Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-94-2021.pdf
PDF · 172.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4Csp/94/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava- Ružinov, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:35 855 673, proti žalovanému: Š. T., I.. X.X.XXXX, Ž. XX, o zaplatenie 632,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 105,21 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,21 eur od 11.05.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 15.06.2021 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým upomínací súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej cenu za poskytnuté verejné telekomunikačné služby (tzn. hovorné) vo výške 105,21 eur, zmluvné pokuty vo výške 240 eur, zosplatnené nezaplatené splátky kúpnej ceny za odpredané telekomunikačné zariadenia vo výške 286,80 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 632,01 eur od 11.05.2020 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
2. Návrh na vydanie platobného žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvy č. A14082913 a č. A140083012, na základe ktorých vypožičala žalovanému SIM karty s telefónnymi číslami uvedenými v zmluvách. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za telekomunikačné služby poskytnuté žalobkyňou na základe týchto zmlúv vo výške celkom 105,21 eur. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným tiež dodatky k týmto zmluvám, na základe ktorých predala žalovanému telekomunikačné zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatkoch. V dodatkoch strany dohodli zmluvné pokuty pre prípad neplnenia zmluvných povinností žalovaným. Pri určení ich výšky žalobkyňa zohľadnila výšku zliav poskytnutých žalovanému pri predaji telekomunikačných zariadení. Dohodnuté zmluvné pokuty nie sú vyššie, ako výška zľavy poskytnutá žalovanému. Pri určení výšky zmluvných pokút žalobkyňa tiež zohľadnila časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty, a to čas, kedy žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti, a tomu prispôsobila výšku zmluvnej pokuty. Skonštatoval, že uvedenými zmenami v dodatkoch k zmluvám boli odstránené všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dojednania o zmluvných pokutách ako neprijateľné zmluvné podmienky. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 105,21 eur, porušil zmluvné povinnosti a podľa dodatkov k zmluvám je povinný zaplatiť žalobkyni zmluvné pokuty, spolu vo výške celkom 240 eur. Zmluvnú pokutu vo výške 148,86 eur je žalovaný povinný zaplatiť na základe dodatku k zmluve č. A14082913, v ktorom bola celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá na 148,86
eur. Žalobou uplatnená výška zmluvnej pokuty 148,86 eur sa odvíja od tohto, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k tejto zmluve (06.11.2019) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti dojednanej na dobu 24 mesiacov (25.11.2019). Zmluvnú pokutu vo výške 91,14 eur je žalovaný povinný zaplatiť na základe dodatku k zmluve č. A140833012, v ktorom bola celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá na 91,14 eur. Žalobou uplatnená výška zmluvnej pokuty 91,14 eur sa aj tu odvíja od tohto, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k tejto zmluve (06.11.2019) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti dojednanej na dobu 24 mesiacov (25.11.2019). Žalobkyňa uzavrela so žalovaným ďalej splátkové zmluvy č. 3505463531 a č. 3505463519, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal zaplatiť časť kúpnej ceny za predané telekomunikačné zariadenia v mesačných splátkach. Žalovaný dohodnuté mesačné splátky neuhrádzal, čím porušil zmluvné povinnosti. Žalobkyňa zosplatnila všetky splátky a celý zosplatnený dlh žalovaného predstavuje 286,80 eur. Zosplatnený dlh na splátkach vo výške 118,80 eur si žalobkyňa uplatňuje na základe dohody o splátkach č. 3505463531 z 06.11.2019, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal sumu 118,80 eur zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 4,95 eur. Zosplatnený dlh na splátkach vo výške 168 eur si žalobkyňa uplatňuje na základe dohody o splátkach č. 3505463519 z 06.11.2019, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal sumu 168 eur zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 7 eur. Žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Žalobkyňa zaslala žalovanému pokus o pokonávku, v ktorom ho vyzvala na zaplatenie pohľadávky vo výške celkom 632,01 eur. Žalovaný na pokus nereagovala ani čiastočnou úhradou. Preto žalobou si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania z celkovej dlžnej sumy 632,01 eur, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse, o pokonávku, t.j. od 11.05.2020 do zaplatenia.
3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu dve písomné zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2019, dva dodatky k týmto zmluvám zo dňa 06.11.2019, dve dohody o splátkach zo dňa 06.11.2019, žiadosť o prenesenie čísla zo dňa 06.11.2019, faktúry č. 5536288062, č. 5536288092, č. 5540949271, č. 5540948976 a č. 5545631134, a listinu „Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby„ zo dňa 21.05.2021.
4. Dňa 07.07.2021 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 24Up 1030/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Tento platobný rozkaz upomínací súd nedoručil žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný písomnosti na adrese označenej žalobkyňou v žalobe Ž. XX, XXX XX Ž., T.. N., ktorá je od 02.03.2010 doposiaľ adresou jeho trvalého pobytu, opakovane v odbernej lehote neprevzal. Podľa šetrenia polície cestou zamestnancov Inštitútu Krista Veľkňaza v obci Žakovce č. 30 žalovaný z tohto zariadenia odišiel cca pred štyrmi rokmi a jeho adresa inštitútu nie je známa. Upomínací súd preto postupom podľa § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní na návrh žalobkyne na pokračovanie v konaní dňa 05.11.2021 postúpil spis tunajšiemu súdu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. Tunajší súd vykonal šetrenia za účelom zistenia aktuálnej adresy skutočného pobytu žalovaného, vrátane jeho príbuzných (matky), však bezvýsledne. Preto postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a to v dobe od 03.01.2022 do 19.01.2022, a dňom 20.01.2022 považoval žalobu spolu s pripojenými listinami žalovanému za riadne doručenú. Žalovaný si v tejto lehote písomnosti nevyzdvihol. Uznesením zo dňa 03.03.2022 č.k. 4Csp 94/2021-83 súd postupom podľa § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní. Žalovaný si výzvu na adrese trvalého pobytu nevyzdvihol, k žalobe a pripojeným listinám sa v stanovenej lehote nevyjadril.
6. Dňa 17.05.2022 súd spor prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur, skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné a podľa názoru súdu vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Dňa 17.05.2022 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel iba sčasti. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:
7. Žalovaný nepoprel a súd nemal dôvodné pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne, že dňa 06.11.2019 uzavrela so žalovaným dve písomné zmluvy označené ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciach“ , a to zmluvy č. A14082913 a č. A140083012, dodatky a dohody o splátkach k obom týmto zmluvám, ktoré spolu so žalobou predložila súdu v listinnej podobe. Na základe týchto zmlúv a ich dodatkov si žalobkyňa v konaní uplatnila niekoľko samostatných nárokov, a to nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné telekomunikačné
služby vo výške celkom 105,21 eur (tzn. hovorné), nárok na zaplatenie nezaplatených predčasne zosplatnených splátok kúpnych cien za predané telekomunikačné zariadenia vo výške celkom 286,60 eur a nárok na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie zmluvnej povinnosti zaplatiť cenu služieb riadne a včas žalovaným vo výške celkom 240 eur.
8. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv v danej veci, tzn. k 06.11.2019 (ďalej už len „Občiansky zákonník“) záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení ku dňu uzavretia zmlúv a ich dodatkov v danej veci, tzn. k 06.11.201 (ďalej už len „Zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
12. Podľa § 44 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou v konaní súd zistil, že Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č.14083012 (ďalej len „Zmluva č. 1„) zo dňa 06.11.2019 sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému pripojenie k jej verejnej telekomunikačnej sieti aktiváciou SIM karty, poskytovať mu služby v dohodnutom účastníckom programe „DATA Optimal“ a odpredať mu za dohodnutých podmienok zariadenie „Huawei MedialPad T5 10 LTE Black“ (tablet). Za tým účelom sa žalobkyňa zaviazala vypožičať žalovanému 1 ks SIM karty s telefónnym číslo XXXX XXX XXX. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni aktivačný poplatok, platiť cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby a súvisiace plnenia podľa platného cenníka žalobkyne, zodpovedajúce dohodnutému účastníckemu programu (bod 3.). Spôsob fakturácie zmluvné strany dohodli v elektronickej forme, zúčtovacie obdobie v dĺžke, ktorá nepresahuje 31 za sebou idúcich kalendárnych dní so začiatkom od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a koncom uplynutím účastníkovi prideleného zúčtovacieho obdobia (bod 4. a 5). Zmluvu č. 1 strany uzavreli na dobu neurčitú, pokiaľ v dodatku k nej alebo v inej dohode nie je dohodnuté inak, s tým, že v prípade, ak účastník uzatvorí k tejto zmluve dodatok, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, tento môže obsahovať minimálne podmienky používania služby (napr. dobu viazanosti, povinnosť po celú dobu mať aktivovaný určitý variant účastníckeho programu, a pod. (bod 7 ). To istého dňa (06.11.2019) strany uzavreli dodatok k tejto Zmluve č. I (ďalej už len „Dodatok č. 1“), upravujúci podmienky kúpy telekomunikačného zariadenia „Huawei MedialPad T5 10 LTE Black“ (tablet) a využívania elektronických telekomunikačných služieb dojednaných v Zmluve č.1. Podľa tohto Dodatku č.1 žalobkyňa sa o.i. zaviazala predať žalovanému predmetný tablet so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny, ktorá predstavovala 210 eur, a to za kúpnu cenu 120 eur ( bod 1.2). Žalovaný sa zaviazal kúpnu cenu 120 eur a administratívny poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške 1 euro zaplatiť na základe faktúry vystavenej žalobkyňou, najneskôr do 15 dní od jej vystavenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú na splácaní kúpnej ceny v splátkach (bod 2.1.). Ďalej sa žalovaný Dodatkom č.1 zaviazal mať počas doby 24 mesiacov aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) najmenej 15 eur (bod 2.2.), a po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a konať tak, ako to vyplýva z bodu 2.3. písm. a) - e) Dodatku č.1. Toho istého dňa (06.11.2019) strany uzavreli aj ďalší dodatok k Zmluve č.1 označený ako „Dohoda o splátkach“ (ďalej len „Dohoda o splátkach č.1“), predmetom ktorej je úprava podmienok zaplatenia kúpnej ceny za tablet, odpredaj ktorého bol dohodnutý v Zmluve č. 1 a Dodatku č. 1. Podľa tejto Dohody č.1 žalovaný sa zaviazal kúpnu cenu 120 eur zaplatiť tak, že prvú časť vo výške 1,20 eur zaplatí bez zbytočného odkladu po uzavretí dohody, a zvyšnú časť vo výške 118,80 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 4,95 eur, so splatnosťou do 14 dní od vystavenia výzvy žalobkyne na úhradu splátky, pokiaľ nie je vo výzve uvedená
dlhšia lehota. Žalobkyňa sa zaviazala zasielať žalovanému výzvy na zaplatenie mesačných splátok vždy po skončení každého zúčtovacieho obdobia, ktoré mu bude pridelené. Zmluvné stany sa Dohode č. 1 dohodli, že celá nezaplatená časť kúpnej ceny sa stáva splatnou o.i. aj v prípade, ak kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne troch mesiacov s tým, že v takomto prípade sa stáva celá nezaplatená časť kúpnej ceny splatnou 14 dní odo dňa doručenia upozornenie kupujúceho, že podnik uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti alebo v iný neskorší dátum určený v uvedenom upozornení (bod 2.3. písm. a), a tiež v prípade zániku platnosti a účinnosti zmluvy odstúpením zo strany žalobkyne (bod 2.3. písm.b).
17. Súd z listinných dôkazov predložených žalobkyňou ďalej zistil, že Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č.1482913 (ďalej len „Zmluva č.2„) z tohto istého dňa 06.11.2019 sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému ďalšie pripojenie k jej verejnej telekomunikačnej sieti aktiváciou ďalšej SIM karty, poskytovať mu služby v dohodnutom účastníckom programe „Go 30 eur“ “ a odpredať mu za dohodnutých podmienok zariadenie „Huawei P30 Lite black“ (mobilný telefón). Za tým účelom sa žalobkyňa zaviazala vypožičať žalovanému ďalšiu SIM kartu s telefónnym číslo XXXX XXX XXX. Podľa žiadosti o prevod čísla zo dňa 06.11.2019 súčasne došlo k prevodu tel. č. XXXX XXX XXX na č. XXXX XXX XXX. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni aktivačný poplatok, platiť cenu za poskytované verejné telekomunikačné služby a súvisiace plnenia podľa platného cenníka žalobkyne, zodpovedajúce dohodnutému účastníckemu programu (bod 3.). Spôsob fakturácie zmluvné strany dohodli v elektronickej forme, zúčtovacie obdobie v dĺžke, ktorá nepresahuje 31 za sebou idúcich kalendárnych dní so začiatkom od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a koncom uplynutím účastníkovi prideleného zúčtovacieho obdobia (bod 4 a 5). Zmluvu č. 2 strany uzavreli na dobu neurčitú, pokiaľ v dodatku k nej alebo v inej dohode nie je dohodnuté inak, s tým, že v prípade, ak účastník uzatvorí k tejto zmluve dodatok, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, tento môže obsahovať minimálne podmienky používania služby (napr. dobu viazanosti, povinnosť po celú dobu mať aktivovaný určitý variant účastníckeho programu, a pod. (bod 7). To istého dňa (06.11.2019) strany uzavreli dodatok k tejto Zmluve č. 2 (ďalej už len „Dodatok č. 2“), upravujúci podmienky kúpy telekomunikačného zariadenia „Huawei P30 Lite black“ (mobilný telefón) a využívania elektronických telekomunikačných služieb dojednaných v Zmluve č.2. Podľa tohto Dodatku č.2 sa žalobkyňa zaviazala predať žalovanému predmetný mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny, ktorá predstavovala 319 eur, a to za kúpnu cenu 169 eur (bod 1.2). Žalovaný sa zaviazal kúpnu cenu zaplatiť na základe faktúry vystavenej žalobkyňou, najneskôr do 15 dní od jej vystavenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú na splácaní kúpnej ceny v splátkach (bod 2.1.). Ďalej sa žalovaný v Dodatku č. 2 zaviazal mať počas doby 24 mesiacov aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) najmenej 32 eur (bod 2.2.), a po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a konať tak, ako to vyplýva z bodu 2.3. písm. a) - e) Dodatku č.2. Toho istého dňa (06.11.2019) strany uzavreli aj ďalší dodatok k Zmluve č.2 označený ako „Dohoda o splátkach“ (ďalej len „Dohoda o splátkach č. 2“), predmetom ktorej je úprava podmienok zaplatenia kúpnej ceny za mobilný telefón, odpredaj ktorého bol dohodnutý v Zmluve č. 2 a Dodatku č. 2. Podľa tejto Dohody č. 2 žalovaný sa zaviazal kúpnu cenu 169 eur zaplatiť tak, že prvú časť vo výške 1 eura zaplatí bez zbytočného odkladu po uzavretí dohody, a zvyšnú časť vo výške 168 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 7 eur, so splatnosťou do 14 dní od vystavenia výzvy žalobkyne na úhradu splátky, pokiaľ nie je vo výzve uvedená dlhšia lehota. Žalobkyňa sa zaviazala zasielať žalovanému výzvy na zaplatenie mesačných splátok vždy po skončení každého zúčtovacieho obdobia, ktoré mu bude pridelené. Zmluvné strany sa v Dohode č. 2 dohodli, že celá nezaplatená časť kúpnej ceny sa stáva splatnou o.i. aj v prípade, ak kupujúci bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne troch mesiacov s tým, že v takomto prípade sa stáva celá nezaplatená časť kúpnej ceny splatnou 14 dní odo dňa doručenia upozornenie kupujúceho, že podnik uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti alebo v iný neskorší dátum určený v uvedenom upozornení (bod 2.3. písm. a), a tiež v prípade zániku platnosti a účinnosti zmluvy odstúpením zo strany žalobkyne (bod 2.3. písm.b).
18. Z faktúr predložených žalobkyňou spolu so žalobou č. 5536288092 a č. 5540949271 súd zistil, že týmito faktúrami žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačné poplatky za telekomunikačné služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX v účastníckom programe „DATA Optimal“, teda služby poskytované na základe Zmluvy č.1. Faktúrou č. 5536288092 vyhotovenou dňa 10.11.2019, splatnou dňa 24.11.2019, žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačný poplatok za uvedený zvolený účastnícky program za dobu od 06.11.2019 - 07.12.2019 a poplatok za aktiváciu SIM karty vo výške celkom s DPH 16,97 eur. Faktúrou č. 5540949271 vyhotovenou dňa 10.12.2019, splatnou
dňa 24.12.2019, žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačný poplatok za uvedený zvolený účastnícky program za dobu od 08.12.2019 - 07.01.2020 vo výške celkom s DPH 15 eur.
19. Z faktúr č. 5536288062, č. 5540948976 a č. 5545631134 súd zistil, že týmito faktúrami žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačné poplatky za služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM karty s telefónnym číslom XXXX XXX XXX (XXXX XXX XXX) v účastníckom programe „Go 30 eur“, teda služby poskytované na základe Zmluvy č. 2. Faktúrou č. 5536288062 vyhotovenou dňa 10.11.2019, splatnou dňa 24.11.2019, žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačný poplatok za uvedený zvolený účastnícky program za dobu od 06.11.2019 - 07.12.2019 a ďalšie služby vo výške celkom s DPH 31,88 eur. Faktúrou č. č. 5540948976 vyhotovenou dňa 10.12.2019, splatnou dňa 24.12.2019, žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačný poplatok za uvedený zvolený účastnícky program za dobu od 08.12.2019 - 07.01.2020 vo výške celkom s DPH 31,57 eur. Faktúrou č. 5545631134 vyhotovenou dňa 10.01.2020, splatnou dňa 24.01.2020, žalobkyňa vyfakturovala žalovanému mesačný poplatok za dobu od 08.01.2020 - 07.02.2020 vo výške s DPH 20,09 eur.
20. Na základe uvedených skutkových zistení súd prijal záver, že uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za verejné telekomunikačné služby ma právny základ v dvoch zmluvách o poskytovaní verejných služieb uzavretých stranami dňa 06.11.2019 podľa cit. ust. § 44 Zákona o elektronických komunikáciách, a to v Zmluve č. 1 a Zmluve č. 2, súčasťou ktorej sú cenníky služieb. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o uzavretí týchto zmlúv s obsahom tak, ako ich žalobkyňa predložila súdu v listinnej podobe, nespochybnil. Súd po preskúmaní týchto zmlúv a ich dodatkov dospel k záveru, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli uzavreté v obligatórnej písomnej forme požadovanej zákonom a obsahujú všetky zákonom požadované náležitostí. Súd zastáva názor, že obe zmluvy majú charakter zmlúv spotrebiteľských v zmysle cit. ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v nich označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Zo žiadnych okolnosti zistených súdom v konaní nevyplýva, že by žalovaný mal pri uzatváraní zmlúv konať v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Podľa výpisu z obchodného registra žalobkyňa je podnikateľským subjektom s predmetom podnikania, o i., zriaďovanie a prevádzkovanie verejných mobilných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí. Žalobkyňa teda pri uzatváraní zmlúv konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno v otázke, že by sa malo jednať o nespotrebiteľskú zmluvu, bolo na žalobkyni.
21.
Žalovaný nijako nespochybnil ani tvrdenie žalobkyne, že za verejné telekomunikačné služby poskytnuté mu na základe Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 nezaplatil celkom 105,21 eur. Žalovaný nespochybnil žalobkyňou predložené faktúry, výšku v nich fakturovaných cien služieb, ktorými žalobkyňa vyfakturovala cenu za verejné telekomunikačné služby celkom vo výške celkom 115,51 eur tak, ako to súd vyššie uviedol. Preto pokiaľ sa žalobkyňa žalobou domáhala na žalovanom zaplatenia ceny za telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému v období špecifikovanom v uvedených faktúrach vo výške celkom 105,21 eur (tzv. hovorného), súd žalobe v tejto časti vyhovel.
22. Ďalší samostatný nárok, a to nárok na zaplatenie predčasne zosplatnených splátok kúpnych cien za odpredané telekomunikačné zariadenia vo výške 118,80 eur (tablet) a 168 eur (mobilný telefón), celkom 286,80 eur, žalobkyňa dôvodila tvrdeniami, že žalovanému odpredala tieto telekomunikačné zariadenia za podmienok stanovených v Zmluvách č. 1 a č. 2, vrátane Dodatkov č. 1 a č. 2 a Dohôd o splátkach č. 1 a č. 2. Podľa dojednaní strán v Zmluve č. 1, Dodatku č.1 a Dohody o splátkach č. 1 žalobkyňa uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu podľa cit. ust. § 588 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zaviazala predať žalovanému za zľavnenú kúpnu cenu 120 eur zariadenie „Huawei MedialPad T5 10 LTE Black“ (tablet) a žalovaný sa zaviazal prvú časť tejto kúpnej ceny vo výške 1,20 eur zaplatiť žalobkyni bez zbytočného odkladu po uzavretí dohody, a zvyšnú časť vo výške 118,80 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 4,95 eur. Podľa Zmluvy č. 2, Dodatku č. 2 a Dohody o splátkach č. 2 žalobkyňa uzavrela so žalovaným ďalšiu kúpnu zmluvu podľa cit. ust. § 588 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa zaviazala predať žalovanému za zľavnenú kúpnu cenu 169 eur zariadenie „Huawei P30 Lite black“ (mobilný telefón) a žalovaný sa zaviazal prvú časť tejto kúpnej ceny vo výške 1 euro zaplatiť žalobkyni bez zbytočného odkladu po uzavretí dohody, a zvyšnú časť vo výške 168 eur v 24 mesačných splátkach vo výške 4,95 eur. Splatnosť jednotlivých splátok bola v oboch zmluvách dojednaná vždy do 14 dní od vystavenia výzvy žalobkyne na úhradu splátky, pokiaľ nie je vo výzve uvedená dlhšia lehota
s tým, že žalobkyňa sa zaviazala zasielať žalovanému výzvy na zaplatenie mesačných splátok vždy po skončení každého zúčtovacieho obdobia, ktoré mu bude pridelené.
23. Žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia všetkých nezaplatených splátok kúpnych cien naraz s tvrdením, že žalovaný neuhrádzal mesačné splátky (v oboch prípadoch neuhradil ani jednu z 24 splátok), čím porušil zmluvné povinnosti a žalobkyňa mu neuhradené splátky zosplatnila. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne, že ani v jednom zmluvnom vzťahu založeného kúpnou zmluvou nezaplatil ani jednu z dojednaných 24 splátok. Bolo však na žalobkyni ako veriteľovi, aby preukázala, s ktorými konkrétnymi splátkami a kedy sa žalovaný dostal do omeškania, a splnenie všetkých zákonných podmienok pre vznik oprávnenia požadovať na žalovanom zaplatenie celých pohľadávok z kúpnych zmlúv naraz pre nesplnenie niektorej splátky, keďže plnenie bolo stranami v kúpnych zmluvách dohodnuté v splátkach. Žalobkyňa v danej veci tieto rozhodné skutočnosti v žalobe neuviedla a nepreukázala.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy dohodnutého v splátkach vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu. Podľa cit § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565, môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou tri mesiace. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie pohľadávky najneskôr. Táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky tri mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. 27. Žalobkyňa v danej veci neuviedla a nepreukázala základné skutočnosti, a to kedy vôbec nastala splatnosť jednotlivých splátok kúpnych cien. Podľa Dohôd o splátkach č. 1 a č. 2 (body 2.1.) žalovaný ako kupujúci bol povinný platiť jednotlivé splátky na základe výziev zaslaných mu žalobkyňou do 14 dní od ich vystavenia, pokiaľ v nich nie je uvedená dlhšia lehota splatnosti, pričom žalobkyňa sa zaviazala posielať žalovanému výzvy na zaplatenie jednotlivých splátok v oboch zmluvách vždy po skončení každého celého zúčtovacieho obdobia prideleného žalovanému. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, či a kedy vyhotovila výzvy adresované žalovanému na zaplatenie jednotlivých splátok, či a kedy tieto výzvy zaslala žalovanému, či v nich uviedla alebo neuviedla lehotu na zaplatenie konkrétnej splátky dlhšiu ako 14 dní od ich vyhotovenia. Žalobkyňa neoznačila a nepredložila súdu výzvu na zaplatenie ani jednej splátky. Preto súd nemal možnosť posúdiť, kedy nastala splatnosť jednotlivých splátok kúpnych cien, kedy, s ktorými splátkami a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania a ako dlho bol v omeškaní s jednotlivými splátkami. Žalobkyňa tak neuviedla a nepreukázala základné skutočnosti rozhodné nie
len pre posúdenie aktuálnej výšky omeškaných splátok, ale aj pre posúdenie splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie celých pohľadávok na zaplatenie kúpnych cien stanovených v cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa predložila súdu, bez ďalšieho, iba listinu označenú ako „Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby“ datovanú dňom 21.05.2021. Obsahom tejto výzvy adresovanej žalovanému je upozornenie žalovaného, že aj napriek predchádzajúcej výzve žalobkyňa eviduje splatnú pohľadávku voči nemu vo výške 727,55 eur, pozostávajúcu z istiny 632,01 eur, úrokov z omeškania 33 eur a trov právneho zastúpenia 62,54 eur, výzvu žalovaného na jej zaplatenie do 04.06.2021 a upozornenie, že v prípade, ak v stanovenej lehote pohľadávku neuhradí, týmto listom žalobkyňa odstupuje od zmlúv. Túto listinu podľa jej obsahu nie je možné považovať ani za upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko obsahuje iba upozornenie na odstúpenie od zmluvy, ani ako uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko z neho nie je zrejmé, pre omeškanie ktorých splátok, v akej výške, po akú dobu, si veriteľ toto právo uplatňuje. Tu súd poukazuje aj na dojednania zmluvných strán v čl. 2.3. Dohôd o splátkach č. 1 a č. 2, v ktorých stany dohodli oprávnenie žalobkyne žiadať zaplatenie celých nezaplatených zvyšných časti kúpnych v cien v prípadoch, keď žalovaný bude v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky po dobu minimálne troch mesiacov s tým, že v takomto prípade sa stáva celá nezaplatená časť kúpnej ceny splatnou 14 dní odo dňa doručenia upozornenia kupujúceho, že podnik uplatní právo na zaplatenie celej nezaplatenej časti alebo v iný neskorší dátum určený v uvedenom upozornení (bod 2.3. písm. a), alebo, o.i. aj vtedy, ak zanikne platnosť a účinnosť dohody odstúpením zo strany žalobkyne.
28. Navyše, žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti a nepreukázala, že by listinu „Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby“ datovanú dňom 21.05.2021 bola vôbec doručovala žalovanému, a že by sa bola dostala do jeho dispozičnej sféry. Všetky právne úkony, či už upozornenie spotrebiteľa na aktuálny dlh a na oprávnenie žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz alebo oznámenie o využití oprávnenia podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj odstúpenie od zmluvy, sú jednostrannými adresovanými právnymi úkonmi. Preto sa musia vždy dostať do dispozičnej sféry adresáta (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah. Keďže žalobkyňa v danej veci neuviedla tvrdenie a nepreukázala, že by predmetná listina sa bola dostala vôbec do dispozičnej sféry žalovaného, súd jej (a to aj bez ohľadu na jej obsah) nemohol priznať právne účinky ani jedného z vyššie uvedených právnych úkonov. Je to práve žalobkyňa, na ktorej bolo v konaní dôkazné bremeno o doručení tejto listiny do dispozičnej sféry žalovaného (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom toto dôkazné bremeno žalobkyňa uniesla. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 36/2000 zo dňa 15.12.2000, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2021, podľa ktorého: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlnu dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“. (porovnaj tiež napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp 26/2021 zo dňa 10.03.2022, sp.zn. 8CoCsp 16/2021 zo dňa 28.02.2022 , sp.zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, a ďalšie).
29. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nárok žalobkyne na zaplatenie splátok kúpnych cien vo výške celkom 286,80 eur z dôvodu nepreukázania splatnosti jednotlivých splátok a ani splatnosti celej pohľadávky z kúpnych zmluvy naraz (neunesenie dôkazného bremena), zamietol. Tu súd len dodáva, že Civilný sporový poriadok sa riadi o.i. dispozičným a prejednávacím princípom, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho pre rozhodnutie súdu (§ 215 ods. 1) je teda v zásade výlučne na stranách sporu. V spore s ochranou slabšej strany, akým je o. i. aj spotrebiteľský spor, súd môže vyvinúť aj vlastnú dôkaznú iniciatívu, avšak len a výlučne na ochranu slabšej zmluvnej strany, ktorou v spotrebiteľskom spore je spotrebiteľ. Pre úspech žalobcu v spore je preto nevyhnutné, aby si riadne splnil svoju procesnú povinnosť tvrdenia a úplne opísal všetky rozhodné skutočnosti, a súčasne všetky tvrdené pre vec rozhodné skutočnosti aj preukázal a tak splnil druhú procesnú povinnosť spočívajúcu v unesení tzv. dôkazného bremena. Všetky rozhodujúce skutočnosti je pritom žalobca povinný úplne opísať už v samotnej žalobe (§ 132 ods. 1) a ich opísanie nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2). Za svoj výsledok v konaní je tak plne zodpovedný žalobca, resp. procesná strana. Uplatnenie prejednávacieho princípu znamená, že súd nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli (až na výnimky uvedené v § 185 a spory s ochranou slabšej strany). Tento aspekt tak výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového základu, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádza. V civilnom sporovom konaní je tak vec „zrelá“ na rozhodnutie nie až vtedy, keď boli súdu uvedené a preukázané všetky relevantné skutočnosti, ale už vtedy, keď žalobca, resp. sporové strany prestali byť procesne aktívne a premeškali príležitosť „posunúť“ spor k ďalším skutkovým zisteniam. V civilnom sporovom konaní súd teda nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len primerane procesnej aktivite sporových strán. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia, ak ich strana netvrdí, a to ani z predložených dôkazov, a snažiť sa tak o zistenie akejsi objektívnej či materiálnej pravdy. Bez procesnej aktivity sporových strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa takto môže skutkový stav javiť ako nedostatočne zistený, avšak jeho zistenie je v tomto prípade v súlade s koncepciou civilného sporového konania iba dôsledkom nedostatočnej procesnej aktivity (k tomu bližšie Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesairkinová S., Bajánková J., Tomaškovič M., a kol Praha: C.H: Beck.,2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 ). Nesplnenie procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporovou stranou nie je nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v konaní po podaní žaloby. Nejedná sa totiž o nedostatok jednej z procesných podmienok konania. Súd o žalobe môže konať. Avšak sankciou žalobcu za nesplnenie procesnej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v civilnom sporovom konaní je celkové alebo čiastočné zamietnutie žaloby. Je preto na žalobcovi, aby dbal na svoje procesné povinnosti, aby včas a úplne už v žalobe opísal všetky rozhodné skutočnosti (nestačí len predloženie listinných dôkazov, najprv je potrebné tvrdenie) a včas označil a predložil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy.
30. Tretím samostatným nárokom uplatneným žalobkyňou žalobou bol nárok na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinnosti žalovaným zaplatiť riadne a včas za poskytnuté verejné telekomunikačné služby v celkovej výške 240 eur (148,86 eur a 91,14 eur). Súd vychádzajúc z vcelku konštantnej judikatúry (viď nižšie), ktorá zmluvné dojednania obdobné dojednaniu o zmluvných pokutách v danej už určila ako neprijateľné (neplatné) zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, aj tento nárok žalobkyne zamietol. Súčasne tu súd dáva do pozornosti povinnosť dodávateľa rešpektovať zákonný zákaz používania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorý sa vzťahuje aj na súdne konania, upravený v ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ust. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. K dôvodom neprijateľnosti zmluvných dojednaní o zmluvných pokutách súd len zdôrazňuje:
31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Podľa § 545 ods. 3 občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
34. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
35. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
39. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa nemožno vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí vždy ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré nie len zodpovedá cit. právnej úprave § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale obstojí aj v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok (cit. § 53 Občianskeho zákonníka) so zreteľom na povahu, obsah a všetky okolnosti právneho úkonu a so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vrátane povinnosti vyplývajúcich zo sankcionovania neplnenia zmluvných povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Obligatórnosť súdnej kontroly zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyplýva z čl.6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.
40. Žalobkyňa v danej veci právo na zmluvné pokuty odvíja od Zmlúv č. 1 a č. 2 a Dodatkov č. 1 a č. 2, ktoré sú štandardnými formulárovými typovými zmluvami uzatváranými v množstve prípadoch, v ktorých je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmlúv a ich dodatkov, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje a nemôže ovplyvniť. Žalobkyňa ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednala. Zmluvná pokuta bola štandardnými formulárovými zmluvami a ich dodatkami dojednaná tak, že žalobkyňa iba zmenila údaj o výške konkrétnej zmluvnej pokuty. Preto dojednania o zmluvných pokutách v danej veci nie sú individuálnymi zmluvnými dojednaniami (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv nedojednaných individuálne je, že nesmú obsahovať také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Preto v prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, a v neposlednom rade, i so zreteľom na primeranosť sankcionovanie a nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
41. V danej veci zmluvné strany zmluvné pokuty dojednali v bodoch 2.5. Dodatkoch č.1 a 2 tak, že: „...Strany sa dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bod 2.3. Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku... alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3. Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť Podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti Zmluvy a /alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.... je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške .....eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti ..... Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľkou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2. v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou tj. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi (uvedenou v článku 1 bode 1.2. v kolónke 4)...“.
42. Podľa citovaného dojednania o zmluvnej pokute zmluvnou pokutou je výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Porušenie žiadnej zmluvnej povinnosti žalobkyňou ako dodávateľom pritom nie je sankcionované zmluvnou pokutou. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je tak výrazne dojednaním v neprospech jedného účastníka zmluvy, spotrebiteľa, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach zmluvných strán, neprijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania a jeho neplatnosť v zmysle cit. právnej úpravy § 53 Občianskeho zákonníka. Porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.9CoCsp 18/2021 zo dňa 29.06.2021: „...16...Neprijateľnosť zmluvnej pokuty vidí odvolací súd aj v tom, že zmluvná pokuta je v zmluve uvedená jednostranne, postihuje len spotrebiteľa a dodávateľ v prípade porušenia svojich zmluvných povinností sankcionovaný nie je“.
43. Podľa citovaného dojednania o zmluvnej pokute maximálna výška zmluvnej pokuty predstavuje rozdiel medzi bežnými maloobchodnými (spotrebiteľskými) cenami telekomunikačných zariadení bez zľavy z ich spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú žalobkyňa zariadenia predala žalovanému. Tu súd v celom rozsahu poukazuje na judikatúru, podľa ktorej takýto spôsob dojednania maximálnej výšky zmluvných pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou. Porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp 8/2021 zo dňa 17.06.2021 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp 18/2021 zo dňa 29.06.2021, podľa ktorých: „10. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením zmluvnej podmienky - zmluvných pokút spolu vo výške 385,- eur (t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou) ako neprijateľnej a preto neplatnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka),...14. ...nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného
telefónu, ktorý v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanému odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak, ako ju stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych povinností žalovanej ako spotrebiteľa. Okolnosť, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná alebo nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým jej bol predmetný mobilný telefón poskytnutý, nemá vo vzťahu k výške a funkcii zmluvnej pokuty právny význam“.
44. Citované dojednanie o zmluvnej pokute ďalej nezohľadňuje intenzitu a význam porušenia tej ktorej konkrétnej zmluvnou pokutou zabezpečenej zmluvnej povinnosti žalovaného, čo judikatúra považuje za ďalší dôvod neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakého významu a intenzity. Porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co 36/2015 zo dňa 27.04.2015, podľa ktorého: „...nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu“. Ďalej, napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp 4/2021: „...11. Odvolací súd súčasne konštatuje, že pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia ani výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa plnenie vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Takáto výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi.“. Taktiež napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp 18/2021 zo dňa 29.06..2021: „....Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutá porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia povinnosti a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek, i menej významnom porušení povinnosti, uplatniť voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty je rovnako potrebné brať do úvahy aj reálnu ujmu, ktorá porušením povinnosti vznikne“.
45. Navyše, citované dojednanie nejednoznačne a nie dostatočne určito špecifikuje porušenia zmluvných povinnosti, a zmluvnú pokutu viaže aj na porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo povinnosti nedoručiť žalobkyni výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, čo podľa judikatúry nie je akceptovateľné. Porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 103/2015 zo dňa 26.01.2016, podľa ktorého: „...Správne konštatoval prvostupňový súd, že zo znenia dohody o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení č. Y z 25.07.2012 nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje, nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti a v tejto súvislosti ani primeranosť zmluvnej pokuty pre porušenie tej ktorej povinnosti a z tohto dôvodu je neurčité. Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby“, „poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú podľa názoru odvolacieho súdu všeobecné a nejednoznačné“. Taktiež napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn 9Co Csp 18/2021 zo dňa 29.06.2021: „...15. Odvolací súd je toho názoru, že takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností.“.
46. Vzhľadom na uvedený záver o neprijateľnosti zmluvných dojednaní o zmluvných pokutách v spotrebiteľských zmluvách v prejednávanej veci, podporený judikatúrou, súd nárok žalobkyne aj na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 240 eur zamietol. Súd len dodáva, že pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej vyplývajúce (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-618/10 zo dňa 14. júna 2012 Banco Espanol de Crédito SA v Joaquín Calderón Camino). Zmluvná pokuta buď obstojí v súdnej kontrole ako celok alebo nie, preto ju súd nemôže moderovať.
47. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 (ďalej už len „Nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. Žalobkyňa žalobou požadovala priznanie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 632,01 eur od 11.05.2020 do zaplatenia. Súd jej priznal úroky z omeškania vo výške 5% ročne, ktorá zodpovedá cit. ust. Nariadenia, avšak iba zo sumy priznanej týmto rozsudkom vo výške 105,21 eur. Vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými žalobkyňa vyfakturovala žalovanému tzv. hovorné (posledná faktúra bola splatná dňom 24.01.2020), úroky z omeškania žalobkyni priznal odo dňa požadovaného žalobou, tzn. odo dňa 11.05.2020, ktorý nepredchádza splatnosti poslednej faktúry. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne je príslušenstva zamietol.
51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. O náhrade trov konania súd v spore rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Strany boli v spore úspešné pomerne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného predstavuje 16,5 % : 83,5 % (105, 21 eur : 526,80 eur). Tento pomer po odpočítaní neúspechu žalovaného zakladá právo žalovanému voči žalobkyni na pomernú náhradu trov konania (67%). Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajúc. Preto súd žalovanému žiadny nárok na náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).