Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-5S-278-2022.pdf
PDF · 78.66 KB
Case nature
Subarea
BA-5S/278/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave vo veci žalobcu: Marelli Kechnec Slovakia s.r.o. , so sídlom Priemyselný Park Kechnec, Perínska cesta 275, 044 58 Kechnec, IČO: 36 751 758, zastúpeného: PRK Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35978643, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102669334/2022 zo dňa 28. 09. 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2022, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, pôvodne doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 09. 12. 2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102669334/2022 zo dňa 28. 09. 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 101594887/2022, zo dňa 27. 05. 2022, ktorým ako správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 4 903 336,73 Eur a neuznal daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 3 789 412,39 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Súčasťou žaloby (časť G.) bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) (ďalej len „návrh“). Žalobca v úvode návrhu konštatoval, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda. V tejto súvislosti dodal, že vyrubený rozdiel dane už medzičasom uhradil. Napriek tomu bezprostredné finančné dopady rozhodnutia žalovaného žalobca hodnotí ako významné, ale nateraz nie likvidačné. Vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu žalovaného žalobca poukázal na skutočnosť, že suma vyrubeného rozdielu dane vstupuje do výpočtu tzv. Indexu daňovej spoľahlivosti, na základe ktorého by podľa žalobcových tvrdení bol vyhodnotený podľa jedného kritéria ako nespoľahlivý daňový subjekt. Týmto podľa žalobcu dôjde k zásahu do jeho povesti a môže významne ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť, napr. aj v podobe zhoršenia ratingu žalobcu ako spoločnosti. Žalobca uviedol, že sa považuje za potrestaného za to, že nesúhlasí so svojvoľným postupom prvostupňového orgánu a žalovaného. Priznanie odkladného účinku by podľa žalobcu nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže z jeho strany už došlo k úhrade rozdielu dane. Uvedeným by podľa žalobcu neboli ohrozené rozpočtové príjmy Slovenskej republiky a žalobca by podľa svojich tvrdení nemusel trpieť v dôsledku
svojvoľného prístupu správcu dane. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že boli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva vo všetkých veciach v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 5S/278/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-5S/278/2022.
4. Uznesením súdneho úradníka Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/278/2022-120, zo dňa 28. 07. 2023, došlo k zastaveniu konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu (ďalej len „uznesenie súdneho úradníka“). Na základe žalobcom podanej sťažnosti uznesením predsedníčky senátu Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/278/2022-136, zo dňa 16. 02. 2024, došlo k zrušeniu uznesenia súdneho úradníka z dôvodu dodatočného zistenia, že žalobca uhradil súdny poplatok riadne a včas.
5. Návrh bol spolu so samotnou žalobou doručený žalovanému dňa 19. 04. 2024 s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a k návrhu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným na súd dňa 24. 05. 2024 uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom rozhodnutie ponecháva v kompetencii správneho súdu.
6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 468/2018, zo dňa 04.12.2018 a sp. zn. II. ÚS 457/2022, zo dňa 13.10.2022, príp. aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020)
10. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil.
(obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa 24.09.2015, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021)
11. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy, pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/14/2019, zo dňa 26. januára 2022)
12. Správny súd v kontexte citovanej rozhodovacej činnosti pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti návrhu. Podstata argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na spojitosť medzi hodnotením žalobcu na základe indexu daňovej povinnosti ako nespoľahlivého daňového subjektu a následného zásahu do jeho povesti a negatívneho vplyvu na jeho podnikateľskú činnosť.
13. Inštitút indexu daňovej spoľahlivosti je definovaný daňovým poriadkom ako hodnotenie podnikateľského daňového subjektu, ktorého kritériá spočívajú v plnení povinností tohto subjektu voči finančnej správe (§ 2 písm. h) daňového poriadku). Index daňovej spoľahlivosti (hodnotenie daňového subjektu) je zo strany príslušného daňového úradu vyhotovovaný vo forme oznámenia obsahujúce odôvodnenie, ktoré sa doručuje daňovému subjektu. Daňový subjekt je následne oprávnený voči takémuto oznámeniu podať opravný prostriedok vo forme odôvodnenej námietky, ktorej podanie má odkladný účinok (§ 53d ods. 1, ods. 3 daňového poriadku).
14. Žalobca vo svojom návrhu a ani následne správnemu súdu bližšie neuviedol, či takéto oznámenie mu bolo doručené, či bol vyhodnotený ako nespoľahlivý daňový subjekt, príp. či sa voči takémuto oznámeniu bránil na základe opravného prostriedku a ako bolo o ňom rozhodnuté. Správny súd preto nemá osvedčený základ argumentácie žalobcu a to existenciu negatívneho indexu hodnotenia (existencia negatívneho stavu, hrozby), ktorý by následne mal spôsobiť žalobcom tvrdené právne následky.
15. Zároveň ale správny súd dodáva, že aj pri prezumovaní existencie predmetného oznámenia nebolo zo strany žalobcu bližšie súdu ozrejmené, akou formou, akým rozsahom a akými následkami (dopadmi) by malo dôjsť k zásahu do povesti žalobcu. Inštitút, resp. kategória dobrej povesti právnickej osoby je širokým a značne abstraktným právnym pojmom, ktorý má presah od obchodného, civilného, pracovného práva až po trestné právo. Keďže návrh na priznanie odkladného účinku je dispozičným procesnoprávnym úkonom, bolo povinnosťou žalobcu uviesť konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by opisovali hrozbu škody, príp. iného právneho následku. Len samotné paušálne tvrdenie žalobcu o možnej, budúcej a hypotetickej škode nie je spôsobilé byť relevantnou skutočnosťou na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Správny súd ďalej poukazuje na istý rozpor v základných tvrdeniach žalobcu, ktoré uviedol v návrhu. Na jednej strane žalobca konštatuje hrozbu závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody. Na strane druhej sám uvádza, že vyrubený rozdiel dane dobrovoľne uhradil, pričom síce dodáva, že finančné dopady sú významné (bez ďalšieho vysvetlenia) ale zároveň nie likvidačné. Z takto naformulovaného znenia dôvodov návrhu preto pre správny súd vyplýva, že zásah rozhodnutia žalovaného do sféry žalobcu nedosahuje takú intenzitu, aby bol spôsobilý nezvratnými dôsledkami ohroziť jeho hospodársku činnosť, príp. jeho samotnú existenciu (ods.10, 11 uznesenia).
17. Nakoľko nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu hrozby značnej škody, závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku, ako prvej zákonnom stanovenej kumulatívnej podmienky, rozpor priznania odkladného účinku s verejným záujmom už ďalej správny súd neskúmal.
18. Správny súd na základe uvedených skutočností preto prijal záver, že v konaní nedošlo k naplneniu materiálnych dôvodov podľa citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku na to, aby bolo rozhodnuté o pozastavení právoplatných a vykonateľných účinkov rozhodnutia žalovaného.
19. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
20. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).