Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoKR-3-2022.pdf
PDF · 143.98 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXXX K., X., štátny občan X., zastúpeného Wiedermann & partners, s. r. o. so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 353 546 proti žalovanému O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cesta XXXX/XX, XXX XX Y., štátny občan SR, zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17. 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 646 181, o návrhu na zrušenie oddlženia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Odi/1/2018-392 zo dňa 19.10.2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 5Odi/1/2018-392 zo dňa 19.10.2021 v napadnutej prvej a tretej výrovej vete p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného O., ktorý bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa 28.12.2017, pre nepoctivý zámer. Druhou výrokovou vetou v prevyšujúcej časti konanie zastavil a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 14.05.2018 sa žalobca domáhal podľa § 166f v spojení s § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer pri oddlžení. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 246/2017 zo dňa 28.12.2017, vyhlásil na majetok žalovaného konkurz, do funkcie správcu ustanovil správcu JUDr. Martu Todekovú, so sídlom kancelárie Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, značka správcu S609, vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v zákonnej lehote a žalovaného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a ZoKR) s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZoKR) a nedotknutých pohľadávok (§ 166c ZoKR) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca dňa 03.09.2013 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu s predmetom kúpy - osobné motorové vozidlo značky VW Touareg V6 TDI DPF Tiptronic s identifikačným číslom vozidla VWGZZZ7LZ9D014308, s kódom krajiny 153836 a dátumom prvej registrácie dňa 08.08.2008 (v zahraničí), pričom s ohľadom na stav kilometrov 76.000 km bola dohodnutá kúpna cena vo výške 31.000,--Eur. Nakoľko predmetné vozidlo vykazovalo viacero neodstrániteľných vád, žalobca odstúpil
od kúpnej zmluvy listom zo dňa 18.08.2014, pričom od žalovaného žiadal vrátenie kúpnej ceny a nákladov výmenou za vozidlo. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd. Rozhodnutím Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň, Oddelenie 21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015, súd žalovaného zaviazal k úhrade istiny vo výške 31.000,--Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% p.a. od 19.08.2014 do zaplatenia. Zároveň súd žalovaného zaviazal k úhrade trov konania v sume 11.553,69Eur. Rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň ako odvolacieho súdu pod sp.zn. 13R 38/16b zo dňa 21.04.2016, odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a riadne odvolanie vo veci nepripustil a zároveň žalovaného zaviazal k úhrade trov odvolacieho konania vo výške 2.723,52Eur. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19.01.2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo dňa 16.02.2017 bol rozsudok Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21.04.2016 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/72/2017 zo dňa 14.11.2017. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31 zo dňa 16.02.2017 bol rozsudok Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň, Oddelenie 21 Viedeň, sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Na základe vykonateľných exekučných titulov viedol žalobca voči žalovanému exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Holčíkom pod sp. zn. 407EX 182/2017. V prvej správe pre žalobcu ako oprávneného o stave exekučného konania zo dňa 17.08.2017 súdny exekútor oznámil, že žalovaný ako povinný previedol bezodplatne svoj 100% - ný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., so sídlom Strážska cesta 8467/21, 960 01 Zvolen, IČO: 45 984 417 /ďalej len „CARsell, s. r. o.“/ na A. Mackovovú, ktorá je družkou žalovaného. Naviac žalovaný nikdy neprestal v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vykonávať funkciu konateľa. Z účtovných závierok obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. vyplýva, že majetok spoločnosti dosahoval v roku 2016 výšku 106.603,--Eur a tržby z predaja tovaru v danom roku dosiahli výšku 233.635,--Eur a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb dosiahli výšku 85.360,--Eur. Príjmy z výkonu funkcie konateľa v spoločnosti CARsell, s. r. o. tvorili jediný príjem žalovaného od roku 2011. Vzhľadom k tomu, že bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. uskutočnil žalovaný v prospech osoby jemu blízkej (§ 116 Občianskeho zákonníka) a teda aj osoby spriaznenej (§ 9 ods. 2 ZoKR), predstavuje bezodplatný prevod obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka odporovateľný právny úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca má zato, že uvedeným konaním mal žalovaný snahu zmariť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, ktorá existovala od 19.08.2014. K prevodu obchodného podielu došlo menej než 20 kalendárnych dní pred začatím exekúcie na majetok žalovaného ako povinného. Bezodplatným prevodom obchodného podielu na družku žalovaného sa faktická situácia dlžníka nijako nezmenila, nakoľko naďalej zostal jediným konateľom obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o., došlo len k zmene vlastníka, ktorým je naďalej blízka osoba dlžníka. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že žalovaný podobným spôsobom od 17.02.2018 figuruje v spoločnosti MAX-Performance, s.r.o., so sídlom 962 41 Bzovík 184, IČO: 36 024 937 / ďalej len „MAX-Performance, s.r.o.“/. Ako jediný spoločník je v obchodnom registri zapísaná C. A., bytom XXX XX I. XXX (rovnaká adresa ako A. A. - s najväčšou pravdepodobnosťou ide o príbuzné) a jediným konateľom danej spoločnosti je žalovaný. Z uvedeného konania žalovaného je zrejmé, že tento sa úmyselne zbavoval majetku pred začatím exekučného konania ako aj pred vyhlásením konkurzu, aby tak poškodil svojho veriteľa a zmaril uspokojenie jeho pohľadávky. Úkony uskutočnené žalovaným len niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom, nesmerovali k uspokojeniu existujúcich záväzkov dlžníka, ich účel bol opačný - zmariť uspokojenie záväzkov dlžníka a zachovať majetok dlžníka pre prípad exekúcie alebo konkurzu. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že žalovaný nemal pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok poctivý zámer. V ďalšom poukázal žalobca na zoznam pohľadávok žalovaného v konkurze, z ktorého je zrejmé, že žalovaný dňa 04.04.2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí Flexipôžičky reg. č. 00711511310317 na sumu 20.000,--Eur s lehotou splatnosti 8 rokov s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. K uzavretiu tejto zmluvy došlo len cca päť mesiacov pred tým, ako žalovaný požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení konkurzom. S prihliadnutím k časovej súslednosti konania žalovaného je možné usudzovať, že žalovaný sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný v čase prevodu svojho obchodného podielu ako aj pri uzatváraní zmluvy o Flexipôžičke mohol vedieť (a s najväčšom pravdepodobnosťou aj vedel) o novej právnej úprave oddlženia fyzickej osoby v konkurze a na základe tohto uskutočnil všetky kroky smerujúce k tomu, aby z oddlženia svojej osoby vyťažil čo najviac. Z konania žalovaného pred podaním návrhu nie je v žiadnom
prípade možné usudzovať, že by sa pokúsil o riešenie svojej nepriaznivej situácie v medziach svojich možností a schopností, práve naopak. 3. Súd vo veci žalobu žalobcu zamietol rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 243 zo dňa 26.02.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Odi/1/2018 - 267 zo dňa 09.04.2019 s odkazom na nedostatočne preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu a odôvodnenie, akým spôsobom sa oddlženie žalovaného dotklo žalobcu ako veriteľa. Voči rozhodnutiu súdu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č.k. 41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22.09.2019 tak, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V bode 30. odôvodnenia konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer a v bode 35. uviedol, že súd I. inštancie musí vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť, či tento postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka.
4. Na súdnom pojednávaní dňa 03.03.2020 súd vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti medzi stranami sporu. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobca v tomto prípade disponuje aktívnou legitimáciou a je veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného. Aktívna legitimácia plynie z existencie pohľadávky na základe rozhodnutia Krajinského súdu pre civilné veci Viedeň sp. zn. 21Cg 57/14b - 39 zo dňa 30.12.2015 v spojení s rozhodnutím Vrchného krajinského súdu Viedeň sp. zn. 13R 38/16b zo dňa 21.04.2016, ktoré boli uznané za vykonateľné uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 7 zo dňa 19.01.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 30 zo dňa 16.02.2017, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/72/2017 zo dňa 14.11.2017 a uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Ecud/1/2017 - 31 zo dňa 16.02.2017. Na základe vykonateľného exekučného titulu viedol žalobca v pozícii oprávneného voči žalovanému ako povinnému exekučné konanie sp. zn. 407EX 182/2017 pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Holčíkom, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, čo žalobca preukázal upovedomením o začatí exekúcie a prvou správou pre oprávneného o stave exekučného konania podľa § 59 ods. 3 Exekučného poriadku zo dňa 17.08.2017. Žalobca si svoju pohľadávku riadne prihlásil do konkurzného konania, čo vyplýva z výpisu z verejnej časti Registra úpadcov (č.l. 293 - 295). Konkurz na majetok žalovaného bol zrušený v súlade s § 167v ods. 1 ZoKR, t.j. z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Aktívnu legitimáciu skonštatoval vo svojom rozhodnutí sp. zn. 41CoKR/23/2019 - 296 zo dňa 22.10.2019 aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/560/2017 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 246/2017 dátum vydania 28.12.2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 16.01.2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, konkurz bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie, za správcu bola ustanovená JUDr. Marta Todeková a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. Žalovaný teda disponuje pasívnou legitimáciou v tomto spore, nakoľko je oddlžený a zbavený všetkých dlhov spôsobom podľa § 166e ods. 1 ZoKR. Žaloba bola na súd podaná dňa 14.05.2018, teda v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného, t.j. v tomto prípade bola zachovaná aj lehota na podanie žaloby (§ 166f ods. 1 v spojení s § 203a ods. 3 ZoKR). Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané, že žalovaný má skúsenosti s podnikaním (od roku 2010 prevádzkoval v Rakúsku živnosť) a do dnešného dňa pôsobí ako konateľ v spoločnostiach Max-Performance, s.r.o. a CARsell, s. r. o., súd prihliadal pri skúmaní poctivého zámeru u žalovaného prísnejšie (§ 166f ods. 3 ZoKR), vzhľadom na jeho podnikateľské skúsenosti a skutočnosť, že zastáva funkciu v orgáne právnickej osoby (č.l. 140
- 141 obsahu spisu).
5. Podľa názoru súdu spornou skutočnosťou v danom prípade bolo posúdenie, či prevod obchodného podielu zo žalovaného na jeho družku A. A. bol bezodplatný alebo odplatný, v prípade, že sa jednalo o odplatný prevod, bola družkou poskytnutá suma 5.000,--Eur primeraná vzhľadom na zisky, majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. v roku 2016 a či tento prevod obchodného podielu nepredstavuje nepoctivé konanie žalovaného voči jeho vtedy existujúcemu veriteľovi. Za účelom zistenia, o aký druh prevodu obchodného podielu sa v danom prípade jednalo, súd na návrh žalobcu na súdnom pojednávaní vykonal dôkaz - Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom z článku III. Zmluvy zo dňa 14.02.2017 uzatvorenou medzi prevodcom O. a nadobúdateľom A. A. mal za preukázané, že sa jednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o. Počas súdneho sporu sa žalovaný snažil súdu preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný a jeho družka ako nadobúdateľka obchodného podielu si v snahe mu finančne vypomôcť zobrala za tým účelom bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6.000,--Eur z Tatra banky, a.s. (č.l. 230, 351 obsahu) a
poskytnuté finančné prostriedky vydala vo výške 5.000,--Eur v hotovosti žalovanému po 09. januári 2017. Za účelom preukázania odplatnosti prevodu obchodného podielu súd na návrh žalovaného vypočul na súdnom pojednávaní dňa 19.10.2021 svedkyňu A. A., ktorá uviedla, že prevod obchodného podielu bol odplatný a za podiel v hotovosti odovzdala žalovanému sumu 5.000.--Eur, ktoré žalovaný použil na vyplatenie podlžností voči svojej matke I. I. a veriteľke U.. O. I.. Na otázku súdu, akým spôsobom došlo k odovzdaniu finančnej čiastky 5.000,--Eur žalovanému. Svedkyňa uviedla, že peniaze vybrala v banke zo svojho účtu a tie odovzdala žalovanému v hotovosti „na ruku“. Po vyhodnotení všetkých tvrdení a výpovede svedkyne, dospel súd k názoru, že žalovanému sa v spore nepodarilo preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný, nakoľko nepreukázal skutočné odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 5.000,--Eur. Je pravdou, že v čase prevode obchodného podielu, t.j. 14.02.2017 bol svedkyni poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000,--Eur, rovnako mal súd za preukázané, že svedkyni boli tieto finančné prostriedky poskytnuté na bankový účet dňa 09.01.2017, avšak fakt, že svedkyňa skutočne peniaze odovzdala žalovanému v hotovosti, nebol preukázaný a zo strany žalovaného nebol v tomto smere navrhnutý žiaden dôkaz. Je nepochybné, že ak svedkyňa mala aj tieto peniaze odovzdať v hotovosti žalovanému, musela tieto financie vybrať z banky a disponovať o tomto výbere - potvrdením z banky o transakcii, resp. výpisom z účtu o príslušnom výbere. Žiaden takýto dôkaz súdu nedoložila, aj napriek skutočnosti, že na odročenom súdnom pojednávaní, súd obom sporovým stranám vyhodnotil sporné a nesporné skutočnosti a bolo im nepochybne zrejmé v akom smere, bude súd vykonávať dokazovanie na novom pojednávaní. Odovzdanie finančnej čiastky zostalo len v rovine tvrdení zo strany žalovaného a výpovede svedkyne, ktorá je družkou, t.j. blízkou osobou žalovaného. Vzhľadom na vyššie skonštatované skutočnosti, súd ustálil, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym úkonom a z tohto dôvodu nebol dôvod, aby sa súd ďalej zaoberal otázkou, či odplata za prevedený obchodný podiel bola primeraná, vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell, s. r. o.
6. Súd sa stotožnil s procesným útokom žalobcu a konanie žalovaného, ktorý previedol 100%-ný obchodný podiel v obchodnej spoločnosti na družku a ktorý za údajne poskytnuté peniaze za prevedený obchodný podiel mal uspokojiť pohľadávky voči blízkej osobe - matke a veriteľke Ing. I. považoval za zvýhodnenie veriteľov pred samotným žalobcom. Je nepochybné, že pohľadávka žalobcu existovala už v roku 2014, kedy žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovaným a požadoval, aby mu bola výmenou za vadne dodané motorové vozidlo vrátená kúpna cena. Len samotná skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s existenciou pohľadávky žalobcu nemôže mať žiaden vplyv na existenciu a splatnosť pohľadávky žalobcu, ktorý si svoju pohľadávku riadnym spôsobom súdne vymáhal a bol úspešný. Žalovaný teda nepochybne zvýhodnil iných veriteľov, okrem iného najmä blízke osoby (matku a družku) pre samotným žalobcom, ktorého pohľadávka existovala už v roku 2014 a žalovaný o nej mal nepochybne vedomosť. Nepoctivosť zámeru videl súd najmä v správaní žalovaného, ktorý napriek vedomosti o existencii pohľadávky žalobcu, vykonateľných rozhodnutí súdov, ktoré potvrdili pohľadávku žalobcu, len 20 kalendárnych dní pred začatím exekúcie na jeho majetok, previedol exekvovateľný majetok na svoju družku A. A.. V čase kedy žalovaný pristúpil k prevodu obchodného podielu na svoju družku bola nepochybne pohľadávka žalobcu splatnou a vymáhateľnou pohľadávkou a žalovaný namiesto snahy o prípadnú dohodu so žalobcom previedol svoj majetok na jemu blízku osobu a zbavil sa tak svojho majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Namiesto uspokojenia pohľadávky žalobcu uprednostnil plnenie pre družku ako jemu blízku osobu v zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. V tomto smere, súd nepochybne videl nepoctivé konanie žalovaného. Nasvedčujú tomu jednak časové súvislosti, keď prevod obchodného podielu bol uskutočnený tesne pred začatím exekúcie na majetok žalovaného ako aj skutočnosť, že ešte predtým než došlo k samotnému výkonu exekúcie požiadal žalovaný Okresný súd Banská Bystrica o vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Samozrejme právo požiadať o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, súd v žiadnom prípade nespochybňuje. Súd spochybňuje správanie žalovaného v tom smere, že predtým než požiada súd o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok sa jediného speňažiteľného majetku zbaví bezodplatným prevodom na blízku osobu a zmarí tak akékoľvek uspokojenie pohľadávky veriteľa. Skutočnosť, že sa jednalo o jediný speňažiteľný majetok žalovaného podporuje aj tá skutočnosť, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata úpadca nepokryje ani náklady konkurzu. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2019 zo dňa 10.01.2017, v rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.
7. Na základe uvedeného súd konanie žalovaného nepovažoval za poctivé a férové voči žalobcovi, keď namiesto snahy o vysporiadanie sa so záväzkami, sa dlžník zbavil svojho obchodného podielu bezodplatne v prospech blízkej osoby a v danej obchodnej spoločnosti naďalej zastáva funkciu
štatutárneho orgánu. Z výpovede svedka na súdnom pojednávaní okrem iného vyplynulo, že v čase prevodu obchodného podielu a ani v súčasnej dobe svedok nemá veľmi zreteľnú predstavu o majetku, ziskoch a výnosoch obchodných spoločností (Carsell s. r. o. a Max-Performance, s.r.o.) kde pôsobí ako spoločník a žalovaný ako konateľ. Takéto správanie žalovaného nemožno subsumovať pod poctivý zámer podľa § 166g ods. 1 ZoKR a naopak napĺňa definičné znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR. Plnením pohľadávky pre matku žalovaného a veriteľku Ing. O. I. sa súd ďalej nezaoberal, nakoľko nemal v spore za preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky za prevod obchodného podielu aj skutočne vyplatené a preto považoval prevod za bezodplatný. Z tohto dôvodu ani nevykonal výsluch svedka I. I. a Ing. O. I. Rozhodujúcim bol v spore pre súd bezodplatný prevod obchodného podielu na družku žalovaného a uprednostnenie plnenia pre blízku osobu pred skôr splatnou pohľadávkou žalobcu.
8. Čo sa týka právneho úkonu, v ktorom žalobca videl nepoctivosť konania žalovaného podľa § 166g ods. 2 písm. g/ ZoKR, ktorým bolo uzavretie zmluvy o Flexipôžičke - refinancovanie zo dňa 31.3.2017, ktorú žalovaný uzatvoril s veriteľom Všeobecná úverová banka, a. s. asi len päť mesiacov predtým, ako dlžník požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení dospel súd k záveru, že takéto konanie žalovaného nebolo vykonané s nepoctivým zámerom, Žalovaný tak ako uviedol, iba využil možnosť, ktorú mu ponúkla samotná Všeobecná úverová banka, a.s. a refinancoval tri staršie spotrebné úvery. Podľa súdu žalovaný daným konaním nepožiadal banku o ďalší nový úver, ale týmto úverom iba splatil predchádzajúce, možno pre neho nevýhodné spotrebné úvery a aktuálne mal iba jeden spotrebný úver za výhodnejších podmienok. Súd skonštatoval, že žalobca, ktorý sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je povinný preukázať nepoctivosť pri všetkých právnych úkonoch žalovaného, ktoré napáda. Je úplne postačujúce, ak preukáže nepoctivý zámer, čo i len pri jednom z nich, ako tomu bolo v tomto prípade.
9. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal okrem zrušenia oddlženia žalovaného aj zrušenia konkurzu, ktorý bol vedený na majetok žalovaného pod sp. zn. 3 Odk/560/2017 vzal žalobu späť. Súd v tejto časti konanie zastavil.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 396 ods. 1, 3 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, priznal mu súd rovnako aj trovy odvolacieho konania. Súd považoval žalobcu za plne úspešného aj napriek tomu, že v časti žaloby, ktorou požadoval zrušenie konkurzu vzal žalobu späť a súd konanie v tejto časti zastavil.
11. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Uviedol, že súd prvej inštancie napriek skutočnostiam uvádzaným žalovaným, za akých okolností previedol obchodný podiel spoločnosti CaRsell, s.r.o. a predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchom svedka - družky žalovaného, z ktorej výsluchu vyplynulo, že jej tvrdenia neboli v rozpore s tým, čo uviedol žalovaný, mal za to, že tieto dôkazy nie sú dostačujúce na preukázanie toho, že sa nejednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu a teda ustálil, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným obchodným podielom a z toho dôvodu nevidel dôvod, aby sa ďalej zaoberal otázkou, či odplata za prevedený obchodný podiel bola primeraná vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CaRsell, s. r. o. Podľa názoru žalovaného bolo v danom prípade rozhodujúce, že svedok A. A. uviedla, že odovzdala žalovanému finančnú čiastku 5.000,--Eur, teda tak potvrdila skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný v konaní. Tvrdenia neboli v konaní spochybnené, preto mal súd na takýto dôkaz prihliadať. V súvislosti so záverom prvoinštančného súdu, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym úkonom žalovaný uviedol, že bezodplatnosť právneho úkonu samo o sebe nemôže byť predpokladom pre posúdenie, že takýmto úkonom dlžník spôsobil zmarenie akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky veriteľa, keďže sa jednalo o jediný speňažiteľný majetok a len na základe toho potom považovať takéto konanie dlžníka za nepoctivé a neférové voči žalobcovi. V danom prípade, aby bolo možné naplniť skutkovú podstatu bezodplatnosti právneho úkonu, resp. právneho úkonu bez primeraného protiplnenia a prijatia záveru, že sa jednalo o speňažiteľný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojenie pohľadávky veriteľa, je potrebné skúmať aj to, za akú hodnotu by sa predmetný majetok speňažil v konkurze a či vôbec by došlo k jeho speňaženiu a uspokojeniu pohľadávky veriteľa, keďže sa jedná o špecifický majetok, ktorý býva ťažko speňažiteľný a vo väčšine prípadov sa takýto majetok vylučuje z konkurznej podstaty. Žalovaný poukázal na to, že pre takéto komplexné posúdenie mal súd k dispozícii aj účtovné závierky spoločnosti CaRsell, s. r. o. z obdobia prevodu obchodného podielu, avšak takýmito dôkazmi sa súd vôbec nezaoberal a tieto skutočnosti a dôkazy v rámci konania komplexného a uceleného posúdenia, či sa jednalo o konanie dlžníka, ktorým spôsobil zmarenie akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky veriteľa, ani nevykonal.
13. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na prijaté závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/23/2019-296 zo dňa 22.10.2019, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 26.2.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 9.4.2019, kde v bode 35 súd uvádza, že: “súd prvej inštancie v rámci skúmania nepoctivého zámeru dlžníka musí vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť, či tento postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka“. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd nevykonal všetky potrebné dôkazy a zistenia týkajúce sa bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka, resp. primeranosti odplaty za prevod obchodného podielu, aby mohol spravodlivo ustáliť, že sa jednalo o právny úkon, ktorým spôsobil zmarenie akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky veriteľa a teda, že takéto konanie dlžníka má znaky nepoctivého a neférového konania voči žalobcovi. Žalovaný má za to, že týmto právnym úkonom nešlo o také závažné nepoctivé konanie dlžníka, ktorým by sa žalobca ako veriteľ cítil dotknutý, resp. by poškodil žalobcu ako veriteľa alebo zvýhodnil niektorého veriteľa a pre ktorý by súd musel zrušiť oddlženie, ktoré má ďalekosiahlejšie právne dôsledky pre dlžníka, ako keby bol žalobca využil inštitút odporovateľnosti právneho úkonu, keďže oddlženie je neúčinné voči všetkým veriteľom dlžníka, kdežto v prípade odporovateľnosti právneho úkonu tento je neúčinný voči konkrétnemu veriteľovi.
14. Žiadny iný veriteľ sa doposiaľ nedomáhal v súvislosti s týmto právnym úkonom zrušenia oddlženia, resp. predmetný právny úkon dlžníka neodporoval. Ani samotný veriteľ všeobecná úverová banka, a.s. sa do dnešného dňa nedomáhal zrušenia oddlženia žalovaného v súvislosti s refinancovaním záväzkov žalovaného prostredníctvom Flexipôžičky ani v súvislosti s prevodom obchodného podielu, pričom pre doplnenie žalovaný uviedol, že o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti sa môže dozvedieť ktorýkoľvek veriteľ, keďže obchodný register je verejne dostupným.
15. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, akým spôsobom sa ho oddlženie dlžníka dotklo, keďže v čase vykonania právneho úkonu nebolo právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Počas súdneho sporu žalobcu o pohľadávku voči dlžníkovi ani v čase prevodu obchodného podielu nemal dlžník súdom vydaný zákaz nakladania s týmto majetkom. Žalovaný opätovne poukazuje na to, že súd bez zohľadnenia okolnosti a osobitosti daného prípadu a bez zohľadnenia objektívnych dôvodov neprihliadol na skutočnosti a dôkazy predložené žalovaným, navrhované výsluchy svedkov nepovažoval za potrebné vykonať, nezaoberal sa ani dôkazmi a skutočnosťami v rámci komplexného a uceleného posúdenia, či v súvislosti s prevodom obchodného podielu sa jednalo o konanie dlžníka s úmyslom zmariť uspokojenie akejkoľvek pohľadávky veriteľa. Postupom súdu bola žalovanému nepochybne odňatá možnosť konať pred súdom a preukázať dôvodnosť nároku žalobcu, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica žalovaný nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania.
16. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby vo veci sám rozhodol a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za správny a zákonný, má za to, že odvolanie žalovaného je účelové a neopodstatnené. Žalovaný od prvého úkonu vo veci ustavične účelovo menil svoje tvrdenia a snažil sa zakrývať svoj nepoctivý zámer prostredníctvom svojich blízkych osôb. Bez ohľadu na skutočnosť, či prevod obchodnej spoločnosti CaRsell, s. r. o. bol alebo nebol bezodplatný, žalovaný nejakým spôsobom počas celého konania nespochybnil, že zvýhodnil sebe blízkych veriteľov - paradoxne žalovaný tvrdenie o zvýhodnení
veriteľov I. I. a Ing. O. I. použil ako svoju procesnú obranu (žalovaný ako procesnú obranu taktiež použil tvrdenie, že z finančných prostriedkov od svojej družky uhradil dlh spoločnosti CaRsell,s.r.o., voči spoločnosti Auto Jarov, s. r. o.). Bolo by v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, aby súd vykonával dokazovanie ohľadom odplatnosti/bezodplatnosti prevodu obchodného podielu pokiaľ žalovaný svojim konaním jednoznačne naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru v zmysel ust. § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, že vyššie uvedených veriteľov zvýhodnil na úkor žalobcu, svoje konanie sa snažil ospravedlniť len irelevantnými tvrdeniami o tom, že predmetní veritelia mu pomohli (najmä však išlo o jemu blízke osoby). Je bez významu, že okrem žalobcu sa žiaden iný veriteľ nedomáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer - zrušiť oddlženie je možné aj vzhľadom na nepoctivý zámer žalovaného čo i len voči jednému veriteľovi.
18. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné zohľadniť a zhodnotiť. Akékoľvek ďalšie dôkazy, ktoré by žalovaný v konaní predložil, neboli spôsobilé vyvrátiť nepoctivý zámer žalovaného, ktorý na úkor žalobcu zvýhodnil sebe blízkych veriteľov a zároveň zmaril čo i len čiastočné uspokojenie akýchkoľvek ďalších veriteľov v konkurznom konaní.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal k úhrade trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%.
20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného odvolania voči rozsudku. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že by bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, aby súd vykonával dokazovanie ohľadom odplatnosti/ bezodplatnosti prevodu obchodného podielu, pretože je toho názoru, že pre určenie, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 2 písm. h/ ZoKR je potrebné skúmať komplexne naplnenie tejto skutkovej podstaty, a to práve aj z toho pohľadu, či konaním dlžníka pred podaním návrhu, t. j. prevodom predmetného obchodného podielu mal dlžník snahu poškodiť alebo zvýhodniť svojho veriteľa/veriteľov, kedy pre komplexnosť bolo potrebné zo strany súdu skúmať a vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a až po takomto skúmaní posúdiť a prijať záver, či takýto úkon dlžníka napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka. Navyše, keď ako už žalovaný v odvolaní uviedol, mal k tomu súd k dispozícii aj potrebné dôkazy, ako účtovné závierky spoločnosti CaRsell, s. r. o. z obdobia prevodu obchodného podielu.
21. S prihliadnutím na uvedené žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo aby sám vo veci rozhodol a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že považuje ďalšie dokazovanie ohľadom odplatnosti/bezodplatnosti prevodu obchodného podielu vzhľadom na argumenty v jeho predchádzajúcom vyjadrení (ako aj počas celého konania) uvedené za nadbytočné a nehospodárne. V úmysle neprodukovať ďalšie trovy konania sa plne pridržiava vyjadrenia z 10.01.2022, v ktorom podľa názoru žalobcu dostatočne vyslovuje dôvody svojho stanoviska. Zotrváva tak na svojom pôvodnom vyjadrení a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného k úhrade trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu ktorým zrušil oddlženie žalovaného a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Základnou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie považoval dôkazy za nedostačujúce na preukázanie toho, že sa nejednalo o bezodplatný prevod obchodného podielu, keď ustálil že prevod obchodného podielu bol bezodplatným obchodným podielom, z ktorého dôvodu nevykonal ani ďalšie dokazovanie.
26. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.05.2018 domáhal podľa § 166f v spojení s § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZoKR zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer pri oddlžení. Žalobca tvrdil, že dlžník nemal poctivý zámer, nakoľko mal snahu mariť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), ktorá existovala od 19.08.2014. V žalobe žalobca popísal správanie dlžníka, z ktorého vyvodzuje jeho nepoctivý zámer pri oddlžení.
29. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 5Odi/1/2018-234 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 09. apríla 2019 sp.zn. 5Odi/1/2018-267, ktorým zamietol návrh na zrušenie oddlženia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Dopĺňacím rozsudkom doplnil rozsudok z 26. februára 2019 o výrok III., ktorým návrh na zrušenie konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka O. I. nar.: 23.07.1981 zamietol.
30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn. 41CoKR/23/2019-296 zo dňa 22. októbra 2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie mal v rámci skúmania nepoctivého zámeru dlžníka vykonať dokazovanie ohľadne bezodplatnosti prevodu obchodného podielu dlžníka na jeho družku, resp. primeranosti odplaty družkou za prevedený obchodný podiel a následne posúdiť či tento postup napĺňa znaky nepoctivého zámeru zo strany dlžníka.
31. Podľa ust. § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
32. Podľa ust. § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
33. Podľa ust. § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
34. Podľa ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
35. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pohľadávka žalobcu existovala už v roku 2014, žalovaný napriek vedomosti o existencii pohľadávky žalobcu a vykonateľných rozhodnutí súdov previedol majetok, ktorý by podliehal exekúcii na svoju družku. Svojho majetku sa zbavil a namiesto uspokojenia pohľadávky žalobcu uprednostnil plnenie pre družku ako jemu blízku osobu v
zmysle § 9 ods. 2 ZoKR. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, v ktorých videl súd prvej inštancie nepoctivé konanie žalovaného.
36. Súd prvej inštancie v novom konaní po vrátení spisu odvolacím súdom sa v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zaoberal skutočnosťou, či bol prevod obchodného podielu zo žalovaného na jeho družku A. A. bezodplatný, alebo odplatný a v prípade, že sa jednalo o odplatný prevod, či by družkou poskytnutá suma 5.000,--Eur bola primeraná vzhľadom na zisky, majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell s.r.o. z roku 2016 a či tento prevod obchodného podielu nepredstavuje nepoctivé konanie žalovaného voči jeho vtedy existujúcemu veriteľovi. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že sa v danom prípade jednalo o bezodplatný prevod v obchodnej spoločnosti CARsell s.r.o., keď za účelom preukázania odplatnosti prevodu obchodného podielu na návrh žalovaného vypočul svedkyňu A. A., ktorá uviedla, že prevod obchodného podielu bol odplatný a za podiel v hotovosti odovzdala žalovanému sumu 5.000,--Eur, ktoré žalovaný použil na vyplatenie podlžnosti voči svojej matke I. I. a veriteľke Ing. O. I. Súd prvej inštancie po vyhodnotení tvrdení a výpovede svedkyne dospel k správnemu záveru, že sa žalovanému nepodarilo preukázať, že prevod obchodného podielu nebol bezodplatný, keď nepreukázal skutočné odovzdanie finančnej hotovosti vo výške 5.000,--Eur. Bolo preukázané, že svedkyni bol 09.01.2017 poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.000,--Eur, tieto finančné prostriedky boli poskytnuté na jej bankový účet, ale tvrdenie že svedkyňa odovzdala tieto peniaze v hotovosti žalovanému nebola súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázaná, s čím sa odvolací súd stotožnil, keď musel prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak mala svedkyňa tieto peniaze odovzdať v hotovosti žalovanému ako tvrdila, musela ich vybrať z banky, keďže jej boli poskytnuté na bankový účet a o tomto výbere by musela disponovať buď potvrdením z banky, resp. výpisom z účtu o príslušnom výbere. Keďže žiadny takýto dôkaz súdu žalovaný nedoložil, odvolací súd konštatuje, že prevod obchodného podielu bol bezodplatným právnym úkonom a ak z tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru, že už nebol dôvod aby sa ďalej zaoberal otázkou, či odplata za prevedený obchodný podiel bola primeraná vzhľadom na majetok a tržby obchodnej spoločnosti CARsell s.r.o., odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V prípade, ak súd nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy, nemožno to podľa názoru odvolacieho súdu považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V konaní bolo nesporné preukázané, že predmetné finančné prostriedky bol jediný speňažiteľný majetok žalovaného čo vyplýva aj z toho, že konkurz na majetok žalovaného bol zrušený z dôvodu že konkurzná podstata úpadcu nepokryje ani náklady konkurzu.
37. K obrane žalovaného odvolací súd podotýka, že v prípadoch uvedených v § 166g ods. 2 ZoKR sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby súdu hodnoverne preukázal že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácií nekonal s nepoctivým zámerom. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uvedené nepreukázal a tvrdenia žalobcu dostatočne hodnoverne preukázané a podložené listinnými dôkazmi nevyvrátil. Dlhodobá nepriaznivá finančná situácia žalovaného nepravdivosť tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere pri bezodplatnom prevode podielu nevyvracia, ale skôr podporuje.
38. Žalovaný uviedol, že podáva odvolanie voči prvej a tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, keď v odvolaní uviedol, že v nadväznosti na v odvolaní uvedené tvrdenia nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 365 ods. 1 CSP. Uvedenie dôvodov z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne t.j. uvedenie odvolacích dôvodov je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. V súlade so zásadou koncentrácie odvolacieho konania odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, prípadne podľa ust. § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.
39. Keďže žalovaný odvolaní len uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej tretej výrokovej vete.
40. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
41. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).