Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-31-2017.pdf
PDF · 129.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Marian Švaňa, s miestom podnikania Nesluša 393, IČO: 33 919 135, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom O. T. XX, E., proti žalovaným: 1/ Mgr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XXX, 2/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom X. X, Z., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/32/2011-926 zo dňa 27. júna 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovaným v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 7C/32/2011-926 zo dňa 27.06.2016 určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.06.2010 medzi predávajúcim CDS Slovakia, s. r. o., so sídlom Nobelova 5, Bratislava, IČO: 44 614 110 a kupujúcim žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.06.2010 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod číslom vkladu V1896/10 a ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej ako rodinný dom súpisné č. XX, postavený na pozemku parcela registra KN-C č. 1967/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. Z., Obec Nižná Boca a kúpna zmluva uzatvorená dňa 22.06.2010 medzi predávajúcim CDS Slovakia, s. r. o., so sídlom Nobelova 5, Bratislava, IČO: 44 614 110 a kupujúcim žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 12.07.2010 Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pod číslom vkladu V1895/10 a ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 9/40-ín na nehnuteľnosti pozemok parcela registra KN- C č. 1967/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2 a pozemok parcela registra KN-C č. 1967/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 487 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. Z., Obec Nižná Boca, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 17.12.2010 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou CDS Slovakia, s. r. o., Bratislava ako predávajúcimi a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie Nižná Boca, Obec Nižná Boca. Návrh odôvodnil tým, že uvedeným právnym úkonom uskutočneným medzi právnickou osobou - spoločnosťou CDS Slovakia, s. r. o., Bratislava a žalovanými 1/, 2/ ako konateľmi a spoločníkmi
predmetnej spoločnosti došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky voči obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. uplatnenej v konaní pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/86/2010. Citujúc ust. § 42a ods. 1, 2, ods. 4 písm. a), § 42b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel, majúc za preukázanú jej dôvodnosť. Konštatoval, že medzi stranami boli sporné predovšetkým tri veci - primeranosť kúpnej ceny predmetu odporovaných právnych úkonov a jej zaplatenie; existencia ďalšieho majetku spoločnosti, ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu a vedomosť žalovaných o úmysle spoločnosti ukrátiť veriteľa. Vo vzťahu k úhrade kúpnej ceny súd konštatoval, že žalovaní príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 30.06.2010 preukázali, že v hotovosti uhradili spolu 26.000,- eur, pričom ako účel platby uviedli „pozemky N. Boca, chalupa N. Boca“, z čoho možno usudzovať, že išlo o zaplatenie kúpnej ceny na základe vyššie označených kúpnych zmlúv. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, preto súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že kúpna cena bola žalovanými reálne zaplatená. Pokiaľ sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia aj návrhom na vyžiadanie si kompletného účtovníctva obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. za rok 2010, tento dôkaz súd nemohol vykonať, nakoľko podľa Odovzdávacieho protokolu zo dňa 25.10.2010 boli kompletné účtovné doklady odovzdané žalovanému 1/, ktorý ich následne z dôvodu predaja obchodného podielu odovzdal novému konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o., s ktorým sa súdu nepodarilo skontaktovať. Pokiaľ žalobca spochybnil reálne zaplatenie kúpnej ceny stavom pokladne tri týždne po údajnom zaplatení kúpnej ceny, v ktorej sa nachádzala hotovosť 5.400,- eur, nemusí ísť podľa názoru súdu o neobvyklú vec, nakoľko v predmetnom období mohlo dôjsť k úhrade záväzkov obchodnej spoločnosti aj v hotovosti, čomu by nasvedčovalo zníženie stavu hotovosti v pokladni. Pokiaľ ide o primeranosť kúpnej ceny, súd sa priklonil k názoru žalobcu o jej neprimeranosti, nakoľko podľa potvrdení dvoch realitných kancelárií sa podobné nehnuteľnosti v tom čase a v danej lokalite predávali v rozmedzí od 50.000,- eur do 80.000,- eur, čiže spodná hranica cien uvádzaných realitnými kanceláriami predstavovala dvojnásobok kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní v priebehu konania predložili viaceré odhady cien rôznych realitných kancelárii, keď najprv predložili odhad ceny totožný s kúpnou cenou 26.000,- eur a pred posledným pojednávaním predložili listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti mali v tom čase reálnu hodnotu 33.000,- eur. Na základe listinného dôkazu preloženého žalovanými tak možno konštatovať, že títo získali nehnuteľnosti o sumu 7.000,- eur nižšiu, aká bola podľa nimi oslovenej realitnej agentúry. Vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov považoval súd za neúčelné a nehospodárne, preto vychádzal z cien oznámených realitnými kanceláriami. K otázke existencie ďalšieho majetku spoločnosti CDS Slovakia s. r. o. súd konštatoval, že aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná obchodná spoločnosť v čase odporovaných právnych úkonov disponovala určitým majetkom, otázku, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno zodpovedať len v nadväznosti na konkrétny dátum (dátum uzatvorenia kúpnych zmlúv). Ukracovanie veriteľa nie je jednorazovou záležitosťou, to znamená, že súd nemôže striktne vychádzať iba zo stavu majetku a záväzkov dlžníka k určitému dňu, ale aj v nadväznosti na zistenie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, je potrebné jednotlivé úkony dlžníka posudzovať komplexne. V prejednávanej veci bolo zistené, že dlžníčka, obchodná spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., sa postupnými krokmi zbavovala svojho majetku, čím sa z prosperujúcej firmy, čo potvrdil aj žalovaný 1/, stala nefungujúca obchodná spoločnosť bez majetku a s dlhmi, ktorej súčasný konateľ a spoločník je neznámy na adrese uvedenej v obchodnom registri. Dôsledkom všetkých týchto krokov, medzi ktorými bolo aj uzatvorenie kúpnych zmlúv, je nevymožiteľnosť nároku žalobcu v súčasnosti. Na základe uvedeného súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne preukazovania reálnych cien osobných motorových vozidiel, predovšetkým Mercedes Benz Vito, ktoré dlžník predal obchodnej spoločnosti CSM, s. r. o., ktorej konateľmi a spoločníkmi sú žalovaní 1/, 2/. Pokiaľ ide o predložený Stav pohľadávok a záväzkov k 30. 06. 2010, v konaní bolo preukázané, že tento listinný dôkaz je neúplný. Na základe uvedeného súd konštatoval, že pokiaľ aj mala obchodná spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., k dátumu uzatvorenia odporovaných právnych úkonov majetok, z ktorého by sa v tom okamihu mohol uspokojiť nárok žalobcu, nemožno to spravodlivo posudzovať tak, že žaloba bola podaná nedôvodne. Ukracovanie veriteľa je spravidla sústavná činnosť, pričom v prejednávanej veci bolo nesporne dokázané, že obchodná spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., sa postupne zbavila svojho majetku, pričom nadobúdateľmi tohto majetku boli buď priamo žalovaní, resp. ich druhá obchodná spoločnosť. K tretej spornej skutočnosti - vedomosti žalovaných o úmysle obchodnej spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. ukrátiť veriteľa odporovateľnými právnymi úkonmi súd konštatoval, že aj keby uveril, že žalovaní ako
konatelia dlžníka nemali ani pri náležitej starostlivosti vedomosť o úmysle dlžníka - ich vlastnej obchodnej spoločnosti -ukrátiť veriteľa, v konaní nebolo preukázané, že by vyvinuli akúkoľvek aktivitu smerujúcu k tomu, aby zistili, či uskutočnením odporovaných právnych úkonov dlžník nemá v úmysle ukrátiť veriteľa. Rozhodovanie o trovách konania si súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodovanie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby s uložením povinnosti žalobcovi nahradiť im trovy konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, nevysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a nevysvetlil dostatočne ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé. Porušenie práva na spravodlivý proces videli v tom, že nemali reálnu možnosť nahliadnuť do pripojených súdnych spisov o tvrdených záväzkoch spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o., keďže tieto sa pri nahliadnutí ich splnomocneného zástupcu ešte nenachádzali v súdnom spise. Súd ich na pojednávaní oboznámil len rámcovým (nie podrobným) prečítaním a nedal im čas, aby sa s týmito rozsiahlymi dôkazmi účinne oboznámili, za ktorým účelom by odročil pojednávanie. Vykonané dokazovanie podľa nich jednoznačne preukazuje, že kúpna cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom odporovaných zmlúv, bola primeraná. Spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o. mala majetok niekoľkonásobne prevyšujúci pohľadávku žalobcu v čase odporovaných úkonov a oni nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať akýkoľvek úmysel tejto spoločnosti ukrátiť žalobcu. K obdobiu uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov mala spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., v aktívach majetok vo výške nepochybne vyššej ako suma, ktorej úhrady sa domáhal žalobca v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 26Cb/86/2010 a pohľadávky, kde tento iný majetok by nepochybne postačoval v období uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov na úhradu pohľadávky žalobcu v prípade preukázania jej oprávnenosti. Odporované právne úkony sa uskutočnili v čase, keď ešte nebolo vôbec zrejmé, či pohľadávka žalobcu voči CDS Slovakia, s. r. o. je oprávnená. V konaní bolo nesporné, že hodnota majetku v čase odporovaných úkonov, aj neskôr po predaji obchodných podielov, viacnásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky žalobcu. V tomto smere nemá žiaden význam ani spochybňovanie hodnoty 26.000,- eur ako predajnej ceny. Poukázali tiež na to, že predmetná spoločnosť si zmluvou o pôžičke zo dňa 17.08.2012 požičala sumu 6.000,- eur s dobou vrátenia do 31.12.2012, a teda aj po odporovaných úkonoch mala ďalší majetok. K 22.11.2013 bola od spoločnosti vymožená v prospech rôznych veriteľov spolu suma 3.842,12 eur, čo znamená, že k 22.11.2013 musela mať spoločnosť v majetku takúto hodnotu. Pokiaľ ide o predložený zoznam pohľadávok, tento je len zoznamom podľa filtra obchodných partnerov, t. j. neobsahuje záväzky voči štátnym orgánom, preto neobstojí spochybňovanie žalobcu o hodnovernosti tohto zoznamu. K vedomosti o úmysle spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa uviedli, že sú diametrálne odlišnými osobami od spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o. K obdobiu uzavretia zmlúv, ktorých právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, žiadnu vedomosť o akomkoľvek veriteľsko - dlžníckom vzťahu medzi žalobcom a touto spoločnosťou nemali. Ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať akýkoľvek úmysel CDS Slovakia, s. r. o., ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). Absencia takéhoto úmyslu je daná aj v tom, že predmetné prevody vlastníckeho práva na základe napádaných právnych úkonov boli uskutočnené za podmienky zaplatenia reálnej trhovej ceny, ktorá by bola dostačujúcou na úhradu pohľadávky žalobcu. Nakoľko v čase odporovaných právnych úkonov mala spoločnosť CDS Skovkia s. r. o. iný majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, nie je splnená podmienka pre úspešné uplatnenie odporovacieho práva. Súd správne vyhodnotil, že kúpna cena bola naozaj zaplatená, a že stav pokladne 3 týždne po odporovaných úkonoch bol cca 5.400,- eur, o to viac je nesprávne zistenie súdu o údajnom nedostatočnom majetku spoločnosti CDS Slovakia, s. r. o na úhradu pohľadávky žalobcu. Pokiaľ ide o pohľadávky spoločnosti, hodnovernosť knihy pohľadávok spoločnosti, ktorú v konaní predložili, nebola nijako hodnoverne spochybnená, všetci dlžníci boli reálni dlžníci. Rovnako hodnoverný je i stav záväzkov k 30.06.2010, nakoľko predložené záväzky sa týkali len obchodných partnerov, nie štátnych orgánov. Ani výška záväzkov, ktoré neboli zahrnuté do stavu pohľadávok spoločnosti, ktoré boli zistené súdom v bode 33. odôvodnenia rozsudku v žiadnom prípade neprevyšuje hodnotu pohľadávok a iného majetku spoločnosti v čase odporovaných úkonov. V ďalšom žalovaní poukázali na príjmy spoločnosti v roku 2010 a 2011, ako aj vlastníctvo viacerých motorových vozidiel spoločnosťou. Uvedené skutočnosti o dostatočnom majetku (po zohľadnení záväzkov) CDS Slovakia, s. r. o. na uspokojenie
pohľadávky žalobcu však prvoinštančný súd odignoroval. Ak mal súd pochybnosti o hodnote majetku, mal vykonať dokazovanie za účelom zistenia trhovej hodnoty vozidiel v čase odporovaných úkonov. Pre vylúčenie pochybností o hodnote majetku spoločnosti vo vzťahu k záväzkom voči žalobcovi, bol súd povinný vykonať ekonomický audit spoločnosti, čomu sa nebránili a v konaní poukazovali na potrebu vykonania takéhoto dôkazu, čo súd nevykonal a svoje úvahy o nedostatku majetku založil len na zbežnom porovnaní aktív a pasív. Žalobcom vymyslené tvrdenia, že pohľadávky spoločnosti boli umelo vytvorené boli vyvrátené už len tým, že určitá suma pohľadávok bola následne aj naozaj zaplatená. Tieto skutočnosti súd ignoroval a prehliadol. V ďalšom žalovaní namietali záver súdu o neprimeranosti kúpnej ceny. Aj keby hodnota nehnuteľností bola iná ako preukazuje potvrdenie realitnej kancelárie, výmenná hodnota za jej odpredaj ďaleko presahuje pohľadávku žalobu. Preto je polemizovanie žalobcu o presnej hodnote irelevantné. Súd preto nezmyslene zisťoval trhovú cenu nehnuteľnosti a nesprávne polemizoval, či kúpna cena bola primeraná trhovej. Poukázali tiež na to, že sa nebránili posúdeniu ceny aj znalcom, ktorý by nepochybne určil približne rovnakú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, čo však súd nevykonal, aj keď prikladal dôraz na primeranosť, resp. neprimeranosť kúpnej ceny. Keby aj bol nárok žalobcu odôvodnený, čo kategoricky vylučujú, v zmysle ustálenej súdnej praxe sa musí vyhodnocovať právna neúčinnosť v kontexte výšky uspokojenej pohľadávky veriteľa, kde v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už bola časť pohľadávky žalobcu uspokojená, na čo na pojednávaní upozorňovali, čo však súd nezohľadnil s poukazom na § 42a in fine Občianskeho zákonníka, avšak toto ustanovenie o práve veriteľa nárokovať, sa do výrokovej vety rozsudku musí preniesť v podobe výšky sumy, v ktorej je právny úkon neúčinný. V tomto prípade bol nárok žalobcu uspokojený minimálne vo výške 400,- eur v čase vyhlásenia rozsudku, preto bolo chybou, keď pred rozhodnutím vo veci súd nezistil v akej výške je uspokojený nárok žalobcu voči spoločnosti. Pokiaľ ide o predaj obchodného podielu spoločnosti, týmto nie je dotknutý majetok spoločnosti, preto úvahy súdu, že spoločnosť sa zbavovala majetku v úmysle ukrátiť žalobcu na základe toho, že svoj obchodný podiel predali za 1,- euro je nelogická. V závere uviedli, že ich konanie pri odporovaných úkonoch nevykazovalo znaky toho, že by výkon rozhodnutia, ktorý sa mohol začať až 3 roky po odporovaných úkonoch, mohol byť ohrozený. Chýba časová a vzťahová súvislosť medzi odporovanými úkonmi a zmenšovaním majetku spoločnosti voči nároku žalobcu. Ich odporované úkony neboli spôsobilé zmenšiť majetok spoločnosti. V konaní sa objavili len 3 veritelia okrem žalobcu, a to Sociálna poisťovňa, CDS CZ s. r. o. a V.O.D.S., ktorých nároky voči CDS Slovakia, s. r. o., vo vzťahu k odporovaným úkonom nemajú žiadnu časovú ani vzťahovú súvislosť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ani s námietkou o nemožnosti uskutočňovať ich procesné práva. Pokiaľ ide o pripojené súdne spisy, súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s pripojenými spismi prečítaním ich podstatného obsahu tak, ako to ukladalo ust. § 129 ods. 1 O. s. p., čo vplýva zo zápisnice o pojednávaní, ako aj samotného odôvodnenia rozsudku. Žalovaní zároveň nepreukázali, ani netvrdili, že sa nemohli s pripojenými spismi oboznámiť v dňoch nasledujúcich po dni, kedy bol ich splnomocnený zástupca nahliadnuť do spisu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaných, že v konaní bolo nesporné, že hodnota majetku spoločnosti CDS Slovakia s. r. o. v čase odporovaných úkonov a aj neskôr viacnásobne prevyšovala hodnotu jeho pohľadávky. Počas celého konania pred súdom spochybňoval existenciu ďalšieho majetku spoločnosti, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky a má za to, že žalovaní nepreukázali existenciu takéhoto majetku. K stavu záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.06.2010 uviedol, že ide o dôkaz vypracovaný dlžníkom, resp. žalovanými, pričom poukazoval na skresľovanie údajov v tejto evidencii, ktorá skutočnosť vyplývala z potvrdení údajných dlžníkov. Uvedený dôkaz neobsahoval ani preukázané záväzky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že táto účtovná evidencia neobsahovala podľa zadaných kritérií záväzky voči štátnym orgánom, keďže v úvodnej časti účtovného dokladu v časti nastavenie výberu je zadané políčko „všetky záväzky“. Tento účtovný doklad neobsahoval ani v súdnom konaní preukázané záväzky voči obchodným partnerom dlžníka spoločnosti. Výpis z účtu spoločnosti o prijatých platbách v období júl a august 2010 ešte nepreukazuje, že tieto pohľadávky aj existovali k žalovanými tvrdeným dátumom. Pokiaľ ide o preberací protokol zo dňa 21.07.2010, tento má zachytávať stav pokladničnej hotovosti a skladových zásob dlžníka po uzatvorení a zavkladovaní odporovaných zmlúv, a teda nepreukazuje stav majetku k rozhodnému obdobiu. V ďalšom poukázal na to, že v konaní rozporoval, že podpis na preberacom protokole je podpisom pána Tung
An Vana, poukázal tiež na skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného podielu mala byť menovaným podpísaná až 10.11.2010, preto je nelogické, aby mu už 21.07.2010 odovzdali pokladničnú hotovosť a skladové zásoby. K výpisu z evidencie motorových vozidiel uviedol, že táto je len informačným systémom, nepreukazuje aj vlastnícke právo, pričom žalovaní bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali vlastníctvo vozidiel k rozhodnému obdobiu, ani stav a skutočnú hodnotu týchto vozidiel. Podľa dôkazu - stavu na účte spoločnosti, táto ku dňu uzatvorenia odporovaných právnych úkonov mala na účte finančné prostriedky vo výške 1.557,39 eur, ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva týkajúceho sa spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch vo výške 172,98 eur, teda majetok, ktorý ani zďaleka nepostačoval na úhradu jeho pohľadávky. V konaní podľa neho nebola presvedčivo preukázaná ani úhrada kúpnej ceny za odporovanými úkonmi prevedené nehnuteľnosti, keď samotné vystavenie príjmových pokladničných dokladov nepreukazuje, že v skutočnosti aj k vyplateniu kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti došlo. Tieto boli vystavené žalovaným 1/ ako konateľom spoločnosti a zároveň kupujúcim z odporovaných právnych úkonov, pričom na nich absentuje číslo, pod ktorým by mali byť uvedené finančné prostriedky zaúčtované v účtovníctve spoločnosti. V tomto smere sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní preukázali úhradu kúpnej ceny. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, tento bol podľa neho v konaní preukázaný. Súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým a právnym záverom, podľa ktorých sa spoločnosť postupne zbavila svojho majetku. Rovnako súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, podľa ktorých žalovaní nevyvinuli akúkoľvek aktivitu smerujúcu k tomu, aby zistili, či uskutočnením odporovaných právnych úkonov spoločnosť nemá v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa. Vo vzťahu k neprimeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti prevedené odporovanými právnymi úkonmi uviedol, že nosnou bola práve skutočnosť, že žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali zaplatenie kúpnej ceny na podklade príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30.06.2010, vzhľadom k čomu bolo nadbytočné zaoberať sa otázkou primeranosti kúpnej ceny. Irelevantnou je i námietka žalovaných, že v čase uskutočnenie odporovaných právnych úkonov nedisponoval pohľadávkou priznanou právoplatným súdnym rozhodnutím, v ktorej súvislosti poukázal na bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako je podľa neho bez právneho významu skutočnosť, že tesne pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie dlžník poukázal sumu 400,- eur na účet súdnej exekútorky v súvislosti s exekučným konaním týkajúcim sa jeho pohľadávky. Tvrdenie žalovaných, že týmto spôsobom došlo k čiastočnému uspokojeniu jeho nároku je nesprávne a ničím nepreukázané, keďže z uvedenej sumy bola čiastka 304,- eur poukázaná na účet jeho splnomocneného zástupcu z titulu exekúciou vymáhaných trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Zo sumy 400,- eur, ktorú žalovaní poukázali na účet súdneho exekútora neobdržal žiadnu čiastku.
4. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcu (v tzv. replike) zotrvali na svojom odvolaní. Vyjadrenie žalobcu považovali za nedôvodné v celom rozsahu, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a právnej kvalifikácii skutočností, ktoré boli preukázané. V súvislosti s evidenciou vozidiel žalobca zjavne opomenul, že v zmysle zákona vozidlo, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie, je vlastník vozidla povinný osobne prihlásiť, a to do 15 dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla. Ak táto osoba nie je totožná s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný do 15 dní sa dostaviť na orgán Policajného zboru aj s touto osobou. Inak sa v osvedčení o evidencii ako držiteľ vozidla zapíše jeho vlastník. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel medzi uzavretím kúpnej zmluvy (ak nie je dohodnutá neskoršia výhrada vlastníctva) a zaregistrovaním v evidencií vozidiel PZ SR, môže byť maximálne 15 dní. Uvedené vozidlá boli vo vlastníctve (aj evidencii PZ SR) oveľa dlhšie po scudzovaných úkonoch. Žalobcova opätovná nepodložená domnienka o nezaplatení kúpnej ceny nemá oporu okrem dokazovania ani v zistení súdu, ktorý považoval zaplatenie kúpnej ceny za preukázané. Námietky žalobcu o nehodnovernosti listín vytvorených nimi alebo spoločnosťou CDS Slovakia, s. r. o. nemajú oporu v elementárnej logike a obviňujú ich z falšovania či pozmeňovania dôkazov, čo má trestný charakter. Námietky žalobcu, že zo stavu záväzkov a pohľadávok, preberacieho protokolu z 21.07.2010, výpisu z evidencie vozidiel, výpisu z účtu a z príjmových pokladničných dokladov (všetko u CDS Slovakia, s. r. o.) údajne nevyplýval dostatočný majetok na pokrytie pohľadávky žalobcu voči CDS Slovakia, s. r. o. bol a je vyvrátený dôkazmi v konaní pred prvoinštančným súdom, aj ich odvolacími argumentmi. V ďalšom žalovaní zopakovali tvrdenia, ktoré už uviedli v odvolaní.
5. Žalobca v stanovisku k replike žalovaných (v tzv. duplike) zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. K tvrdeniu žalovaných, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia trhovej ceny vozidiel a ekonomický audit spoločnosti, sú len účelovými a irelevantnými. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Navyše takéto dôkazy by ani nebolo možné objektívne vykonať, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní nepreukázali, že spoločnosť bola v rozhodnom období vlastníkom označených motorových vozidiel, nebol preukázaný stav týchto vozidiel v rozhodnom čase a v prvoinštančnom konaní sa nepodarilo zabezpečiť účtovnú dokumentáciu dlžníka spoločnosti CDS Slovakia s. r. o.
6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.). Odvolaciu námietku žalovaných, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a jeho nepresvedčivosti vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Jednou z odvolacích námietok žalovaných bolo odňatie možnosti konať pred súdom, spočívajúce v neexistencii reálnej možnosti nahliadnuť do pripojených spisov, ktoré súd na pojednávaní oboznámil len rámcovo. Odvolací súd uvedenú námietku žalovaných nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie dôkaz pripojenými súdnymi spismi ako listinným dôkazom na pojednávaní dňa 27.06.2016 vykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1 O. s. p. oboznámením ich podstatného obsahu. Zo zvukového záznamu z pojednávania jednoznačne vyplýva, že jednotlivé pripojené spisy neboli oboznámené len „rámcovo“, ale na pojednávaní bol oboznámený ich podstatný obsah (či už prečítaním alebo oboznámením podstatného obsahu jednotlivých strán spisu), pričom konkrétne listiny súd oboznámil aj podľa žiadosti splnomocneného zástupcu žalovaných, ktorý mal možnosť sa k takto vykonaným jednotlivým dôkazom aj vyjadriť. Vzhľadom na uvedené nepovažuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom za dôvodnú.
11. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalovaných vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o neprimeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom odporovaných právnych úkonov. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní boli predložené viaceré vyjadrenia realitných kancelárií, či už žalobcom alebo žalovanými. Žalovaní v rámci svojej obrany predložili vyjadrenie realitnej kancelárie Directreal LM City Liptovský Mikuláš zo dňa 23.03.2011, podľa ktorého hodnota nehnuteľností mala byť 26.000,- eur (č. l. 92 spisu). Následne žalovaní, potom čo žalobca predložil potvrdenie realitnej kancelárie RE/MAX o cene obdobných nehnuteľností v danom období a danej lokalite v cenovom rozpätí 40.000,- eur až 50.000,- eur (č. l. 825) a realitnej kancelárie Tatranet Real (č. l. 827) o rozpätí cien od 50.000,-
eur do 80.000,- eur, predložili potvrdenie realitnej kancelárie Residence (č. l. 871 spisu), ktorá cenu nehnuteľností určila na 33.000,- eur a z ktorej ceny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ teda žalovaní namietali správnosť a úplnosť skutkových zistení s poukazom na to, že sa nebránili znaleckému dokazovaniu ohľadne určenia trhovej hodnoty nehnuteľností, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal práve z dôkazu predloženého žalovanými. I keď nie je pravdivé konštatovanie súdu v poslednej vete bodu 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku o tom, že uvedená cena je cenou najnižšou, a to vzhľadom na cenu podľa potvrdenia realitnej kancelárie Directreal. Z potvrdenia tejto spoločnosti však vyplýva, že v prípade domu by malo ísť o nehnuteľnosť v pôvodnom stave, bez prípojky vody, čo nesúhlasí s reklamnými inzerátmi z daného obdobia, kde bola predmetná nehnuteľnosť ponúkaná na prenájom ako novozrekonštruovaná chata s plne vybavenou kuchyňou, kúpeľňou a WC, čo nesporne predpokladá napojenie nehnuteľnosti na prívod vody. Vzhľadom na uvedené je ocenenie predložené pôvodne žalovanými na sumu 26.000,- eur, ktorá suma predstavovala aj kúpnu cenu, zjavne neprimerané. Súd preto logicky vychádzal z druhého potvrdenia predloženého žalovanými a teda druhej najnižšej ceny nehnuteľností, ktorá však bola vyššia ako kúpna cena. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s návrhom na znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností (bod 32. napadnutého rozsudku).
12. Pokiaľ žalovaní namietali splnenie podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu spočívajúcej v nedostatku iného majetku postačujúceho na uspokojenie veriteľa s poukazom na to, že spoločnosť CDS Slovakia, s. r. o., Bratislava, mala v aktívach majetok (finančné prostriedky, zásoby na sklade, pohľadávky) vo výške prevyšujúcej pohľadávku žalobcu, odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaní v konaní preukázali, že spoločnosť bola vlastníkom viacerých motorových vozidiel a táto vlastnila i pohľadávky, žalovaní nepreukázali, že by odporovanými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa. Pri posudzovaní schopnosti dlžníka hradiť svoje pohľadávky je totiž potrebné zohľadniť aj jeho záväzky. Žalovaní v konaní (i odvolaní) poukazovali na to, že majetok spoločnosti, vrátane pohľadávok, prevyšoval záväzky spoločnosti, uvedené však v konaní nepreukázali. Žalovaní predložili zoznam pohľadávok a záväzkov spoločnosti ku dňu 30.06.2010, hodnovernosť tohto zoznamu však bola v konaní žalobcom spochybnená. V priebehu konania bolo následne vykonaným dokazovaním preukázané, že pokiaľ ide o záväzky spoločnosti, tento zoznam nebol kompletný. Chýbajú tu jednak záväzky spoločnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ale i záväzky voči súkromným osobám, o čom svedčia pripojené súdne spisy. Obrana žalovaných, že záväzky boli vylustrované podľa filtra obchodných partnerov preto v tomto smere neobstojí, uvedené napokon z tohto zoznamu nevyplýva. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 27.06.2016, kedy uviedol, že napriek označeniu tohto zoznamu ako stavu pohľadávok a záväzkov ide len o pohľadávky a len voči obchodným partnerom, nezohľadňuje záväzky. Za daného stavu nemožno konštatovať, že by žalovaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej schopnosti spoločnosti ustáť všetkým svojim záväzkom, a teda i záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaní vo vzťahu k posúdeniu schopnosti spoločnosti uhradiť svoje záväzky navrhli vykonať audit spoločnosti k rozhodnému obdobiu, vzhľadom na to, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť účtovné doklady spoločnosti, nakoľko táto si nepreberala zásielky (tieto boli vrátené súdu s poznámkou, že adresát je neznámy), rovnako sa nepodarilo výzvu súdu doručiť ani konateľovi predmetnej spoločnosti (zásielka sa rovnako vrátila s poznámkou adresát neznámy). Za daného stavu je zrejmé, že návrh žalovaných nebolo možné vykonať.
13. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaných o nemožnosti nadobudnutia vedomosti o úmysle spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa s poukazom na to, že sú diametrálne odlišnými osobami. I keď právnická osoba je osobou odlišnou od fyzickej osoby, nemožno opomenúť, že žalovaní v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov boli tak spoločníkmi ako aj konateľmi spoločnosti. Ako už bolo ustálené súdnou praxou, k tomu, aby bolo možné dôvodiť, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musel byť známy druhej strane postačí už úsudok, že za kupujúceho uzatvárala kúpnu zmluvu fyzická osoba, ktorá bola v tej dobe súčasne konateľom predávajúceho. Obrana žalovaných, že aj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa sa tak javí ako účelová. V ďalšom odvolací súd odkazuje na bod 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
14. Pokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola pohľadávka žalobcu v časti uspokojená, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje.
15. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)