Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7S-151-2020.pdf
PDF · 116.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/151/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: Globaltrading Slovakia, s.r.o., so sídlom SNP 6, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 377 134, právne zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 30.06.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.07.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, bol vyrubený rozdiel dane v sume 67 797,25 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 daňovému subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o., SNP 6, 044 42 Rozhanovce (pozn. súdu – súčasné sídlo je Ivanská cesta 30/B Bratislava
- mestská časť Ružinov 821 04), IČO: 44 377 134, DIČ: 2022685368, IČ DPH SK 2022685368.
Administratívne konanie
2. Správca dane - Daňový úrad Košice vykonal u daňového subjektu Globaltrading Slovakia, s.r.o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100339583/2019 zo dňa 30.01.2019, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100341785/2019 zo dňa 31.01.2019 bol doručený daňovému subjektu dňa 04.02.2019. Dňa 25.02.2019 podal splnomocnený zástupca daňového subjektu Weis & Partners s.r.o. vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly (ev. č. 6/03058921/2019) a dňa 15.07.2019 podal Vyjadrenie v daňovom konaní (ev. č. 6/11619090/2019 a ev. č. 6/11619766/2019). Správca sa s vyjadreniami a pripomienkami daňového subjektu vo vyrubovacom konaní vysporiadal a konštatoval, že
daňový subjekt nepredložil nové dôkazy, preto spísanú Zápisnicu o ústnom pojednávaní v zmysle § 19 v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku považoval za poslednú zápisnicu.
3. Rozhodujúcou skutočnosťou na vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, že žalobca:
- nesplnil podmienky práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z dodávateľských faktúr od dodávateľa SYNAT s.r.o. v celkovej sume 52 704,00 eur z dôvodu, že nebolo preukázané, že pri uvedenom dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.,
- nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji tovaru pre odberateľa JALEN TRADE COMPANY Sp. Z o.o., (Poľsko), správca dane zvýšil daňovému subjektu výšku daňovej povinnosti o sumu 4 617,00 eur,
- nesplnil podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. pri predaji tovaru pre odberateľa SWEET SIGHT s.r.o., (Česká republika), správca dane zvýšil daňovému subjektu výšku daňovej povinnosti o sumu 10 476,25 eura.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019 trpí vadami, ktoré predvída § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konkrétne, že sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní pred žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom, došlo k takým vadám a k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a preto navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
5. Žalobca v správnej žalobe prehodnocuje vykonané dokazovanie v daňovom konaní žalovaným a v tejto súvislosti uvádza: „Žalovaný pritom dokazovanie vykonaním týchto dôkazov vykonal a na viacerých miestach Napadnutého rozhodnutia s nimi polemizuje, spochybňuje ich a vyhlasuje ich za nepravdivé. Celkom nepochybne teda tieto dôkazy „sám pred sebou“ vykonal, pričom ich následne podrobil hodnoteniu a vyvodzuje z nich závery, na ktorých je Napadnuté rozhodnutie založené.(...) Napriek tomu, že žalovaný v odvolacom konaní dokazovanie prinajmenšom vyššie uvedenými dôkazmi vykonal a tieto následne hodnotil, ignoroval svoju povinnosť a žalobcovi neumožnil sa oboznámiť s výsledkami a rozsahom vykonaného dokazovania, ktoré si navyše nesprávne vyhodnotil a následne na ich podklade aj vydal nezákonné Napadnuté rozhodnutie. Prečo a na základe akých úvah takto postupoval v odôvodnení Napadnutého rozhodnutia nie je zmienka ani jedným jediným slovom.“ V tejto súvislosti žalobca cituje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2015, sp. zn. 3 Sžo 56/2014.
6. Ďalej v správnej žalobe žalobca namieta spôsob odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa týmto spôsobom: „Žalobca zásadnými námietkami poukazoval na to, že Prvostupňové rozhodnutie vôbec neobsahuje odôvodnenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje totiž len výrok a poučenie, pričom časť „Odôvodnenie“ obsahuje v zásade len prepísaný protokol z daňovej kontroly a zápisnicu z ústneho pojednávania z 10.12.2019. Prvostupňové rozhodnutie však neobsahuje ucelené úvahy Prvostupňového orgánu (resp. neobsahuje žiadne úvahy) po prerokovaní pripomienok k protokolu, t. j. po obdŕžaní posledných vyjadrení daňového subjektu – žalobcu.“
7. Žalobca považuje za hrubú vadu postupu žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa aj spôsob: „akým tento bez akýchkoľvek úvah a posúdenia kontextu s inými dôkazmi výlučne favorizoval, nekriticky prebral a považoval za „absolútnu pravdu“ a nespochybniteľný dôkaz, informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií“ (ďalej aj len „MVI“). V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 30/2018-41. Ďalej žalobca uviedol: „Žalovaný v Napadnutom rozhodnutí svoje úvahy nijako nevysvetlil, hoci informácie z MVI boli spochybnené (resp. v niektorých prípadoch aj priamo vyvrátené) jednoznačným dôkazom. Napriek tomu tieto informácie bez akejkoľvek úvahy považoval
za absolútny dôkaz a preto je jeho rozhodnutie rozporné so základnými zásadami daňového konania a vyslovene poškodzujúce žalobcu.“
8. V ďalšej časti správnej žaloby, ohľadom spolupráce so spoločnosťou JALEN TRADE COMPANY Sp. Z. o.o. žalobca uvádza: „V zásade všetky zistenia Správcu dane týkajúce sa poľského odberateľa JALEN TRADE COMPANY Sp. Z. o.o. sú len v tom zmysle, že sa nepodarilo preveriť činnosť tohto subjektu, ktorý je nekontaktný, ukončil podávanie súhrnných výkazov a na korešpondenciu neodpovedá. Žalobca zdôrazňuje, že takéto zistenia nie sú zisteniami, ktoré by preukazovali, že deklarované obchody by sa neboli zrealizovali a takéto zistenia teda nemôžu byť pričítané na ťarchu žalobcovi, ktorý nezodpovedá za správanie iných subjektov (ani svojich priamych obchodných partnerov) a nemôže ich správanie ani nijako ovplyvniť.“
9. Ohľadom výsluchu svedka žalobca uvádza: „Zostáva záhadou, ako vo svetle týchto skutočností vo vzťahu k výsluchu svedka A. (ale aj iných svedkov) dospel žalovaný na strane 27 Napadnutého rozhodnutia k „paušalizovanému“ záveru, že „Finančné riaditeľstvo SR posúdilo návrh daňového subjektu na vypočutie svedkov tak, že vykonanie uvedených dôkazov nemá schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania, preto nie je potrebné navrhované výsluchy svedkov vykonať. (...) Správca dane teda už len tým, že B. A. predvolal (pričom bez právnej relevancie je, či sa tento výsluch z objektívnych vyššie popísaných dôvodov podarilo alebo nepodarilo uskutočniť) potvrdil, že sa jedná o osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná.“
10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca spochybňuje závery správcu dane o nevykonaní prepravy, resp. o tom, kto vykonal prepravu kuracích rezňov spoločnosťou NEXT TRADE SLOVAKIA, s.r.o. a k zisteným nezrovnalostiam a v tejto súvislosti uvádza: „S týmito námietkami sa žalovaný nevysporiadal absolútne nijako, hoci mu v súvislosti so spochybňovaním prevzatia tovaru – kuracích rezňov spoločnosťou Global Sell, s.r.o. v prílohe odvolania žalobca predložil aj ďalší dôkaz, ktorý sa daňovému subjektu podarilo získať, a to faktúru vystavenú spoločnosťou Global Sell, s.r.o. spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. za vykládku, uskladnenie a nakládku 18 paliet tovaru dňa 31.07.2017 predaných spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o., čo bolo vyfakturované žalobcom spoločnosti SWEET SIGHT s.r.o. faktúrou č. FVEU/2017010. Vo svetle týchto skutočností nemôže obstáť postih žalobcu nepriznaním nadmerného odpočtu za skutočnosti, ktoré prípadne nastali u jeho odberateľa SWEET SIGHT s.r.o. (napr. ako mala táto spoločnosť zabezpečené oprávnenie k prevzatiu tovaru, či si zabezpečila vyhovujúce podmienky skladu a pod.). Tieto skutočnosti boli mimo vedomosti a sféry vplyvu žalobcu, nevedel o nich a nemohol ich nijakým spôsobom ovplyvniť.“ 11. Ďalej v správnej žalobe žalobca spochybňuje vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov správcom dane ohľadom zistených skutočností, ako jeho odberateľ, SWEET SIGHT s.r.o., naložil s konkrétnym tovarom a v právnej rovine okrem iného uvádza: „Správcovi dane neprináleží posudzovať a vykladať zmluvy uzavreté medzi subjektmi a vyvodzovať z nich práva a povinnosti jednotlivých zmluvných strán (to môžu len zmluvné strany alebo súd). Správca dane pritom takto nesprávne a neoprávnene posudzoval nájomnú zmluvu medzi C. D. – RAMI a Globaltrading Slovakia, s.r.o. Správca dane nedisponuje právomocou hodnotiť obsah zmlúv, ani robiť ich právny výklad, a z tohto si vyvodzovať závery o „sankcionovaní“ daňového subjektu. Pokiaľ zmluvné strany považovali podmienky obchodnej spolupráce, resp. špecifikáciu prenajatej nehnuteľnosti za dostatočne určité a zrozumiteľné, aby na základe nich uskutočňovali obchodné vzťahy, nemôže im Správca dane pričítať na ťarchu to, že správcovi dane sa subjektívne javí, že podmienky obchodnej spolupráce neboli náležite špecifikované, resp. že pri spisovaní zmluvy došlo k chybe v písaní, či dokonca, že ide o pravú neznámu kategóriu „nepravdivosti“ zmluvy.“ 12. Žalobca v správnej žalobe ďalej uvádza, že: „Správca dane a žalovaný v súlade s týmito názormi Ústavného súdu SR (Nález Ústavného súdu SR z 16.12.2015 sp. zn. I. ÚS 314/2015) nepostupoval, keď bezvýhradne akceptoval pravdivosť výpovedí E. F., avšak dôkazy predložené žalobcom (napr. čestné vyhlásenia G. H., E. B., A. I., CMR týkajúce sa prepravy kuracích rezňov, plnomocenstvo pre G. H., a iné) bezdôvodne spochybňoval, či dôkazy neprijal. Absurdne preto vyznieva záver Správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca nepredložil dôkazy o existencii tovaru a jeho dodaní spoločnosťou SYNAT s.r.o.. (...) K nedostaveniu sa žalobcu na konkrétne výsluchy, čo uvádza Správca dane na strane 91 Prvostupňového rozhodnutia žalobca uvádza, že je právom a nie povinnosťou žalobcu zúčastniť sa výsluchov svedkov, pričom ak sa žalobca nezúčastnil iných výsluchov, neznamená to, že nemal záujem sa zúčastniť práve konkrétneho výsluchu (napr. sa jedná o výsluch E. F.). (...)Kým v Prvostupňovom
rozhodnutí spochybňuje čestné vyhlásenie G. H. s poukazom na skutočnosť, že nebolo preukázané oprávnenie G. H. konať za spoločnosť SYNAT s.r.o., keď v odvolacom konaní žalobca takýto dôkaz predloží a žalovaný ho vykoná, označí ho len stroho za „nepravdivý“, lebo z MVI vyplýva opak. A s následným záverom, že jeho výsluch je neopodstatnený. Takéto hodnotenie dôkazov Správcom dane a žalovaným nie je podľa názoru žalobcu v súlade so zásadami logického uvažovania a dokazovania v daňovom konaní.“ 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.10.2020 reagoval na správnu žalobu tak, že žalobné dôvody, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú obsahovo zhodné s jeho námietkami v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení stručne zopakoval priebeh daňového konania a argumentáciu, na ktorej založil svoje rozhodnutie a navrhol aby správny súd správnu žalobu zamietol. V replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.11.2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii.
Právny názor správneho súdu
14. Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 15. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.05.2022, bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 11.05.2022. 16. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný svojím rozhodnutím č. 100860025/2020 zo dňa 07.05.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102899596/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku bol vyrubený rozdiel dane žalobcovi v sume 67 797,25 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné dôvody, ktoré vo všeobecnosti žalobca uvádza v úvode správnej žaloby (pozri bod 5. rozsudku), správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. pre uznanie nároku na odpočítanie dane vyžaduje, aby boli v zmysle § 49 a § 51 súčasne splnené všetky uvedené zákonné podmienky, pričom nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok má za následok neuznanie nároku na odpočítanie dane. Práve na základe tohto zákonného imperatívu bolo žalovaným vykonávané rozsiahle dokazovanie, ktoré spochybnilo fakty, ktoré uvádza žalobca v úvode správnej žaloby. 17. Správca dane zameral svoje dokazovanie na preukázanie splnenia podmienok práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. a na preukázanie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 uvedeného zákona. Správny súd posudzoval dokazovanie žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa aplikujúc právny názor, že ak zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že písomnosti predložené správcovi dane daňovým subjektom naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), sú informácie v nich obsiahnuté, možné a potrebné považovať za relevantné, či rozhodujúce ako dôkaz. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované spôsobom uvedeným na predložených sporných faktúrach, má správca dane právo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia doplneným dokazovaním. Týmto spôsobom postupovali aj žalované správne orgány. 18. Správny súd konštatuje po preskúmaní administratívneho spisu (pozri bod 14. rozsudku), že správna žaloba korešponduje s odvolacími dôvodmi, ktoré uplatnil žalobca už v administratívnom konaní. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v správnej žalobe sa žalobca venuje vo veľkej časti argumentácii správneho orgánu prvého stupňa, pričom argumentácii žalovaného správneho orgánu, ktorá je sumarizovaná na str. 26 až 31 preskúmavaného rozhodnutia, sa venuje len okrajovo. Z uvedeného dôvodu správny súd reagoval na žalobné námietky cez prizmu preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko po jeho preskúmaní, nevidel dôvod na jeho kasáciu. 19. Vo vyjadrení žalovaného správneho orgánu zo dňa 20.10.2020 žalovaný správny orgán ku vykonanému dokazovaniu k predmetu dodania (káva JACOBS) uvedeného na faktúrach od dodávateľa žalobcu – spoločnosti SYNAT s.r.o. uviedol, že bol vytvorený nasledujúci fakturačný reťazec: „HUNGAROCONFECTII s.r.o. - SYNAT s.r.o. - Globaltrading Slovakia, s.r.o. – SWEET SIGHT s.r.o.
(ČR). Spoločnosti HUNGAROCONFECTII s.r.o. a SYNAT s.r.o. so správcom dane nekomunikovali. Konateľkou spoločností HUNGAROCONFECTII s.r.o. (od 29.03.2017 do 18.03.2020) a SYNAT s.r.o. (od 27.04.2017 do 15.01.2017) bola E. F., ktorá:
- nevedela predložiť účtovné doklady, spoločnosti SYNAT s.r.o.,
- nevedela sa vyjadriť k ekonomickej činnosti spoločnosti,
- nevedela uviesť meno účtovníka,
- neuskutočnila žiadne obchodné transakcie,
- v jej mene konali jej maďarskí priatelia žijúci na Slovensku,
- nevedela, kto podpísal faktúry č. 201700808 a č. 2017700809,
- nepozná súčasného konateľa spoločnosti G. H. (od 29.11.2017).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené a preukázané z administratívneho spisu, informácie vo faktúrach, napriek formálnemu deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z., nie je možné považovať za relevantné, či rozhodujúce ako dôkaz, pretože na základe ďalších zistení správcu dane došlo k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované spôsobom uvedeným na predložených sporných faktúrach. Nie je úlohou správneho súdu opakovať dôvody a skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré sú podrobne zachytené v preskúmavanom rozhodnutí s ktorými sa na základe zisteného skutkového stavu stotožňuje. 21. Žalobcova argumentácia ohľadom hodnotenia dôkazov (bod 5. rozsudku) nemôže byť relevantná. V súvislosti s dôkaznými postupmi a závermi v preskúmavanej právnej veci správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ 22. Ohľadom žalobnej námietky o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, správny súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožňuje. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odvolacieho orgánu a v tejto súvislosti správny súd poukazuje už na zmienenú argumentáciu, ktorú žalovaný správny orgán subsumoval na strany 26 až 31 preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je zákonné a vecne správne, vzhľadom na zistený skutkový stav. 23. Ohľadom vyhodnocovania údajov žalovaným správnym orgánom z MVI (bod 7. rozsudku) správny súd uvádza, že táto žalobná námietka nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. V preskúmavanom rozhodnutí (str. 11) sa v súvislosti s MVI uvádza okrem iného: „V závere odpovede na žiadosť o MVI maďarská daňová správa uviedla, že svedkyňa E. F. bola v roku 2017 dôchodcom, nemala žiadne príjmy z činnosti vykonávanej v inom členskom štáte, nepredložila žiadne daňové priznanie k dani z príjmu. Z výpovede svedka — p. E. F. (bývalej konateľky spoločnosti SYNAT s.r.o.) je zrejmé, že reálne nevykonával žiadnu obchodnú činnosť na Slovensku a v jej mene konali jej maďarskí priatelia, žijúci na Slovensku.“ Správny súd konštatuje, že pod ťarchou aj týchto zistení a v kontexte hodnotenia všetkých dôkazov spolu a vo vzájomnej súvislosti, žalovaný správny orgán zákonným spôsobom dospel k správnemu záveru, judikovanému v preskúmavanom rozhodnutí. 24. Ohľadom bodov 8. až 12. rozsudku správny súd k tomto uvádza, že je bez významu na tomto mieste opakovať a sumarizovať vykonané dokazovanie daňového orgánu, nakoľko to nie je ani úlohou správneho súdu. Správny súd dôkladne preskúmal a vyhodnotil vykonané dokazovanie daňovými orgánmi a konštatuje, že závery žalovaného správneho orgánu sú správne a zákonné. Nemožno tvrdiť, že žalovaný správny orgán založil svoj právny názor na neexistujúcej skutočnosti, resp. aby túto skutočnosť nezargumentoval. Žalobca selektívnym spôsobom poukazuje na jednotlivé dôkazy, pritom opomína ich vzájomné hodnotenie podľa pravidla uvedeného v bode 17. rozsudku. 25. K ďalším žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dodržania podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. správny súd uvádza, že podstatným a hlavným dôkazom pre uznanie oslobodenia od dane v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu Európskej únie je doklad o preprave - medzinárodný nákladný list CMR, v ktorom je potvrdené
odberateľom, alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte a taktiež je uvedené miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.. Uvedené transakcie deklarované ako oslobodené do iného členského štátu mali iba formálne deklarovať dodanie tovaru k nadobúdateľovi do iného členského štátu s oslobodením a tým nenapĺňali podstatu daňových transakcií v súlade so Smernicou Rady EÚ a národnou legislatívou, pretože skutočné dodanie nenastalo tak, ako bolo zachytené účtovnými dokladmi v porovnaní s iným vykonanými dôkazmi. 26. Správny súd poukazuje na argumentáciu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí a právne uzatvára, že pod ťarchou týchto dôkazov žalovaný správny orgán rozhodol zákonným spôsobom. Produkovaná argumentácia žalobcu nebola spôsobilá na kasáciu napádaného rozhodnutia a taktiež navrhované dôkazy (výsluchy) nemohli preukázať iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli ustálené dokazovaním daňových orgánov. Z uvedeného dôvodu správny súd nevykonával dokazovanie a už vykonané dokazovanie správnym orgánom považoval za absolútne dostačujúce na judikovanie právneho názoru, ktorým zastáva žalovaný správny orgán. 27. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 28. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 29. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).