Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-1807-2021.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Subarea
34Ek/1807/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: B. O., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., právne zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom AK v Košiciach, Werferova 1, o vymoženie 62 957,20 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom, JUDr. Zuzanou Papcunovou, so sídlom exekútorského úradu Hlavná č. 68, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/1807/2021 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 23.09.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.09.2021 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal výšku vymáhanej pohľadávky, vzniesol námietku premlčania a uviedol, že je nemajetný. Okrem toho namietol doručovanie výziev na chybnú adresu - Y. č. 3, ktorá neplatí od mája 2012 a povinný od mája 2012 býva na adrese I. XXX, XXX XX I.. Oprávnený, ktorému súčinnosť poskytol jeho právny predchodca, Daňový úrad Košice, považoval námietku premlčania za nedôvodnú, k nemajetnosti povinného sa nevedel vyjadriť a o konaní XXC/XX/XXXX, na podklade ktorého mal byť zrušený exekučný titul, nemal vedomosť. Na základe vyššie uvedeného žiadal návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
2/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61n ods. 1 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 72 ods. 1 , ods. 5, § 13 ods. 8 a 9, § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „DP“) vyšší súdny úradník návrh posúdil ako nedôvodný. K tvrdeniu povinného, že podal voči rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXX/ XXXX odvolanie, vyšší súdny úradník mal na základe oznámenia oprávneného za preukázané, že ho povinný v lehote 15 dní nedoplnil v súlade s výzvou Daňového úradu. Preto Daňový úrad na uvedené podanie neprihliadal a považoval ho za nepodané. Rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 04.01.2013, vydané Daňovým úradom Košice, tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Tvrdenie o nemajetnosti, či momentálnych finančných ťažkostiach nepovažoval vyšší súdny úradník za dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, nakoľko výkon exekúcie fyzických osôb trvá 5 rokov a počas nasledujúcich piatich rokov môže povinný nadobudnúť majetok rôznym spôsobom a tým aj splniť nárok, ktorý je v exekúcii vymáhaný. Vo vzťahu k povinným tvrdenej nesprávnosti doručovania výziev a korešpondencie Daňového úradu Košice na adresu Y. č. 3, vyšší súdny úradník uviedol, že výzva na doplnenie/odvedenie dane, ktorá bola povinnému doručená dňa 26.10.2015 bola doručovaná na adresu I. XXX, XXX XX I., pričom povinný túto výzvu prevzal a teda na uvedenej adrese bol prítomný. V súvislosti s doručovaním exekučného titulu vyšší súdny úradník
uviedol, že o zostavení výkazu nedoplatkov (zostaveného dňa 03.10.2019) sa v zmysle § 89 ods. 3 DP daňový dlžník neupovedomuje, ani o jeho vykonateľnosti. Teda k výkazu daňových nedoplatkov neexistuje doručenka, ktorá by preukazovala, že dané rozhodnutie bolo daňovému dlžníkovi doručené a z uvedeného dôvodu povinný nemal vedomosť o výkaze nedoplatkov (exekučnom titule). Nedoručenie výkazu nedoplatkov však nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
3/ Vyšší súdny úradník neposúdil ani námietku premlčania ako dôvodnú. Exekučný titul v tomto exekučnom konaní (výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.10.2019 vydaný Daňovým úradom Košice) vznikol na základe rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 04.01.2013, vydaného Daňovým úradom Košice ( ďalej aj ako ,,rozhodnutie“). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2013 a daňová pohľadávka bola splatná dňa 13.02.2013. Podľa oznámenia oprávneného ju povinný v lehote splatnosti neuhradil. Oprávnený súdu doručenkou preukázal, že zaslal povinnému na adresu: B. O., I. XXX, XXX XX I. výzvu na zaplatenie/odvedenie daňového nedoplatku - úrok z omeškania, vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXX/XX zo dňa 04.01.2013 vo výške 62 957,20 EUR a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú povinný prevzal dňa 26.10.2015. Na uvedenú výzvu povinný nereagoval a daňový nedoplatok v stanovenej lehote nezaplatil/neodviedol. Rozhodnutie bolo vydané dňa 04.01.2013.Výzvou zo dňa 22.10.2015, ktorá bola povinnému doručená dňa 26.10.2015 bol povinný vyzvaný na zaplatenie/odvedenie daňového nedoplatku. V zmysle § 85 DP po skončení kalendárneho roku v ktorom bola výzva povinnému doručená, začína plynúť nová 6 ročná premlčacia lehota. Nová premlčania lehota (6 ročná) začala plynúť od 01.01.2016, ktorá do dnešného dňa neuplynula. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník uzavrel, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je premlčaný. Dodal, že prílohy, ktoré povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie - rozsudok sp. zn. XXC/XX/XXXX vydaný Okresným súdom Košice II zo dňa 04.09.2019, zmluvu o kúpe nehnuteľností zo dňa 15.06.2006, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2009 a zmenku na 15 000 000 Sk zo dňa 14.06.2006, sú pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie irelevantné a nemajú spojitosť s prebiehajúcim exekučným konaním. Preto sa nimi v rámci posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie nezaoberal.
4/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal vyšší súdny úradník za to, že v tomto konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je premlčaný a je vymáhaný na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
5/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že so závermi súdu v napadnutom uznesení nesúhlasí a opätovne v celom rozsahu namieta výšku pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Povinný zotrváva na dôvodoch návrhu na zastavenie exekúcie a samotný nárok považuje za premlčaný. Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 04.01.2013 (ktoré je podkladom exekučného titulu) mu daňový úrad vyrubil úrok z omeškania vo výške 62.957,20 EUR, z dôvodu vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2006 vo výške 98.370,67 EUR rozhodnutím daňového úradu zo dňa 11.01.2008. Nakoľko vyrubený rozdiel DPH nebol povinným uhradený, daňový úrad vyrubil úrok z omeškania od 26.02.2008 do 26.02.2012. Úrok z omeškania, ktorý je uplatnený v tomto exekučnom konaní bol vyrubený podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) DP. Iným rozhodnutím, a to č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Her zo dňa 29.03.2011, správca dane vyrubil daňovému subjektu podľa § 35b ods. 1 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. sankčný úrok pre neuhradenie DPH z dodatočného daňového priznania za mesiac jún 2006 v celkovej výške sankčného úroku 35.997,40 EUR, o čom na dôkaz predložil uvedené rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené mal za to, že sankčný úrok, resp. úrok z omeškania je od povinného požadovaný duplicitne. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby konajúci súd v zmysle § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zrušil, resp. zmenil tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovuje a exekúciu zastavuje, pričom povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
6/ Oprávnený považoval rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie za zákonné a navrhol, aby súd sťažnosť povinného zamietol. Dodal, že na svojom pôvodnom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zotrváva.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
10/ Podľa § 246 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
16/ Povinný v sťažnosti bližšie nezdôvodnil, prečo považuje závery napadnutého uznesenia, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, za nesprávne. Neodôvodnil prečo naďalej považuje vymáhaný nárok za premlčaný, ak podľa uznesenia vyššieho súdneho úradníka sa povinný nedovolal premlčania s poukazom na predĺženie premlčacej lehoty podľa § 85 DP výzvou zo dňa 22.10.2015, ktorá bola povinnému doručená dňa 26.10.2015. Rovnako neuviedol žiadne sťažnostné dôvody ani k záverom
vyššieho súdneho úradníka týkajúcim sa posúdenia jeho nemajetnosti, otázky doručovania písomností daňovým úradom a ani k povinným tvrdenej nesprávnosti vyrubenia sankčného úroku „za sumu, ktorú neobdržal“. Povinný v sťažnosti len jednoducho uviedol, že zotrváva na dôvodoch zastavenia exekúcie uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie (ktoré i v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie len stručne namietol). Povinný teda súdu v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Inými slovami povedané povinnosťou povinného ako sťažovateľa bolo vybaviť sťažnosť náležitosťami vyžadovanými zákonnými ustanoveniami, predovšetkým z akých dôvodov sťažnosť podáva, keď riadny sťažnostný návrh je nutnou podmienkou sťažnostného konania. V tejto časti je tak sťažnosť povinného neodôvodnená, neobsahujúca zákonom vyžadované náležitosti (na odstránenie vád sťažnosti sa v zmysle § 246 CSP nevyzýva), preto nemohla byť posúdená ako dôvodná.
17/ Za nedôvodnú považoval sudca i tú časť sťažnosti, v ktorej namietal výšku vymáhaného nároku zdôvodňujúc ju duplicitou úroku z omeškania. I keď nesprávnosť výšky vymáhanej pohľadávky namietal i v návrhu na zastavenie exekúcie, jeho pôvodná námietka bola založená na iných dôvodoch ako sú uvedené v tejto sťažnosti, konkrétne tvrdil, že sumu neobdržal, nakoľko došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. V ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je obsiahnutá tzv. koncentračná zásada exekučného konania. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Namietanie nesprávnosti výšky vymáhaného nároku z dôvodu duplicitného úroku z omeškania až v sťažnosti, vzhľadom na vyššie uvedené nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky, pričom nešlo o také skutočnosti, ktoré objektívne nemohol tvrdiť už v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, preto sa súd v sťažnostnom konaní nimi nezaoberal. So zreteľom na § 61k Exekučného poriadku a § 245 CSP nemožno prihliadnuť na dôkazy (ich návrhy), ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemožno vyhodnotiť sťažnosť povinného ako dôvodnú a vyhovieť jej v zmysle § 250 ods. 2 CSP. Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy. Takéto konanie v nových procesných kódexoch zákonodarca odmietol pod ťarchou neprihliadnutia na také úkony, a to aj so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní. Napriek tomu možno dodať, že o výške vymáhaného nároku bolo rozhodnuté v základnom konaní (pred daňovým úradom) a exekučný súd je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, v dôsledku čoho nemá oprávnenie exekučný titul vecne preskúmať. Preto sa ani nemohol zaoberať správnosťou výšky nároku priznaného exekučným titulom. Okrem toho, exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva toto exekučné konanie, vychádza len z rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 39809/2013 z 04.01.2013, nie (aj) z rozhodnutia Daňového úradu Košice IV č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Her z 29.03.2011. Vyššie uvedené tvrdenia preto, i keby boli uplatnené včas, sú v tomto exekučnom konaní irelevantné.
18/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný súdu nepreukázal žiaden z dôvodov, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a teda napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nesprávne, sudca jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).