Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/72/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa I. F., nar. X. X. XXXX, bytom X. XXXX, I. XX, E. republika, právne zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Evou Priehodovou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, proti odporcovi L. V., nar. XX. X. XXXX, bytom K., F. cesta XXXX/XX, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 13R/38/16b zo dňa 21. 4. 2016, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 12Ecud/1/2017-7 zo dňa 19. 1. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 12Ecud/1/2017-30 zo dňa 16. 2. 2017, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R/38/16b zo dňa 21. 4. 2016 v časti výroku o náhrade trov konania za vykonateľný v Slovenskej republike. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mu bol navrhovateľom doručený návrh na vyhlásenie vykonateľnosti citovaného rozsudku v časti výroku o trovách odvolacieho konania spolu s vyššie citovaným rozsudkom a s osvedčením Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň zo dňa 1. 7. 2016 vydaným v zmysle čl. 54 a 58 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie“). Poukázal na znenie čl. 41 Nariadenia, ktoré ukladá konajúcemu súdu vyhlásiť za vykonateľný rozsudok ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35, ako aj na znenie čl. 53 ods. 1, 2 Nariadenia, ktoré za uvedené formálne náležitosti označuje predloženie vyhotovenia rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti, a predloženie osvedčenia podľa článku 54 Nariadenia. Nakoľko okresný súd konštatoval, že navrhovateľom predložené listiny spĺňajú všetky náležitosti podľa čl. 53 ods. 1, 2 Nariadenia, rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 13R/38/16b zo dňa 21. 4. 2016 vyhlásil v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania za vykonateľný v Slovenskej republike. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas (čl. 43 ods. 5 Nariadenia) odvolanie odporca. Poukázal na skutočnosť, že podľa čl. 34 ods. 1 a 2 Nariadenia sa rozsudok neuzná ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada (ods. 1), resp. v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť (ods. 2). Zdôraznil, že mu nebola doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo a navyše žiadna z písomností mu nebola doručená v jazyku, ktorému by rozumel. Preto mu nebol známy predmet sporu pred Vrchným krajinským súdom Viedeň, nemohol z tohto dôvodu uplatňovať námietky a ani sa zúčastniť konania. Nerešpektovanie princípov civilného procesu (kontradiktórnosť, možnosť konať pred súdom) a opomínanie základných prvkov spravodlivosti spôsobuje taký rozpor s verejným poriadkom a

takú disproporciu v právach žalobcu a žalovaného, že sú splnené podmienky pre neuznanie rozsudku Vrchného krajinského súdu Viedeň. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa na uznanie cudzieho rozhodnutia zamietnuť. 3. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v prvom rade uviedol, že už zo samotného znenia rozsudku, ktorý bol napadnutým uznesením vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike, vyplýva, že odporca sa v konaní aktívne bránil, keď bol zastúpený advokátom Dr. Andreasom Landstätterom so sídlom kancelárie vo Viedni, prostredníctvom ktorého aj podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v predmetnej veci (rozsudku Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň sp. zn. 21 Cg 57/14b-39 zo dňa 30. 12. 2015, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.000 € s príslušenstvom). Ešte v prvostupňovom konaní odporca sám vypovedal, na jeho návrh boli vykonané viaceré dôkazy (napr. výsluchy svedkov U. U., E. Y., C.. U. M.), navyše prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal k veci dňa 20. 9. 2014 vyjadrenie, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Preto nie sú pravdivé tvrdenia odvolateľa o tom, že by mu neboli doručené písomnosti, ktorými sa začalo konanie, že ostatné písomnosti mu neboli doručené v jazyku, ktorému by rozumel, resp., že nemal v konaní možnosť riadne uplatňovať a brániť svoje práva. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením čl. 43 ods. 3 a čl. 45 Nariadenia Brusel I a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (á contrario) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. 6. Rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu (čl. 41 Nariadenia). 7. Podľa čl. 43 ods. 1 Nariadenia proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov. 8. Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44, môže odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti len na základe jedného z dôvodov uvedených v článkoch 34 a 35. Svoje rozhodnutie vydá bez odkladu (čl. 45 ods. 1 Nariadenia). 9. Podľa čl. 34 nariadenia sa rozsudok neuzná: 1. ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada; 2. v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť; 3. ak je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie; 4. ak je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho uznanie v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie. 10. Pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku podmienok a predpokladov vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho súdneho či iného kompetentného orgánu, v zásade vychádza z obsahu multilaterálnych (mnohostranných), ak týchto niet - až následne bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv (dohovorov), ktorými je ten-ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky vykonateľnosti a uznania cudzieho rozhodnutia normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku, spravidla pôjde o kolízne normy (výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom (v prípade Slovenskej republiky je touto normou predovšetkým zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Slovenská i Rakúska republika však, ako členské štáty Európskej únie, sú viazané priamo aplikovateľným Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. 11. Rozhodnutie rakúskeho súdu, ako súdu členského štátu Európskej únie, bolo vydané dňa 21. 4. 2016, teda po vstupe Slovenskej a Rakúskej republiky do Európskej únie, preto sa na danú vec bude aplikovať komunitárne právo. 12. Ako to vyplýva z už vyššie citovaných ustanovení Nariadenia, rozsudok (pričom na účely Nariadenia pojem „rozsudok“ znamená každé rozhodnutie súdu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie,

vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom) vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak bol v štáte, kde sa má vykonať, vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Ak je takýto návrh zo strany účastníka konania podaný (čo je v prejednávanom prípade zrejmé a nesporné), s poukazom na čl. 41 Nariadenia sa uvedený rozsudok vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53, a to bez skúmania podľa článku 34 a 35. Možnosť skúmať predpoklady pre neuznanie rozsudku podľa čl. 34 a 35 teda neprislúchala okresnému súdu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že povinnosť skúmať podmienky pre neuznanie rozsudku podľa čl. 34 sa 35 Nariadenia je výslovne zverená súdu odvolaciemu. Preto sa odvolací súd zaoberal námietkami odporcu o tom, že mu nebola doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo, žiadna z ďalších písomností mu nebola doručená v jazyku, ktorému by rozumel, z ktorého dôvodu mu nebol známy predmet sporu pred Vrchným krajinským súdom Viedeň, nemohol uplatňovať námietky a ani sa zúčastniť konania, čo má za následok nerešpektovanie princípov civilného procesu (kontradiktórnosť, možnosť konať pred súdom a pod.). 13. Odvolací súd však vyššie uvedené námietky odporcu za dôvodné nevyhodnotil. Už zo záhlavia rozsudku Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň č. k. 21Cg/57/14b-39 zo dňa 30. 12. 2015 totiž vyplýva, že v prejednávanej veci navrhovateľ podal voči odporcovi žalobu o zaplatenie 31.000 € s tým, že odporca bol v predmetnom konaní zastúpený Dr. Andreasom Landstätterom, advokátom so sídlom kancelárie 1010 Viedeň. Ďalej z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že odporca uplatnený nárok popieral, v konaní bol vyslúchnutý, na preukázanie svojich tvrdení v konaní predložil viaceré listinné dôkazy a na jeho návrh boli vykonané aj výsluchy svedkov U. U. a E. Y.. Ďalej z obsahu rozsudku Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 13R/38/16b zo dňa 21. 4. 2016 vyplýva, že to bol práve odporca, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní voči rozsudku Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň č. k. 21Cg/57/14b-39 zo dňa 30. 12. 2015 odvolal, s tým, že Vrchný krajinský súd Viedeň o podanom odvolaní odporcu rozhodol bez pojednávania tak, že odvolaniu nevyhovel a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Už z uvedeného krátkeho exkurzu obsahu rozhodnutí súdov Rakúskej republiky je úplne zrejmé, že po tom, čo navrhovateľ podal voči odporcovi žalobu na zaplatenie 31.000 € splnomocnil odporca na svoje zastupovanie rakúskeho advokáta, ďalej, že v konaní nie len, že mal priestor sa vyjadriť, ale tento priestor aj využil, a k veci okrem osobného výsluchu podal i písomné vyjadrenie, ďalej, že predložil na podoprenie svojich tvrdení listinné dôkazy a navrhol vykonať svedkov. Po tom, čo sa konanie na prvej inštancii skončilo neúspechom odporcu, podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom bolo bez pojednávania rozhodnuté. Bol to teda práve odporca, ktorý inicioval začatie odvolacieho konania, a zároveň nie je možné konštatovať, že by mu nebol známy predmet sporu a že by nemohol uplatňovať pred odvolacím súdom svoje námietky. Akékoľvek postoje totiž odporca mal možnosť prezentovať práve v podanom odvolaní a nakoľko o dovolaní bolo rozhodnuté na neverejnom zasadnutí (rozumej bez nariadenia pojednávania) v súlade s procesnými predpismi Rakúskej republiky, nie je možné konštatovať, že odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. O uvedenú skutočnosť by sa totiž jednalo len v prípade, ak by odvolací súd na prejednanie odvolania pojednávanie nariadil, avšak odporcu (resp. Jeho právneho zástupcu) by na uvedené pojednávanie nepredvolal. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by aj boli pravdivé tvrdenia odporcu o tom, že písomnosti v konaní mu boli doručované v jazyku, ktorému nerozumie, t. j. v nemčine (o ktorej skutočnosti má odvolací súd odôvodnené pochybnosti, keď zo záhlavia rozhodnutí súdov Rakúskej republiky vyplýva, že odporca vykonával v Rakúskej republike podnikateľskú činnosť, ktorá ovládanie nemeckého jazyka u odporcu predznamenáva), uvedená skutočnosť by nič nemenila na závere o tom, že v prejednávanom prípade sa nejedná o prípad, kedy by odporcovi z tohto dôvodu bolo upreté právo na obhajobu. Ako už totiž odvolací súd uviedol vyššie, odporca bol v konaní zastúpený rakúskym advokátom, a to aj v odvolacom konaní. Preto ani prípadná neznalosť nemeckého jazyka nemohla byť na ujmu odporcu uplatňovať svoje práva v konaní pred súdmi Rakúskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol konštatovať existenciu žiadneho z dôvodov stanovených v čl. 34 a 35 Nariadenia na zrušenie rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 13R/38/16b zo dňa 21. 4. 2016 vo výroku o trovách konania vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .