Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: J. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XX, XXX XX T. P., za účasti osobitného subjektu: Občianske združenie Spotrebiteľské Centrum, so sídlom A. Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO:42 249 708, o zaplatenie 2.328,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -148 zo dňa 5. novembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -193 zo dňa 18. februára 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením, s výnimkou výroku o zastavení konania.

Osobitný subjekt má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Konanie v časti zaplatenia sumy 45,05 eur s prísl. s a z a s t a v u j e.

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením , , , (ďalej len „“), , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o bankách.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou z 20.11.2017 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo podľa žalobcu nesplnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere zo 17.09.2015 č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške 2.000 eur. Žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dlh však nesplatil riadne ani včas.

4. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok. Tieto žalovaný nezaplatil. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil k 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Toto vyhlásenie bolo žalovanému doručené 01.12.2016. Žalovaný mal dlh splatiť v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, to znamená do 16.12.2016. Keďže dlh nesplatil, dostal sa do omeškania od 17.12.2016.

5. Listom z 20.12.2016 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok naraz. Celkový dlh tak na danej zmluve ku dňu podania žaloby predstavoval podľa tvrdenia žalobcu sumu 1.925,76 eur z titulu dlžnej istiny, 357,97 eur z titulu zmluvných úrokov a zo sumy 45,05 eur z titulu poplatkov za správu úveru (spolu vo výške žalovanej sumy 2.328,78 eur).

6. Osobitný subjekt namietol, že právny predchodca žalobcu žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 924,33 eur. K tomuto listu z 26.10.2016 však žalobca nepredložil dôkaz o jeho doručení žalovanému.

7. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru datovanom 20.12.2016 osobitný subjekt namietol, že toto vyhlásenie nebolo doručené žalovanému. Namietol i obsah vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru. Podľa neho totiž neobsahuje náležitosti požadované ust. §92 ods. 8 Zákona o bankách.

8. Z vyššie uvedených dôvodov tak osobitný subjekt namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 17.09.2015 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi dohodnutú sumu v 32 mesačných splátkach vo výške 81,07 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,9 %, RPMN 21,81 %. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 17.05.2018. Žalobca ani netvrdil, či žalovaný na dlh zaplatil nejakú sumu peňažných prostriedkov. Listom datovaným 26.10.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 924,33 eur. Toto skutkové tvrdenie medzi stranami sporné nebolo. Sporným však bolo, či táto výzva bola žalovanému doručená. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalovanému žalobca nenavrhol žiaden dôkaz. Preto je potrebné prisvedčiť námietke osobitného subjektu.

10. Listom datovaným 20.12.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Toto skutkové tvrdenie medzi stranami tiež sporné nebolo. Sporným však bolo, či táto výzva bola žalovanému doručená. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalovanému žalobca nenavrhol žiaden dôkaz. Preto aj v tomto prípade je potrebné prisvedčiť námietke osobitného subjektu. Skutočnosť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru nebolo žalovanému doručené súd zistil i z výpovede samotného žalovaného.

11. Žalobca v konaní pred súdom nepreukázal doručenie listiny označenej ako ,,Výzva“ datovaná 26.10.2016 ani doručenie listiny označenej ako ,,Výzva“ datovaná 20.12.2016.

12. 24.03.2017 (pred podaním žaloby) pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil pohľadávku z predmetnej Zmluvy na žalobcu.

13. Žalobca v prejednávanom spore preukázal, že sa so žalovanou dohodol na svojom práve žiadať v prípade jeho omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. .

14. Avšak, aj napriek tomu, že sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. , veriteľ pohľadávky si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému ustanoveniu . Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. ).

15. Okrem uvedeného musel súd prisvedčiť námietke osobitného subjektu, že pôvodný veriteľ nepostupoval pri postúpení pohľadávky na postupníka (aktuálneho žalobcu) v súlade s ust. § 92 ods.

8 o bankách v znení neskorších predpisov. Podľa neho totiž, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; ...

16. Žalobca nepreukázal, že veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na splnenie záväzku a ani doručenie takejto výzvy do sféry jeho vplyvu.

17. V tejto súvislosti žalobca riadne nepreukázal ani skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní so splatením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak pokračoval až do splatnosti poslednej splátky 17.05.2018.

18. Pôvodný veriteľ však s aktuálnym veriteľom (žalobcom) uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky už 24.03.2017.

19. Žalobca nenavrhol dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). Obaja žalobcovia (pôvodný ani aktuálny) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázali, žeby žalovanému doručili do jeho sféry vplyvu oznámenie o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky. Táto skutočnosť nevyplýva ani z podacieho hárku č. F.

20. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ust. o spotrebiteľských úveroch v znení ).

21. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Nekonal ani v súlade s ust. zákona o bankách. Túto zmluvu je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.

22. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere nie je aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.

23. Podaním z 05.11.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 45,05 eur. V tejto časti preto súd konanie zastavil (ust. )

24. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. v spojení s ust. , tak, žalovaný bol v konaní úspešný. Žiadne trovy mu však nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal. V konaní bol plne úspešný osobitný subjekt, a preto, aplikujúc zásadu úspechu v konaní mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (ust. ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. )

25. Na návrh osobitného subjektu súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 18.2.2021 sp.zn. -193 opravil záhlavie rozsudku v označení osobitného subjektu, ktoré správne znie „Občianskeho združenie Spotrebiteľské centrum, so sídlom A. Warhola 33, Medzilaborce, IČO 42 249 708.“ Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.03.2021.

26. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. a a navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2283,73 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 1925,76 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

27. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že aktívnu legitimáciu žalobca v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú žalovaným v zmluve o úvere „X. XXX/XX, XXX XX T. P.“, ktorá je zároveň aj adresou jeho trvalého pobytu, doporučene dňa 4.4.2017 pod číslom zásielky I čo preukazuje predloženým podacím hárkom pod č. F Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V tomto podporne odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. zo dňa 11.6.2003, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor, že „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ Za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobca súdu predložil aj výzvu na zaplatenie omeškaných splátok úveru zo dňa 26.10.2016 + podací hárok č. F ktorým preukazuje odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného pod podacím číslom I zo dňa 2.11.2016; oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2016 s výzvou na plnenie vrátane doručenky zo dňa 1.12.2016 vlastnoručne podpísanej žalovaným; výzvu na zaplatenie pohľadávky banky po predčasnej splatnosti pred jej postúpením zo dňa 20.12.2016 + podací hárok č. F ktorým preukazuje odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného pod podacím číslom I zo dňa 27.12.2016. Právny predchodca žalobcu predložené výzvy zo dňa 26.10.2016 a zo dňa 20.12.2016 zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, odoslanie výzvy žalobca preukazuje predloženým podacími hárkami. Právny predchodca žalobcu tak vykonal všetko pre doručenie výzvy banky pred zosplatnením, ako aj pred postúpením pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, výzvy zasielal na jemu známu adresu trvalého pobytu žalovaného „X. XXX/XX, XXX XX T. P.“. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky s výzvou na plnenie zo dňa 23.11.2XX6 bolo preukázateľne žalovanému doručené na adrese jeho trvalého pobytu „X. XXX/XX, XXX 01 T. P.“. Výzvy banky zo dňa 26.10.2016 a zo dňa 20.12.2016 tak boli zaslané do sféry dispozície žalovaného, kedy odosielateľ písomnosti môže rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom písomnosti objektívne aj oboznámi. Žalovaný s trvalým pobytom evidovaným na adrese „X. XXX/XX, XXX XX T. P.“ v čase doručovania vyššie uvedených listín tak jednoznačne mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu.

28. Pokiaľ súd I. inštancie nemal za preukázané dodržanie zákonného postupu podľa ust. pre platné predčasné zosplatnenie v zmysle ust. , nesprávne sa vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi. Výzvou zo dňa 26.10.2016, spolu s podacím hárkom č. F. (ktorým preukazuje odoslanie výzvy do dispozičnej sféry žalovaného pod podacím číslom I zo dňa 2.11.2016) bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok úveru pod sankciou zosplatnenia úveru v prípade ich nezaplatenia. Nakoľko žalovaný dlžné splátky nezaplatil, právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s ust. a listom zo dňa 23.11.2016 oznámil žalovanému, že k 22.11.2016 pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s ust. a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2390,60 eur, čo preukázateľne oznámil žalovanému. Týmto postupom bol zo strany nášho právneho predchodcu riadne dodržaný zákonný postup pre predčasné zosplatnenie úveru v súlade s ust. v spojení s ust. .

29. Súd prvej inštancie nepovažoval žalobcom predloženú výzvu na plnenie zo dňa 23.11.2016 a výzvu na plnenie zo dňa 20.12.2016 za riadne a dôvodné výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tvrdenie súdu prvej inštancie, o nepreukázaní doručenia písomnej výzvy adresovanej žalovanému na zaplatenie pohľadávky žalovanému (odsek 24 rozsudku), je v rozpore s obsahom spisu. Výzvou zo dňa 23.11.2016 spolu s doručenkou žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky z úveru. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore.

30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom osobitného subjektu. Namietal, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolanie (podané na formulári eŽaloby) má zrejme všetky obsahové aj formálne náležitosti. To sa ale nedá povedať o splnomocnení na zastupovanie žalobcu a o žalobe. Na listinných podaniach právny zástupca používal namiesto vlastnoručného podpisu jeho mechanickú napodobeninu. Podľa názoru osobitného subjektu aj bez dokazovania s prihliadnutím na priložené dôkazy sa dá bezpečne ustáliť, že právny zástupca žalobcu nepodpísal splnomocnenie na zastupovanie ako splnomocnenec, čo by sa mohlo i nemuselo interpretovať ako neprevzatie právneho zastúpenia. Taktiež sa dá na základe uvedených skutočností bezpečne ustáliť, že právny zástupca žalobcu nepodpísal žalobu (vlastnoručne ani elektronicky). Podľa osobitného subjektu je potrebné vyvodiť procesnú zodpovednosť odmietnutím odvolania, ako keby ho podala neoprávnená osoba.

31. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že sa s nimi nestotožňuje. Pokiaľ sa odvolateľ domnieva, že banka splnila všetky zákonné podmienky pre uplatnenie práva podľa , najmä pritom postupovala podľa , a teda je takzvané zosplatnenie úveru platné a platné je aj postúpenie pohľadávky z banky na postupníka. Pri aplikácii procesného práva je nevyhnutne potrebné prísne rozlišovať medzi domnienkou sporovej strany a v konaní preukázanou skutočnosťou. Ak odvolateľ tvrdí, že ako žalobca preukázal postup banky spôsobom uvedeným vyššie a považuje to aj za preukázané, neznamená to ešte, že to aj preukázané je. Odvolateľ od začiatku tvrdil, že banka doručila žalovanému list z 26. 10. 2016, ktorým ho upozornila na omeškanie so splácaním úveru. Až krátko pred pojednávaním dňa 5. 11. 2020 ale doručil súdu podací hárok č. F preukazujúci odoslanie zásielky s podacím číslom I dňa 2. 11. 2016. Bez toho, aby spochybňoval spojitosť tohto podacieho hárku s listom z 26. 10. 2016 (výzva), nejde o dôkaz o doručení uvedenej zásielky ani o jej nedoručení v z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote či odopretia jej prevzatia. Dodnes odvolateľ nepreukázal, že sa uvedený list dostal do dispozičnej sféry žalovaného. Kaskáda právnych následkov je potom celkom jasná a jasne ju v odôvodnení vysvetlil prvoinštančný súd. Napadnutý rozsudok považuje osobitný subjekt za vecne správny, náležite odôvodnený a ak by sa aj odvolací súd nestotožnil s tvrdením, že je potrebné odvolanie posudzovať tak, akoby ho podala neoprávnená osoba, nevidí osobitný subjekt dôvod na revíziu rozsudku v napadnutej časti. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol, v zastavujúcej časti ponechal rozsudok nedotknutý a žalovanému a osobitnému subjektu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

34. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 17.09.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver). Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

36. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

37. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24.03.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku vo výške 2512,79 eur. Žalobca si v konaní uplatnil istinu vo výške 1925,76 eur, zmluvné úroky vo výške 357,97 eur a poplatky za správu úveru vo výške 45,05 eur, spolu s prísl. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje v ustanovení a nasl. V prejednávanej veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť i špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v o bankách.

38. Podľa ustanovenia o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

39. V tomto ustanovení o bankách ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

40. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby písomná výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnými výzvami zo dňa 26.10.2016 (č.l. 41, č.l. 127 spisu), 20.12.2016 (č.l. 42, č.l. 129 spisu) je potrebné dodať, že vo vzťahu k týmto listinám nebolo preukázané ich doručenie do dispozičnej sféry žalovaného zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s.. Z obsahu spisu vyplýva, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 22.11.2016 bolo doručené žalovanému dňa 1.12.2016 (č.l. 39, č.l.128 spisu). Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bez splnenia ďalšej podmienky vyplývajúcej z ust. , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Bez preukázania výzvy žalovanému na zaplatenie dlhu nemôže byť zosplatnenie platné v súlade s a .

41. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku z 15. decembra 2020, sp. zn. , zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 „12.5. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (zákonnými podmienkami) platného postúpenia pohľadávky z úveru je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj tretia veta ), aby nedošlo k jeho porušeniu.“

42. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a

pôsobí od začiatku voči každému. Ak v ustanovení o bankách, sa hovorí o omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

43. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

44. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách, mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

45. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia . Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa ustanovenia veta prvá Zákona o bankách, musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania, prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci z pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru. Ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

46. Podľa ustanovenia , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

47. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia veta prvá zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a to zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia .

48. Ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 60.

49. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

50. Hodnotenie dôkazov upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

51. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

52. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

53. Žalobcom predložené podacie hárky (č.l. 126, č.l. 127 spisu) nemožno hodnotiť ako preukázanie odoslania písomností, a už vôbec nie doručenia do dispozičnej sféry žalovaného. Takýto podací hárok bez ďalšieho (opatrenie pečiatky poštového úradu, prípadne iné potvrdenie o tom, že písomnosť bola odoslaná a doručená) nemožno považovať za dôkaz o doručení písomností.

54. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu platného zosplatnenia úveru, a následne teda nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalobca v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu žalobcu zamietol.

55. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, ).

56. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.

57. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Osobitný subjekt bol v odvolacom konaní úspešný a preto odvolací súd v súlade s ust. mu vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).