Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-165-2021.pdf
PDF · 153.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/165/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: D.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenej doc. JUDr. Milanom Hodásom, PhD., advokátom, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 53 533 895, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-P03-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SPSČ-PO3-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ministerstva vnútra SR, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č.p.: PPZ-HCP-BA1-2020/053884-003 zo dňa 09.11.2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 11.06.2021 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-P03-2021/001784-003 vydaného dňa 07.04.2021 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu - Ministerstvo vnútra SR, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č. p.: PPZ-HCP- BA1-2020/053884-003 zo dňa 09.11.2020 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.
2. Návrhom zo dňa 20.09.2021 žalobkyňa žiadala priznať podanej žalobe odkladný účinok. Tomuto návrhu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/165/2021-61 zo dňa 25.11.2021.
Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov.
3. Pripojený administratívny spis žalovaného mimo iných písomností obsahuje: personálny rozkaz generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 727 zo dňa 27.09.2019 (ďalej len personálny rozkaz č. 727) - prijatie žalobkyne do služobného pomeru dňom 01.10.2019, rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva č. SPOU-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 - určenie žalobkyni zdravotnej klasifikácie D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, návrh Úradu hraničnej
a cudzineckej polície prezídia PZ Bratislava na zrušenie služobného pomeru žalobkyni v skúšobnej dobe - oznámenie zo dňa 02.10.2020, písomnosť - zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe - oznámenie zo dňa 06.10.2020, vyčíslenie nákladov na vzdelanie zo dňa 16.10.2020.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy - vydal dňa 09.11.2020 prvostupňové rozhodnutie Č. p.: PPZ- HCP-BA1-2020/053884-003, ktorým žalobkyni uložil povinnosť uhradiť Ministerstvu vnútra SR (služobný úrad) pomernú časť nákladov na vzdelanie vynaložené služobným úradom na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa na Akadémii PZ v Bratislave vo výške 4.321,45 €.
5. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 07.01.2021 voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím SPOU-PO-PK-2/2020 zo dňa 14.01.2020 a zamietol podané odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola dňom 01.10.2019 na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa sekcie personálnych asociálnych činností a osobného úradu č. 727 zo dňa 27.09.2019 prijatá podľa § 14 ods. 1 a § 16 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky s Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z., resp. zákon) do služobného pomeru v štátnej službe kadeta, podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona bola zaradená do prípravnej štátnej služby ako policajt čakateľ a podľa § 33 ods. 1 zákona ustanovená do zálohy pre študujúcich policajtov a podľa § 42 ods. 3 zákona ustanovená do funkcie kadet oddelenia služobných činností Akadémie PZ v Bratislave, miesto výkonu služby Bratislava. Zároveň podľa § 8 ods. 3 zákona jej bola určená skúšobná doba v rozsahu celej doby výkonu štátnej služby kadeta.
7. Žalobkyňa bola uvedeným dňom podľa § 142a ods. 1 a § 142b ods. 1 zákona povolaná na denné štúdium k získaniu policajného vzdelania a podľa § 142b ods. 3 a 4 zákona bola povinná zotrvať v služobnom pomere trojnásobok doby trvania štúdia, a to aj v prípade, že štúdium neskončí. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v § 143 ods. 1 zákona bola povinná uhradiť náklady spojené so zabezpečením získania kvalifikácie alebo ich pomernú časť, a to aj v prípade, ak neskončila a nezískala kvalifikáciu.
8. Žalobkyňa dňa 31.07.2020 ukončila povolanie na štúdium k získaniu vysokoškolského vzdelania I. stupňa na APZ v Bratislave a personálnym rozkazom generálneho riaditeľa SPSČ MV SR č. 323 zo dňa 23.07.2020 (ďalej len personálny rozkaz č. 323) bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov a dňom 01.08.2020 bola ustanovená do funkcie referent OHK PZ BRL.
9. Rozhodnutím lekárskej komisie MV SR č. SPO-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 (právoplatné dňa 18.09.2020) bola žalobkyňa v súlade s ustanovením § 223 ods. 1 zákona určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby klasifikácie „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta podľa I. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015, podľa ktorého sa určuje zdravotná klasifikácia policajta v prieskumnom konaní. Lekárska komisia zároveň v súlade s § 223 ods. 1 zákona určila, že poškodenie zdravia žalobkyne nebolo v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v § 174 zákona.
10. Dňom 19.10.2020 bol žalobkyni zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe písomným oznámením riaditeľa RHCP Bratislava UHCP P PZ MV SR č. CPBA-OP-2020/00313 8-003 zo dňa 06.10.2020 (ďalej len oznámenie). Oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 16.10.2020 a jej služobný pomer sa skončil dňa 19.10.2020.
11. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 142b ods. 3 zákona bolo povinnosťou žalobkyne po skončení vysokoškolského vzdelania I. stupňa na APZ v Bratislave zotrvať v služobnom pomere po čas určený v ustanovení § 142b ods. 4 zákona alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť, ktoré v súvislosti so zabezpečením jej policajného vzdelania (vysokoškolského vzdelania I. stupňa na APZ v Bratislave) vznikli služobnému úradu. Podľa § 142b ods. 4 zákona je čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere po ukončení získavania kvalifikácie (vzdelávania) dennou formou štúdia trojnásobok doby trvania štúdia.
12. Čo sa rozumie dobou trvania štúdia na účely určenia času na zotrvanie policajta v služobnom pomere a na výpočet nákladov spojených so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie policajta alebo ich pomernej časti, upravuje čl. 32 nariadenia ministra vnútra SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov PZ v znení účinnom ku dňu 01.10.2019, t. j. ku dňu povolania žalobkyne na denné štúdium na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalárskeho) na APZ v Bratislave (ďalej len „nariadenie č. 153/2011“).
13. Podľa čl. 32 ods. 1 nariadenia č. 153/2011 dobu trvania štúdia na účely určenia času na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa osobitného predpisu, na výpočet nákladov spojených so zabezpečením získavania alebo zvyšovania vzdelania (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernej časti tvoria dni, počas ktorých bol policajt poslucháčom alebo študentom policajnej školy, akadémie alebo inej vysokej školy alebo účastníkom odborného kurzu ďalšieho vzdelávania policajtov, v ktorom získal špeciálnu odbornú spôsobilosť alebo si rozšíril doterajšiu kvalifikáciu na výkon štátnej služby.
14. V zmysle čl. 32 ods. 2 nariadenia č. 153/2011 doba trvania štúdia podľa odseku 1 sa počíta odo dňa vyslania alebo povolania na štúdium alebo do kurzu ďalšieho vzdelávania do dňa ukončenia vyslania alebo povolania na štúdium alebo do kurzu ďalšieho vzdelávania.
15. Podľa čl. 32a písm. c) nariadenia č. 153/2011 do nákladov na vzdelávanie sa nezapočítavajú náklady na ubytovanie a stravovanie, ktoré sa poskytujú bezplatne kadetovi povolanému na dennú formu bakalárskeho študijného programu na akadémii.
16. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa dňa 31.07.2020 ukončila povolanie na štúdium k získaniu vysokoškolského vzdelania I. stupňa na APZ v Bratislave a personálnym rozkazom generálneho riaditeľa SPSČ MV SR č. 323 zo dňa 23.07.2020 bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov a následne bola ustanovená do funkcie referent OHK PZ BRL.
17. Štúdium žalobkyne na APZ v Bratislave trvalo od 01.10.2019 (deň povolania na štúdium) do 31.07.2020 (deň ukončenia povolania na štúdium), teda spolu 305 dní, čo je doba štúdia započítaná pre výpočet nákladov spojených so získaním jej policajného vzdelania. Po ukončení policajného vzdelania (dňa 31.07.2020), doba, po ktorú bola žalobkyňa počnúc nasledujúcim dňom po skončení štúdia (t. j. od 01.08.2020) povinná zotrvať podľa § 142b ods. 4 zákona v služobnom pomere, je trojnásobkom započítanej doby štúdia, t. j. 915 dní. Na základe údajov z informačného systému SAP bola žalobkyňa v zmysle čl. 32 nariadenia č. 153/2011 povinná zotrvať v služobnom pomere príslušníka PZ do 01.02.2023 (od 01.08.2020 do 01.02.2023 = 915 dní).
18. Žalobkyňa po skončení štúdia k získaniu základného policajného vzdelania zotrvala v služobnom pomere ku dňu 19.10.2020 iba 80 dní. V jej prípade teda nedošlo k splneniu v ustanovení § 142b ods. 4 zákona určeného záväzku zotrvať v služobnom pomere po čas zodpovedajúci trojnásobku doby trvania štúdia, keďže na jeho úplné splnenie jej zostávalo zotrvať v služobnom pomere ešte po dobu 835 dní (915 - 80 = 835). Nesplnením povinnosti zotrvať v služobnom pomere po určený čas tak podľa prvostupňového orgánu vznikla žalobkyni zákonná povinnosť uhradiť MV SR pomernú časť nákladov vynaložených služobným úradom na zabezpečenie jej štúdia k získaniu kvalifikácie základného policajného vzdelania.
19. Podľa čl. 37 nariadenia č. 153/2011, pomerná časť úhrady nákladov na vzdelávanie sa vypočítava ako podiel celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie a počtu dní určených na zotrvanie v služobnom pomere. Výsledná suma sa následne vynásobí počtom dní, v ktorých policajt nezotrvá v služobnom pomere.
20. V zmysle ustanovenia § 143 ods. 3 druhá veta zákona najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelanie vypočítaných podľa §143 ods. 2 zákona.
21. Na základe výpočtu uvedeného 7 nariadenia č. 153/2011 je pomerná časť úhrady nákladov na základné policajné vzdelanie vyčíslená odborom mzdovej politiky SPSČ MV SR čiastkou 5.258,16 €
(5.761,94 € : 915 dní x 835 dní = 5.258,16 €), čo však predstavuje sumu vyššiu ako sú tri štvrtiny skutočne vynaložených nákladov na základné policajné vzdelanie. Výška úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je odvolateľka povinná uhradiť, bola preto v súlade s § 143 ods. 3 zákona vypočítaná a stanovená v rozsahu troch štvrtín celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie, čo predstavuje sumu 4.321,45 € (% z 5.761,94 € = 4.321,45 €). V tejto výške určenú sumu úhrady nákladov na vzdelávanie bola žalobkyňa v zmysle prvostupňového rozhodnutia zaviazaná služobnému úradu MV SR aj uhradiť, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
22. Na základe týchto skutočností vydal riaditeľ RHCP UHCP P PZ MV SR prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobkyňu podľa § 143 ods. 1 zákona zaviazal k úhrade pomernej časti nákladov vynaložených služobným úradom na získanie policajného vzdelania - vysokoškolského štúdia I. stupňa (bakalárskeho) na APZ v Bratislave vo výške 4.321,45 €. Celková výška skutočne vynaložených nákladov na vzdelávame v súvislosti so zabezpečením policajného vzdelania, ktoré vznikli služobnému úradu vyplácaním služobného príjmu žalobkyni za obdobie vysokoškolského štúdia I. stupňa na APZ v Bratislave od 01.10.2019 do 31.07.2020 (§ 143 ods. 2 písm. a/ zákona), bola vyčíslená na sumu 5.761,94 €. Keďže žalobkyňa po skončení denného vysokoškolského vzdelania I. stupňa na APZ v Bratislave zotrvala istý čas, konkrétne 80 dní, v služobnom pomere (t. j. čiastočne si splnila svoj záväzok zotrvať v služobnom pomere po vymedzený čas), vznikla jej povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov (s poukazom na § 143 ods. 3 zákona), ktoré vznikli služobnému úradu v súvislosti s týmto jej štúdiom.
23. Preskúmaním prvostupňového rozhodnutia, vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a rovnako dôkladne posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Povinnosť uhradiť služobnému úradu pomernú časť nákladov na vzdelávanie bola uložená správne a správne bola určená aj výška týchto nákladov.
24. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala spôsob skončenia jej služobného pomeru. Mala za to, že s ňou nemal byť skončený služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona, avšak podľa jej názoru mala byť prepustená zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona, keďže podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratila dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v PZ alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ju previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jej zdravia.
25. K tejto námietke, ktorú vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú uviedol, že o spôsobe skončenia služobného pomeru žalobkyni bolo rozhodnuté v samostatnom konaní, ktoré bolo nezávislé od tohto konania. Dňom 19.10.2020 bol žalobkyni zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe písomným oznámením. Oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona jej bolo doručené dňa 16.10.2020 a jej služobný pomer sa končil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia oznámenia, t. j. 19.10.2020. Príslušný nadriadený nemal inú možnosť ako vydať napadnuté rozhodnutie, a tým spôsobom realizovať povinnosť uhradiť služobnému úradu pomernú časť nákladov vynaložených služobným úradom na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalárskeho) na APZ v Bratislave danú zákonom.
26. Uvedená námietka nebola namieste, nakoľko žalobkyňa vo svojej námietke poukázala na spôsob skončenia jej služobného pomeru a nie spôsob, oprávnenosť, prípadne iné skutočnosti vzťahujúce sa k nároku služobného úradu na vrátenie pomernej časti nákladov vynaložených služobným úradom na získanie jej vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalárskeho) na APZ v Bratislave.
27. Aj napriek tomu, že námietka nesúvisí s týmto konaním k tejto námietke žalovaný uviedol, že skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie odbornej a morálnej spôsobilosti príslušníka PZ na výkon štátnej služby. Počas tejto lehoty sa overuje, či je čakateľ pre štátnu službu vhodný alebo či mu bude štátna služba vyhovovať. Z uvedeného vyplýva, že tento inštitút má slúžiť na to, aby sa príslušník PZ prakticky oboznámil s výkonom služby a mohol ohodnotiť svoje schopnosti a ochotu podriadiť sa všetkým povinnostiam a obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru. Skúšobná doba je tak obdobím, počas ktorého je poskytnutý určitý časový priestor pre príslušného nadriadeného, ako aj pre príslušníka PZ (žalobkyňu), aby zvážili, či je konkrétna osoba (žalobkyňa)
vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka PZ a v prípade, že ktorýkoľvek z nich dospeje k negatívnemu záveru, zákon poskytuje autonómnu možnosť služobný pomer zrušiť menej formalizovaným spôsobom, ako je to pri ostatných druhoch skončenia služobného pomeru. Z oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe č. CPBA-OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 je zjavné, že žalobkyňa nebola vhodná pre výkon Štátnej služby kadeta a ani príslušníka PZ a tak nadriadený v rámci jeho diskrečnej právomoci rozhodol ukončiť jej pomer týmto spôsobom.
28. Žalobkyňa v podanom odvolaní nevyjadrila, čoho sa domáha a ani čo navrhuje. Z obsahu podaného odvolania bol však zjavný prejav vôle, z ktorého bolo nepochybné, že žalobkyňa si želala, aby o veci rozhodoval odvolací orgán - žalovaný, ktorý je oprávnený a súčasne povinný bez ohľadu na obsah podaného odvolania, prípadne aj námietky, ktoré uvedie účastník konania vo svojom odvolaní, preskúmať zákonnosť postupu prvostupňového orgánu a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Zákon navyše neobsahuje právnu úpravu zodpovedajúcu, napr. ustanoveniu § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ktoré v týchto prípadoch pripúšťa zastaviť správne konanie, teda ho procesnoprávnym spôsobom ukončiť), preto aj v prípade neodstránenia uvedených nedostatkov podaného odvolania nemal žalovaný možnosť postupovať inak, ako meritórne v danej veci rozhodnúť.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností z hľadiska zákonnosti treba konštatovať, že postup prvostupňového orgánu v konaní o uložení povinnosti žalobkyni uhradiť pomernú časť nákladov na vzdelávanie bol správny. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach, ako aj v medziach nariadenia č. 153/2011 a bolo dostatočne odôvodnené. Jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
Žaloba.
30. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
31. V úvode žaloby žalobkyňa ozrejmila skutkové okolnosti veci predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, odôvodňovala vecnú legitimáciu účastníkov konania, včasnosť podania žaloby, citovala na vec sa vzťahujúce právne predpisy (§ 2a ods. 2, § 190, § 192 ods. 2 písm. b/, § 194 ods. 1 , § 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z.), špecifikovala vady napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP) a tiež citovala z iného súdneho rozhodnutia v skutkovo analogickej veci - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015: „.... Pokiaľ teda služobný orgán konkrétne a objektívne dôvody skončenia služobného pomeru neuviedol v písomnostiach týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a ani ich inak nepreukázal, nemožno konštatovať, že požadovanie úhrady pomernej časti nákladov na vzdelanie od žalobkyne je v súlade s dobrými mravmi. Uloženie povinnosti nahradiť náklady na štúdium predpokladá existenciu relevantných dôvodov, pre ktoré žalobkyňa v služobnom pomere zotrvať nemohla, v dôsledku absencie došlo k zmrazeniu možnosti jej zotrvania v služobnom pomere počas zákonom určenej doby.“. „Povinnosť žalobkyne nahradiť náklady na štúdium vo výške 2 795,63 € musí proporcionálne zodpovedať povinnosti žalovaného na dostatočné odôvodnenie svojho konania. V demokratickej spoločnosti by správne orgány (avšak nielen tie) mali dbať na to, že ich konanie a následné rozhodnutie musí byť dostatočne transparentné, racionálne a presvedčivé. Iba tak má verejná moc morálne právo vynucovať takéto rozhodnutie a jeho adresáti ho majú morálnu povinnosť rešpektovať. Správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takémuto rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Žalovaný na jednej strane v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že pri každom zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného sú dôvody tohto personálneho opatrenia preukázateľné a zaznamenané tak, aby boli v budúcnosti k dispozícii pri vybavovaní možných podaní policajta. Žalovaný však v konaní správnemu súdu žiadne takéto dôvody nepredložil, preto nie je ani v súdnom preskúmavacom konaní zrejmý dôvod prepustenia žalobkyne. Žalovaný mal na takéto skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu právo, avšak ak mal v úmysle požadovať aj náhradu pomernej časti nákladov na štúdium mal zabezpečiť, aby z jeho konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní postavenia
služobného orgánu. Pokiaľ služobný orgán mal konkrétne a objektívne výhrady k služobnému pomeru žalobkyne, mohol ich subsumovať do obsahu písomného oznámenia o skončení služobného pomeru, ktoré adresoval žalobkyni. Senát najvyššieho súdu nepopiera oprávnenie žalovaného skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a ani netvrdí, že na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe v prejednávanom prípade neexistovali dôvody, avšak z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na povinnosť náhrady nákladov na štúdium bolo potrebné, aby takéto skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. Ak si služobný orgán neuplatňuje náhradu, uvádzanie dôvodu skončenia nie je potrebné, keďže zákon umožňuje skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu“. „Inštitút dobrých mravov je výslovne upravený aj v ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z. z., konkrétne v § 2a ods. 2. Generálna klauzula týkajúca dobrých mravov funguje ako posledná inštancia, ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.“ „Na záver je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď Ústavný súd SR už vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98 uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem, a vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 uviedol, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality). V prejednávanej veci krajský súd, s čím sa najvyšší súd stotožnil, nepovažoval za proporcionálne, keď správny orgán vyžadoval od žalobkyne splnenie povinnosti nahradiť náklady na štúdium vo výške 2.795,63 € bez toho, aby bolo zrejmé na základe akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru. Tieto dve povinnosti sú navzájom prepojené. Najvyšší súd sa tiež stotožnil so záverom krajského súdu, že ak existuje hrubý nepomer medzi právami účastníkov verejnoprávneho vzťahu a orgánmi verejnej správy, tak princíp spravodlivosti preváži nad prepätým formalizmom, ktorý vedie v konečnom dôsledku k sofistikovanému odmietnutiu spravodlivosti. Krajský súd tiež správne uviedol, že hľadisko, či postup správneho orgánu, ktorý vyústil do vydania správneho rozhodnutia je v súlade s dobrými mravmi, treba posudzovať v súdnom preskúmavacom konaní z úradnej povinnosti. “.
32. Zo skutkového stavu vo veci skončenia služobného pomeru žalobkyne bolo zrejmé, že skončenie služobného pomeru nasledovalo po zdravotnej prehliadke žalobkyne, oznámenie o skončení služobného pomeru a ani žiadny súvisiaci dokument neobsahoval dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne a jej služobný pomer bol ukončený okamžite po návrate z domáceho liečenia.
33. Ako vyplýva z § 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. ods. 1 písm. b) zákona č. č. 73/1998 Z. z.
34. Podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore ... .
35. Z ustanovenia § 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. v súčinnosti s § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že povinnosť uhradiť náklady na vzdelanie by žalobkyni nevznikla, ak by bola prepustená z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať službu v Policajnom zbore. Z časovej následnosti prijatia rozhodnutia lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky SPOU- OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 a následného písomného oznámenie riaditeľa Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky CPBA - OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 o skončení služobného pomeru jednoznačne vyplýva, že skutočným dôvodom skončenia služobného pomeru žalobkyne bola strata zdravotnej spôsobilosti vykonávať službu v Policajnom zbore, t. j. dôvod v zmysle § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. Tento fakt zdôrazňuje i skutočnosť, že písomné
oznámenie o skončení služobného pomeru jej bolo doručené hneď na konci domáceho liečenia, t. j. 16.10.2020.
36. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa mala za to, že tak prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 09.11.2020, ako aj napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 07.04.2021, boli v rozpore s § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.
37. Skončenie služobného pomeru žalobkyne bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe preto možno považovať za úkon in fraudem legis (obchádzajúci zákon), ako aj úkon contra bonos mores (v rozpore s dobrými mravmi), odporujúci záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015.
Vyjadrenie žalovaného.
38. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.07.2020 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia bol stručne opísaný skutkový stav vo veci predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, v zmysle ktorého žalobkyňa bola personálnym rozkazom č. 727/2019 zo dňa 27.09.2019 prijatá podľa § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 01.10.2019. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bola zaradená do štátnej služby kadeta dňom 01.10.2019. Podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bola zaradená do zálohy pre študujúcich policajtov a podľa § 42 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovená do funkcie kadet oddelenia služobnej činnosti A PZ v Bratislave miesto výkonu štátnej služby Bratislava dňa 01.10.2019.
39. Podľa § 142a ods. 1 a § 142b ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bola žalobkyňa povolaná na denné štúdium na získanie policajného vzdelania dňom 01.10.2019 a podľa § 142b ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. bola žalobkyňa povinná zotrvať v služobnom pomere trojnásobok doby trvania štúdia, a to aj v prípade, že štúdium neskončí. V prípade nesplnenia podmienok stanovených v § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bola žalobkyňa povinná uhradiť náklady spojené so zabezpečením získania kvalifikácie alebo ich pomernú časť, a to aj v prípade, ak neskončila a nezískala kvalifikáciu.
40. Dňa 31.07.2020 žalobkyňa ukončila povolanie na štúdium k získaniu vysokoškolského vzdelania I. stupňa na A PZ v Bratislave a bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov personálnym rozkazom č. 323/2020 zo dňa 23.07.2020.
41. Žalobkyňa bola dňom 01.08.2020 personálnym rozkazom riaditeľa RHCP Bratislava č. 139 zo dňa 24.07.2020 ustanovená do funkcie referent Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov-letisko RHCP Bratislava úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava.
42. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „lekárska komisia“) rozhodnutím č. p.: SPOU-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 (právoplatné 18.09.2020), rozhodla určiť žalobkyni v súlade s ustanovením § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta podľa I. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015, podľa ktorého sa určuje zdravotná klasifikácia policajta v prieskumnom konaní. Lekárska komisia zároveň v súlade s § 223 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. určila, že poškodenie zdravia žalobkyni nebolo v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňala podmienky ustanovené v § 174 zákona č. 73/1998 Z. z.
43. Dňom 19.10.2020 bol žalobkyni zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., a to písomným oznámením riaditeľa RHCP Bratislava vydaným pod č. p.: CPBA- OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 (ďalej len „oznámenie“). Oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobkyni doručené dňa 16.10.2020 a jej služobný pomer sa skončil dňa 19.10.2020.
44. Podľa § 142b ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len ,, náklady na vzdelávanie “) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.
45. Podľa § 142b ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.
46. Nakoľko žalobkyňa po skončení štúdia nezotrvala v služobnom pomere po určitý čas, riaditeľ RHCP Bratislava vydal prvostupňové rozhodnutie (č. p.: PPZ-HCP-BA1-2020/053884-003 zo dňa 09.11.2020) podľa § 143 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z. o úhrade nákladov spojených so zabezpečením zvyšovania kvalifikácie. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.11.2020 mala žalobkyňa povinnosť uhradiť služobnému úradu pomernú časť nákladov vynaložených na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa na A PZ v Bratislave.
47. Náklady na vzdelávanie, ktoré bola žalobkyňa povinná uhradiť predstavujú sumu vo výške 4.321,45 €. Výška úhrady nákladov na vzdelávanie bola v súlade s § 143 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.11.2020 vypočítaná a stanovená v rozsahu troch štvrtín celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie, čo predstavuje sumu 4.321,45 € (3/4 z 5.761,94 €). Rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 30.12.2020, čo potvrdila svojim podpisom na poštovej doručenke.
48. Dňa 13.01.2021 bolo na RHCP Bratislava doručené odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu, v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Na základe skutočností, ktoré vo svojom odvolaní žalobkyňa uviedla, nebolo možné odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu a riaditeľ RHCP Bratislava na svojom rozhodnutí trval, bolo odvolanie spolu so stanoviskom riaditeľa RHCP Bratislava v zmysle ustanovenia § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.11.2020 predložené odvolaciemu orgánu - žalovanému. Oprávnený konať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu za RHCP Bratislava bol vo veci žalobkyne riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru ako najbližší nadriadený riaditeľa RHCP Bratislava.
49. Dňa 07.04.2021 žalovaný vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím č p.: SPSČ- P03-2021/001784-003 zo dňa 07.04.2021, pričom skonštatoval, že preskúmaním danej veci v rámci odvolacieho konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie a podané odvolanie treba považovať za nedôvodné. Následne žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu na súd, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.
50. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala spôsob skončenia jej služobného pomeru bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe a mala za to, že ide o úkon in fraudem legis (obchádzajúci zákon), ako aj úkon contra bonos mores (v rozpore s dobrými mravmi).
51. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyni bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. písomným oznámením riaditeľa RHCP Bratislava pod č.: CPBA- OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 a nie podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. „Policajt sa prepustí zo služobného pomeru ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zboru...
52. V prípade žalobkyne, ktorá bola toho času v skúšobnej dobe, mal žalovaný za to, že bol zvolený správny druh skončenia služobného pomeru v zmysle § 189 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
53. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie odbornej a morálnej spôsobilosti príslušníka Policajného zboru na výkon štátnej služby. Počas tejto lehoty sa overuje, či je čakateľ pre štátnu službu vhodný alebo či mu bude štátna služba vyhovovať. Z uvedeného vyplýva, že tento inštitút má slúžiť na to, aby sa príslušník Policajného zboru prakticky oboznámil s výkonom služby a mohol ohodnotiť svoje schopnosti a ochotu podriadiť sa všetkým
povinnostiam a obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo služobného pomeru. Skúšobná doba je tak obdobím, počas ktorého je poskytnutý určitý časový priestor pre príslušného nadriadeného, ako aj pre príslušníka Policajného zboru (žalobkyňu), aby zvážili, či je konkrétna osoba (žalobkyňa) vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru a v prípade, že ktorýkoľvek z nich dospeje k negatívnemu záveru, zákon poskytuje autonómnu možnosť služobný pomer zrušiť menej formalizovaným spôsobom, ako je to pri ostatných druhoch skončenia služobného pomeru. Z oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe č. p.: CPBA-OP-2020/003138-003 zo dňa 06.10.2020 je zjavné, že žalobkyňa nebola vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru a tak nadriadený v rámci jeho diskrečnej právomoci rozhodol ukončiť jej služobný pomer týmto spôsobom.
54. Pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva „Oznámenie nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe“, a to vo forme registratúrneho záznamu. Voči uvedenému oznámeniu nie je možné podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.
55. V dôsledku uvádzaných skutočností žalovaný mal za to, že služobný úrad postupoval v danej veci správne a neporušil ustanovenie § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.
56. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností z hľadiska zákonnosti žalovaný konštatoval, že v konaní zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe ako aj o uložení povinnosti žalobkyne uhradiť pomernú časť nákladov na vzdelávanie, bolo postupované v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. a v jeho medziach, ako aj v medziach nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru v znení účinnom ku dňu 01.10.2019, t. j. ku dňu povolania žalobkyne na denné štúdium na získanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (bakalárskeho) na A PZ v Bratislave.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
57. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobe je potrebné vyhovieť.
58. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
59. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
60. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
61. Podľa § 2a ods. 2 veta prvá, druhá zákona č. 73/1998 Z. z., výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.
62. Podľa § 142b ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.
63. Podľa § 143 ods. 1, 3, 7 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť, (3) Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2, (7) Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.
64. Podľa § 189 písm. a), c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný pomer sa končí a) zrušením v skúšobnej dobe, c) prepustením.
65. Podľa § 190 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov.
66. Podľa § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.
67. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu konajúcich orgánov verejnej správy ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok.
68. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
69. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
70. Z obsahu administratívneho spisu a dôkazov predložených žalobkyňou v súdnom konaní vyplýva, že žalobkyňa bola dňom 01.10.2019 prijatá do služobného pomeru príslušníka PZ SR - štátnej služby kadeta, a to personálnym rozkazom č. 727 zo dňa 27.09.2019, pričom jej bola určená skúšobná doba v rozsahu celej doby výkonu štátnej služby kadeta. V tom čase bola žalobkyňa na základe lekárskeho vysvedčenia Akadémie PZ Bratislava zo dňa 02.09.2019 zdravotne spôsobilá na výkon služby a bola jej určená zdravotná klasifikácia „A“. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva č. SPOU-OZ-204-005/2020-PL zo dňa 28.08.2020 bola žalobkyni určená zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta a zároveň týmto rozhodnutím bolo určené, že poškodenie zdravia žalobkyni nebolo v súvislosti s výkonom
služby policajta. Žalovaný dňa 06.10.2020 vydal písomnosť - zrušenie služobného pomeru žalobkyni v skúšobnej dobe - oznámenie, ktoré žalobkyňa osobne prevzala dňa 16.10.2021 a jej služobný pomer potom skončil dňa 19.10.2021. Žalobkyňa ukončila vysokoškolské vzdelania I. stupňa na Akadémii PZ dňom 31.07.2020 a dňa 01.08.2020 bola vymenovaná do hodnosti strážmajster a zaradená do funkcie referent Oddelenia hraničnej kontroly PZ Bratislava Ružinov - letisko. Dňa 28.08.2020 bola žalobkyňa prijatá na externú formu trojročného magisterského štúdia na Akadémii PZ Bratislava. Žalobkyňa absolvovala dňa 05.08.2020 lekársku prehliadku v Nemocnicu svätého Michala Bratislava, podľa ktorej trpela obojstrannou percepčnou stratou sluchu - PU 44%, LU 20%, CSF 26% s odporúčaním dovyšetriť príčiny a intervencie hypakuzy.
71. Správny súd k predmetnej veci uvádza, že inštitút skúšobnej doby ako riadnej súčasti služobného pomeru, má primárne funkciu slúžiacu na overenie odbornej a osobnostnej spôsobilosti príslušníka PZ na výkon štátnej služby, ktorý sa počas jej trvania má možnosť oboznámiť s reálnymi podmienkami výkonu povinností príslušníka PZ v praxi. Zároveň má daný príslušník možnosť overiť si svoje schopnosti plniť požiadavky na neho v tejto súvislosti kladené. Počas skúšobnej doby sa overuje, či bude dotyčný príslušník pre výkon štátnej služby vhodný alebo nie. Skúšobná doba je obdobím, počas ktorého je poskytnutý určený časový priestor pre nadriadeného, ako aj pre dotknutého príslušníka PZ, aby zvážili, či je tento vhodný pre výkon štátnej služby príslušníka PZ. V prípade, že dospeje nadriadený, resp. dotknutý príslušník PZ k záveru, že nie je vhodným adeptom pre výkon štátnej služby príslušníka PZ nastáva zákonná možnosť (§ 190 zákona č. 73/1998 Z. z.) služobný pomer ukončiť takýmto menej formalizovaným spôsobom, na rozdiel od ostatných spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z. z.), t. j. aj bez uvedenia dôvodu, pre ktorý sa služobný pomer končí.
72. V prejednávanej veci pristúpil žalovaný k ukončeniu služobného pomeru žalobkyne jeho zrušením v skúšobnej dobe, pričom takáto možnosť pre neho vyplývala zo stanovenia dĺžky skúšobnej doby v personálnom rozkaze č. 727, ktorým bola žalobkyňa prijatá do služobného pomeru. Správny súd uvádza, že v prípade, ak nadriadený pristúpil v danom prípade k skončeniu služobného pomeru so žalobkyňou formou jeho zrušenia v skúšobnej dobe, zákon č. 73/1998 Z. z. pre platnosť takéhoto úkonu vyžaduje písomný prejav bez povinnosti uvedenia dôvodu, pre ktorý nadriadený k takémuto zrušeniu pristúpil. Tak tomu bolo aj v danej veci a postup nadriadeného (služobný orgán) bol v tomto zmysle v súlade so zákonom. Zároveň však s poukazom na v bode 31. tohto rozsudku citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 3Sžo/67/2015), resp. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/104/2014-52 zo dňa 20.01.2015, správny súd musí konštatovať, že napriek tomu, že v písomnom oznámení o zrušení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe zo dňa 06.10.2020, nie je uvedený žiadny dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu služobného pomeru žalobkyne, vždy musí byť na takýto postup určitý konkrétny dôvod, ktorý služobný orgán vyhodnotí ako zákonný dôvod, pre ktorý nie je možné, aby príslušník PZ zotrval aj naďalej v štátnej službe a je potrebné s ním skončiť služobný pomer v podstate okamžite. V prípade ako je aj prejednávaný, je treba konštatovať, že ak služobný orgán (nadriadený) pristúpi vo vzťahu k policajtovi (žalobkyňa) k skončeniu služobného pomeru jeho zrušením v skúšobnej dobe nemá žiadnu povinnosť uvádzať dôvod, ktorý ho k tomu viedol. Zároveň však nič nebráni, aby služobný orgán dôvod, pre ktorý sa tak rozhodol v oznámení o skončení služobného pomeru uviedol. Správny súd musí uviesť, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadny relevantný dôvod pre skončenie služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe a nie je zrejmé prečo služobný orgán k takémuto skončeniu služobného pomeru pristúpil, najmä v podstate bezprostredne po tom, čo žalobkyňa úspešne absolvovala I. stupeň vysokoškolského štúdia na Akadémii PZ a bola rozhodnutím zo dňa 28.08.2020 prijatá na externú formu trojročného magisterského štúdia na Akadémii PZ. Skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného je o to nepochopiteľnejšie, že z administratívneho spisu nevyplýva žiadne také konanie žalobkyne, ktoré by sa mohlo vyhodnotiť ako nezlučiteľné s jej ďalším zotrvaním v služobnom pomere (nedôstojné správanie na verejnosti, vo vzťahu ku kolegom, podpriemerné študijne výsledky).
73. V prípade, ak mal nadriadený konkrétne a objektívne výhrady k plneniu si služobných, resp. študijných povinností žalobkyne, mal možnosť ich uviesť v oznámení o skončení služobného pomeru, prípadne jej inak tieto svoje výhrady oznámiť. Potom, ak služobný orgán svoje konkrétne dôvody žalobkyni neuviedol v písomnom oznámení o skončení jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré ho k takémuto postupu objektívne viedli, nemôže byť vylúčená možnosť zneužitia svojej právomoci služobným orgánom, bez objektívnych relevantných dôvodov skončiť so žalobkyňou služobný pomer v skúšobnej dobe.
74. Správny súd uvádza, že z postupu žalovaného musí byť dostatočne zrejmé, že v danom prípade nedošlo z jeho strany k neodôvodnenej svojvôli a uložená povinnosť žalobkyni nahradiť náklady na štúdium musí proporcionálne zodpovedať povinnosti žalovaného na riadne odôvodnenie takéhoto svojho postupu. Pri každom zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného musia existovať dôvody pre takýto postup a musia byť preukázateľné a zaznamenané tak, aby boli v budúcnosti k dispozícii pri vybavovaní možných podaní policajta. Žalovaný v prípade, ak mal v úmysle požadovať od žalobkyne aj náhradu pomernej časti nákladov na štúdium mal zabezpečiť, aby z jeho konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní postavenia služobného orgánu. Pokiaľ služobný orgán mal konkrétne a objektívne výhrady k výkonu služby počas trvania služobného pomeru žalobkyne, mohol ich subsumovať do obsahu písomného oznámenia o skončení služobného pomeru, ktoré jej adresoval. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi vzhľadom na povinnosť náhrady nákladov na štúdium bolo potrebné, aby takéto skončenie služobného pomeru bolo objektívne a nevykazovalo znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch. Uloženie povinnosti úhrady nákladov na štúdium predpokladá existenciu takých dôvodov na strane žalobkyne, pre ktoré táto nemohla pokračovať v služobnom pomere po stanovený čas. Správny súd uvádza, že v danom prípade je postup zvolený žalovaným o to neobjektívnejší, keď z celého postupu skončenia služobného pomeru žalobkyni sa možno domnievať (vzhľadom na nadväznosť jednotlivých úkonov služobného orgánu nasledujúcich po lekárskom vyšetrení žalobkyne zo dňa 28.08.2020 - určenie zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilá na výkon štátnej služby policajta), že skutočným dôvodom, pre ktorý došlo k skončeniu jej služobného pomeru bola strata zdravotnej spôsobilosti v dôsledku obojstrannej straty sluchu. Takýto dôvod, by však predpokladal postup pri skončení jej služobného pomeru zo strany služobného orgánu v zmysle § 192 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., čo by však zároveň vylučovalo možnosť žiadať od nej náhradu nákladov na štúdium.
75. Vzhľadom na vyššie uvedené musí správny súd konštatovať, že v prejednávanej veci došlo v administratívnom konaní, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná uhradiť žalovanému pomernú časť nákladov vynaložených na jej vzdelanie k porušeniu § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. k porušeniu dobrých mravov a k následnému neproporcionálnemu zásahu do práv a povinností žalobkyne ako slabšej strany z rámci konania o jej služobnom pomere. Potom ani napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie nemôže požívať právnu ochranu a je treba ho pokladať za nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
76. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP ako nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude poskytovať logické zdôvodnenie v ňom prijatého záveru.
77. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).