Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-219-2019.pdf
PDF · 153.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/219/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: RB Holding s. r. o., Hviezdoslavova ul. 2705/7, Komárno, IČO: 51 766 779, zastúpeného AK Olekšáková s.r.o., Jégého 12, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 139 568, proti žalovanému: Gaspect s.r.o., Nové Košariská 4079, Dunajská Lužná, IČO: 47 217 227, zastúpeného JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie sumy 1 690,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 470,- eura s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 06. 2019 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 44,38 %, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 08. 10. 2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 1 690,- eura s úrokom s omeškania vo výške 9 % ročne od 22. 06. 2019 až do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaná pohľadávka vznikla titulom poskytnutia prác na dvoch zákazkách. Na bytovom komplexe Haburská 13 v Bratislave bolo predmetom prác výmena vodomerov TUV, SUV, výmena radiátorových ventilov, montáž regulačného systému ústredného kúrenia a vyregulovanie systému ústredného kúrenia v celkovej hodnote 3 760,- eura, z čoho nebola uhradená faktúra č. XXXXXXX vo výške 1 560,- eura bez DPH. Predmetom prác na audio centre Kramáre v Bratislave bola montáž kazetového podhľadu, zadebnenie klimatizačného potrubia, maľovanie a protipožiarne uzatvorenie klimatizačného prostredia medzi dvoma stenami v celkovej sume 930,- eura, z čoho nebola uhradená faktúra č. XXXXXXX vo výške 130,- eura bez DPH. Žalobca si u žalovaného uplatnil faktúry e-mailom doručeným žalovanému dňa 18. 06. 2019.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Up/901/2019-0 zo dňa 05. 08. 2019, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že poprel celý žalovaný nárok, nakoľko si žiadne z fakturovaných prác neobjednal a neprevzal. Poukázal zároveň na skutočnosť, že žalobca svoj nárok nepreukázal ničím iným ako faktúrami bez akýchkoľvek príloh preukazujúcich uzatvorenie zmluvného vzťahu, resp. prevzatie diela.
3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že zmluva o dielo bola uzatvorená dohodou o vykonaní oboch zákaziek, t.j. dohodou o ich predmete a cene za ich vykonanie, a to na základe ústneho dojednania medzi zmluvnými stranami a bola potvrdená aj v rámci komunikácie medzi žalobcom a žalovaným cez aplikáciu Whatsapp. Zákazky uskutočňoval žalobca ako subdodávateľ pre žalovaného a ten ich dodával objednávateľovi spoločnosti Technichlad, s.r.o., IČO: 46 578 528. Žalobca mal za to, že dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo bola uskutočnená a je riadne preukázaná. Dôvodom nevyplatenia faktúry za práce na projekte Haburská bola údajne neuhradená faktúra zo strany konečného objednávateľa zákaziek na tomto projekte, teda spoločnosti Technichlad. Uvedené vyplýva z komunikácie cez aplikáciu Whatsapp so žalovaným. Tvrdenia žalovaného o neuhradených faktúrach spoločnosťou Technichlad sa však nezakladajú na pravde, pretože podľa informácii od spoločnosti Technichlad, všetky faktúry, ktoré jej žalovaný zaslal za práce na daných dvoch projektoch boli uhradené. Navyše skutočnosť, že dodávateľovi neuhradil faktúru objednávateľ nie je dôvodom, aby dodávateľ neuhradil faktúru subdodávateľovi. Ako dôvod neuhradenia časti ceny za práce poskytnuté na projekte Kramáre žalovaný uviedol, že práce neboli poskytnuté riadne. Zo strany žalovaného však nikdy nedošlo k žiadnej oficiálnej reklamácii, a to ani pri platbe prvej faktúry, vystavenej za časť poskytnutých prác na tomto projekte. Žalobca práce na oboch projektoch vykonal riadne a v súlade s požiadavkami žalovaného. Žalobca žalovanému objednané práce na oboch projektoch riadne vykonal a odovzdal. O tom svedčí aj fakt, že žalovaný práce na Projekte Haburská a Projekte Kramáre uhradil žalobcovi čiastočne, a to na základe faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej za Projekt Haburská, vo výške 2 200,- eura dňa 11. 12. 2018, ktorá bola uhradená dňa 17. 12. 2018 a faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej za Projekt Kramáre vo výške 800,- eura dňa 01. 02. 2019, ktorá bola uhradená dňa 27. 02. 2019. S vystavením faktúr za zvyšok dohodnutej ceny za práce mal žalobca na požiadanie žalovaného počkať, pokiaľ bude mať žalovaný uhradené práce od objednávateľa, spoločnosti Technichlad s.r.o. Žalobca však už nemohol dlhšie čakať a vystavil žalovanému faktúry za zvyšok dohodnutej ceny v júni 2019, čím si uplatnil u žalovaného neuhradenú časť ceny za vykonané práce. Čiastočné plnenie ceny za práce zo strany žalovaného je potvrdením uznania jeho záväzku voči žalobcovi podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný uvádzal, že nie je pasívne legitimovaný z dôvodu, že svedok p. Q. svojou výpoveďou preukázal, že zazmluvnená bola spoločnosť Technichlad s.r.o. a nie žalovaný. Toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé a z výpovede svedkov, listinných dôkazov ako aj komunikácie zástupcov sporových strán sporu cez Whatsapp aplikáciu bolo jednoznačne preukázané, že zákazka, ktorá je predmetom tohto konania, bola riešená na úrovni dodávateľov a subdodávateľov tak, že objednávateľom bola spoločnosť ISMA BA s.r.o., IČO: 47 156 139, štatutárny zástupca V. Q. a dodávateľom bola spoločnosť Technichlad, s.r.o., IČO: 46 578 528, ktorej štatutárnym zástupcom je p. T. K.. Medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Haburská 13 v zastúpení ISMA BA s.r.o. a spoločnosťou Technichlad, s.r.o. bola uzatvorená zmluva o dielo. Predmetom tejto zmluvy o dielo bola modernizácia BD - vyregulovanie ÚK a TÚV s montážou pomerových meračov. Uzatvorenie zmluvy o dielo potvrdil aj svedok p. Q. ako zástupca spoločnosti ISMA BA s.r.o., ktorý uvedenú zmluvu podpisoval tým, že uviedol, že „dielo na Haburskej týkajúce sa radiátorov robila spoločnosť Technichlad s.r.o., s ktorou mali uzavretú písomnú zmluvu, ktorú predkladali Štátnemu fondu rozvoja bývania. Práce kontroloval stavby vedúci, zástupca vlastníkov bytov, ich technik a svedok a všetky faktúry museli byť podpísané a odovzdané stavebnému úradu Štátnemu fondu rozvoja bývania, dielo bolo riadne odovzdané a dňa 09. 06. 2020 mali kolaudáciu bytového domu, ktorá dopadla úspešne.“ Spoločnosť Technichlad s.r.o. však na vykonanie zmluvy o dielo zazmluvnila žalovaného ako subdodávateľa. Prítomnosť konateľa žalovaného p. Pavlova potvrdil aj svedok p. Q. ako objednávateľ celej zákazky. Pritom vo svojej výpovedi svedok Q. uviedol, že „na stavbe som sa pri výmenách radiátorov stretával na začiatku s p. K. (pracovník p. A.), pri odovzdávaní s konateľom žalobcu (p. A.) a tak isto s p. W. (konateľ žalovaného), ktorý prácu nevykonával, ale z pohľadu svedka ju pre pracovníkov organizoval.“ Skutočnosť, že žalovaný bol subdodávateľom zákazky dokazuje aj skutočnosť, že spoločnosť Technichlad s.r.o. vyplatila žalovanému za subdodávateľské práce na projekte Haburska 13 sumu vo výške 6 000,- eura a na projekte Kramáre sumu vo výške 1 500,- eura. Uvedenú skutočnosť preukazuje výpis z účtu spoločnosti Technichlad s.r.o. ako aj priložené faktúry žalovaného. Posledným článkom reťazca subdodávateľov bol žalobca, ktorý prostredníctvom konateľa spoločnosti p. T. A. ako aj ďalších 2 pracovníkov vykonával práce na projekte Haburská a projekte Kramáre. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj svedkovia. V. W. sa ako konateľ žalovaného dohodol s p. T. A. ako konateľom žalobcu na vykonaní prác na projekte Haburská a na projekte Kramáre. Z predložených dôkazov je jednoznačné, že žalovaný bol subdodávateľom spoločnosti Technichlad s.r.o. a následne sa na vykonaní prác žalovaný dohodol so žalobcom. Z uvedeného nie sú žiadne pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Ako vyplýva z výpovedi svedkov, konateľ žalobcu spolu so svojimi pracovníkmi fyzicky vykonal práce na projektoch Haburská a Kramáre. Vzhľadom na
skutočnosť, že p. A. nemá oprávnenie na podnikanie ako fyzická osoba, ale podniká ako konateľ a jediný spoločník obchodnej spoločnosti žalobcu, pri komunikácii s V. W. ako konateľom žalovaného vystupoval vždy v mene žalobcu, ktorého je jediným spoločníkom a konateľom. Žalobca žalovanému objednané práce na oboch projektoch riadne vykonal a odovzdal. O tom svedčí aj fakt, že žalovaný práce na projekte Haburská a projekte Kramáre uhradil žalobcovi čiastočne, a to na základe faktúry č. XXXXXXXX vystavenej za projekt Haburská za práce pre pracovníkov žalobcu, ktorá bola v cenníku označená ako „práca za chalanov“ vo výške 2 200,- eura dňa 11. 12. 2018, ktorá bola uhradená dňa 17. 12. 2018 a faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej za projekt Kramáre vo výške 800,- eura dňa 01. 02. 2019, ktorá bola uhradená dňa 27. 02. 2019. Čiastočné plnenie ceny za práce zo strany žalovaného je potvrdením uznania jeho záväzku voči žalobcovi podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa uzatvorili ústnu zmluvu o dielo. Obchodný zákonník pripúšťa uzatvorenie zmluvy o dielo v ústnej forme, ak si zmluvné strany dojednali podstatné časti zmluvy o dielo, ktorými sú okrem zmluvných strán dohoda o predmete a cene za dielo. Rozsah dojednaných prác na projektoch je jednoznačne daný výkresmi, ktoré zaslal konateľ žalovaného p. W., p. A. ako konateľovi žalobcu elektronicky prostredníctvom aplikácie WhatsApp, a to dňa 05. 11. 2018. Cenu za dielo si zmluvné strany dojednali na základe kalkulácie vykonaných prác a nákladov, ktorú vyhotovil p. W. - konateľ žalovaného tak, že vypočítal zvlášť kalkuláciu pre projekt Kramáre a projekt Haburská. Výsledná suma oboch kalkulácií, t.j. po odpočítaní nákladov za práce a materiál bola suma, ktorú si žalobca a žalovaný delili dvoma, pričom žalobcovi patrila za projekt Kramáre polovica zo sumy 1 860,- eura, teda suma 930,- eura a projekt Haburská polovica zo sumy 3 125,- eura (2 125,- eura + cca. 1 000,- eura), teda suma 1 560,- eura, t.j. spolu suma 2 490,- eura, z ktorej bola uhradená čiastka 800,- eura (faktúra č. XXXXXXXX, uhradená dňa 27. 02. 2019). Zostatok vo výške 1 690,- eura, ktorý si žalobca uplatňuje žalobou, nebol žalovaným uhradený. Za projekt Haburská patrila žalobcovi suma 980,- eura za práce naviac, ktorú si v tomto spore žalobca neuplatňuje. Za projekt Haburská žalobcovi patrila suma 2 200,- eura za práce pre pracovníkov žalobcu, označená ako „práca za chalanov“, bola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená dňa 17. 12. 2018. Uvedené ceny za dielo potvrdil konateľ žalovaného aj prostredníctvom Whatsapp komunikácie dňa 20. 01. 2019 tým, že p. W. o 18.22 hod. napísal, že „Napisem co dokopy a za par min ti to poslem cele aby si pochopil kam a kolko ide.“ Konateľ žalobcu sa opýtal „Tych 3470 EUR je vsetko co dostanem za vsetky roboty, to su moje peniaze?“, na čo mu p. Pavlov odpovedal, že áno. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že dielo bolo vykonané. Vykonanie diela ako celku bolo skonštatované vo výpovedi svedka V. Q., konateľa spoločnosti ISMA BA s.r.o., správcu bytových domov. Ak bol bytový dom podľa slov svedka skolaudovaný a dielo ako celok protokolárne odovzdané, je logický záver, že aj čiastkové dielo, ktoré na bytovom dome zhotovil žalobca, bolo tiež vykonané a odovzdané. Na základe uvedeného je jednoznačné, že podmienka vykonania diela bola splnená a žalobca má nárok na zaplatenie dojednanej ceny za dielo. Uvedené podporuje aj rozhodovacia prax súdov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13Cob/30/2013 zo dňa 12. 06. 2013 „keď za aplikácie ust. § 555 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka a zisteného skutkového stavu uviedol, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, umožnil žalovanému s dielom nakladať a do úžitku tohto diela vstúpil aj konečný objednávateľ - investor, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, keďže žalobca vystupoval ako subdodávateľ. Investor vstúpil do užívania haly, kde bolo vykonávané dielo žalobcom v subdodávateľskom režime pre žalovaného a je nevyhnutné len logicky vyvodiť, že pokiaľ by žalovaný nemal odovzdané dielo žalobcom, tak následne by nemal možnosť s ním disponovať a toto dielo odovzdávať hlavnému investorovi, s ktorým bol žalovaný v zmluvnom vzťahu.“ Obdobný názor bol vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.10.2016, sp. zn. 5Obdo/23/2016, v ktorom sa uvádza „Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi odvolací uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že dielo nebolo dokončené, ani mu nebolo odovzdané, pretože nebol k odovzdaniu vyzvaný písomne žalobcom, ako objednávateľom, v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o dielo nie je akceptovateľné. Dokazovanie jednoznačne preukázalo prevzatie diela žalovaným, čo potvrdzuje i skutočnosť, že žalovaný s dielom disponoval a správal sa k nemu ako vlastník. Dielo žalobca ukončil a odovzdal žalovanému, ktorý s ním začal disponovať, dostalo sa teda do jeho priamej dispozície, žalovaný sa až do podania žaloby a ani po uplynutí lehoty dohodnutej v zmluve na zhotovenie diela jeho odovzdania nedomáhal, pre omeškanie s plnením od zmluvy neodstúpil, preto jeho obrana, že mu povinnosť zaplatiť za dielo stále nevznikla, lebo dielo dohodnutým spôsobom neprebral a protokol o prevzatí nepodpísal, nemôže založiť dôvodnosť pre nezaplatenie ceny za zhotovené dielo, rovnako ani obrana, podľa ktorej malo dielo vady. Existencia vadného plnenia nebola zo strany žalovaného ani zákonným (§ 560 a nasl. Obchodného zákonníka) ani zmluvne dohodnutým spôsobom (čl. X/2 zmluvy) v súdnom konaní preukázaná, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela.“ V prípade, ak
súd vyhodnotí zmluvu o dielo z akéhokoľvek dôvodu za neplatnú, je potrebné práce vykonané žalobcom vysporiadať ako nárok na bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovanému bola zo strany jeho objednávateľa vyplatená cena za vykonanie diela, avšak žalovaný za práce žalobcovi nezaplatil, čím sa na jeho úkor obohatil. Otázkou posudzovania nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnej zmluvy o dielo sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č.k. I. ÚS 613/2013-17 zo dňa 24. 10. 2013, v ktorom sa uvádza, že „Porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces dovolací súd vzhliadol v postupe súdu nižšej inštancie odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s odvolaním žalobcu a to konkrétne, ak akceptoval názor súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, sa nezaoberal možnosťou práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcu, keďže právne posúdenie žaloby je na strane súd, /teda či došlo k porušeniu zmluvy, resp. k nej nedošlo, lebo nevznikla, a teda nejde o náhradu škody.“ Posúdenie žalobcom vykonaných prác ako bezdôvodného obohatenia vychádza aj rozhodovacej praxe krajských súdov, kedy napr. Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/61/2013 zo dňa 22. 05. 2014 uviedol, že „Jedinou dôvodnou námietkou, ktorú odvolací súd považoval za opodstatnenú bola námietka neplatnosti zmluvy o dielo. To však nič nemení na tom, že zo strany žalovanej spoločnosti došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná žalobcovi vydať. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá cene materiálu, ktorý bol faktúrou č. XXXXXXXXX zo strany žalobcu dodaný. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (ust. § 458 ods. 1 Obč. zákonníka).“ V nadväznosti na doteraz uvedené je potrebné zdôrazniť, že žalobca predmetné dielo pre žalovaného v zmysle dojednanej zmluvy o dielo riadne vykonal bez vád, pričom žalovaný za toto dielo dostal riadne zaplatené od objednávateľa - spoločnosti Technichlad s.r.o. Žalovaný zhotovil predmetné dielo pre objednávateľa prakticky výlučne prostredníctvom žalobcu ako subdodávateľa, pričom za toto dielo dostal riadne zaplatené, a to násobne viac než suma, ktorú mal žalobcovi zaplatiť, pričom nevyplatil ani takto dojednanú sumu.
4. Žalovaný k veci ešte uviedol, že výpoveďou svedka Q. bolo preukázané, že zazmluvnená bola spoločnosť Technichlad a nie žalovaný, takže žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Žalobcu tiež nepreukázal rozsah dojednaných prác a ceny diela.
5. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že ak by nebolo isté, že bola uzatvorená zmluva o dielo zotrval na návrhu znaleckého dokazovania, a ak by mal súd zato, že bola uzatvorená zmluva o dielo a nemal by preukázanú dohodu o cene diela, v takom prípade platí obvyklá cena, ktorá by mala byť tiež určená v zmysle znaleckého dokazovania.
6. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného návrhu k veci uviedol, že všetky práce, ktoré boli žalobcom vykonané, žalovaný zaplatil a o žiadnych ďalších prácach vykonaných žalobcom žalovaný nevedel a nevedel ani to, že ak boli vykonané, tak pre koho boli vykonané a či mu bolo za ne zaplatené. Z uvedeného dôvodu namietal pasívnu legitimáciu žalovaného a žiadal žalobu zamietnuť.
7. Na pojednávaní dňa 02. 05. 2022 vyhlásil súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právnych zástupcov strán sporu v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 16. 05. 2022, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V. Š. a V. Q., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: faktúrami žalobcu č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, komunikácia o predmete cez aplikáciu Whatsapp, komunikácia o cene cez aplikáciu Whatsapp, výkresmi, ktoré zaslal žalovaný žalobcovi na realizáciu zákaziek, fotografiami interiéru, faktúrami žalovaného vystavené spoločnosti Technichlad s.r.o., výpisom z účtu spoločnosti Technichlad s.r.o., výpismi z účtu žalobcu zo dňa 17. 12. 2018 a 27. 02. 2019, výpismi z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného, pričom zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
9. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
12. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
14. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.
15. Podľa ust. § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
16. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
18. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
20. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
21. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
22. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
23. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
24. Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
25. Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 až 441.
26. Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.
27. Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení.
28. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
29. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
30. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
31. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
32. Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
33. Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
34. Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
35. Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
36. Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
37. Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
38. Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.
39. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
40. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
41. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
42. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
43. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
44. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
46. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
47. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
48. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
49. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
50. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
51. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.
52. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
53. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
54. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že ju dňa 18. 06. 2019 vystavil žalobca na žalovaného na sumu 130,- eura ako cenu za prácu na audio centre Kramáre ako druhú časť odmeny za dokončenú prácu na audiocentre Kramáre, ktorá bola vykonaná podľa výkresovej a fotodokumentácie a pokynov, na ktorých sa dohodli pri osobnom stretnutí pri zadávaní práce.
55. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že ju dňa 18. 06. 2019 vystavil žalobca na žalovaného na sumu 1 560,- eura ako cenu práce na základe dohody ako druhú časť odmeny za vykonané práce, ktoré sa vykonali v bytovom dome na Haburskej 13.
56. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 17. 12. 2018 súd zistil, že žalovaný zaplatil v tento deň žalobcovi sumu 2 200,- eura s variabilným symbolom XXXXXXXX, teda táto platba sa netýkala faktúr žalobcu č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, z ktorých žalobca dovodzoval svoj žalovaný nárok.
57. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 27. 02. 2019 súd zistil, že žalovaný zaplatil v tento deň žalobcovi sumu 800,- eura s variabilným symbolom XXXXXXXX, teda táto platba sa netýkala faktúr žalobcu č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, z ktorých žalobca dovodzoval svoj žalovaný nárok.
58. Zo správ vymieňaných medzi konateľmi strán sporu cez elektronickú aplikáciu WhatsApp dňa 20. 01. (rok sa nedal odhadnúť) súd zistil, že na otázku konateľa žalobcu, že „koľko je rozpočet za robotu na projekt Kramáre“ konateľ žalovaného odpovedal, že „780,- eura“, na čo sa konateľ žalobcu opýtal, či „Tých 3 470,- eura je všetko, čo dostane za všetky roboty?“ a konateľ žalovaného odvetil, že „áno“. Z uvedenej konverzácie štatutárnych zástupcov strán sporu mal súd preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca vykonával pre žalovaného práce a žalovaný mu mal za ich vykonanie zaplatiť celkovo sumu 3 470,- eura.
59. Z ostatných predložených správ vymieňaných medzi konateľmi strán sporu cez elektronickú aplikáciu WhatsApp súd zistil, že okrem toho, že si cez ne konatelia strán sporu posielali technické výkresy, si tiež vymieňali aj názory na to, či je žalovaný povinný žalobcovi ešte doplatiť nejakú sumu, pričom konateľ žalobcu zastával názor, že je povinný doplatiť a konateľ žalovaný zastával stanovisko, že už zo strany žalovaného už bola v prospech žalobcu vyplatená celá suma zodpovedajúca všetkým vykonaným prácam.
60. Z predložených fotokópií technických výkresov súd zistil, že boli týmito výkresmi rozpísané určité priestory a stavebné práce v nich.
61. Z faktúr žalovaného vystavených spoločnosti Technichlad s.r.o. súd zistil, že ich vystavil žalovaný na túto spoločnosť v celkovej výške 7 500,- eura s predmetom fakturácie „na základe dohody odmeny za vykonané práce na Haburskej 13 a Audiocentre Kramáre“. Z uvedených faktúr je zrejmé, že žalovaný si nimi účtoval voči uvedenej spoločnosti sumu 7 500,- eura za výkon prác na projekte Haburská 13 a Audiocentre Kramáre.
62. Z výpisu z účtu spoločnosti Technichlad s.r.o. súd zistil, že táto spoločnosť zaplatila v dňoch 14. 12. 2018, 07. 01. 2019 a 26. 02. 2019 spoločnosti žalovaného v troch platbách celkovo sumu 7 500,- eura. Z uvedeného je zrejmé, že táto spoločnosť zaplatila žalovanému celú sumu (7 500,- eura), ktorú si uplatňoval svojimi faktúrami za vykonané práce na Haburskej 13 a Audiocentre Kramáre tak, ako to je uvedené v odseku 16 tohto rozsudku.
63. Z predložených fotografií súd zistil, že je na nich zachytený interiér nejakej budovy a určitých stavebných častí (napr. meračov teplej a studenej vody a vodovodných potrubí) bez toho, aby bolo zrejmé, ktorých budov a priestorov sa tieto fotografie týkajú. Z uvedeného dôvodu ich súd pri svojom rozhodovaní nemohol vziať do úvahy, pretože nevedel čo konkrétne zobrazujú.
64. Svedok V. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že má priateľské aj pracovné vzťahy s konateľom žalobcu, ktorým bol oslovený 2 mesiace pred začatím zákazky, aby vystupoval ako pomocná sila na stavbe Haburská, kde sa robili radiátorové ventily a podobne. S konateľom žalovaného sa stretli u jeho
sestry v kancelárii niekde v Bratislave asi v auguste. Na prvom stretnutí s p. W., na ktorom bol svedok prítomný, sa ústne dohodli peňažné náležitosti a aj rozsah prác. Dohodnutá bola cena jedného ventilu násobená počtom ventilov. Svedok vedel, akú sumu má za túto stavbu dostať. Dohoda konateľa žalobcu a p. W. išla mimo neho. Stavebný denník na stavbe neviedli, svedok si viedol vlastný interný denník. V zmysle tejto dohody sa všetky práce urobili a zopár drobných reklamácií žalobca vyriešil. Na stavbe sa vyskytoval okrem p. W. aj správca bytového domu, ktorý práce kooperoval. Dielo odovzdali správcovi bytového domu, pretože boli v tom, že on je ten, kto má dielo prevziať. On nám zadával prácu a on povedal, že dielo je ukončené a toto bolo ďalej užívané. Všetko nechávali na p. W.. Svedok od konateľa žalobcu dostal všetky finančné náležitosti, ako sa dohodli. Stavby bola riadne odovzdaná. Čo sa týka stavby na Kramároch, k tomuto prišlo následne po Haburskej. Opäť uzavreli ústnu dohodu s p. W., pričom na stavbe bol koordinátor stavby, ktorého meno si nepamätal a ktorý im ukladal povinnosti, ktoré vykonali. Išlo o náročnú prácu, nakoľko sa práce museli vykonávať v noci. Za túto stavbu peniaze nedostal. Pavlova aj prosili, aby na túto stavbu prišiel, ale on na ňu neprišiel. Ohľadom finančných náležitostí bola ústna dohoda na stretnutí, na ktorom konateľ žalobcu nemohol ísť a tak na to stretnutie išiel svedok. Spolupráca mala fungovať tak, že p. W. im mal zháňať robou, pričom keď svedok sa dozvedel, že peniaze neboli vyplatené, tak v spolupráci už nepokračoval. Ohľadom stavby na Kramároch sa tiež neviedol stavebný denník a aj tam si svedok viedol vlastný interný denník. Pri prevzatí stavby na Kramároch prišiel správca, ktorý to mal na starosti, dielo prevzal a povedal, že je v poriadku a tak ako má byť a ďalej opäť všetko nechali na p. W., ktorý nebol prítomný pri odovzdávaní ani jedného diela. 65. Svedok V. Q. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je konateľom spoločnosti Ismabea s.r.o., ktorá spravuje bytové domy. Jedným z nich je aj bytový dom na Haburskej 13, ktorého vlastníci sa rozhodli cez Štátny fond rozvoja bývania obnoviť tento bytový dom. Na tejto zákazke boli zúčastnené viaceré firmy a práce, ktoré tam boli vykonané, boli zaplatené prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Dielo na Haburskej týkajúce sa radiátorov robila spoločnosť Technichlad s.r.o., s ktorou mali uzavretú písomnú zmluvu, ktorú predkladali Štátnemu fondu rozvoja bývania. Práce kontroloval stavbyvedúcu, zástupca vlastníkov bytov, technik správcu a svedok a všetky faktúry museli byť podpísané a odovzdané stavebnému úradu Štátneho fondu rozvoja bývania. Dielo bolo riadne odovzdané a dňa 09. 06. 2020 mali kolaudáciu bytového domu, ktorá dopadla úspešne. Kontrolný deň bol jedenkrát do týždňa, pričom vtedy na dome bol a býval tam aj inokedy, keď bolo potrebné zabezpečiť vstup do bytov. S pracovníkmi, vykonávajúcimi práce sa stretával, ale nevedel uviesť, ku ktorej firme patrili, nakoľko sa na diele podieľalo viacero firiem. Na stavbe sa sa pri výmenách radiátorov stretával na začiatku s p. K., pri odovzdávaní vodomerov s konateľom žalobcu a tak isto s p. W., ktorý prácu nevykonával, ale z pohľadu svedka ju pre pracovníkov organizoval, a ktorý vystupoval za spoločnosť Technichlad s.r.o., s ktorou mal správca uzavretú písomnú zmluvu. Svedok bol na všetkých kontrolných dňoch, tak isto pri všetkých odovzdávaniach jednotlivých častí stavby, pričom toto potom museli na príslušný úrad odovzdať
66. Podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
67. Súd nevykonal tie dôkazy navrhnuté právnym zástupcom žalobcu (podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorými bol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia hodnoty prác vykonaných žalobcom, fotografie interiéru a technické výkresy), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu, ktorým bol fakt, že žalobcovi prislúchal nárok na zaplatenie ceny ním vykonaných prác vo výške 470,- eura a realizáciu iných prác žalobca nepreukázal.
68. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
69. Keďže súd nemusí dať v zmysle vyššie uvedeného odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, na základe čoho nemusí vykonať tie dôkazy, ktoré sú síce stranami sporu navrhované, ale nepreukazujú žiadne z tvrdení strán sporu alebo by ich vykonanie bolo nehospodárne, takže súd pred svojím rozhodnutím nevykonal vyššie uvedené dôkazy navrhnuté právnym zástupcom žalobcu, pretože sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (či žalobca zhotovil dielo v prospech žalovaného nad nezaplatenú sumu 470,- eura, zaplatenie ktorej priznal konateľ žalovaného v komunikácii s konateľom žalobcu), nakoľko tieto dôkazy by nemali na rozhodnutie súdu žiaden vplyv.
70. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z z obchodného registra spoločností žalobcu a žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetných zmlúv o dielo medzi stranami sporu boli obe zmluvné strany podnikateľmi, a to podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal ich podnikateľskej činnosti podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným spôsobom nižšie uvedeným vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01. 02. 2013. Vzhľadom na to, že obsah zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zahŕňal podstatné náležitosti zmluvy o dielo, na tento zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného súd použil právnu úpravu zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
71. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov a zhodnými tvrdeniami strán sporu podľa ust. § 151 Civilného sporového poriadku vyplynulo, že na stavebných úpravách na Haburskej 13 a Audiocentre Kramáre bola objednávateľom spoločnosť ISMA BA s.r.o., IČO: 47 156 139 ako správcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dodávateľom bola spoločnosť Technichlad, s.r.o., IČO: 46 578 528, ktorí uzavreli zmluvu o dielo, čo potvrdil v prvom rade svedok p. Q. ako štatutárny zástupca spoločnosti ISMA BA s.r.o., ktorý uvedenú zmluvu o dielo podpisoval, a ktorú predkladali Štátnemu fondu rozvoja bývania, pričom vykonané práce a všetky faktúry museli byť podpísané a odovzdané stavebnému úradu Štátnemu fondu rozvoja bývania. Spoločnosť Technichlad, s.r.o. uzavrela so žalovaným zmluvu o dielo, kde bol žalovaný subdodávateľom tejto spoločnosti, čo osvedčili faktúry žalovaného vystavených spoločnosti Technichlad s.r.o. a výpis z účtu spoločnosti Technichlad s.r.o., pričom je z uvedeného zrejmé, že na predmetných stavbách bol žalovaný subdodávateľom stavebných prác pre spoločnosť Technichlad s.r.o., pričom všetky faktúry, ktoré žalovaný tejto spoločnosti vystavil, táto spoločnosť žalovanému zaplatila, čím žalovanému uhradila celú žalovaným uplatnenú cenu za všetky práce, ktoré žalovaný odovzdával tejto spoločnosti.
72. Rovnako má súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo v ústnej forme v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde okamihom uzavretia diela bolo vykonanie a odovzdanie stavebných prác ako diela žalobcom žalovanému. Skutočnosť uzavretia zmluvy o dielo v ústnej forme medzi stranami sporu nebola v konaní sporná, nakoľko to jednak zhodne tvrdili skutkové sporové strany, resp. žalovaný nepoprel v zmysle ust. § 151 ods. jeden Civilného sporové ho poriadku tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo, a to na stavbách na Haburskej 13 a Audiocentre Kramáre a jednak to potvrdil svedok p. Š. vo svojej svedeckej výpovedi (uviedol, že pracoval pre žalobcu na projekte Haburská 13 a vykonával stavebné práce a bol pri uzavretí ústnej zmluvy o dielo). Rovnako tak uvedené potvrdili výpisy z účtu žalobcu zo dňa 17. 12. 2018 a 27. 02. 2019, podľa ktorých žalovaný zaplatil v tieto dni žalobcovi spolu sumu 3 000,- eura a správy vymieňané medzi konateľmi strán sporu cez elektronickú aplikáciu WhatsApp, v ktorých žalovaný potvrdil, že žalobcovi prislúcha za práce na Haburskej 13 a Audiocentre Kramáre celková odmena vo výške 3 470,- eura.
73. Žalobca bol povinný v zmysle svojej žaloby preukázať, že
- rozsah prác, ktorých cenu si uplatnil žalovanými faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXXX bol v zmluve o dielo žalovaným skutočne objednaný, a
- takto fakturované práce skutočne reálne vykonal a riadne odovzdal žalovanému.
74. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3 000,- eura a vo vzájomnej komunikácii priznal, že celkovo mu patrí odmena za žalobcom vykonané stavebné práce vo výške 347,- eura. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalovaný uznal svoju povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle ust. § 536, § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v celkovej hodnote 3 470,- eura. Nakoľko preukázateľne (z výpisov z účtu žalobcu zo dňa 17. 12. 2018 a 27. 02. 2019) žalovaný zaplatil žalobcovi cenu diela iba vo výške 3 000,- eura, v doplatku zvyšku ním priznanej a akceptovanej ceny diela (vo výške 470,- eura) sa dostal do omeškania, takže súd žalobcovi nárok na zaplatenie nedoplatku kúpnej ceny vo výške 470,- eura s odkazom na ust. § 536, § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal.
75. Žalobca však nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, že by v ústnej zmluve o dielo bol povinný vykonať práce nad sumu, ktorú žalovaný uznal ako cenu diela (vo výške 3 470,- eura). Uvedené tvrdenie žalobcu nepreukazovali predložené listinné dôkazy, pričom z fotografií interiéru a technických výkresov nebolo možné dovodiť, že práce predpokladané v technických výkresoch a stavebné činnosti zachytené na fotografiách interiéru boli skutočne vykonané žalobcom a sto v interiéry Haburskej 13 alebo v Audiocentre Kramáre. Svedok p. Š. síce uviedol, že práce pre žalobcu vykonal, ale nedalo sa z tohto potvrdenia vykonania stavebných prác dovodiť, že vykonanie týchto prác bolo nad rámec žalovaným akceptovanej ceny diela vo výške 3 470,- eura.
76. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že odovzdávaniu vykonaných stavebných prác predchádza ich realizácia, ktorá sa zachytáva v stavebnom denníku, takisto existuje pri stavebných činnostiach na stavbách stavebný dozor a konajú sa kontrolné dni, z ktorých sa na pravidelnej báze robia zápisy. Po ukončení stavebných prác sa tieto odovzdávajú formou Protokolu o odovzdaní stavebných prác, v ktorých sa zachytávajú prípadne nedorobky a vady s lehotou na ich odstránenie. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu z takýchto písomností, ktoré sa na stavbách vykonávajú a ktoré by preukázali vykonanie stavebných prác, ktoré si uplatňoval žalovanými faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, čím sám seba vystavil do nepriaznivej dôkaznej núdze, nakoľko nevedel v konaní jednoznačne a nepochybne preukázať vykonanie prác nad rámec žalovaným akceptovanej ceny diela vo výške 3 470,- eura. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol v časti prevyšujúcej priznanú sumu 470,- eura.
77. Uvedený záver súdu nemohlo zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný dostal od objednávateľa, ktorým bola spoločnosť Technichlad s.r.o. zaplatené za vykonané stavebné práce cenu vo výške 7 500,- eura, nakoľko nebolo predmetom tohto konania zisťovanie predmetu zmluvy o dielo medzi žalovaným a touto spoločnosťou, navyše žalovaný mohol za vykonané stavebné práce inkasovať sumu vyššiu, ako mal potom neskôr vyplatiť žalobcovi ako svojmu subdodávateľov. Takisto svedok p. Q. uviedol, že na stavbe pracovalo viacero spoločností, takže nielen žalobca zhotovoval stavebné práce na predmetných stavbách. Takisto skutočnosť, že stavba bola skolaudovaná neznamená a nepreukazuje, že žalobca skutočne zhotovil a vykonal práce, ktoré si u žalovaného uplatňoval žalovanými faktúrami č. XXXXXXX a č. XXXXXXX.
78. Rovnako sú nepresvedčil tvrdeniu žalovaného, že zaplatením ceny diela vo výške 3 000,- eura žalovaný uznal v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, že je povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela, ktorú si žalobca uplatňoval touto žalobou. Súd mal za to, že zaplatením ceny diela vo výške 3 000,- eura a neskôr písomným uznaním, že celková cena diela pre žalobcu predstavuje sumu 3 470,- eura žalovaný uznal, že cena diela za žalobcom zhotovené stavebné práce predstavuje sumu 3 470,- eura, pričom žalovaný jednoznačne v elektronickej komunikácii WhatsApp odmietol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela prevyšujúcej túto sumu s odôvodnením, že žalobca práce, ktorých hodnota by prevyšovala uvedenú sumu pre žalovaného nevykonal, pričom žalobca, ako bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku, takéto vykonanie stavebných prác nad uvedenú hodnotu pre žalobcu nepreukázal.
79. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil obranu žalovaného do sumy 470,- eura (zaplatenie ktorej priznal konateľ žalovaného v komunikácii s konateľom žalobcu cez elektronickú aplikáciu Whattsapp) ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu nad túto sumu ako rovnako nedôvodný, preto žalobe žalobcu v rozsahu 470,- eura vyhovel a nad túto sumu (vo výške 1 220,- eura) žalobu žalobcu zamietol.
80. V prejednávanej veci malo teda nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcu za následok neúspech vo väčšej časti sporu okrem nároku na zaplatenie sumy 470,- eura, zaplatenie ktorej priznal konateľ žalovaného v komunikácii s konateľom žalobcu. Žalovaný podľa názoru súdu bez právneho či zmluvného dôvodu nezaplatil žalobcovi cenu diela vo výške 470,- eura, čím sa v tejto časti žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie ceny diela v uvedenej časti v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z ceny diela za obdobie od 22. 06. 2019 (išlo o deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr žalobcu č. č. XXXXXXX a č. XXXXXXX). K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 22. 06. 2019) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba v zmysle ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
81. Súd mal tiež za to, že žalobcovi omeškaním žalovaného s platením priznanej ceny za dielo vznikol nárok na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., nakoľko sa žalobca svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému v priznanej výške domáhal dôvodne. Žalobcovi teda patril nárok na zaplatenie jednorazovej paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávky vo výške 40,- eura.
82. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
83. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
84. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nárok na náhradu trov konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že jeho nárok vypočítal tak, že najprv zistil percentuálny úspech žalovaného v konaní, ktorý bol 44,38 % (sumu úspechu odpočítal od sumy neúspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 72,19 % - NEÚSPECH 27,81 % = 44,38 %) a z celkovej výšky trov konania žalovaného vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu žalovaného v konaní, teda 44,38 %, pričom o ich samotnej výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.