Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-48-2021.pdf
PDF · 142.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Mgr. E. G., narodený XX.X.XXXX, bytom D. J. XX, XXX XX Q., proti žalovaným: 1. G. W., narodený XX.X.XXXX, bytom U. H. R. XXX, XXX XX U. H. R., 2. D. W., narodený X.XX.XXXX, bytom H. R. XXX, XXX XX H. R., 3. Okresný úrad Senica, Odbor živnostenského podnikania, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, o zaplatenie 6.287 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/53/2017-184 zo dňa 9.3.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a späťvzatie žaloby voči žalovanému 3., rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a voči žalovanému 3., ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania ruší a konanie v tejto časti zastavuje.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo zvyšnej časti potvrdzuje.
III. Žalovaný 2. má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 64%.
IV. Žalovaní 1., 3. majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1., 2., 3. náhradu trov konania každému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobu je potrebné zamietnuť, keďže žalobca v spore jednak dostatočne, zrozumiteľne a úplne neopísal skutočnosti, na základe ktorých uplatňuje svoj nárok, takže nebolo možné vymedziť predmet konania po skutkovej stránke a jednak neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu prvej inštancie nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ohľadom výšky škody, ktorú mu mali žalovaní spôsobiť. Žalobca k žalobe okrem Technicko - odborného stanoviska CSS zo dňa 5.4.2017, písomných reklamácií a emailovej komunikácie medzi T. G. a žalovaným 2., nepredložil vôbec žiadne listinné dôkazy a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie výšky uplatnenej škody, pričom zo žaloby ani nie je zrejmé, na základe akých dôkazov alebo výpočtov žalobca dospel k výške žalovanej sumy. V žalobe sa obmedzil výlučne len na svoje tvrdenia a ďalej zostal v spore úplne nečinný, keďže napriek výzve súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval na
písomné vyjadrenia žalovaných k žalobe a ani na tvrdenie žalovaného 2. doložené listinnými dôkazmi, podľa ktorého medzi žalobcom a žalovaným 2. došlo k dohode o mimosúdnom vyrovnaní. Žalobca toto tvrdenie žalovaného 2. žiadnym spôsobom nepotvrdil a ani nepoprel. Zo žaloby a jej následných doplnení tiež nie je vôbec zrejmé, či a s kým prišlo k vzniku záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie sa mohol len domnievať, že prišlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o dielo, avšak nebolo možné určiť, kto uzavrel takúto alebo nejakú inú zmluvu a ani to, či bola uzavretá so žalovaným 1., so žalovaným 2. alebo s obidvomi, aby tak bolo možné posúdiť zodpovednosť za vznik škody, čím nebolo možné žalobcom tvrdený skutkový stav jednoznačne podradiť pod príslušnú hmotnoprávnu normu. Vzhľadom na nečinnosť žalobcu od momentu podania jeho žaloby a jej následných doplnení, sa jeho žaloba stala nepreskúmateľnou, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Súd prvej inštancie priznal úspešným žalovaným 1., 2., 3. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100%.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal voči tvrdeniu súdu prvej inštancie, že ako žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkaz o výške škody spôsobenej mu žalovanými 1., 2., nakoľko dôkazy boli v žalobe jednoznačne a podrobne vyjadrené. Výška škody spôsobenej žalovanými 1., 2. predstavuje náklady na nevyhnutnú opravu strechy a tie sú uvedené v cenovej ponuke vypracovanej firmou Alitrex s.r.o. zo dňa 1.7.2017, ktoré sú vyčíslené v sume 15.276,70 eura (príloha č. 2 k odvolaniu). Žalobca ďalej uviedol, že žiadal ako náhradu škody sumu 6.000 eur, ktorú vyčíslil ako alikvotnú časť z celkovej sumy 15.276,70 eura, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov na 6%-ný súdny poplatok zo sumy 15.276,70 eura. Poukázal tiež na to, že žalovaný 1. pán Záhalka počas 14 rokov klamal svojich zákazníkov, pretože na oficiálnych dokladoch (príjmový doklad, cenová ponuka, atď.) používal neexistujúcu adresu firmy a tým znemožnil, aby mu akákoľvek reklamácia zle urobenej práce bola doručená. Za podstatné však považoval najmä to, že žalovaní 1., 2. vo svojich stanoviskách nepopreli, že pracovali pre pána G. na rekonštrukcii strechy rodinného domu na adrese P. XX, Q., a to na základe jeho objednávky na rekonštrukciu strechy, pričom dokladovali, že tam pracovali na základe cenovej ponuky, ktorú pre žalobcu vypracovali a na ktorej sú obidvaja uvedení ako rovnocenní partneri. Žalobca v odvolaní potvrdil, že so žalovaným 2. sa dohodol na mimosúdnom vyrovnaní na sume 1.100 eur, preto o uvedenú sumu znížil svoju požiadavku na náhradu škody. Záverom uviedol, že žalobu voči žalovanému 3. sťahuje a uznáva jeho vecný argument.
6. Žalovaní 1., 2., 3. sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrili.
7. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca spolu s podaním odvolania zobral žalobu voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a voči žalovanému 3. späť dôvodiac, že so žalovaným 2. sa dohodol na mimosúdnom vyrovnaní v sume 1.100 eur a uznáva vecný argument žalovaného 3..
8. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaní 1., 2. vyjadrili k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur, žalovaný 2. oznámil, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby a žalovaný 1. nereagoval vôbec.
9. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaný 3. vyjadril k späťvzatiu žaloby voči nemu, žalovaný 3. oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu.
10. Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (ods. 1). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2). Ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (ods. 3).
11. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaní 2., 3., ktorým bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním súhlasili a žalovaný 1., ktorému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na vyjadrenie, s ním nevyslovil
nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 Civilného sporového poriadku, odvolací súd späťvzatie žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a späťvzatie žaloby voči žalovanému 3. pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keďže v zmysle nižšie uvedeného rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania strán.
12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a späťvzatí žaloby voči žalovanému 3., zostal predmetom prieskumu odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 5.187 eur s príslušenstvom voči žalovaným 1., 2..
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 5.178 eur s príslušenstvom voči žalovaným 1., 2. vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
14. Predmetom konania je po späťvzatí žaloby voči žalovaným 1., 2. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur a voči žalovanému 3. požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť mu sumu 5.178 eur s úrokom z omeškania v zákonnej výške zo sumy 6.287 eur od 29.9.2016 do zaplatenia ako náhrady škody spôsobenej na streche rodinného domu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
15. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.
16. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
17. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
20. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalobca v odvolaní výslovne neuviedol, že odvolanie podáva i z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalobca (mimo iného) namieta, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pričom žalovaní 1., 2. zodpovedajú za škodu, ktorú mu spôsobili, čo bez pochyby zakladá odvolacie dôvody i podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
21. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v súdenom spore neuniesol dôkazné bremeno, pričom namietal, že dôkazy boli v žalobe jednoznačne a podrobne vyjadrené, keď výška škody spôsobená žalovanými 1., 2. sa rovná nákladom nevyhnutným na opravu strechy.
23. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom verejného prejednania veci. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, dátum a podpis. Žaloba musí obsahovať osobitné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.
24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
25. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pri povinnosti uviesť skutkové okolnosti veci je potrebné rozlišovať dva typy skutočností, ktoré musí strana konania tvrdiť, aby bola v spore úspešná. Žalobca musí pre perfektnosť žaloby uviesť tzv. základné skutočnosti, ktoré musí mať súd k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť, ide o skutočnosti, ktoré slúžia k individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku aj vzhľadom na ustanovenia § 159 a § 230 Civilného sporového poriadku. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste postupovať podľa ustanovenia § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Základné skutočnosti (ktoré majú slúžiť k individualizácii a nezameniteľnosti nároku), je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce (ktoré sa substancujú). Ide o skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale ich uvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie žaloby, ale naopak zamietnutie žaloby.
26. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na preukázanie opodstatnenosti nároku na zaplatenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom, od preukázania ktorých záviselo uloženie povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť žalobcovi (po čiastočnom späťvzatí žaloby) istinu vo výške 5.178 eur s úrokom z omeškania v zákonnej výške zo sumy 6.287 eur od 29.9.2016 do zaplatenia. Žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie neopísal okolnosti, z ktorých by vyplynula opodstatnenosť jeho nároku na náhradu škody práve voči žalovaným 1., 2.. Zo žaloby a z doplnenia žaloby nebolo možné vyvodiť splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, resp. určito a zrozumiteľne identifikovať skutkový dej, ktorý by individualizoval skutky žalovaných 1., 2., ktorými mala byť žalobcovi spôsobená tvrdená
škoda. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca poukazoval na neprofesionálnu a nekvalitnú montáž strešnej konštrukcie, čím mu bola spôsobená veľmi vysoká škoda, avšak nedostatočne konkretizoval tvrdenia vo vzťahu k základným podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu majúcimi za následok vznik záväzkovoprávneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu, tu v súdenom prípade z porušenia právnej povinnosti žalovanými 1., 2., pričom nejednoznačnosť tvrdení žalobcu viedla správne súd prvej inštancie k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu predniesť skutočnosti a predložiť dôkazy na ich preukázanie, od preukázania ktorých záviselo uloženie povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v danom prípade žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, čo znamená, že absentujú jeho podstatné skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodniť uplatnený nárok.
27. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
31. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, nielen že na preukázanie výšky uplatnenej škody, ale ani na len na vznik jeho nároku na náhradu škody od žalovaných 1., 2.. Tu je potrebné konštatovať, že procesný útok žalobcu spočívajúci v tvrdení, že žalovaní 1., 2. sú povinní zaplatiť mu finančné odškodnenie za neodborne položenú strachu na rodinnom dome Kukučínova 25 v Trnave, vyznel nepresvedčivo, keď na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobca neprodukoval v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca napriek márnemu poučeniu o jeho dôkaznej povinnosti nepredložil súdu prvej inštancie a ani nenavrhol vykonať
žiadne relevantné dôkazy preukazujúce porušenie konkrétnej právnej povinností žalovanými 1., 2., teda existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a ktorá je prvotným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Odvolacia námietka žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
32. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
33. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci procesného útoku nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, než tie ktoré boli vykonané na pojednávaní konanom dňa 9.3.2021. Žalobca nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka Ing. Q. C., ako uvádza v odvolaní. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Ak žalobca nevyužil v konaní pred súdom prvej inštancie svoje právo navrhnúť doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka, nemohlo mu byť ani postupom súdu prvej inštancie odňaté. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcu nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznával. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, je tak neopodstatnená.
34. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal možnosť prizvať do konania súdneho znalca podľa vlastného výberu je potrebné uviesť, že civilné sporové konanie je postavené na zásade kontradiktórnosti. V rámci kontradiktórnosti obe procesné strany predkladajú súdu na posúdenie dôkazy odôvodňujúce ich tvrdenia. Súd sám nevykonáva dôkazy ex offo okrem dôkazov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 185 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, keďže žiadna z výnimiek pre vykonanie dôkazov ex offo v danom prípade nebola naplnená. Na vykonanie dôkazu bol preto potrebný návrh strany, ako to vyplýva z ustanovenia § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nepochybil tak súd prvej inštancie, keď nevykonal žiadne iné dôkazy mimo návrhov procesných strán.
35. Žalobca v odvolaní ďalej uvádzal, že výška škody spôsobená žalovanými 1., 2. sa rovná nákladom nevyhnutným na opravu strechy, ktoré sú uvedené v cenovej ponuke zo dňa 1.7.2017, pričom k odvolaniu priložil Technicko - odborné stanovisko CSS zo dňa 5.4.2017 (predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie), Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017, Faktúru č. 169/2017 zo dňa 4.5.2017 (predloženú už v konaní pred súdom prvej inštancie). Je nesporné, že žalobca navrhuje nový listinný dôkaz - Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.
36. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
37. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v
podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil, že navrhovaný dôkaz - Cenovú ponuku ALTREX s.r.o. zo dňa 1.7.2017, teda vyhotovenú ešte pred začatím konania v súdenom spore, z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novoty v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobca si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, rozhodol správne po vecnej i právnej stránke. Odvolacia námietka žalobcu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal výšku škody, tak nie je opodstatnená. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, odôvodňujú zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.
39. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.
40. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
41. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
42. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
43. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.
44. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
45. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
46. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
47. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
48. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
49. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada úspechu za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada zodpovednosti za výsledok sporu sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
50. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má víťazná strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán, treba z pohľadu ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku dovodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
52. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur voči žalovaným 1., 2. späť z dôvodu, že so žalovaným 2. sa mimosúdne dohodli a žalovaný 2. mu uvedenú sumu dňa 16.6.2020 zaplatil. Preto, ak vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur z dôvodu, že žalovaný 2. počas konania čiastočne splnil uplatnený nároku žalobcu, z procesného hľadiska zásadne platí, že konanie bolo v uvedenej časti zastavené v dôsledku zavinenia žalovaného 2., a preto v tejto časti konania má žalobca voči žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 2. síce zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur, ale napokon bol v konaní úspešnejší a dosiahol čistý úspech 64%, ako rozdiel 82% (zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.178 eur s príslušenstvom) a 18% (zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur). Žalovaný 1. bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur voči žalovaným 1., 2. späť z dôvodu správania sa žalovaného 2., teda konanie v tejto časti nebolo zastavené pre správanie sa žalovaného 1., kedy by sa žalovaný 1. zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda zastavenie konania voči žalovanému 1. v časti o zaplatenie sumy 1.100 eur zavinil žalobca a žaloba v časti o zaplatenie sumy 5.178 eur
s príslušenstvom bola zamietnutá, teda žalovaný 1. bol v tejto časti úspešný. Zastavenie konania voči žalovanému 3. zavinil žalobca, keď žalobu voči žalovanému 3. vzal späť akceptujúc jeho argumenty. Vzhľadom k uvedenému priznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania žalovanému 2. v rozsahu 64% voči žalobcovi a žalovaným 1., 3. v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).