Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: R. H., narodená X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Y. H., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Nyilfa, so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 8.567,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -236 zo dňa 26.2.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -240 zo dňa 1.4.2021 vo výroku I. v časti lehoty na plnenie, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy 8.808,05 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom a opravným uznesením označenými v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.808,05 eura spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 7,90 % ročne zo sumy 8.567,35 eura od 28.12.2017 do zaplatenia, najviac však do výšky sumy zmluvných úrokov 2.209,38 eura, ako aj s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.567,35 eura a zo sumy 229,93 eura od 28.12.2017 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 250 eur splatných vždy do 25. dňa v tom - ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Rozsudok a opravné uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil v napadnutej časti lehoty na plnenie právne aplikáciou ustanovení , .

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy 8.808,05 eura s príslušenstvom v splátkach po 250 eur mesačne tým, že to odôvodňujú zistené finančné a zárobkové pomery žalovanej. Vzhľadom na pravidelné mesačné príjmy žalovanej v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (1.250 eur) a výdavky v súvislosti len s bývaním, dochádzkou za prácou, jej viacerými inými peňažnými záväzkami (cca 780 eur), avšak na druhej strane zohľadňujúc

aj oprávnený záujem žalobcu a celkovú výšku jeho splatnej pohľadávky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že za daných okolností je primeraná výška mesačnej splátky 250 eur.

4. Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením vo výroku I. v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 250 eur mesačne, podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ustanovenia . V odvolaní uviedol, že s uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny. Mal za to, že súd prvej inštancie priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 250 eur mesačne postupoval v rozpore so zákonom, pričom rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Pri určení mesačnej splátky vo výške 250 eur bude žalovaná splácať dlh viac než 3 roky. Nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovanej, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Podotkol, že takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou . Žalobca mal za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predlžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Žalobca mal za to, že v danom prípade nie sú naplnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovanej k plneniu si svojich zmluvných povinností. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti lehoty na plnenie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti lehoty na plnenie ( ).

7. Už právoplatnou časťou výroku I. preskúmavaného rozsudku v spojení s opravným uznesením ( ) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.808,05 eura so zmluvným úrokom vo výške 7,90% ročne zo sumy 8.567,35 eura od 28.12.2017 do zaplatenia, najviac do výšky sumy zmluvných úrokov 2.209,38 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.567,35 eura a zo sumy 229,93 eura od 28.12.2017 do zaplatenia. Odvolaním žalobcu bol napadnutý vyhovujúci výrok I. preskúmavaného rozsudku v spojení s opravným uznesením v časti lehoty na plnenie priznanej sumy 8.808,05 eura s príslušenstvom, keď súd prvej inštancie povolil žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú sumu 8.808,05 eur s príslušenstvom v pravidelných mesačných splátkach vo výške 250 eur splatných vždy do 25. dňa v tom - ktorom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobca v odvolaní namietal, že priznanie možnosti plnenia v splátkach je v rozpore so zákonom, nerešpektuje zásadu spravodlivosti, výrazne

znevýhodňuje žalobcu na úkor žalovanej, výška priznanej splátky je neadekvátnou výške žalovanej pohľadávky a priznanie tejto výhody neprimerane zasahuje do právoplatne priznaných práv veriteľa.

8. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. Z citovaného ustanovení vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu preskúmavanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

11. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia splátok na zaplatenie istiny s príslušenstvom sa odvolací súd stotožňuje. Skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o vhodnosti povoliť žalovanej na splnenie uloženej povinnosti splátky, boli postačujúco zistené z písomných vyjadrení žalovanej a z listinných dôkazov predložených žalovanou o jej majetkových a osobných pomeroch. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná dosahuje príjem 1.250 eur mesačne a jej výdavky predstavujú sumu 780 eur mesačne, pričom spláca aj ďalšie tri úvery. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške 250 eur mesačne na zaplatenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti, ktorou je mimo iného i poskytovanie úverov a pôžičiek, pričom v prípade takto stanovených splátok uhradenie istiny (bez príslušenstva) bude trvať 35 mesiacov a nasledujúce mesiace sa budú splácať zmluvné úroky a úroky z omeškania, čo nie je v rozpore s ústavne garantovanou zásadou rovnosti strán sporu, keďže žalobca ako veriteľ obdrží prisúdené peňažné prostriedky (bez príslušenstva) od žalovanej v lehote kratšej ako 36 mesiacov. V konečnom dôsledku táto lehota je primeraná k lehote splatnosti úveru dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere do 20.2.2024. Výška splátky 250 eur mesačne povolenej preskúmavaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením je vyššia ako výška anuitnej splátky 141,25 eura mesačne dohodnutej podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda žalovanej bolo síce umožnené zaplatenie dlhu v splátkach, avšak za podstatne prísnejších podmienok, ako boli pôvodne so žalobcom dohodnuté. Odvolací súd ešte uvádza, že určená výška splátky nie je ani v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, ktorý žalobca žalovanej poskytol úver za situácie, kedy poznal jej majetkové a osobné pomery, ktoré zohľadňovali výšku dohodnutej splátky úveru, pričom nemožno žalovanú sankcionovať za to, že úver nesplácala tým, že jej nebude umožnené splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, ktoré zohľadňujú jej osobné a majetkové pomery.

12. Zároveň odvolací súd zastáva názor, že „slabšia strana“, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keďže sa ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre ňu devastujúce vzhľadom na jej aktuálnu finančnú situáciu. Navyše žalovaná prejavila snahu dlh splácať, keď sama požiadala o možnosť zaplatenia dlhu v mesačných splátkach. Povolenie splátok bolo vzhľadom na príjem žalovanej a jej výdavky mesačne náležité. V záujme ochrany žalobcu bolo tiež rozhodnuté o povinnosti žalovanej zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak žalovaná zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý jej dlh. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že táto hrozba bude dostatočnou

motiváciou pre žalovanú, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnila riadne a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Za tejto situácie podľa názoru odvolacieho súdu boli potom dané dôvody pre povolenie splátok vo výške určenej súdom prvej inštancie.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na iné rozhodnutia krajských súdov, odvolací súd na tieto nemohol prihliadať, pretože vychádzali z iných skutkových okolností.

14. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku v napadnutej časti lehoty na plnenie priznanej sumy s príslušenstvom podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením a contrario tak, že plne úspešnej žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).