Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sa-14-2022.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Subarea
16Sa/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 1, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 33Sa/16/2021
rozhodol:
Žalobu na obnovu konania odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.3.2022, odoslanou elektronicky dňa 28.3.2022, sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 33Sa/16/2021. Dôvodom podanej žaloby na obnovu konania bolo tvrdenie žalobcu, že uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 33Sa/16/2021-33 zo dňa 27.7.2021 boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv, Ústavou Slovenskej republiky ako aj všeobecnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca nesúhlasil s odmietnutím jeho žaloby uznesením č.k. 33Sa/16/2021-33 zo dňa 27.7.2021 s poukazom na to, že sudkyňa žalobu odmietla hoci vedela alebo mala vedieť, že rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 7.5.2021 došlo v oblasti sociálneho zabezpečenia zo strany GR ZVJS k hrubenému porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128, ktorý Slovenská republika ratifikovala a zaviazala sa dodržiavať. Žalobca v návrhu na obnovu konania niekoľkokrát zopakoval svoje negatívne postoje voči sudcom tunajšieho súdu rozhodujúcim v minulosti o jeho správnych žalobách, označil ich za členov elitnej justičnej mafie.
2. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 479 SSP žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
4. Podľa § 489 SSP za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
5. Podľa § 483 ods. 1 písm. b) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak bola podaná neoprávnenou osobou.
6. S účinnosťou od 01.07.2016 je povinné zastúpenie advokátom v konaní o žalobe na obnovu konania bez výnimiek, a teda aj v konaniach, v ktorých žalobca pôvodne nemusel byť zastúpený advokátom, už v konaní o žalobe na obnovu konania zastúpený byť musí. Uvedené vyplýva z toho, že vzhľadom na dôvody obnovy konania vyžaduje spísanie žaloby kvalifikované právne zastúpenie.
7. Uznesením č.k. 16Sa/14/2022-17 zo dňa 8. apríla 2022 vyzval súd žalobcu podľa § 479 v spojení § 97 a § 25 SSP v spojení s § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia predložil súdu splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho bude v konaní o žalobe na obnovu konania zastupovať alebo dôkaz o tom, že žalobca má právnické vzdelanie.
8. Žalobca v podaní zo dňa 21.4.2022 na výzvu krajského súdu uviedol, že vykonal rigoróznu skúšku v roku 1987 a získal právnické vzdelanie druhého stupňa v čase, keď platil zákon č. 38/1980 Zb.; v zmysle § 44 ods. 2 písm. a) tohto zákona po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky sa priznajú absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti titul „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“). Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb. vysokoškolský zákon akademické tituly, stavovské označenia a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa skorších predpisov zostávajú nedotknuté. Od roku 2002 platí nový vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z.z., v zmysle ktorého ust. § 110 ods. 2 vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 tohto zákona. Žiadnym zákonom vydaným už v rámci Slovenskej republiky mu tento titul nebol odňatý. Žalobca k žalobe pripojil sken diplomu vystaveného Vysokou školou Sboru národní bezpečnosti, fakulta Verejnej bezpečnosti, preukazujúceho vykonanie štátnej rigoróznej skúšky v študijnom odbore právo a udelenie titul „JUDr.“ žalobcovi.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 28.3.2022 žalobu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod. sp.zn. 33Sa/16/2021. Uznesením č.k. 16Sa/14/2022-17 zo dňa 8. apríla 2022 bol žalobca vyzvaný na predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní advokátom alebo na predloženie dokladu, že žalobca má právnické vzdelanie. Správny súd žalobcu poučil, že v zmysle § 489 SSP sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo. Zároveň žalobcu poučil o následkoch nesplnenia výzvy súdu, a to o odmietnutí žaloby na obnovu konania. V odpovedi na predmetnú výzvu žalobca doložil overenú fotokópiu diplomu Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti v elektronickej forme bez autorizácie.
10. Podľa správneho súdu doklad o vykonaní rigoróznej skúšky na fakulte VB Vysokej školy Sboru národní bezpečnosti v odbore právo nespĺňa podmienku vysokoškolského právnického vzdelania v zmysle § 489 SSP.
11. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právny názor, že absolvent bývalej Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti nespĺňa podmienku „získania právnického vzdelania v Slovenskej republike“ uvedenú v ustanovení § 250a O.s.p. (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje § 49 SSP) ani podmienku na zastupovanie v dovolacom konaní podľa § 241 ods. 1 O.s.p. (obdobné ustanovenie s účinnosťou od 01.07.2016 predstavuje § 449, § 479 SSP), je v súdnej praxi už ustálený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 113/97, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/86/2008 zo dňa 11.02.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/24/2011 zo dňa 22.03.2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/260/2015 zo dňa 22.02.2017 alebo obdobné rozhodnutia vydané v Českej republike - napr. uznesenia Nejvyššího soudu České republiky vo veciach sp. zn. 20 Cdo 1638/98, sp. zn. 26 Cdo 1137/2001 či sp. zn. 30 Cdo 495/2001). Nesplnenie podmienky získaného právnického vzdelania platí bez ohľadu na skutočnosť, či po absolvovaní Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti absolvent vykonal rigoróznu skúšku a získal titul „doktor práv (JUDr.)“. V tomto smere je možné v plnej miere poukázať aj na rozhodnutia súdov Českej republiky, keďže ide o vysokú školu, ktorá existovala v čase spoločnej Slovenskej a Českej republiky, a preto sú rozhodnutia súdov ohľadom tejto vysokej školy
navzájom právne použiteľné, a to aj s poukazom na eurokomformný výklad. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 7/95 zo dňa 13. septembra1995, v ktorom bolo vyslovené, že sa opiera o obsahové zistenia vyjadrené v stanovisku Najvyššieho súdu, pod sp. zn. Plsn 1/95, v ktorom sa predovšetkým uvádza, že ...,,od vzniku Vysoké školy SNB až do jejího zrušení byly zřízeny na této škole různé fakulty: fakulta veřejné bezpečnosti, fakulta státní bezpečnosti, fakulta ochrany státních hranic a fakulta vyšetřování. Žádná z nich nebyla právnickou fakultou, poskytující univerzální právní vzdělání ve všech oborech práva. Ze stanovených oborů na Vysoké škole SNB a z učebních plánů této školy je zřejmé, že sice poskytovala též určité vzdělání v některých odvětvích práva, ale její zaměření bylo odlišné od právnických fakult a odpovídalo specifickým požadavkům na výuku tehdejších příslušníků bývalého Sboru národní bezpečnosti“. Ústavný súd ďalej v odseku 5) rozhodnutia vyslovil, že ...,,Ani skutečnost, že navrhovatel později složil rigorózní zkoušku a získal titul doktora práv, nemůže nahradit právnické vzdělání na právnické fakultě, a to proto, že rigorózní zkouška se provádí pouze v určitém vybraném oboru a nemá univerzálně-právní povahu. Mohlo by se namítnout, že ani na právnických fakultách nebylo předpokladem pro udělení titulu JUDr. složení dodatečné rigorózní zkoušky ze všech právních oborů, takže když např. v roce 1971 absolvoval student právnickou fakultu závěrečnou zkouškou směru justičního, nebyl např. zkoušen z práva hospodářského apod. Na rozdíl od absolventa Vysoké školy SNB však již předtím musel absolvovat právnické studium ve všech jeho oborech a vykonat všechny předepsané zkoušky, což lze chápat jako nezbytný předpoklad pro to, aby mohl vůbec přistoupit ke zkouškám doktorským. Právě tento předpoklad však u absolventů Vysoké školy SNB ve srovnatelné míře splněn není.
12. Správny súd zdôrazňuje, že nepopiera dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie žalobcu ako také a ani udelený titul JUDr., avšak ním dosiahnuté vzdelanie nespĺňa kritéria podľa aktuálne účinnej právnej úpravy § 489 SSP definujúcej, čo sa rozumie právnickým vzdelaním. V prejednávanej veci je zastúpenie advokátom povinné, čo neplatí v prípade, ak má žalobca vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ustanovenie § 479 SSP nemá za cieľ skomplikovať prístup k súdom, ale poskytnúť účastníkom kvalifikovanú právnu pomoc, keďže v rámci správneho súdnictva sa posudzuje zákonnosť rozhodnutí, teda sú riešené len právne otázky. Nedoloženie splnomocnenia pre advokáta alebo dôkazu preukazujúceho, že žalobca má sám právnické vzdelanie spĺňajúce kritériá definované v ust. § 489 SSP, má za následok nesplnenie procesných podmienok konania zo strany žalobcu. Správny súd pri aplikácii § 483 ods. 1 písm. b) SSP žalobu ako podanú neoprávnenou osobou odmietol, keďže už pri jej podávaní nebola splnená podmienka spísania žaloby advokátom alebo žalobcom s právnickým vzdelaním.
13. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) v spojení s § 480 ods. 1 SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.