.2014, ktorú prevzal žalobca dňa 2.1.2015.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca s poukazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku si uplatnil nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením a preto naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je preukázaný tým, že samotné zákonné ustanovenie odkazuje na možnosť podania takéhoto návrhu. V čase kedy bol žalobca uvoľnený z funkcie riaditeľa žalovanej na výkon verejnej funkcie starostu obce (dňa 27.12.2010) nebolo v účinnosti ustanovenie § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a preto bolo potrebné na uvoľnenie na výkon verejnej funkcie aplikovať ustanovenie § 136 ods. 2, 4 Zákonníka práce. Žalobca bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie starostu obce od 27.12.2010 v súlade s ustanovením § 136 Zákonníka práce z funkcie riaditeľa žalovanej, v ktorom pracovnom zaradení na základe menovania ostal aj počas prerušeného obdobia s tým, že vykonával verejnú funkciu. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že v tom čase ešte nebol v účinnosti § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že počas neprítomnosti žalobcu u žalovanej bola poverená a následne menovaná iná osoba na výkon funkcie riaditeľa u žalovanej. Týmto ešte funkcia riaditeľa žalobcu u žalovanej nezanikla, keďže v súlade so zákonom mu mohla zaniknúť táto funkcia len uplynutím funkčného obdobia, prípadne odvolaním z funkcie riaditeľa. V priebehu funkčného obdobia, počas ktorého bol žalobca vymenovaný za riaditeľa žalovanej a následne bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, od 20. septembra 2012 nadobudol účinnosť § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Keďže žalobcovi uvoľnením na výkon verejnej funkcie nezanikla funkcia riaditeľa u žalovanej zastávaná na základe vymenovania, bolo potrebné toto zákonné ustanovenie § 3 ods. 13 až 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v súdenom prípade aplikovať. Žalobca bol menovaný za riaditeľa od 1.9.2007 do 31.8.2012. Prerušený výkon funkcie riaditeľa mal od 27.12.2010 do 2.1.2015, čiže podľa § 3 ods. 13 zákona č. 2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa mu predlžil výkon funkcie riaditeľa do 8.9.2016 (odpracoval ako riaditeľ do 27.12.2010 3 roky, 3 mesiace a 26 dní a tým sa mu predlžuje výkon funkcie riaditeľa zo zákona po ukončení verejnej funkcie 2.1.2015 o 1 rok 8 mesiacov a 5 dní). Dňa 2.1.2015 žalobca bol ešte vo funkcii starostu obce, čiže štátnu správu v školstve v danom prípade a to vymenúvanie, odvolávanie riaditeľov škôl vykonáva zriaďovateľ, čiže zástupca zriaďovateľa - starosta obce (§ 2 ods. 1 písmeno b) § 3 zák. č. 596/2003 Z. z.), mal teda oprávnenie za zriaďovateľa uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru s riaditeľom odporcu. Možno konštatovať, že dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce zo dňa 2.1.2015 došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovanej, pričom ide o platnú dohodu, ktorá bola vykonaná na to kompetentnými osobami v zákonnej forme. Už z tohto dôvodu prípadné iné skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (ako napríklad okamžitým zrušením pracovného pomeru) zo strany žalovanej bolo nedôvodné. Žalobca nemohol porušiť pracovnú disciplínu zvlášť
hrubým spôsobom, pretože v čase okamžitého zrušenia pracovného pomeru nebol zamestnancom žalovanej. Preto i okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou je neplatné.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná v zmysle § 355 ods. 1 v spojitosti s § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dohodu o skončení pracovného pomeru ako platný úkon, keďže dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoril Mgr. S. I. ako starosta obce Šoporňa a Mgr. S. I. ako riaditeľ Základnej školy s materskou školou v Šoporni, teda sám so sebou. Dňa 1.7.2011 bol vymenovaný nový riaditeľ školy - Mgr. E.. Vymenovaním nového riaditeľa Základnej školy s materskou školou v Šoporni prestal byť žalobca riaditeľom školy, ktorému funkcia riaditeľa školy spočívala počas výkonu verejnej funkcie. Platí tu jedno zo základných pravidiel práva „neskorší právny úkon ruší právny úkon skôr vykonaný“. Do dnešného dňa vymenovanie Mgr. E. nikto relevantným spôsobom nenapadol ako neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie nebral do úvahy tú právnu skutočnosť, že prebehla nová voľba riaditeľa školy a samotný žalobca nového riaditeľa do funkcie vymenoval. Ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve účinné od 1.1.2013 sa na žalobcu nemôže vzťahovať, keďže v čase nadobudnutia účinnosti daného právneho predpisu už riaditeľom základnej školy, na základe tej právnej skutočnosti, že bola vymenovaná nová riaditeľka, nebol. Nikde sa v Zákonníku práce neustanovuje, že počas výkonu verejnej funkcie sa pracovný pomer na dobu určitú predlžuje. Ak by sa mal aplikovať právny názor súdu prvej inštancie o tom, že pracovný pomer žalobcu v pozícii riaditeľa neskončil, tak z pôvodného znenia § 143 ods. 3 Zákonníka práce by vyplývalo, že zamestnanec vymenovaný do funkcie na dobu určitú počas prekážok v práci z dôvodu uvoľnenia na verejnú funkciu, je v danej situácii u zamestnávateľa dlhšiu dobu, ako na ktorú bol vymenovaný. Názor súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa predlžuje výkon funkcie riaditeľa zo zákona po ukončení verejnej funkcie, je v rozpore s platným právnym poriadkom. V čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru nebol žalobca riaditeľom školy, tak táto dohoda o skončení pracovného pomeru nemohla byť ani platne uzatvorená. Po skončení verejnej funkcie sa mal žalobca vrátiť na pracovisko, kde si mal plniť svoje pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývali z platnej pracovnej zmluvy pred vymenovaním riaditeľa. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.
6. K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla, na základe akého zákona a paragrafu prestal byť riaditeľom školy, v žiadnom zákone nie je napísané, že vymenovaním nového riaditeľa školy automaticky zaniká vymenovanie doterajšieho riaditeľa školy, nikde nie je napísané, že škola môže mať len jedného riaditeľa. Pani Mgr. E. bola riaditeľkou a doteraz to nikto nespochybňoval. Vzhľadom na danú situáciu sa preto javilo najvhodnejšie riešenie práve dohoda z 2.1.2015, ktorou by sa predišlo komplikáciám. Z pojednávania na súde prvej inštancie vyplynulo, že ZŠ s MŠ Šoporňa má zrejme záujem považovať dohodu o skončení pracovného pomeru z 2.1.2015 za platnú. Tento názor a postoj už zjavne neplatí. Súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o skončení pracovného pomeru z 2.1.2015 je platná a mala by byť rešpektovaná. V zmysle zákona vykonáva právne úkony v oblasti pracovnoprávnych vzťahov voči riaditeľovi výlučne osoba na to oprávnená. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednoznačne neplatné. Mal právo v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vrátiť sa späť do práce ako riaditeľ školy, jednak to vyplýva zo zákona a jednak je dodnes stále menovaný platným dekrétom zo dňa 29.6.2007 do funkcie riaditeľa ZŠ s MŠ Šoporňa a nikto ho do dnešného dňa z funkcie riaditeľa školy neodvolal. Počas neprítomnosti riaditeľa školy bola poverená a následne vymenovaná nová osoba na výkon funkcie riaditeľa školy, týmto však jeho funkcia riaditeľa školy nezanikla, keďže mohla zaniknúť len uplynutím funkčného obdobia, prípadne odvolaním z funkcie riaditeľa školy.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase ustanovenia žalobcu do funkcie starostu obce zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.
9. Podľa § 137 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase ustanovenia žalobcu do funkcie starostu obce verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
10. Podľa § 137 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase ustanovenia žalobcu do funkcie starostu obce výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.
11. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
12. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného v čase výpovede z pracovného pomeru zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
14. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
15. Podľa § 74 Zákonníka práce účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
16. Podľa § 77 Zákonníka práce účinného v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
17. Podľa § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru a okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktoré v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene
a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov (ďalej len "právnická osoba"), je zamestnancom školy alebo školského zariadenia.
19. Podľa § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2013 funkčné obdobie sa predlžuje o prerušenie vykonávania funkcie riaditeľa z dôvodu výkonu verejnej funkcie, čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti presahujúcej šesť mesiacov. Funkčné obdobie sa predlžuje o dobu trvania prekážky v práci uvedenej v prvej vete, ktorá zostáva do uplynutia funkčného obdobia, najviac o štyri roky.
20. Podľa § 3 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2013 zriaďovateľ vymenuje na dobu prerušenia vykonávania funkcie riaditeľa z dôvodov podľa odseku 13 riaditeľa, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu na zastupovanie bez výberového konania po prerokovaní s radou školy, ak je zriadená.
21. Podľa § 4 veta prvá zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme účinného v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou listom zo dňa 26.01.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok žalobcu.
24. Jednou z odvolacích námietok žalovanej, pritom však podstatnou bolo, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na vzťah strán ustanovenie § 3 ods. 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013. Podľa názoru žalovanej sa predmetné ustanovenie nemôže na žalobcu vzťahovať, keďže v čase nadobudnutia jeho účinnosti už riaditeľom základnej školy nebol na základe tej skutočnosti, že bola vymenovaná nová riaditeľka. Žalobca naopak tvrdil, že v dôsledku aplikácie predmetného ustanovenia sa jeho funkčné obdobie riaditeľa malo predĺžiť o 1 rok, 8 mesiacov, 5 dní.
25. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
26. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej skutočnosti. Teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon“ síce nezakladá právne následky pre minulosť, ale buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchá výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené (sťažená výlučnosť). Nepravé spätné pôsobenie zákona len znamená, že nový zákon zachytáva (právne kvalifikuje) minulé skutočnosti, alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Teda o nepravom spätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť
použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona alebo ešte od neskoršej doby.
27. Jednou z požiadaviek demokratického právneho štátu založeného na princípe suverenity ľudu ustanovenou v čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo je, že verejná (štátna) moc môže byť vykonávaná výlučne na základe demokratickej legitimácie. V našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada "lex retro non agit" (teda "zákon nemá spätnú účinnosť"). K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je taktiež významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k základným právam a slobodám je výnimočne možné sa odchýliť, a to výslovným pozitívnym (intertemporálnym) ustanovením (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31.1.2005).
28. Na základe zákona č. 325/2012 Z. z. (článku II.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo mimo iného i k novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorej bolo doplnené ustanovenie § 3 odsekom 13, podľa ktorého funkčné obdobie sa predlžuje o prerušenie vykonávania funkcie riaditeľa z dôvodu výkonu verejnej funkcie, čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti presahujúcej šesť mesiacov; funkčné obdobie sa predlžuje o dobu trvania prekážky v práci uvedenej v prvej vete, ktorá zostáva do uplynutia funkčného obdobia, najviac o štyri roky a odsekom 14, podľa ktorého zriaďovateľ vymenuje na dobu prerušenia vykonávania funkcie riaditeľa z dôvodov podľa odseku 13 riaditeľa, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu na zastupovanie bez výberového konania po prerokovaní s radou školy, ak je zriadená. Podľa článku V. zákona č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2013. V ustanoveniach § 39c až § 39f boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 3 ods. 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
29. Pri posudzovaní daného prípadu bolo potrebné zodpovedať predovšetkým otázku, či ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 možno označiť za retroaktívne, a pokiaľ áno, či ide o pravú alebo nepravú retroaktivitu. Pravá spätná účinnosť tohto ustanovenia by bola daná len vtedy, ak by sa týkala vzniku predmetného právneho vzťahu menovania riaditeľa základnej školy s materskou školou pred 1.1.2013, avšak normy zákona pôsobia zásadne do budúcnosti, teda v danom prípade nejde o pravú retroaktivitu. Zákonom č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo i k doplneniu zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odsek 13 ustanovenia § 3 tak, že došlo k predĺženiu funkčného obdobia riaditeľov školy alebo školského zariadenia o dobu trvania prekážky v práci (výkon verejnej funkcie, čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti presahujúcej šesť mesiacov, ktorá zostáva do uplynutia funkčného obdobia), najviac o štyri roky. Prechodné ustanovenia zákona č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neobsahujú žiadnu zmienku ohľadom dĺžky trvania funkčného obdobia riaditeľov školy alebo školského zariadenia do tejto funkcie ustanovených pred nadobudnutím jeho účinnosti. Z uvedeného tak vyplýva jednoznačný záver, že nový zákon (rozumej zákon č. 325/2012 Z. z.) nenariaďuje, že má byť ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 použité i na staré právne pomery už založené (žalobca bol ustanovený do funkcie starostu obce od 27.12.2010), ale iba od doby, kedy začína pôsobnosť nového zákona (od 1.1.2013).
30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť buď použitím iného
právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom. Uvedený odvolací dôvod v tejto veci je daný, keďže súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis, a to ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013. Za situácie, že žalobca bol do funkcie riaditeľa základnej školy s materskou školou menovaný na obdobie od 1.9.2007 do 31.8.2012, pričom do funkcie starostu obce bol zvolený od 27.12.2010 do 2.1.2015, vychádzajúc z vyššie uvedeného možno vyvodiť jediný záver, že ku dňu skončenia funkcie žalobcu ako starostu obce, už jeho funkcia riaditeľa základnej školy s materskou školou zanikla a u žalovanej bol naďalej zamestnaný už iba ako učiteľ II. stupňa na dobu neurčitú.
31. Pri výpovedi alebo okamžitom skončení pracovného pomeru končí pracovný pomer, v rámci ktorého bolo realizované jedno zo základných práv občana - právo na prácu, kým nárok zastávať funkciu a zotrvanie v nej, nie je nárokom vyplývajúcim z pracovno-právnych vzťahov v zmysle rovnovážneho postavenia zamestnávateľa a zamestnanca, kedy Zákonník práce cháni práva zamestnanca z hľadiska naplnenia kvalifikovaných skutkových podstát skončenia pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým skončením). V preskúmavanom prípade však žalobca ku dňu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru nepôsobil už vo funkcii riaditeľa základnej školy s materskou školou ale bol riadnym zamestnancom žalovanej s pracovným zaradením učiteľ II. stupňa. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.1.2015 bola uzatvorená na strane zamestnávateľa Obcou Šoporňa zastúpenou žalobcom ako starostom obce a na strane zamestnanca žalobcom. Keďže podľa ustanovenia § 4 veta prvá zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme účinného v čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil, je zrejmé, že Obec Šoporňa nebola už ku ňu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru oprávnená uzavrieť túto dohodu za zamestnávateľa, nakoľko žalobca už nepôsobil vo funkcii štatutárneho zástupcu základnej školy s materskou školou ako jej riaditeľ, ktorý školu riadi (§ 5 zákona č. 596/2003 Z. z.). Za neplatný právny úkon sa v prvom rade považuje taký právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom. Konanie contra legem, znamenajúce rozpor konania s objektívnym právom, je upravené v základnej norme ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce je daná subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka k prvej časti Zákonníka práce a Zákonník práce neobsahuje osobitnú úpravu absolútnej neplatnosti právnych úkonov týkajúcej sa všeobecných dôvodov neplatnosti právneho úkonu (porovnaj osobitné dôvody neplatnosti právnych úkonov v pracovnom práve podľa § 17 Zákonníka práce). Z dôvodu nedostatku oprávnenia Obce Šoporňa za zamestnávateľa uzavrieť so žalobcom dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 2.1.2015 je táto absolútne neplatným právnym úkonom a k zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovanej ku dňu 2.1.2015 nedošlo. Niet pochybností o tom, že funkciu riaditeľky základnej školy s materskou školou, teda u zamestnávateľa žalobcu, vykonávala ku dňu 2.1.2015 Mgr. D. E., ktorá jediná ako štatutárny orgán žalovanej bola oprávnená platne urobiť akékoľvek úkony smerujúce k zániku pracovného pomeru žalobcu u žalovanej v zmysle bodu 11 Zriaďovacej listiny (úplné znenie) Základnej školy s materskou školou, č. 133, 925 52 Šoporňa, zo dňa 24.10.2012.
32. Odvolacia námietka žalovanej, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom, nakoľko ju uzatvoril žalobca ako starosta obce a žalobca ako riaditeľ základnej školy s materskou školou, teda sám so sebou, je už irelevantná vzhľadom na závery vyslovené odvolacím súdom v bode 31. tohto uznesenia. Žiada sa však dodať, že v každom jednotlivom prípade je vždy potrebné skúmať, či pri právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi subjektom práva ako zamestnávateľom na strane jednej a jej štatutárnym orgánom ako zamestnávateľom na strane druhej. Aj keď Zákonník práce nemá v tomto smere výslovnú úpravu, vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje, aby iného zastupoval ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, a preto je potrebné analogicky dovodiť, že štatutárny orgán zamestnávateľa nemôže platne konať v mene zamestnávateľa, ak sú jeho záujmy v rozpore so záujmami zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov možno súhlasiť s názorom žalovanej, že rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí dohody, ktorá smeruje k vzniku, zmene a zániku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, vylučuje, aby v mene zamestnávateľa urobila takýto právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom dohody ako zamestnanec, nakoľko nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy právnickej osoby ako zamestnávateľa.
33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že aplikoval nenáležitú právnu normu (§ 3 ods. 13, 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013) a vec preto nesprávne právne vyhodnotil. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nebolo vykonané ďalej dokazovanie ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi listom zo dňa 26.1.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
34. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvedené vyššie, bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovanej.
35. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov už vykonaného i doplneného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporového poriadku a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).