Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Odi-1-2018.pdf
PDF · 135.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Odi/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou O.. B. X., v právnej veci žalobcu L. S., E.. XX. XX. XXXX, I. L. XX, XXXX K., X., štátny občan Rakúska, v konaní zastúpený Wiedermann & partners s.r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14, IČO: 47 353 546, proti žalovanému O. I., E.. XX. XX. XXXX, I. S.S. T. XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, v konaní zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e oddlženie žalovaného O. I., E.. XX. XX. XXXX, J. I. S. T. XXXX/XX, XXX XX Y., U.: XX XXX XXX, ktorý bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môže byť uspokojené iba v konkurze uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19. 12. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa 28. 12. 2017, pre nepoctivý zámer.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím, ktoré vydá poverený súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14. 05. 2018 sa žalobca domáhal podľa § 166f v spojení s § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer pri oddlžení. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19. 12. 2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa 28. 12. 2017, vyhlásil na majetok žalovaného konkurz, do funkcie správcu ustanovil správcu JUDr. Martu Todekovú, so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, značka správcu S609, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v zákonnej lehote a žalovaného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZoKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZoKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca dňa 03. 09. 2013 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s predmetom kúpy - osobné motorové vozidlo značky VW Touareg V6 TDI DPF Tiptronic s identifikačným číslom vozidla VWGZZZ7LZ9D014308, s kódom krajiny 153836 a dátumom prvej registrácie dňa 08. 08. 2008 (v zahraničí), pričom s ohľadom na stav kilometrov 76.000 km bola dohodnutá kúpna cena vo výške 31.000 Eur. Nakoľko predmetné vozidlo vykazovalo viacero neodstrániteľných vád, žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 18. 08. 2014, pričom od žalovaného žiadal vrátenie kúpnej ceny a nákladov výmenou za vozidlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. Rozhodnutím Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň, Oddelenie 21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.
12. 2015, súd žalovaného zaviazal k úhrade istiny vo výške 31.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% p.a. od 19. 08. 2014 do zaplatenia. Zároveň súd žalovaného zaviazal k úhrade trov konania v sume 11.553,69 Eur. Rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň ako odvolacieho súdu pod sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21. 04. 2016, odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a riadne odvolanie vo veci nepripustil a zároveň žalovaného zaviazal k úhrade trov odvolacieho konania vo výške 2.723,52 Eur. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19. 01. 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo dňa 16. 02. 2017 bol rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21. 04. 2016 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/72/2017 zo dňa 14. 11. 2017. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31 zo dňa 16. 02. 2017 bol rozsudok Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň, Oddelenie 21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30. 12. 2015 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Na základe vykonateľných exekučných titulov viedol žalobca voči žalovanému exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Holčíkom pod sp. zn. 407EX 182/2017. V prvej správe pre žalobcu ako oprávneného o stave exekučného konania zo dňa 17. 08. 2017 súdny exekútor oznámil, že žalovaný ako povinný previedol bezodplatne svoj 100% - ný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., so sídlom Strážska cesta 8467/21, 960 01 Zvolen, IČO: 45 984 417 /ďalej len „CARsell, s. r. o.“/ na A. A. (Z.. S. S. Z. A.), I. XXX XX I. XXX. Ako vyplýva zo životopisu žalovaného, ktorý tvoril súčasť návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, A. A. je družkou žalovaného. Naviac žalovaný nikdy neprestal v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vykonávať funkciu konateľa. Z účtovných závierok obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vyplýva, že majetok spoločnosti dosahoval v roku 2016 výšku 106.603 Eur a tržby z predaja tovaru v danom roku dosiahli výšku 233.635 Eur a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb dosiahli výšku 85.360 Eur. Ako vyplýva zo životopisu žalovaného ako aj zo správy od súdneho exekútora, príjmy z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti CARsell, s. r. o. tvorili jediný príjem žalovaného od roku 2011. Vzhľadom k tomu, že bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. uskutočnil žalovaný v prospech osoby jemu blízkej (§ 116 Občianskeho zákonníka) a teda aj osoby spriaznenej (§ 9 ods. 2 ZoKR) predstavuje bezodplatný prevod obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka odporovateľný právny úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca má zato, že uvedeným konaním mal žalovaný snahu zmariť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, ktorá existovala od 19. 08. 2014. K prevodu obchodného podielu došlo menej než 20 kalendárnych dní pred začatím exekúcie na majetok žalovaného ako povinného. Bezodplatným prevodom obchodného podielu na družku žalovaného sa faktická situácia dlžníka nijako nezmenila, nakoľko naďalej zostal jediným konateľom obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., došlo len k zmene vlastníka, ktorým je naďalej blízka osoba dlžníka. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že žalovaný podobným spôsobom od 17. 02. 2018 figuruje v spoločnosti MAX-Performance, s.r.o., so sídlom 962 41 Bzovík 184, IČO: 36 024 937 /ďalej len „MAX-Performance, s.r.o.“/. Ako jediný spoločník je v obchodnom registri zapísaná C. A., I. XXX XX I. XXX (X. W. W. A. A. - s najväčšou pravdepodobnosťou ide o príbuzné) a jediným konateľom danej spoločnosti je žalovaný. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že tento sa úmyselne zbavoval majetku pred začatím exekučného konania ako aj pred vyhlásením konkurzu, aby tak poškodil svojho veriteľa a zmaril uspokojenie jeho pohľadávky. Úkony uskutočnené žalovaným len niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom, nesmerovali k uspokojeniu existujúcich záväzkov dlžníka, ich účel bol opačný - zmariť uspokojenie záväzkov dlžníka a zachovať majetok dlžníka pre prípad exekúcie alebo konkurzu. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že žalovaný nemal pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok poctivý zámer. V ďalšom poukázal žalobca na zoznam pohľadávok žalovaného v konkurze, z ktorého je zrejmé, že žalovaný dňa 04. 04. 2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky reg. č. 00711511310317 na sumu 20.000 Eur s lehotou splatnosti 8 rokov s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. K uzavretiu tejto zmluvy došlo len cca päť mesiacov pred tým, ako žalovaný požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom. S prihliadnutím k časovej súslednosti konania žalovaného je možné usudzovať, že žalovaný sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný v čase prevodu svojho obchodného podielu ako aj pri uzatváraní zmluvy o Flexipôžičke mohol vedieť (a s najväčšom pravdepodobnosťou aj vedel) o novej právnej úprave oddlženia fyzickej osoby v konkurze a na základe tohto uskutočnil všetky kroky smerujúce k tomu, aby z oddlženia svojej osoby vyťažil čo najviac. Z konania žalovaného pred podaním návrhu nie je v žiadnom prípade možné usudzovať, že by sa pokúsil o riešenie svojej nepriaznivej situácie v medziach svojich možností a schopností, práve naopak.
2. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. 09. 2018 (§ 167 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) žalovaný uviedol, že sa dostal do finančných problémov nie svojim zavinením. Potvrdil, že svoj obchodný podiel v spoločnosti CARsell, s. r. o. previedol na A. A., avšak tento prevod nebol bezodplatný, pretože A. A. v snahe pomôcť žalovanému a aspoň z časti riešiť jeho finančné problémy, ktoré sa zväčšovali, zobrala si začiatkom roka 2017 z Tatra banky, a.s. bezúčelový úver vo výške 5.000 Eur. Prevod obchodného podielu z žalovaného E. A. A. bol protihodnotou toho, že si v banke zobrala úver, ktorý doteraz spláca. Žalovaný uviedol, že uvedenú skutočnosť vie preukázať. K okolnostiam ohľadne zmluvy o Flexipôžičke z Všeobecnej úverovej banky, a.s. žalovaný uviedol, že sa jednalo iba o prefinancovanie dvoch starších úverov za výhodnejších finančných podmienok. Nejednalo sa o zobratie ďalšieho úveru. Dlžník rovnako uviedol, že aj túto skutočnosť je možné preukázať. V závere vyjadrenia žalovaný tvrdil, že jeho cieľom nebolo ukrátiť veriteľov a pri oddlžení nemal nepoctivý zámer.
3. Podaním zo dňa 15. 10. 2018 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v celom rozsahu za účelové a zavádzajúce. Žalovaný neoznačil a nepriložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali ním tvrdené skutočnosti. Žalobca navrhol súdu vykonať dôkaz - zmluvu o bezodplatnom prevode 100% - ného obchodného podielu na A. A., nakoľko túto zmluvu nemá k dispozícii, tá by sa však mala nachádzať v zbierke listín obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. Žalobca vyslovil pochybnosť o primeranej protihodnote vo výške 5.000 Eur za bezodplatný prevod obchodného podielu v uvedenej spoločnosti a to najmä s poukazom na zisk vykazovaný touto spoločnosťou ako aj dosiahnuté tržby v minulosti. Z účtovnej závierky za rok 2016 vyplýva, že majetok obchodnej spoločnosti dosahoval hodnotu 106.603 Eur a v roku 2017 výšku 96.457 Eur. Veriteľ vyjadril názor, že žalovaný aj naďalej pokračuje v podnikaní zakladaním nových spoločností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, jedná sa o obchodnú spoločnosť Max-Performance, s.r.o., kde je od 10. 10. 2018 jediným spoločníkom družka dlžníka A. A.. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca doložil súdu účtovné závierky obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. za roky 2016 a 2017; graf tržieb a zisku obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. za roky 2011 - 2017 z internetovej stránky FinStat.sk a internetový výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti Max-Performance, s.r.o.
4. Dňa 15. 11. 2018 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 15. 10. 2018 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Podaním zo dňa 30. 11. 2018 žalovaný uviedol, že svoj osobný bankrot si nespôsobil sám a už dlhodobo znáša následky za niečo, čo nespôsobil. Koncom roka 2010 si založil v Rakúskej republike živnosť a začal obchodovať s ojazdenými vozidlami. Po prvotných úspechoch v podnikaní sa mu podarilo uzavrieť zmluvu so Santander Bank, ktorá mu začala financovať nákup ojazdených vozidiel za účelom ďalšieho predaja. Začiatkom roka 2014 s bankou dohodol podmienky financovania nákupov a navýšenie kreditu nákupov až na 200.000 Eur. V roku 2015 bola u žalovaného vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo, že žalovaný dlhuje Rakúskej republike na daniach 86.800 Eur, čo má vyplývať z ním predložených dvoch strán rozsudku BFG BUNDESFINANZGERICHT GZ.RV/7102292/2016, ktorého úradný preklad nebol dlžníkom predložený. Podľa jeho vyjadrenia, túto škodu nespôsobil sám osobne, ale bol do tohto zatiahnutý nevedomky slovenskou obchodnou spoločnosťou Autobazar F1, s.r.o., u ktorej nakupoval ojazdené vozidlá. Na základe uvedeného stratil v Rakúsku ako živnostník úplne všetko. Do dnešného dňa je v Rakúsku dlžný okolo 16.000 Eur advokátovi a účtovnej firme. V Rakúsku stratil všetok osobný majetok, ktorý si financoval ako živnostník, stratil zmluvu so Santander Bank a bol mu odobratý všetok tovar, ktorý mal za účelom ďalšieho predaja. V roku 2016 bol nútený z finančného hľadiska ukončiť živnosť v Rakúsku. K úveru z Všeobecnej úverovej banky, a.s. uviedol, že nebol z jeho strany braný za účelom obohatenia sa, ale bol mu samotnou bankou ponúknutý ako refinancovanie predošlých úverov kvôli zjednoteniu a zníženiu splátky úveru. Súdu predložil fotokópiu žiadosti o Flexipôžičku - refinancovanie zo dňa 31. 03. 2017 na meno dlžníka. K tvrdeniam žalobcu ohľadne bezodplatného prevodu obchodného podielu v spoločnosti CARsell, s. r. o. uviedol, Ž. A. A. v snahe mu finančne vypomôcť, si zobrala dňa 09. 01. 2017 v Tatra banke, a.s. bezúčelový úver, ktorý dodnes spláca. Zmluvu o bezúčelovom úvere nemá aktuálne k dispozícii, bola však jeho družkou vyžiadaná z banky a súdu bude dodatočne preukázaná. Aj táto zmluva už bola refinancovaná za lepších podmienok, čo preukazoval fotokópiou prvej strany Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 3018550446 na meno A. A. a tento úver bol zároveň splatený a A. A. spláca nový úver za lepších podmienok, čo preukazoval fotokópiou prvej strany dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 00-3017501011 na meno A. A..
5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 26. 02. 2019 na ktorý sa žalobca a žalovaný riadne dostavili. Súd vo veci žalobu žalobcu zamietol rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 243 zo dňa 26. 02. 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 267 zo dňa 09. 04. 2019 s odkazom na nedostatočne preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a odôvodnenie, akým spôsobom sa oddlženie žalovaného dotklo žalobcu ako veriteľa. Voči rozhodnutiu súdu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č.k. 41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22. 09. 2019 tak, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V bode 30. odôvodnenia konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer a v bode 35. uviedol, že súd I. inštancie musí vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť, či tento postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka.
6. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 03. 03. 2020, ktorý odročil za účelom zabezpečenia prítomnosti žalovaným navrhovaného svedka A. A. a doloženia dôkazných prostriedkov, ktoré predložil žalovaný a boli súdom vyhodnotené ako nekompletné.
7. Podaním súdu doručeným dňa 19. 03. 2020 žalovaný vzhľadom na vyhodnotenie sporných a nesporných skutočností na súdnom pojednávaní dňa 03. 03. 2020, najmä s poukazom, na aký účel použil poskytnuté finančné prostriedky za prevedený obchodný podiel vo výške 5.000 Eur, uviedol. Kým I. Z.. A. poskytnutý úver a vyplatené finančné prostriedky, tak žalovaný bol nútený požičať si finančné prostriedky od mamy p. I. I. vo výške 3.000 Eur dňa 03. 01. 2017 (tie použil na úhradu nedoplatku z roku 2016 spoločnosti Auto Jarov za vozidlo VW Polo) ako aj od p. U.. O. I. vo výške 1.800 Eur, ktorá mu už od roku 2016 rovnako finančne pomáhala. Po obdržaní finančných prostriedkov F. A. A. z úveru poskytnutého Tatra bankou, a.s. vo výške 5.000 Eur použil tieto na vrátenie pôžičky vo výške 3.000 Eur svojej mame a p. Ing. Jane Budinskej. Za účelom preukázania tvrdených skutočností, žiadal súd o vypočutie S. I. I. W. U.. O. I..
8. Podaním doručeným dňa 30. 04. 2020 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný uprednostnil a zvýhodnil veriteľa - blízku osobu - svoju matku I. I. a rovnako prevodom obchodného podielu v spoločnosti CARsell, s. r. o. zvýhodnil a uprednostnil svojho veriteľa - blízku osobu svoju družku A. A. a to napriek skutočnosti, že v čase uskutočnenia oboch právnych úkonov mal žalobca voči nemu vymáhateľnú pohľadávku. Rovnako ostatné tvrdené skutočnosti je potrebné považovať za účelové a špekulatívne - úhrada záväzku v prospech Auto Jarov bola úhradou dlhu právnickej osobe, v ktorej mal žalovaný toho času kvalifikovanú účasť (dlh splnil za „blízku“ právnickú osobu). Tvrdenia o úhradách v prospech I. I. W. U.. O. I. S.a objavili takmer až po dvoch rokoch od podania návrhu na zrušenie oddlženia a zo strany žalovaného neboli doložené žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný doteraz nepreukázal, že z jeho strany nedochádzalo k zvýhodňovaniu niektorých veriteľov, práve naopak.
9. Súd vo veci určil nový termín pojednávania na deň 30. 09. 2021, ktorý bol odročený pre prekážku na strane žalovaného a navrhovaného svedka a následne určil termín pojednávania na deň 19. 10. 2021, na ktorý sa žalobca, žalovaný a svedok riadne dostavili.
10. Podľa článku 6 ods. 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, súdy členského štátu, na ktorého území sa začalo insolvenčné konanie podľa článku 3, majú právomoc aj v prípade všetkých žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia, ako sú napríklad odporovacie žaloby.
11. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
12. Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom
návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
13. Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
14. Podľa ustanovenia § 166f ods. 5 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
15. Podľa ustanovenia § 13a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník /ďalej len „ObZ“/, rozhodnutím o vylúčení je rozhodnutie, o ktorom to ustanoví zákon.
16. Podľa ustanovenia § 13a ods. 1 ObZ, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.
17. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
18. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
19. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
20. Podľa ustanovenia § 166g ods. 3 ZoKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
21. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
22. Podľa ustanovenia § 166h ods. 1 ZoKR, oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.
23. Na súdnom pojednávaní dňa 03. 03. 2020 súd vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti medzi stranami sporu. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobca v tomto prípade disponuje aktívnou legitimáciou a je veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného. Aktívna legitimácia plynie z existencie pohľadávky na základe rozhodnutia Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30. 12. 2015 v spojení s rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21. 04. 2016, ktoré boli uznané za vykonateľné uznesením Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19. 01. 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo dňa 16. 02. 2017, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/72/2017 zo dňa 14. 11. 2017 a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31 zo dňa 16. 02. 2017. Na základe vykonateľného exekučného titulu viedol žalobca v pozícii oprávneného voči žalovanému ako povinnému exekučné konanie sp. zn. 407EX 182/2017 pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Holčíkom, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, čo žalobca preukázal upovedomením o začatí exekúcie a prvou správou pre oprávneného o stave exekučného konania podľa § 59 ods. 3 Exekučného poriadku zo dňa 17. 08. 2017. Žalobca si svoju pohľadávku riadne prihlásil do konkurzného konania, čo vyplýva z výpisu z verejnej časti Registra úpadcov (č.l. 293 - 295). Konkurz na majetok žalovaného bol zrušený v súlade s § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Aktívnu legitimáciu skonštatoval vo svojom rozhodnutí sp. zn. 41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22. 10. 2019 aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19. 12. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2017 dátum vydania 28. 12. 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 16. 01. 2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za správcu bola ustanovená JUDr. Marta Todeková a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. Žalovaný teda disponuje pasívnou legitimáciou v tomto spore, nakoľko je oddlžený a zbavený všetkých dlhov spôsobom podľa § 166e ods. 1 ZoKR. Žaloba bola na súd podaná dňa 14. 05. 2018, teda v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, t.j. v tomto prípade bola zachovaná aj lehota na podanie žaloby (§ 166f ods. 1 v spojení s § 203a ods. 3 ZoKR). Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním (od roku 2010 prevádzkoval v Rakúsku živnosť) a do dnešného dňa pôsobí ako konateľ v spoločnostiach Max-Performance, s.r.o. a CARsell, s. r. o., súd prihliadal pri skúmaní poctivého zámeru u žalovaného prísnejšie (§ 166f ods. 3 ZoKR), vzhľadom na jeho podnikateľské skúsenosti a skutočnosť, že zastáva funkciu v orgáne právnickej osoby (č.l. 140 - 141 obsahu spisu).
24. Spornou skutočnosťou v danom prípade bolo posúdenie, či prevod obchodného podielu zo žalovaného na jeho družku A. A. bol bezodplatný alebo odplatný, v prípade, že sa jednalo o odplatný prevod, bola družkou poskytnutá suma 5.000 Eur primeraná vzhľadom na zisky, majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. v roku 2016 a či tento prevod obchodného podielu nepredstavuje nepoctivé konanie žalovaného voči jeho vtedy existujúcemu veriteľovi. Za účelom zistenia, o aký druh prevodu obchodného podielu sa v danom prípade jednalo, súd na návrh žalobcu na súdnom pojednávaní vykonal dôkaz - Zmluvu o prevode obchodného podielu postupom podľa § 204 CSP, pričom z článku III. Zmluvy zo dňa 14. 02. 2017 uzatvorenou medzi prevodcom Jánom Bakajom a nadobúdateľom A. A. mal za preukázané, že sa jednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. Počas súdneho sporu sa žalovaný snažil súdu preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný a jeho družka ako nadobúdateľka obchodného podielu si v snahe mu finančne vypomôcť zobrala za tým účelom bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000 Eur z Tatra banky, a.s. (č.l. 230, 351 obsahu) a poskytnuté finančné prostriedky vydala vo výške 5.000 Eur v hotovosti žalovanému po 09. januári 2017. Za účelom preukázania odplatnosti prevodu obchodného podielu súd na návrh žalovaného vypočul na súdnom pojednávaní dňa 19. 10. 2021svedka A. A., ktorá uviedla, že prevod obchodného podielu bol odplatný a za podiel v hotovosti odovzdala žalovanému sumu 5.000 Eur, ktoré žalovaný použil na vyplatenie podlžností voči svojej matke I. I. a veriteľke U.. O. I.. Na otázku súdu, akým spôsobom došlo k odovzdaniu finančnej čiastky 5.000 Eur žalovanému. Svedkyňa uviedla, že peniaze vybrala v banke zo svojho účtu a tie odovzdala žalovanému v hotovosti „na ruku“. Po vyhodnotení všetkých tvrdení a výpovede svedka, dospel súd k názoru, že žalovanému sa v spore nepodarilo preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný, nakoľko nepreukázal skutočné odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 5.000 Eur. Je pravdou, že v čase prevode obchodného podielu, t.j. 14. 02. 2017 bol svedkovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000 Eur. Rovnako mal súd za preukázané, že svedkovi boli tieto finančné prostriedky poskytnuté na bankový účet dňa 09. 01. 2017, avšak fakt, že svedok skutočne peniaze odovzdal žalovanému v hotovosti, nebol preukázaný a zo strany žalovaného nebol v tomto smere navrhnutý žiaden dôkaz. Je nepochybné, že ak svedok mal tieto peniaze odovzdať v hotovosti žalovanému, musel tieto financie vybrať z banky a disponovať o tomto výbere - potvrdením z banky o transakcii, resp. výpisom z účtu o príslušnom výbere. Žiaden takýto dôkaz súdu nedoložil, aj napriek skutočnosti, že na odročenom súdnom pojednávaní, súd obom sporovým stranám vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti a bolo im nepochybne zrejmé v akom smere, bude súd vykonávať dokazovanie na novom pojednávaní. Odovzdanie finančnej čiastky zostalo len v rovine tvrdení zo strany žalovaného a výpovede svedka, ktorý je družkou, t.j. blízkou osobou
žalovaného. Vzhľadom na vyššie skonštatované skutočnosti, súd ustálil, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym úkonom a z tohto dôvodu nebol dôvod, aby sa súd ďalej zaoberal otázkou, či odplata za prevedený obchodný podiel bola primeraná, vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o.
25. Žalovaný sa ďalej v spore bránil tým, že poskytnuté finančné prostriedky za prevedený obchodný podiel využil na uspokojenie jeho skôr splatných záväzkov voči matke I. I. z roku 2017 W. U.. I. z roku 2016. Žalobca s takouto procesnou obranou žalovaného nesúhlasil jednak z dôvodu, že jeho pohľadávka sa stala splatnou už v roku 2014 a pri uspokojovaní žalovaný zvýhodnil neskôr splatné záväzky z roku 2016 a 2017 a najmä sa jednalo o plnenie pre blízke osoby žalovaného, t.j. družku, matku žalovaného a spriaznenú osobu. K tejto procesnej obrane žalovaného, navyše žalobca podotkol, že tieto tvrdenia žalovaný uviedol až takmer po dvoch rokoch od podania žaloby o zrušenie oddlženia. Žalovaný sa na súdnom pojednávaní bránil tým, že v roku 2014 nebola pohľadávka žalobcu splatná, vzhľadom k tomu, že o jej oprávnenosti prebiehalo súdne konanie a žalovaný jej oprávnenosť spochybňoval, preto nemohla disponovať vlastnosťou splatnosti a preto postupoval správne, keď vyplatil najprv splatné zaväzky, ktorých existencia nebola sporná. Pohľadávka žalobcu sa stala splatnou až v roku 2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok vydaný Krajinským súdom pre civilné veci Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30. 12. 2015. Za účelom existencie pohľadávok I. I. W. U.. O. I. a splatnosti ich pohľadávok voči žalovanému, žalovaný navrhoval ich výsluch ako svedkov.
26. Súd sa v tomto smere stotožnil s procesným útokom žalobcu a konanie žalovaného, ktorý previedol 100%-ný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na družku a ktorý za údajne poskytnuté peniaze za prevedený obchodný podiel mal uspokojiť pohľadávky voči blízkej osobe - matke a veriteľke U.. I. považoval za zvýhodnenie veriteľov pred samotným žalobcom. Je nepochybné, že pohľadávka žalobcu existovala už v roku 2014, kedy žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovaným a požadoval, aby mu bola výmenou za vadne dodané motorové vozidlo vrátená kúpna cena. Len samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s existenciou pohľadávky žalobcu nemôže mať žiaden vplyv na existenciu a splatnosť pohľadávky žalobcu, ktorý si svoju pohľadávku riadnym spôsobom súdne vymáhal a bol úspešný. Žalovaný teda nepochybne zvýhodnil iných veriteľov, okrem iného najmä blízke osoby (matku a družku) pre samotným žalobcom, ktorého pohľadávka existovala už v roku 2014 a žalovaný o nej mal nepochybne vedomosť. Nepoctivosť zámeru videl súd najmä v správaní žalovaného, ktorý napriek vedomosti o existencii pohľadávky žalobcu, vykonateľných rozhodnutí súdov, ktoré potvrdili pohľadávku žalobcu, len 20 kalendárnych dní pred začatím exekúcie na jeho majetok, previedol exekvovateľný majetok na svoju družku A. A.. V čase kedy žalovaný pristúpil k prevodu obchodného podielu na svoju družku bola nepochybne pohľadávka žalobcu splatnou a vymáhateľnou pohľadávkou a žalovaný namiesto snahy o prípadnú dohodu so žalobcom previedol svoj majetok na jemu blízku osobu a zbavil sa tak svojho majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Namiesto uspokojenia pohľadávky žalobcu uprednostnil plnenie pre družku ako jemu blízku osobu v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. V tomto smere, súd nepochybne videl nepoctivé konanie žalovaného. Nasvedčujú tomu jednak časové súvislosti, keď prevod obchodného podielu bol uskutočnený tesne pred začatím exekúcie na majetok žalovaného ako aj skutočnosť, že ešte predtým než došlo k samotnému výkonu exekúcie požiadal žalovaný Okresný súd Banská Bystrica o vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Samozrejme právo požiadať o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, súd v žiadnom prípade nespochybňuje. Súd spochybňuje správanie žalovaného v tom smere, že predtým než požiada súd o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok sa jediného speňažiteľného majetku zbaví bezodplatným prevodom na blízku osobu a zmarí tak akékoľvek uspokojenie pohľadávky veriteľa. Skutočnosť, že sa jednalo o jediný speňažiteľný majetok žalovaného podporuje aj tá skutočnosť, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata úpadca nepokryje ani náklady konkurzu. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2019 zo dňa 10. 01. 2017, v rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
27. Na základe uvedeného súd konanie žalovaného nepovažoval za poctivé a férové voči žalobcovi, keď namiesto snahy o vysporiadanie sa so záväzkami, sa dlžník zbavil svojho obchodného podielu bezodplatne v prospech blízkej osoby a v danej obchodnej spoločnosti naďalej zastáva funkciu štatutárneho orgánu. Z výpovede svedka na súdnom pojednávaní okrem iného vyplynulo, že v čase prevodu obchodného podielu a ani v súčasnej dobe svedok nemá veľmi zreteľnú predstavu o majetku, ziskoch a výnosoch obchodných spoločností (Carsell s. r. o. a Max-Performance, s.r.o.) kde pôsobí
ako spoločník a žalovaný ako konateľ. Takéto správanie žalovaného nemožno subsumovať pod poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR a naopak napĺňa definičné znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR. Plnením pohľadávky pre matku žalovaného a veriteľku Ing. Janu Budinskú sa súd ďalej nezaoberal, nakoľko nemal v spore za preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky za prevod obchodného podielu aj skutočne vyplatené a preto považoval prevod za bezodplatný. Z tohto dôvodu ani nevykonal výsluch svedka I. I. W. U.. O. I.. Rozhodujúcim bol v spore pre súd bezodplatný prevod obchodného podielu na družku žalovaného a uprednostnenie plnenia pre blízku osobu pred skôr splatnou pohľadávkou žalobcu.
28. Druhým právnym úkonom, v ktorom žalobca videl nepoctivosť konania žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, bolo uzavretie Zmluvy o Flexipôžicke - refinancovanie zo dňa 31. 03. 2017, ktorú žalovaný uzatvoril s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., asi len päť mesiacov predtým ako dlžník požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa pri uzatvorení tejto zmluvy spoliehal na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom. Veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. si pohľadávku vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy prihlásil do konkurzu, čo žalobca preukázal doložením prihlášky pohľadávky tohto veriteľa. Žalovaný sa bránil tým, že sa jednalo len o refinancovanie troch starších úverov za účelom ich zjednotenia a samozrejme zníženia splátky. Možnosť refinancovania bola žalovanému ponúknutá samotnou bankou a túto ponuku využil, čo preukázal predloženou žiadosťou o Flexipôžičku - refinancovanie na meno dlžníka zo dňa 31. 03. 2017. Na základe vyhodnotenia sporných skutočností na súdnom pojednávaní dňa 03. 03. 2020, žalovaný súdu doložil kompletnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“.
29. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, súd dospel k záveru, že takéto konanie žalovaného nebolo vykonané s nepoctivým zámerom. Žalovaný tak ako uviedol, iba využil možnosť, ktorú mu ponúkla samotná Všeobecná úverová banka, a.s. a refinancoval tri staršie spotrebné úvery. Pod refinancovaním je potrebné chápať aj zlúčenie viacerých úverov do jedného za účelom sprehľadnenia, zníženia splátky, alebo skrátenia doby splácania. To znamená, že žalovaný daným konaním nepožiadal banku o ďalší nový úver, ale týmto úverom iba splatil predchádzajúce, možno pre neho nevýhodné spotrebné úvery a aktuálne mal iba jeden spotrebný úver za výhodnejších podmienok. Aj v prípade, ak by žalovaný neuzatvoril novú zmluvu o Flexipôžičke - refinancovanie, bol by si veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku z troch spotrebných úverov, ktorej výška by bola porovnateľná s výškou aktuálne prihlásenej pohľadávky.
30. Súd len poznamenáva, že žalobca, ktorý sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, nie je povinný preukázať nepoctivosť pri všetkých právnych úkonoch žalovaného, ktoré napáda. Je úplne postačujúce, ak preukáže nepoctivý zámer, čo i len pri jednom z nich, ako tomu bolo v tomto prípade.
31. Na súdnom pojednávaní žalobca zobral žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal okrem zrušenia oddlženia žalovaného aj zrušenia konkurzu, ktorý bol vedený na majetok žalovaného pod sp. zn. 3OdK/560/2017, vzhľadom na jasne zadefinované účinky zrušenia oddlženia podľa § 166f ods. 4 a 5 ZoKR. Súd späťvzatie žaloby v tejto časti akceptoval a konanie zastavil postupom podľa § 145 ods. 2 CSP, pričom žalovaný zastúpený právnym zástupcom späťvzatie žaloby v časti, na súdnom pojednávaní žiadnym spôsobom nenamietal.
32. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, priznal súd žalobcovi rovnako aj trovy odvolacieho konania. Súd považoval žalobcu za plne úspešného aj napriek tomu, že v časti žaloby, ktorou požadoval zrušenie konkurzu, zobral žalobu späť. To, že z opatrnosti požadoval aj zrušenie konkurzu, súd nepovažoval za taký neúspech, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania a považoval ho za neúspech v nepatrnej časti. Podstatou konania o zrušenie oddlženia, je pre žalobcu dosiahnutie zrušenia oddlženia žalovaného, čo v konečnom dôsledku žalobca dosiahol, preto ho súd považoval za plne úspešného a tomu zodpovedá aj výrok súdu o náhrade trov konania. Svedok si nárok na svedočné neuplatnil, preto súd o tomto nároku nerozhodoval.
39. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd, rozhodne o výške priznaných trov samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej