Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10CoCsp-8-2021.pdf
PDF · 99.71 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: L. O., J.. XX.X.XXXX, G. U. XXXX/XX, XXX XX G. J. U., o zaplatenie 695,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 6Csp/166/2020-82 zo dňa 6. apríla 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 310,92 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy ročne od 30.6.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že tunajšiemu súdu bola dňa 1.12.2020 Okresným súdom Banská Bystrica postúpená žaloba žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 695,92 eur s prísl. po tom, čo žalobca pre nemožnosť doručiť žalovanej vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní podal návrh na pokračovanie v konaní. V podanej žalobe žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 695,92 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.
3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 44 ods. 1, § 43 ods.12. písm. b) zákona č. 351/2011, keď vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd mal za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dvoch platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej služby a tá sa zaviazala platiť cenu za poskytnuté služby. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 114,12 eur vyhovel, pretože žalovaná ako účastník bola povinná za poskytnuté služby zaplatiť podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z.
4. Následne s poukazom na ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle Dohôd o splátkach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX z 22.1.2019 sa žalovaná zaviazala uhradiť kúpnu cenu za jedno telekomunikačné zariadenie vo výške 148,80 eur v 24 mesačných splátkach po 6,20 eur a kúpnu cenu za druhé telekomunikačné zariadenie vo výške 48,- eur v 24 mesačných splátkach po 2,- eur. Z týchto súm žalovaná neuhradila žiadnu splátku. Žalovaná neuhradila mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za obe zariadenia, čím porušila zmluvné povinnosti a žalobca jej zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 196,80 eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná síce prevzala telekomunikačné zariadenia, avšak splátky neuhrádzala. Preto súd žalobe aj v tejto časti o zaplatenie 196,80 eur ako kúpnej ceny oboch telekomunikačných zariadení vyhovel. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 310,92 eur (114,12 eur plus 196,80 eur), a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5 % ročne je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval od 30.6.2019 (po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie) do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvných pokút v celkovej výške 385,- eur (140,- eur a 245,- eur).
5. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmlúv, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy vrátane dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb sú zmluvné pokuty (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 140,- eur a 245,- eur. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku, a to konkrétne v zmysle bodu 2.5 tohto dodatku. Strany sa dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností, a to riadne a včas uhradiť cenu za služby, počas doby viazanosti povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby, povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda zmluva je výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej-ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie služieb počas doby viazanosti je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1,- euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej
pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa, a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty, súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 385,- eur, a to spolu aj s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 310,92 eur súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovanej na druhej strane. V časti o zaplatenie 385,- eur však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Žalovaná bola v tomto spore úspešnejšia, ale keďže jej v ňom žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol podal žalobca včas odvolanie, keď uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute, ktoré v minulosti niektoré súdy vyhodnotili ako neprijateľné zmluvné podmienky, odstránil. Maximálny výška zmluvnej pokuty podľa žalobcu zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaná mala možnosť voľby či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytované telekomunikačné služby. Rovnako tak je zohľadnený aj časový aspekt z porušenia zmluvných pokút povinností, keď dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvných povinností. Žalovaná nebolo žiadnym spôsobom povinná ani žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Dojednanie zmluvnej pokuty podľa žalobcu nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, keď dôvodom uzatvorenia dodatku bolo pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť oveľa vyššiu cenu. Súd prvej inštancie sa pri tom vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohla žalovaná kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a že zohľadňovala časový aspekt, po ktorý si žalovaná svoje zmluvné povinnosti plnila. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je podľa žalobcu výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie a následne uplatnenými odvolacími námietkami proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil, a preto sa odvolací súd stotožňuje s posúdením dojednanej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, lebo v konaní nebolo preukázané, že by táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu pri pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením zmluvnej podmienky - zmluvných pokút spolu vo výške 385,- eur (t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou) ako neprijateľnej a preto neplatnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka), a to napriek tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
11. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať ani za individuálne dohodnuté v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne citoval súd prvej inštancie aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. I odvolací súd považuje zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
12. Dodávateľ nerozlišuje situáciu za akú službu spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí nastať. Odvolací súd súhlasí s názorom, že v danom prípade ide o neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
13. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Zmluvné pokuty boli dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinnosti upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré súvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Na neprijateľnosti predmetného zmluvného dojednania nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci mesačne klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané, neumožňujú poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
14. Preto nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanému odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak, ako ju stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych povinností žalovanej ako spotrebiteľa. Okolnosť, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná alebo nútená uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým jej bol predmetný mobilný telefón poskytnutý, nemá vo vzťahu k výške a funkcii zmluvnej pokuty právny význam.
15. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.8.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).
16. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.