Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-131-2023.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/131/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci toho času plnoletej O. U., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ., X. XXXX/XX, dieťa rodičov - matky P. U., H.. Š.P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. O., D. XXXX/XX, a otca G.. Ľ. U., P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Ľ., X. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. KK-5P/86/2023-91 zo dňa 18.9.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn. KK-5P/86/2023 zo dňa 19.10.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa domáhal zvýšenia výživného na, v čase podania návrhu maloletú dcéru, O. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 1.6.2023, ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť a k podanému návrhu a odvolaniu sa v celom rozsahu pripojila.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 1P/30/2019 - 115 zo 16. 06. 2021 v časti úpravy vyživovacej povinnosti tak, že zvyšuje výživné na mal. O. U., A.. XX. XX. XXXX, zo sumy 90 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré je matka P. U., A.. XX. XX. XXXX, povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred otcovi G.. Ľ. U., P., A.. XX. XX. XXXX, za obdobie od podania návrhu, t. j. od 26. 05. 2023 do budúcna, a to odo dňa doručenia tohto rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.
II. V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného zamieta.
III. Dlžné výživné na mal. O. za obdobie od 26. 05. 2023 do 15. 09. 2023 vo výške 335,48 eur povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2023, spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci otcovi, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej, ktoré mali za následok zvýšenie jej výdavkov, taktiež zmenu pomerov na strane matky, ktorej sa tiež zvýšil príjem, zvýšil výživné na sumu 170 eur mesačne od doručenia návrhu, t.j. od 26.05.2023 do budúcna. Konštatoval matkin celkový príjem v sume cca 1.190 eur mesačne (príjem zo závislej činnosti, čiastočný invalidný dôchodok, rodinné prídavky) a mesačné výdavky na bývanie, škôlku pre mal. syna, splátku pôžičky, cestovné výdavky, lieky, stravu, hygienické výdavky a výživné celkovo 821 eur. Matka opakovane potvrdila, že s otcom jej druhého dieťaťa sa rozišli, nežijú v spoločnej domácnosti a predmetný byt užíva ona so synom. Rovnako súd poukazuje, že aj súčasná manželka otca sa má podieľať na výdavkoch spojených s bývaním a stravou pre spoločnú domácnosť, preto ani tieto výdavky otca súd nezapočítal v plnej výške, ale v jednej polovici (náklady spojené s bývaním v celkovej sume 531,57 eur a strava 150 eur týždenne/600 eur mesačne, tak predstavujú 566 eur v jednej polovici mesačne). Taktiež v prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť aj na starostlivosť o maloletú dcéru, ktorú síce zabezpečuje otec, avšak vzhľadom na vek dcéry, ktorá je vo veku XX,X roku, táto je zo strany otca už minimálna, v rozsahu 5 %. Táto nízka miera starostlivosti o maloletú dcéru sa otcovi započítava ako jeho finančné plnenie výživného pre maloletú. Súd konštatoval, že je potrebné prihliadať aj na výdavky maloletej, kde nie všetky súd poňal ako nevyhnutné, napr. oblečenie v sume 150 eur mesačne je výdavok vysoký. Ďalšie výdavky spojené so školou a zdravotným stavom (cestovné 50 eur, obedy a desiaty v škole 82 eur, školské pomôcky 20 eur, hygienické a zdravotné potreby v sume 60 eur, ošatenie cca 100 eur, strava doma 80 eur, čo je celkovo 392 eur mesačne) súd považoval za nevyhnutné a primerané. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil vzhľadom na vek mal. dcéry (XX,X rokov) k zohľadneniu strednej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti matky voči dcére, ktorá je v rozpätí od 16 - 22 %, nakoľko matka má ešte 1 vyživovaciu povinnosť, podľa príjmu matky, ktorý je v sume 1.130 eur (bez rodinných prídavkov na syna), tak 19 % predstavuje 215 eur, čo je viac, ako súd zvýšil výživné pre mal. O., pokiaľ ide o zvýšenie výživného na sumu 170 eur, avšak prihliadal na aktuálne potreby maloletej a tiež na ťaživú situáciu matky, ktorá je aktuálne samoživiteľkou, nakoľko druh s ňou nežije v spoločnej domácnosti a sama sa stará o X-ročného syna, a preto musí mať aj nejakú rezervu. Súd priznal dlžné výživné za obdobie od 26.05.2023 do 15.09.2023 v celkovej sume 335,48 eur, ktoré vzhľadom na jeho výšku, platobné schopnosti matky, ako aj súčasné pomery otca, povolil splatiť formou mesačných splátok vo výške 20 eur mesačne. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti matky, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb matky.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
6. Po doručení rozsudku súd zistil, že v niektorých bodoch odôvodnenia sú chyby v písaní, a to v bode 19. je nesprávne uvedené, že osobnú starostlivosť možno pričítať matke, nakoľko maloletá bola zverená otcovi, ktorý jej zabezpečuje osobnú starostlivosť, čo vyplýva jednak z návrhu a jednak z ostatných bodov odôvodnenia. V bode 27. je nesprávnosť spočívajúca v tom, že súd priznal vyššie výživné ako žiadal otec, čo tiež nevyplýva ani z návrhu, ani z konečného rozhodnutia a správne má byť v nižšej sume. V bode 28. je opäť nesprávne uvedené, že osobnú starostlivosť zabezpečuje matka a otec sa s ňou nestretáva, nakoľko osobnú starostlivosť zabezpečuje otec a matka sa s dcérou stretáva minimálne, síce v súlade s rozhodnutím súdu, no kratšom čase, čo je uvedené v bode 26. V bode 29. opäť je nesprávne uvedené, že pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, keďže predmetom konania bolo zvýšenie výživného voči matke. A zároveň súd vo výroku IV. predmetného rozsudku rozhodol o trovách konania, avšak v odôvodnení tento výrok neodôvodnil, preto tento nesúlad výroku s odôvodnením odstránil opravným uznesením a bodom 37. odôvodnenia. Súd na základe skutočnosti, že pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia došlo k chybám v písaní postupoval podľa ustanovenia § 224 Civilného sporového poriadku a chyby opravil opravným uznesením sp.zn. KK-5P/86/2023 zo dňa 19.10.2023 v bodoch odôvodnenia, ktoré majú o správne znieť:
„Bod 19. Taktiež osobnú starostlivosť otca a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať otcovi na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
Bod 27. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné do budúcna v nižšej sume ako žiadal otec, nakoľko prihliadal aj na nevyhnutné výdavky maloletej dcéry. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu a tým aj k state možnosti platiť výživné.
Bod 28. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne otec, nakoľko matka sa s dcérou stretáva, avšak krátkodobo a teda osobnú starostlivosť otca a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal otcovi na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného matka dobrovoľne inou sumou neprispieva.
Bod 29. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletej dcére súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Bod 37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.“
III. Obsah odvolania otca navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu
7. V zákonom stanovenej lehote podal voči napadnutému rozsudku odvolanie otec plnoletej dcéry, ktorá sa k nemu pripojila dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí. Námietky smerujú k určenému rozsahu výživného a zistenému príjmu matky. Má za to, že matka si umelo zvyšuje svoje náklady za účelom vyhýbaniu sa platenia výživného maloletej. Ďalej namietal, že súd nebral do úvahy jednorazové výdavky maloletej O., ktoré je nevyhnutné vynaložiť (pri ochorení, financovanie vodičského preukazu, kurz prvej pomoci, od októbra 2023 sa skladá na stužkovú vo výške 30 eur mesačne) a tiež zdôraznil, že vyšetrením zo dňa 5.10.2023 bola zistená u dcéry intolerancia na mlieko a mliečne výrobky, v dôsledku čoho je nevyhnutné upraviť stravu, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné zo strany povinnej matky vo výške 240 eur, čo predstavuje 20 % z jej čistého mesačného príjmu.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí. Vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, posledných 5 mesiacov brala nadčasy, aby mala vyšší príjem. Uviedla, že jej reálny čistý príjem bez nadčasov predstavuje 820 eur a príjmy, ktoré bral súd do úvahy za posledných 6 mesiacov, pozostávali aj z nadčasov + 300 eur odmena, ktorú dostáva raz ročne, preto jej priemerná mzda predstavovala 962 eur. Nadčasy môže vykonávať len sporadicky. Je samoživiteľka maloletého dieťaťa, jej výdavky predstavujú mesačne 758-808 eur. Okrem toho má ďalšie náklady na stravu pre seba a maloletého syna, hygienické potreby, oblečenie cca 200-300 eur. Okrem toho spláca dlh rodičom, ktorý jej vznikol, keď ju otec ešte s maloletou O. vyhodil zo spoločného domu a musela bývať v podnájme. Výdavky maloletej považuje za nadmieru vysoké, takisto spochybňuje potrebu vodičského preukazu pre XX-ročné dieťa. V súčasnosti nedokáže platiť ani výživné určené súdom vo výške 170 eur.
9. Otec maloletej O. vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jej tvrdenia považuje za subjektívne, nepravdivé. Podľa jeho názoru matka neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia o nemožnosti platiť zvýšené výživné.
10. Povinná matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že je nemožné pre ňu platiť 240 eur, keď už 170 eur predstavuje pre ňu veľký problém. Ak nebude pracovať cez víkendy, nebude schopná platiť ani 170 eur.
11. Plnoletá O. vo vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.3.2024 uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s návrhom svojho otca na zvýšenie výživného na sumu 240 eur mesačne, resp. na čiastku zvýšenú podľa zváženia odvolacím súdom. Výška výživného vzhľadom na jej zdravotné problémy, ako aj záujem ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole, je opodstatnená a primeraná jej potrebám a príjmom matky, ktorá by nemala problém platiť aj vyššiu sumu. Uviedla, že nad rámec výživného jej neprispela finančne, ani materiálne.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v spojení s opravným znesením vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O. vo vzťahu k zvýšeniu výživného. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca plnoletej dcéry, ktorá sa k jeho odvolaciemu návrhu pripojila, je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného sumou 170 eur mesačne (výrok I.), o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti (výrok II.), o výške dlžného výživného (výrok III.) a o trovách konania (výrok IV.).
14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
15. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
16. Ako prvým napadnutým výrokom sa odvolací súd zaoberal výrokom I. o zvýšení výživného. Navrhovateľka odvolacími námietkami spochybňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie prioritne vo vzťahu k určenému rozsahu výživného. Svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil príjem jej matky.
17. Skutkové závery ohľadne príjmov matky ako osoby povinnej z výživného a z toho vyplývajúcich možností a schopností platiť výživné v súdom určenej výške na navrhovateľku obstoja, čo znamená, že správne súd prvej inštancie stanovil výšku výživného zo strany povinnej z výživného a vyhodnotil všetky zákonné kritériá rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu výživného. Zhrnúc tieto zistenia tak možno učiniť záver, že v čase pôvodného rozhodovania bola povinná z výživného zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 90 eur mesačne rozsudkom č.k. 1P/30/2019-115 zo dňa 16.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 21CoP/134/2021-169. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje otec. Príjem otca je v priemere vo výške 1.206 eur + rodinné prídavky v sume 60 eur, tiež je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 142 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi. Podľa potvrdení o príjme má matka priemerný mesačný zárobok 950 eur + rodinné prídavky v sume 60 eur a rovnako
je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 180,50 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi.
18. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
22. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
23. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
24. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
25. Súd prvej inštancie správne zistil, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti zmeniť. Nepochybne na strane oprávnenej osoby došlo k zmene od poslednej úpravy, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľky je opodstatnený len čo do základu.
26. Súd prvej inštancie dôsledne zisťoval zmenu pomerov na strane navrhovateľky i na strane jej rodičov. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane navrhovateľky, v čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá vo veku XX rokov, navštevovala N. školu v mieste bydliska. V súčasnosti je študentkou X. školy v F., je plnoletá, nepochybne teda došlo k nárastu jej výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 350-400 eur mesačne na navrhovateľku, ak k tomu pripočítame výdavky otca na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 170 eur, ktorou sa má podieľať matka na výžive dcéry, za primeranú, zohľadňujúc aj prídavok na dieťa v sume 60 eur, ktorým štát prispieva otcovi na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel otca na výživnom. Pokiaľ teda ide o pravidelné odôvodnené potreby navrhovateľky, časť z nich mohla a aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na dieťa v sume 60 eur. Po odpočítaní tejto sumy odvolací súd ustálil výdavky na navrhovateľku v sume cca 340 eur, ktorú by mali uhrádzať jej rodičia. Následne treba konštatovať, že pri výživnom zo strany matky vo výške 170 eur a výživnom zo strany otca v tej istej sume vo výške 170 eur a prídavkoch na dieťa vo výške 60 eur, celková suma 400 eur je postačujúca na výživu navrhovateľky, vzhľadom na jej odôvodnené výdavky a potreby a to aj so zdravotným stavom. Súdom určené výživné zodpovedá preukázaným výdavkom navrhovateľky, ktoré aj odvolací súd považuje v niektorých položkách za nadhodnotené a nedôvodné (bod. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
27. Námietky navrhovateľky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností matky a správnosti záveru prispievať na výživu navrhovateľky v súdom určenej výške. Súd prvej inštancie
ustálil priemerný čistý mesačný príjem matky na sumu 1.190 eur mesačne (príjem zo závislej činnosti, čiastočný invalidný dôchodok, rodinné prídavky). Od tejto sumy je však potrebné odpočítať prídavky na dieťa 60 eur, nakoľko tieto sú určené pre jej maloletého syna, teda nezvyšujú jej príjem. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov matky, a teda jej schopností a možností (bod. 25, 26., 33. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
28. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd konštatuje, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby by mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možnosti a schopnosti rodiča. Pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného je treba zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná a sociálna starostlivosť, štúdium, záujmová činnosť a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie usudzuje objektívny nárast životných nákladov spojených s dospievaním navrhovateľky a so štúdiom na strednej škole, ktoré skutočnosti sú sami osebe dôvodom zvýšenia výživného. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že na strane navrhovateľky došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak nie v navrhovateľkou požadovanom rozsahu, čomu v konečnom dôsledku zodpovedá aj výroková časť napadnutého rozhodnutia. Podaným odvolaním navrhovateľka prejavila subjektívnu nespokojnosť s výškou zvýšeného výživného, ktoré podľa jej názoru nezodpovedá možnostiam a schopnostiam povinnej z výživného a jej odôvodneným potrebám.
30. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z výživného, matky navrhovateľky. Tá namieta, že zo svojho príjmu nie je schopná platiť vyššie výživné a tiež namieta, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi. Zo spisu vyplýva, že jej príjem je 1.130 eur mesačne (príjem zo závislej činnosti, čiastočný invalidný dôchodok) bez rodinných prídavkov. Na druhej strane je nevyhnutné v rámci schopností a možností matky zohľadniť skutočnosť, že uvedený príjem je zvýšený z dôvodu matkou vykonávaných nadčasov (jej reálny čistý príjem bez nadčasov predstavuje 820 eur ) a vyplatenej odmeny, ktorú dostáva matka raz ročne, pričom táto zložka platu nie je pravidelná a nárokovateľná, tiež nadčasy sú vykonávané len sporadicky, vzhľadom na starostlivosť o mal. X-ročného syna. Vzhľadom na príjem povinnej z výživného a jej výdavky prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a tiež vzhľadom na jej celkový sociálny status, odvolacie námietky navrhovateľky, že stanovené výživné nezodpovedá schopnostiam a možnostiam matky, neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu svojich detí, na majetkové pomery povinnej z výživného, skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť pri komparácii oprávnených výdajov navrhovateľky, považuje odvolací súd za primerané, aj keď celkom nezohľadňujúce reálne potreby navrhovateľky, zohľadňujúc pritom zákonnú prioritu platenia výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je povinná z výživného povinná platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.
31. Navrhovateľka odôvodňovala zvýšenie výživného nielen tým, že sa zvýšili jej životné náklady, ale aj skutočnosťou, že chce študovať po skončení L. na vysokej škole. Súd na túto skutočnosť nemohol prihliadnuť, pretože pri rozhodovaní sa zohľadňujú len skutočnosti dané v čase rozhodnutia a nie tie, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak navrhovateľka bude študovať na vysokej škole a jej výdavky sa zvýšia, bude to dôvodom na opätovné podanie návrhu na zvýšenie výživného, ak to budú majetkové pomery matky odôvodňovať. Pri rozhodovaní o podanom návrhu však mohol súd zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré sú v čase rozhodnutia, to znamená skutočnosť, že navrhovateľka od podania návrhu do rozhodnutia súdu bola študentkou gymnázia, bývala spolu s otcom a mala pravidelné mesačné výdavky zhruba vo výške cca 400 eur mesačne. Keďže súd mal za preukázané, že pomery obidvoch rodičov sú zhruba rovnaké, tieto výdavky rozdelil na polovicu a zvýšil tak vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 90 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.
32. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V prejednávanej veci, porovnávajúc tieto zákonné kritériá na strane matky a otca navrhovateľky
je potrebné konštatovať, že ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery sú v zásade rovnaké. Obaja sú poberateľmi dôchodku, mesačný príjem matky navrhovateľky je 1.130 eur a príjem otca vo výške 1.206 eur. Obaja rodičia majú okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Súd prvej inštancie správne zohľadnil odôvodnené potreby na strane navrhovateľky vo výške cca 400 eur mesačne a vzhľadom na sociálny a majetkový status jej rodičov, za situácie, kedy určil zo strany matky vyživovaciu povinnosť vo výške 170 eur, odôvodnené potreby s prihliadnutím na rovnakú vyživovaciu povinnosť otca a prídavky na dieťa vo výške 60 eur, sú tak uspokojené v celom rozsahu.
33. Zohľadňujúc dve vyživovacie povinnosti povinnej z výživného, ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky, ako študentky v čase podania návrhu strednej školy, tiež ťaživú situáciu matky, ktorá je aktuálne samoživiteľkou, nakoľko druh s ňou nežije v spoločnej domácnosti a sama sa stará o X-ročného syna, súd správne ustálil výživné. Námietky navrhovateľky teda neobstoja, z jej strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať iným výživným ako ho určil súd prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že matka sa snaží dosahovať príjem, nebola preukázaná absencia snahy o využívanie jej schopností a možností. Odvolací súd pri zvýšení výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov. V tomto duchu odvolací súd prijíma záver, že životná úroveň rodičov a rovnako majetkové pomery, od ktorých sa odvodzuje výška výživného na maloleté deti, sú približne rovnaké.
34. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
35. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1, § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).