Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/8/2018

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. -M. č. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o vylúčenie vecí z exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2018 domáhala, aby súd vylúčil nehnuteľnosti , a to pozemky - KNC parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, L. parc.č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX m2, L. parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KNC parc.č. XXXX/ XX, záhrady o výmere 11 m2, KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2 a rozostavanú stavbu bez súpisného čísla postavená na pozemku KNC parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. F. (ďalej aj ako "sporné nehnuteľnosti"), z exekúcie:

- vedenej exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, Karloveská 6C, Bratislava pod EX 99/14 na základe poverenia udeleného Okresným súdom Trenčín v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. ,

- vedenej exekútorom Mgr. Romanom Vozárom, Karloveská 6C, Bratislava pod EX 57/16 na základe poverenia udeleného Okresným súdom Trenčín v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. . 2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -81 zo dňa 30.08.2018, ktorý však bol na základe odvolania žalobkyne zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -117 zo dňa 28.11.2019 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. V súlade s pokynom odvolacieho súdu, súd konanie uznesením zo dňa 20.02.2020 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Trenčín, katastrálnom odbore pod sp.zn. V XXXX/XX. Uznesenie po jeho potvrdení odvolacím súdom nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2020. Po právoplatnom skončení uvedeného konania (17.03.2022) súd pokračoval v konaní.

3. Žalobkyňa následne (už až po prvom pojednávaní) zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť. O náhrade trov konania žiadala rozhodnúť v súlade s a žalovanému náhradu trov konania nepriznať. Dôvody hodné osobitného zreteľa videla v zmene právnej úpravy, ktorá viedla k späťvzatiu žaloby a ktorú nemožno pričítať na jej ťarchu. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobkyni. Uviedol, že ani žalovaný nezavinil zastavenie konania a mal za to, že žalobkyňa mohla zobrať žalobu aj skôr a posledné pojednávanie nemuselo sa vôbec konať a právny zástupca by tak naň nemusel cestovať. Poukazoval na to, že žalovaný už bol poškodený aj tým, že nedostal náhradu trov konania za zastavené staré exekúcie a bol by poškodený aj tým, že by musel znášať trovy tohto konania súvisiaceho so starými exekúciami.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len ), Žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ustanovenia , Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6.Podľa ustanovenia , , (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

7.Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom na to, že žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby, súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku, neskúma sa, aký je skutkový stav, či žaloba bola dôvodná, či by s ňou žalobca uspel. Ak teda žalobca vzal žalobu späť a nejde o prípad, kedy sa dôvodne podaná žaloba vezme späť pre správanie žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. Vôbec nie je podstatné, kto zavinil podanie žaloby, pretože podstatné je to, kto nesie zavinenie na zastavení konania a nie na jeho začatí.

11. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala skutočnosti, ktorými odôvodnila svoj záver, že by súd žalovanému nemal vôbec priznať nárok na náhradu trov konania, a teda poukazovala na skutočnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle , s touto argumentáciou sa súd stotožnil čiastočne v tom smere, že ju považoval za dôvod na čiastočné nepriznanie, resp. zníženie náhrady trov konania žalovaného.

12. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ) . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ust. umožňuje súdu rozhodnúť tak, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa buď neprizná trovy konania vôbec, alebo tieto prizná len čiastočne, teda v menšom rozsahu, než by v prípade neexistencie takýchto dôvodov protistrane patrili. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

13. Súd konštatuje, že späťvzatie žaloby žalovaný procesne nezavinil, pretože späťvzatie žaloby nie je reakciou na jeho správanie po podaní žaloby. V danom prípade tak procesné zavinenie na zastavení konania niesla žalobkyňa a bola by povinná žalovanému nahradiť trovy konania. Súd však s poukazom na zohľadnil dôvod, pre ktorý žalobkyňa zobrala žalobu späť. Na prospech žalobkyne totiž súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že obe exekúcie, vylúčenia vecí z ktorých sa žalobkyňa žalobou podanou v roku 2018 domáhala, boli v súlade s vety druhej o ukončení niektorých exekučných konaní ako tzv. staré exekúcie ukončené, a to počas tohto sporu. Išlo totiž o exekúcie v zmysle tohto zákona, ako to vyplýva z obsahu oboch pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu, ktoré boli ukončené (exekučné spisy sú napokon už archívne). K ich zastaveniu došlo nezávisle na vôli žalobkyne, z dôvodov právnej úpravy zakotvenej v a teda žalobkyňa nemala dôvod ďalej sa domáhať vylúčenia vecí z, t.č. ukončených, exekúcií a trvať na podanej žalobe, pretože by takáto žaloba nemohla byť vzhľadom na to, že exekúcie už neprebiehajú, úspešná. Ak aj podal žalovaný v zmysle opätovný návrh na vykonanie oboch týchto exekúcií (čo na pojednávaní potvrdil s tým, že poverenia exekútorovi zatiaľ neboli pre nové exekúcie vydané), ide už o úplne iné exekúcie, nové (novozačaté), ktoré sa ale už riadia novelizovanou právnou úpravou Exekučného poriadku (účinná od 01.04.2017), kde v zmysle Exekučného poriadku je upravený špeciálny režim pre domáhanie sa vylúčenia vecí z exekúcie s osobitnou postupnosťou, ktorý musí byť v zmysle vety prvej Exekučného poriadku striktne dodržaný. Ďalšie vedenie tohto sporu by tak pre žalobkyňu nemohlo byť úspešné, ani ak by zmenila žalobu a domáhala sa vylúčenia vecí z nových exekúcií, začatých na základe opätovných návrhov na vykonanie exekúcie, pretože nie je možné, aby konal súd na základe žaloby bez dodržania kogentného postupu ustanoveného v novelizovanom Exekučného poriadku (koná primárne exekútor- resp. v jednoduchých veciach koná exekučný súd- alebo až na koniec súd na základe žaloby, na podanie ktorej musí byť účastník odkázaný exekučným súdom). Súd uviedol tieto úvahy aj vrámci predbežného právneho posúdenia a späťvzatie žaloby bolo reakciou na toto posúdenie. Súd preto v prospech žalobkyne zohľadnil ako výnimočný dôvod, ktorý by ju zbavoval povinnosti nahradiť trovy konania práve to, že špecifickú procesnú situáciu, ktorá v tomto spore nastala, žalobkyňa v zásade nezavinila, ale je dôsledkom medzičasom prijatej právnej úpravy, ktorá sa dotkla exekúcií, vylúčenie vecí z ktorých je predmetom tohto sporu a pre ktorú právnu úpravu sa vedenie sporu stalo prakticky bezpredmetným. Na druhej strane tiež treba uvážiť, naopak na neprospech žalobkyne a naopak v prospech žalovaného (ktorý by inak mal právo na plnú náhradu trov konania), že ani on svojím konaní nezadal príčinu pre zastavenie tohto konania a rovnako tak nemohol ovplyvniť dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu oboch starých exekúcií. Bol nútený napriek tomu brániť svoje práva v spore na základe žalobkyňou podanej žaloby počas celej doby až do zastavenia konania. I napriek vyššie uvedenej skutočnosti týkajúcej sa zmeny právnej úpravy však má súd za to, že aj žalobkyňa čiastočne zavinila, že takáto situácia vzhľadom na priebeh konania v spore nastala a že nebolo možné vo veci meritórne konať skôr, ako došlo k zastaveniu oboch starých exekúcií. Totiž, po tom, čo súd prvýkrát rozhodol, bolo konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Trenčín, katastrálnom odbore pod sp.zn. V XXXX/XX. Ide o konanie, kde žalobkyňa a jej manžel (povinný z exekúcie) domáhali sa zavkladovania dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 28.10.2013, kde výsledok tohto konania bol podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci. Toto konanie bolo z dôvodov na strane žalobkyne a jej manžela prerušené niekoľko rokov, a to preto, že títo ako účastníci vkladového konania ani na opakované výzvy okresného úradu neodstraňovali nedostatky, ktoré bránili tomu, aby mohol správny orgán vo veci rozhodnúť (a teda uvedené napokon bránilo aj tomu, aby vo veci mohol konať súd). Neučinili tak ani na výzvu - rozhodnutie správneho orgánu z decembra 2013, ani na základe rozhodnutia z apríla 2016 a ani na základe rozhodnutia z októbra 2021. Dôsledkom tejto ich nečinnosti bolo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho zo dňa 02.02.2022, právoplatné dňa 17.03.2022, ktorý uvedené konanie sp.zn. V XXXX/XXXX zastavil. Žalobkyňa a povinný z exekúcie (manžel žalobkyne) prakticky viac než 8 rokov neposkytli súčinnosť správnemu orgánu a znemožňovali po túto dobu vo vkladovom konaní pokračovať. Tým zadali aj prekážku pre konanie a rozhodnutie v tomto v súdnom konaní, pre ktorú súd musel konanie prerušiť, čím sa čas celého sporu natiahol natoľko, že medzičasom došlo k zmene právnej úpravy, ktorá spôsobila, že odpadol predmet sporu, čo je aj hlavný a jediný dôvod späťvzatia žaloby. Žalovaný nemal ako docieliť, aby sa vo veci konalo skôr vzhľadom na potrebu prerušenia konania, a teda ten, v koho moci bolo čo najskôr odstrániť prekážku, pre ktorú bolo konanie prerušené, bola žalobkyňa. Súd teda z dôvodov na strane žalobkyne mohol začať konať vo veci opäť až po tom, čo boli obe exekúcie ukončené (po čase podľa vety druhej ). Ak by žalobkyňa konala so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nemusel spor dospieť do toho štádia, že žaloba sa vzhľadom na novú právnu úpravu exekučných konaní stala bezpredmetnou. Žalovaný sa po tak celý čas bránil voči podanej žalobe, ktorú žalobkyňa časovo "pozdržala" natoľko, že ju následne s prihliadnutím na zmenu situácie ohľadom exekúcií musela vziať späť. Súd si uvedomuje, že zmenu právnej úpravy načrtnutú vyššie žalobkyni, žalovanému (ale napokon ani súdu) nemožno dať na ťarchu, ale je toho názoru, že práve opísané konanie žalobkyne, k vzniku takej procesnej situácie vzhľadom na dobu prerušenia konania, ktoré bolo dané z dôvodov na strane žalobkyne, tiež prispelo. Na záver, na neprospech žalobkyne vyznieva (len vo vzťahu k potenciálnemu úkonu právnej služby vykonanej advokátom žalovaného, akým je účasť na pojednávaní dňa 19.05.2022), že súd žalobkyňu zastúpenú advokátom vyzval predtým, než nariadil toto pojednávanie, či trvá na podanej žalobe s poukazom na zastavenie oboch starých exekúcií, no na podanej žalobe žalobkyňa trvala, a preto súdu neostávalo nič iné, ako pojednávanie nariadiť, hoci, ak by žalobkyňa už vtedy vzala žalobu späť, mohli sa náklady tohto konania (nielen žalovanému, ale aj žalobkyni samotnej) aspoň čiastočne ušetriť. Žalovaný v spore bol aktívny, bránil svoje práva, spolupracoval, na pojednávania sa dostavoval, a za takéhoto stavu sa nejaví byť spravodlivé, aby trovy, ktoré s týmto konaní mu účelne vznikli, neboli mu v žiadnom ani len čiastočnom rozsahu nahradené. Žalobkyňa súčasne netvrdila, ale ani nepreukázala, že by na jej strane bola prítomná nepriaznivá sociálna, resp. ťaživá ekonomická situácia, ktorá by jej úplne znemožňovala nahradiť trovy konania protistrane. Vyhodnotením osobitej procesnej situácie a vyššie uvedených dôvodov svedčiacich tak v prospech, ako aj v neprospech žalobkyne, súd pri aplikácii dospel k záveru, že je dôvodné žalobkyňu (ktorá tiež procesne zavinila zastavenie konania) zaviazať povinnosťou nahradiť žalovanému (ktorého konanie nebolo dôvodom pre späťvzatie žaloby) trovy konania v rozsahu 50%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.