Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_33Sa-16-2021.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
33Sa/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: L.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.05.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 31.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“) číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.05.2021. Uvedeným rozhodnutím žalovaný, podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) zák. č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2021 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
2. Žalobca v žalobe o. i. uviedol, že zastavenie konania o jeho žiadosti zo dňa 08.04.2021 opiera GR ZVJS o rozhodnutie zo dňa 05.04.2013, hoci vedelo, že uvedeným rozhodnutím rozhodovalo a rozhodlo o žiadosti žalobcu zo dňa 15.12.2008, ktorú adresoval Sociálnej poisťovni a ktorou žiadal o priznanie starobného dôchodku podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. a túto žiadosť Sociálna poisťovňa odstúpila GR ZVJS na priame vybavenie. Žalobca argumentoval, že o vzniknutom nároku na starobný dôchodok rozhodla Sociálna poisťovňa svojím právoplatným rozhodnutím už dňa 16.01.2003, ktorým priznala žalobcovi starobný dôchodok podľa § 21 v tom čase účinného zákona č. 100/1988 Zb.. Žiadosťou zo dňa 15.12.2008 žalobca žiadal o zápočet doby služby do obdobia dôchodkového poistenia a následné priznanie starobného dôchodku podľa § 174 zák. č. 100/1988 Zb. účinného k 30.06.2008, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999. Žiadosťou zo dňa 15.12.2008 nežiadal o priznanie starobného dôchodku od 15.12.2008. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 07.05.2021 zastavil konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2021. Toto rozhodnutie trpí vadami, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Nezákonnosť videl najmä v tom, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že o jeho žiadosti žalovaný už právoplatne rozhodol rozhodnutím zo dňa 05.04.2013. Rozhodnutie zo dňa 05.04.2013 však žalobca považuje za nezákonné, retroaktívne a bol ním porušený aj princíp právnej istoty. V žalobe ďalej uviedol, že voči napadnutému rozhodnutiu zo dňa 07.05.2021 podal dňa 17.05.2021 odvolanie. Ministerka spravodlivosti SR ako odvolací orgán v danej veci o odvolaní zatiaľ nerozhodla. Navrhol rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 07.05.2021 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobca na výzvu súdu pripojil dňa 01.07.2021 napadnuté rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 07.05.2021, z ktorého vyplýva podľa jeho poučenia, že proti nemu možno podať odvolanie do 15 dní orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a podanie odvolania má odkladný účinok.
4. Správny súd predtým ako meritórne prejednal danú vec skúmal, či sú v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania.
5. Správny súd nepovažoval za nutné vyžiadať si kompletný administratívny spis žalovaného, lebo je zrejmé, že sa rozhodné skutočnosti zhodne podávajú ako zo žaloby, tak zo žalobcom pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia.
6. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť.
7. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní je súhrnom oprávnení a povinností rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).
8. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ust. § 7 písm. a), podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 893 s.).
9. Ďalšou z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánu verejnej správy je podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 181 ods. 1 SSP). Nakoľko žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie vydané označeným žalovaným, a nie iným orgánom verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie musí byť dostatočne identifikované. Rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré musí byť k žalobe aj pripojené v súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP, sa označí predovšetkým spisovou značkou a orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal. Nie je potrebné špecifikovať aj príslušný organizačný útvar tohto orgánu ani uvádzať oprávnenú úradnú osobu, ktorá rozhodnutie či opatrenie podpísala. Relevantný je iba orgán verejnej správy ako taký, ktorý má v iniciovanom správnom súdnom konaní postavenie žalovaného. Ak sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu predchádzalo, alebo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia (§ 27 ods. 1), je potrebné označiť aj tieto rozhodnutia či opatrenia (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 908 s.).
10. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a aby žaloba bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní ako predmetu súdneho prieskumu. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu neprávoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS, voči ktorému bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj využil a podal voči nemu odvolanie. Podanie odvolania má suspenzívny účinok, ktorý má ten
následok, že odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie teda doposiaľ nie je právoplatné. Správny súdny poriadok však vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu.
11. Žalobca podal správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Z vyjadrenia žalobcu v žalobe vyplýva, že v čase podania žaloby nebolo o odvolaní rozhodnuté. Rovnako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako odvolací orgán podaním zo dňa 29.06.2021 súdu oznámilo, že o odvolaní doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie. Nakoľko lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy (§ 181 ods. 1 SSP), t. j. predpokladom pre začatie jej plynutia je doručenie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi - v danom prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu zo dňa 17.05.2021, jedná sa o predčasne podanú žalobu, t. j. takú, ktorej podanie je viazané na lehotu, ktorá v čase podania žaloby ešte nezačala plynúť. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania ustanovuje podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97 SSP) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 534 s.). V predmetnej veci však žalobca riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.05.2021 podal a toto v čase podania žaloby (v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09.09.2020, podľa ktorého „ ...správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov
- bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. ...“
12. V danom prípade tiež nebolo na mieste vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby, pretože žaloba ako taká neobsahovala vady žaloby v zmysle § 59 SSP, a preto nebol daný postup podľa tohto ustanovenia. Posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 veta prvá SSP) žaloba bola riadna, zrozumiteľná a označenie žalovaného vyplývalo z označenia napadnutého rozhodnutia. Nebola však splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP - žaloba bola podaná predčasne, z dôvodu, že predmetom správneho súdneho konania bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby takýto žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu (§ 199 ods. 2 SSP). Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané (podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, ako aj podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 29.06.2021) odvolacie rozhodnutie, v tomto štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, ktoré by vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP.
13. Pokiaľ nebolo vydané odvolacie rozhodnutie v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodnuté o žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2021. Je totiž nevyhnutné, aby o jeho nároku najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy.
14. Správny súd na záver konštatuje, že pokiaľ prebieha odvolacie konanie, ktorého predmetom je napadnuté prvostupňové rozhodnutie, je potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho
rozhodnutia. Od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t. j. odvolací orgán (uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžsk/59/2020 zo dňa 09.09.2020). Za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobca v prípade, ak bude mať za to, že odvolacím rozhodnutím bude porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum.
15. Žalobca tak má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na základe ním podaného odvolania a žalobca následne napadne právoplatné odvolacie rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote.
16. Správny súd preto bol nútený odmietnuť žalobcom podanú žalobu ako predčasne podanú, podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP.
17. Týmto rozhodnutím nie je porušený čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného odvolacieho rozhodnutia. Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej žaloby zo dňa 31.05.2021 nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní pokračovať.
18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.