Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-772-2022.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Subarea
48Ek/772/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, IČO: 35 510 722, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava o vymoženie 111,79 Eur, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/772/2022 zo dňa 08. 04. 2022, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/772/2022 zo dňa 08. 04. 2022 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17. 03. 2022 domáhal od povinného vymoženia 111,79 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k. XEr/XX/XXXX- 181 zo dňa 13. 01. 2022 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/772/2022 zo dňa 08. 04. 2022 vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96). Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul vykonateľný len vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 14. apríla 1999, sp. zn. 21 Cdo 2020/98, R 4/2000). Súd ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30. 03. 2016, podľa ktorého iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“S prihliadnutím na vyššie uvedené súd konštatoval, že predložený exekučný titul obsahuje neurčitú formuláciu výroku, ktorým povinného zaviazal k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy exekučného konania bez špecifikácie osoby, ktorá je vedľajším účastníkom konania. Z takejto formulácie výrokovej časti, ktorá je obsahovo neurčitá a nejednoznačná, nie je možné zistiť osobu, ktorá je oprávnená sa domáhať splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že označenie osoby, ktorá mala byť v konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, nie je obsiahnuté ani v záhlaví exekučného titulu a preto je exekučný titul v tejto časti materiálne nevykonateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené a na
skutočnosť, že v rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom nie je uvedená osoba, ktorej je povinný povinný plniť povinnosť uloženú exekučným titulom, súd s ohľadom na nevyhnutnosť konkretizovania uloženej povinnosti dostatočne určito a s ňou spojenú realizovateľnosť rozhodnutia nemohol návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovieť a vydať poverenie na vykonanie exekúcie a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh oprávneného podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.
3. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Sťažnosť odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je extrémne formalistické. Súd vytýka exekučnému titulu, že v ňom nie je uvedená osoba, ktorá je oprávnená domáhať sa splnenia povinnosti, že táto osoba nie je dostatočne špecifikovaná a že označenie osoby, ktorá mala byť v konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, nie je obsiahnuté ani v záhlaví exekučného titulu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva celkom jednoznačne, že vo výrokových častiach rozhodnutí sú účastníci konania (strany) označované prevažne svojim procesným postavením, ktoré v konaní zastávali (žalobca, žalovaný, vedľajší účastník, intervenient a pod.). Je úplne samozrejmé a bežné, že súdy o trovách konania rozhodujú tak, že napr. „žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania...“, pričom však je potrebné jedným dychom dodať, že z obsahu rozhodnutia musí byť zrejmé, kto v tomto konaní vystupoval v akom procesnom postavení, teda kto je žalobcom a kto je žalovaným. Procesné postavenie účastníka konania (strany) má byť uvedené predovšetkým v záhlaví konkrétneho rozhodnutia. Pri takomto (zákonom predpokladanom postupe) by rozhodnutie malo byť určité a zrozumiteľné pre všetkých. Je pravdou, že v záhlaví predmetného exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu v Bardejove č. k. 2Er/58/2005- 181 zo dňa 13. 01. 2022 nie je uvedený vedľajší účastník (v konkrétnom prípade oprávnený). Tento postup súdu bol však legitímny a správny, pretože v čase rozhodovania súdu (13. 01. 2022) už procesný inštitút vedľajšieho účastníka neexistoval. Prijatím nového civilného procesného kódexu bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 inštitút vedľajšieho účastníka z občianskoprávneho procesu vynechaný. Preto, ak v čase rozhodovania OS Bardejov o trovách pôvodného vedľajšieho účastníka, ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia Civilného sporového poriadku zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP) už procesný inštitút vedľajšieho účastníka neexistoval, logicky ani nemohol byť tento inštitút zakomponovaný do záhlavia rozhodnutia OS Bardejov z 13. 01. 2022 (exekučný titul). Teória práva nás učí, že zo súdneho rozhodnutia je právne záväzný len jeho výrok. Nie je preto záväzné ani záhlavie, ani odôvodnenie rozhodnutia, pričom však uvedené časti súdneho rozhodnutia len dotvárajú jeho komplexnosť a napomáhajú tomu, aby výrok rozhodnutia bol jasný, určitý a zrozumiteľný. Rovnaký „právny význam“ ako záhlavie má aj odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu v Bardejove č. k. XEr/XX/XXXX- 181 zo dňa 13. 01. 2022 vyplýva celkom jednoznačne, že v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka v základnom konaní vystupovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, teda subjekt, ktorý je zhodným subjektom s osobou oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Okresný súd v Bardejove v odôvodnení exekučného titulu dokonca trikrát označil subjekt, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka a označil ho absolútne perfektne jeho presným názvom, sídlom a dokonca aj identifikačným číslom. Ak rovnaký výrok o trovách vedľajšieho účastníka s tými istými účastníkmi exekučného konania, rovnakým záhlavím a rovnakým odôvodnením exekučného titulu v exekučných veciach sp. zn. 22Ek/3666/2021, sp. zn. 62Ek/4015/2021, sp. zn. 67Ek/1077/2022, sp. zn. 74Ek/1054/2022 a sp. zn. 58Ek/797/2022 doručený exekučnému súdu v tom istom čase bol pre ďalších súdnych úradníkov určitý, jasný, zrozumiteľný a jednoznačný, potom je namieste otázka, či extrémny formalizmus nie je len nežiadaným a hlavne neprípustným spôsobom prístupu súdneho úradníka k rozhodovacej činnosti.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka konštatoval, že sťažnosť oprávneného bola podaná včas a je dôvodná. Sudca vyhodnotil, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je príliš formalistické, je ho potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia.
12. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie posudzoval exekučný titul prílišne formalisticky a nevzal do úvahy skutočnosť, že napriek tomu, že vo výroku exekučného titulu nie je presne špecifikovaný oprávnený (vo výroku exekučného titulu je tento označený len ako vedľajší účastník bez ďalšieho), zo samotného exekučného titulu môže súd jednoducho a jednoznačne vyvodiť presné označenie vedľajšieho účastníka. Súd konajúci sudcom v tomto smere odkazuje na bod 19. a 20. odôvodnenia exekučného titulu, kde je jednoznačne uvedené, kto je v predmetnom konaní vedľajším účastníkom (a aj oprávneným), keď sa uvádza, že „právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane povinného - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, - JUDr. Ambróz Motyka, advokáta so sídlom kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 111,79 Eur“ a taktiež „na základe tejto skutočnosti súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane povinného - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, - JUDr. Ambrózovi Motykovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 111,79 Eur“. Súd pritom dopĺňa, že Ústavný súd Slovenskej republiky ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010, I. ÚS 640/2014).
13. Vzhľadom k uvedenému, sudca napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 48Ek/772/2022 zo dňa 08. 04. 2022 podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník opätovne posúdi návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 Exekučného poriadku s prihliadnutím na závery súdu uvedené v bode 11. a 12. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).