Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23CoP-46-2022.pdf
PDF · 116.19 KB
Case nature
Subarea
23CoP/46/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky E. I., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XX/XX, I., t. č. bytom M. XX/XX, S., a otca O. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S., t. č. E.-X., D. XXX, Y., o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti na návrh navrhovateľky S. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom X. A. XXXX/XX, S., právne zastúpenej Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 32P/58/2022 - 13 z 19. apríla 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej domáhala zverenia maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a súčasne sa s návrhom domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že matka maloletého žije rovnako neusporiadaným životným štýlom, od narodenia maloletého s nim žila na rôznych adresách, často ju bolo vídať v neslávne známej štvrti, v ktorej sa vo zvýšenej miere vyskytujú osoby drogovo závislé, a vzhľadom na doterajší spôsob života matky nie je jej prostredie zárukou pre výchovu ako aj život maloletého v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) alebo Dohovoru o právach dieťaťa tak, aby bol maloletý šťastný.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na skutočnosť, že neodkladným opatrením nie je možné zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže o danej forme sa rozhoduje len v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania, preto skúmal splnenie podmienok na dočasné zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľky a na uloženie povinnosti matke odovzdať maloletého do dočasnej starostlivosti navrhovateľky. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvoinštančného súdu do úvahy prichádza za predpokladu, ak je potrebné, aby pomery boli dočasne upravené, alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená a vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza jeho nariadenie do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t. j. ak by bol bezprostredne ohrozený ich život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa. Pri rozhodovaní týkajúcom sa maloletého dieťaťa je potrebné prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý treba chápať čo najextenzívnejšie, tak aby dieťa vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, a aby boli rešpektované práva dieťaťa uvedené v Dohovore ako aj v ďalších právnych predpisoch. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. 12P/115/2021 - 72 zo dňa 09.11.2021, právoplatné dňa 07.03.2022, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom nad jeho výchovou bol nariadený dohľad na obdobie 6 mesiacov z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností ohľadom riadnej starostlivosti zo strany matky o maloletého, keďže táto sa v minulosti pohybovala v prostredí drogovo závislých osôb. Od vydania uvedeného rozsudku je povinnosťou príslušného úradu práce vykonávať pravidelné, neohlásené šetrenia v domácnosti matky, pričom doposiaľ neboli oznámené žiadne nedostatky v jej starostlivosti. Preto bez vykonania potrebného dokazovania je predčasné a nesprávne neodkladným opatrením maloletého odňať zo starostlivosti matky a odovzdať ho navrhovateľke, nakoľko nateraz nemal osvedčené, že matka nezabezpečuje adekvátnu starostlivosť o dieťa. Nemal záujem zľahčovať tvrdenia navrhovateľky, preto za predpokladu zistenia dôvodov zakročí v záujme maloletého a nariadiť neodkladné opatrenie z úradnej moci. Poukázal na konanie vo veci samej, v ktorom budú navrhovateľkou tvrdené skutočnosti predmetom skúmania a dokazovania.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrhu vyhovel.
5. Podstatou jej odvolacích dôvodov bolo nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Z opatrnosti žiadala preveriť jej právo na zákonného sudcu a na prístup k súdu vzhľadom na to, že vec rozhodla zastupujúca sudkyňa sudkyňu, ktorej v ten istý deň bola vec pridelená po inej sudkyni nepôsobiacej na Okresnom súde Galanta, napriek tomu že jej vec napadla dňa 08.04.2022. Tiež namietala, že v elektronickom súdnom spise je predmetné uznesenie žurnalizované na č. l. 91, ale číslo konania napadnutého uznesenia nie je 32P/58/2022 - 91, ale 32P/58/2022 - 13, čo považuje za zvláštne, pretože už len jej samotný návrh s prílohami tvorí niekoľko desiatok strán. Poukázala na doloženie ďalších listinných dôkazov od času vydania napadnutého uznesenia, preukazujúcich dôvodnosť jej návrhu, pričom celkove išlo o tri podania zo dňa 21.04.2022 a dve zo dňa 26.04.2022. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nedozvedela dôvody, prečo jej návrh nepovažoval prvoinštančný súd za dôvodný ako aj ňou predložené dôkazy, pretože sa nevyjadril k tomu, prečo 4 svedecké výpovede svedkov nepovažoval za postačujúce pre vyhovenie návrhu, z ktorého dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasila s vyhodnotením skutkového stavu prvoinštančným súdom. Ak podľa okresného súdu nie je ohrozený ani zdravý vývin, či výchova maloletého, ktorý údajne vyrastá v atmosfére lásky, porozumenia a stability, azda tým nemyslel neustále sťahovanie sa a opakované násilie či príchody polície. Z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, na základe čoho sú práva maloletého počas pobytu u matky chránené, keďže svoje závery okresný súd nezdôvodnil a nevysporiadal sa s obsahom jej návrhu ako aj prílohami k nemu. Podaním zo dňa 21.04.2022 v kontexte ďalších doplnených listinných dôkazov apelovala na prvoinštančný súd ohľadne prehodnotenia postoja k jej návrhu, čo sa nestalo, a preto bola nútená podať odvolanie. Podarilo sa jej získať ďalšie listinné dôkazy preukazujúce problémy matky s drogovou závislosťou a to vyjadrenie svedka zo dňa 01.05.2022 - D. I., správy z messengera poskytnuté otcom maloletého, pričom išlo o komunikáciu medzi otcom a matkou z marca a mája 2021, ktorá potvrdzuje závislosť matky na návykových látkach. V súvislosti so správou Úradu práce, odbor sociálnych vecí Galanta zo dňa 27.04.2022 o šetrení pomerov u matky poukázala na informovanie matky o podanom návrhu zamestnankyňou úradu, čo vyplýva z obsahu predmetnej správy, teda matka si bola vedomá príchodu pracovníkov úradu práce a mala priestor sa vopred na šetrenie pomerov pripraviť. Uvedené nepredstavuje bežný stav. Namietala činnosť pracovníkov úradu práce, ktorý nekonfrontoval matku s tým, že už nežije v K. ako deklarovala, že sa už 2 krát sťahovala a či sa vie vyjadriť k problémom s políciou na K. či L. ulici v S., keď úrad práce disponoval jej podaním ako aj čestnou svedeckou výpoveďou pani S. a tiež mal jej emailové správy z januára a februára 2022. Taktiež predmetný úrad sa neinformoval u matky na jej aktuálnu nezamestnanosť, ktorú uvádzala na pojednávaní dňa 09.11.2021. Mala za to, že v činnosti úradu práce sú závažné nedostatky a to napriek tomu, že vedel o sťažnosti susedov matky z rôznych adries, s danými podnetmi matku nekonfrontoval, nevykonal dôslednejšie šetrenie okolností, prípadne sa mal spojiť s políciou za účelom pomoci pri vyšetrovaní. Poukázala na zákonné povinnosti úradu podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí. V kontexte uvedeného je dôvodné podozrenie či si úrad plnil svoje zákonné povinnosti riadne a svedomito, pretože ak by sa informoval u polície a bral do úvahy sťažnosti susedov matky v S., musel by dospieť k záveru, že v prostredí matky, v ktorom by mal maloletý vyrastať sú porušované nielen jeho zákonné práva podľa ZoR, ale aj v zmysle
medzinárodných zmlúv a dohovorov. Naďalej poukazovala na množstvo dôkazov preukazujúcich spôsob života matky, ktorý nevytvára maloletému také podmienky pre život, aby boli v súlade s Dohovorom a ZoR, pretože 7 čestných svedeckých vyhlásení svedkov preukazuje túlanie sa matky po nociach, podľa všetkého aj problémy s alkoholom, drogami, pochybné návštevy, problémy s políciou, výtržnosti, násilie a podobne. Tiež uvedený spôsob života preukazujú fotografie z bytu vyhotovené počas pobytu matky v ňom, pracovný posudok bývalého zamestnávateľa matky preukazujúci, že odišla len tak z pracoviska, komunikácia matky s otcom maloletého, z ktorej vyplýva dôvodné podozrenie o drogovej závislosti matky na pervitíne, súhlas otca so zverením maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti či ďalšie dôkazy. Podmienky, v ktorých maloletý vyrastá, sú nezlučiteľné a nemožno ich považovať za prostredie stability, za atmosféru šťastia, lásky a harmónie.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty navrhovateľky bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ nezistil okolnosti pre opodstatnenosť návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto ho zamietol.
10. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky na dočasné zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti rodičov. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, súd prvej inštancie správne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd neidentifikoval v záveroch formulovaných okresným súdom arbitrárnosť ani nedostatok odôvodnenia, pričom okresný súd v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoj záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky.
11. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
12. CMP obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia CSP o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava CSP, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje CMP.
13. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti strán sporu za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na ich procesnej aktivite, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 7 dní od doručenia návrhu podľa § 367 ods. 2 CMP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.
14. V zmysle čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Pojem záujem dieťaťa teda nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
16. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa navrhovateľka domáhala spolu s návrhom na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti rodičov.
18. Doteraz boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 12P/115/2021-72 zo dňa 09.11.2021, právoplatným dňa 07.03.2022.
19. Z predmetného spisu sp. zn. 12P/115/2021 odvolací súd zistil, že na návrh matky, podaný dňa 31.08.2021, bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, styk otca s maloletým nebol upravený a zároveň bol nad výchovou maloletého nariadený dohľad, ktorý bude vykonávaný prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Dôvodom nariadenia dohľadu nad výchovou maloletého podľa odôvodnenia rozsudku vydaného v predmetnom konaní (bod 33. odôvodnenia rozsudku) bolo vylúčenie akýchkoľvek pochybností ohľadom riadnej starostlivosti zo strany matky o maloletého. Už z obsahu predmetného spisu bolo zrejmé, že matka s maloletými mení bydlisko, otec maloletého absolvoval dlhodobú odvykaciu liečbu pre závislosť na návykových látkach, pričom vo vyjadrení k návrhu nespochybňoval starostlivosť a návrh matky.
20. Vychádzajúc zo samotného návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu spisu nemal ani odvolací súd osvedčené, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Maloletý sa nachádza v starostlivosti matky na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu, pričom nad výchovou maloletého bol nariadený dohľad z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností ohľadom riadnej starostlivosti zo strany matky, ktorá sa v minulosti pohybovala v prostredí drogovo závislých osôb a to na dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého právoplatnosť nastala dňom 07.03.2022.
21. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje odvolací súd za neopodstatnené z hľadiska rozhodovania o predmetnom návrhu, pričom poukazuje na dôkazy predložené navrhovateľkou k návrhu a to čestné vyhlásenia svedkov datované dňa 01.04.2022, ktoré sú po obsahovej stránke totožné, čo jednoznačne svedčí o tom, že ich vyhotoviteľom bola tá istá osoba a išlo o vopred pripravené čestné vyhlásenia predložené na podpis svedkom. Podstatné je ale najmä to, že predmetné vyhlásenia sa týkajú spôsobu života matky počas jej bývania na adrese L. XX, S. v byte navrhovateľky (resp. starých rodičov zo strany otca) a to v období od 01.12.2020 približne do 10.07.2021, od ktorej doby síce matka viac krát zmenila bydlisko, nakoľko bývala na ďalších adresách, v súčasnosti je to na adrese M. XX, S., teda predmetné vyhlásenia nie sú aktuálne a podstatné pre posúdenie dôvodnosti predmetného návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navyše v konaní o zverenie maloletého vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/115/2021 na návrh matky zo dňa 31.08.2021, boli zisťované bytové pomery matky (správa úradu práce zo dňa 04.11.2021 na č. l. 51 predmetného spisu). Rovnako neaktuálne sú ďalšie dôkazy predložené navrhovateľkou a to emailové správy z januára, februára či júna 2021. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu z bytu na L. ul., S., vyhotovenú údajne v máji a júli 2021, odvolací súd k nej dodáva, že nie je možné zistiť kedy bola vyhotovená a či ide naozaj o zachytenie bytových pomerov a spôsobu života matky. V kontexte dôkazov predložených navrhovateľkou k predmetnému návrhu teda vyplýva, že nimi mal byť preukázaný spôsob života matky pred vydaním rozsudku okresného súdu o zverení maloletého do starostlivosti matky a ako už bolo uvedené, v predchádzajúcom konaní neboli zistené skutočnosti nasvedčujúce nespôsobilosť matky zabezpečovať výchovu maloletého, ktorá patrí medzi základné práva, aj ale povinnosti rodiča.
22. Navyše zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.04.2022 o šetrení pomerov u matky odvolací súd zistil, že vykonal náhodné ušetrenie v domácnosti matky, ktorá sa dňa 15.02.2022 presťahovala na adresu M. ulica, S., kde býva s aktuálnym partnerom a maloletým v trojizbovom byte. Terajší partner matky A. G. bol dňa 25.04.2022 zadržaný príslušníkmi polície NAKA pre podozrenie z drogovej trestnej činnosti, pričom matka poprela vedomosť o tejto trestnej činnosti. Čistota a poriadok v domácnosti bola na požadovanej úrovni, maloletý pôsobil spokojným dojmom, bol čisto oblečený a upravený. Matka mala základné potraviny, obed jej mal priniesť starý otec, ktorý jej pomáha, matka uviedla dostatočnú zásobu plienok a hygienických potrieb pre maloletého.
23. Navrhovateľka počas konania k odvolaniu pripojila viaceré dôkazy a to najmä viaceré svedecké písomné čestné vyhlásenia, emailovej správy, fotodokumentáciu, podnety na úrad práce, odpoveď mesta S., odpovede Úradu práce Galanta, pričom k daným listinným dôkazom odvolací súd dodáva, že tieto budú mať relevanciu v konaní vo veci samej, pretože z hľadiska rozhodovania o neodkladnom opatrení nepreukazujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, teda nedokazujú
skutočnosti odôvodňujúce zásah štátu do rodinných vzťahov účastníkov, čo by v danom prípade predstavovalo odňatie maloletého zo starostlivosti matky v súlade s jeho záujmom.
24. Odvolací súd nespochybňuje, že vychádzajúc z obsahu predchádzajúceho spisu a rozsudku o zverení maloletého do starostlivosti matky je daná potreba vykonávania dohľadu nad výchovou maloletého matkou, nakoľko doterajší spôsob života matky (sťahovanie sa, podozrenie zo stretávania sa s osobami závislými na návykových láskach a pod.) evokuje túto potrebu, ale keďže doteraz nie sú jednoznačné pochybnosti či dôkazy o nedostatočnej starostlivosti o maloletého zo strany matky, ktoré konštatovanie potvrdzuje aj správa Úradu práce, odbor sociálnych vecí a rodiny, nebolo dôvodný zásah formou neodkladného opatrenia v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.
25. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcu rešpektovania práva na zákonného sudcu, k uvedenému súd odvolací súd dodáva, že toto právo bolo zachované, čoho dôkazom je aj záznam v spise na č. l. 94, podľa ktorého došlo k prerozdeleniu spisov po sudkyni JUDr. Sátorovej, ktorej vec bola pôvodne pridelená, následne bola vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Šefčíkovej, ktorá čerpala dovolenku, a preto pre dodržanie lehoty na podľa § 367 ods. 2 CMP vo veci meritórne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol zastupujúci sudca.
26. Námietka navrhovateľky ohľadne údajne uvedeného čísla listu 13 na napadnutom uznesení je podľa odvolacieho súdu nedôvodná pre konštatovanie vecnej správnosti predmetného rozhodnutia, ale vychádzajúc z obsahu spisu ako aj aj elektronického súdneho spisu je predmetné uznesenie žurnalizované na č. l. 91 spisu a takto bolo aj doručované právnemu zástupcovi navrhovateľky (viď č. l. 98 spisu), preto táto námietka nekorešponduje s údajmi zo spisu.
27. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie o správnosti napadnutého uznesenia už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
28. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/ stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
29. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľky zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
30. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že o zmene výchovného prostredia maloletého bude rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, za predpokladu vykonania riadneho a náležitého dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci, potrebného pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, a to opäť tak, aby bol čo najlepšie chránený a zabezpečený záujem maloletého.
31. Vzhľadom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí, odvolací súd preto odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením
rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej (t. j. v konaní o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti), v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).