Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-21-2019.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/21/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - M. č. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. N. R., s.r.o., so sídlom D. XX/XXX, F. proti žalovanému: R. M., a.s., so sídlom N. XX, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. H. H., advokátom so sídlom v R., A. 2, o vylúčenie vecí z exekúcie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. augusta 2018 č.k. 15C/8/2018-81, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd vylúčil z exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. A. H., so sídlom v R., L. XC, P.O.R. XXX, pod sp. zn. EX 99/14 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Trenčín č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2014 v exekučnej veci sp. zn. 58Er/339/2014 nehnuteľnosti: pozemok KNC parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, pozemok L. parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere XX m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rozostavanú stavbu bez súpisného čísla postavenú na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., a to všetko v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1. H. II. vylúčil z exekúcie vedenej súdnym exekútorom G.. A. H., so sídlom v R., L. XC, P.O.R. XXX, pod sp. zn. EX XX/XX na základe poverenia vydaného O. súdom Trenčín č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v exekučnej veci sp. zn. 61Er/563/2016 nehnuteľnosti: pozemok KNC parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere XX m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rozostavanú stavbu bez súpisného čísla postavenú na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. F., a to všetko v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1. Výrokom III. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd vylúčil vyššie uvedené nehnuteľnosti z označených exekúcií. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/138/2011 právoplatným dňa 08.02.2012 súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela. Žalobkyňa s manželom dňa 28.01.2013 uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM; po podpise dohody podali obaja návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dohody o vyporiadaní BSM, vkladové konanie vedené pod V XXXX/XXXX doposiaľ nie je skončené. Žalobkyňa sa domáhala vylúčenia uvedených nehnuteľností z oboch exekúcií, pretože sa mala stať na základe uvedenej dohody o vyporiadaní BSM výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú spísané v exekučnom súpise exekútora Mgr. H. v exekučných konaniach EX 99/2014 a EX 57/16 proti povinnému - manželovi žalobkyne. Pohľadávky vymáhané v týchto exekúciách vznikli výlučne proti povinnému, za trvania manželstva, súdny exekútor preto s poukazom na § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čase začatia exekúcie EX 99/2014 zriaďoval exekučné záložné právo na sporné nehnuteľnosti patriace do BSM. Po uzatvorení dohody o vyporiadaní
BSM mu však toto právo už neprináleží. Žalobkyňa sa odvolávala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/287/2016 z 22.06.2016, kde bolo konštatované, že ak pohľadávka vznikla voči jednému z manželov za trvania manželstva, exekúcia sa síce vedie na majetok v BSM, ale uvedené je možné len do doby, kým nedôjde k vyporiadaniu BSM. Od okamihu vyporiadania BSM dohodou, rozhodnutím súdu alebo od okamihu, keď začne platiť nevyvrátiteľná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka o jeho vyporiadaní, nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM, resp. do masy zaniknutého BSM. Preto nie je možné viesť exekúciu na sporné nehnuteľnosti, a preto je ich treba z oboch exekúcii vylúčiť.
2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola dôvodná z časti. Vykonaním dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/138/2011-16 zo dňa 26.09.2011 došlo k zrušeniu BSM žalobkyne a jej manžela Mgr. D. N.; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2012. Z pripojeného spisu Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho mal za preukázané, že dňa 28.10.2013 žalobkyňa a jej manžel uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej obsahom bolo o.i. i vyporiadanie sporných nehnuteľností, ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobkyňa domáha, pričom podľa dohody nehnuteľnosti prebrala do vlastníctva v celom rozsahu pôvodne patriacom do BSM žalobkyňa. Žalobkyňa a jej manžel dňa 31.10.2013 podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade predmetnej dohody o vyporiadaní BSM; rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho č. V 5039/2013 zo dňa 06.12.2013 došlo k prerušeniu konania začatého na základe uvedeného návrhu na vklad vlastníckeho práva z dôvodu potreby odstránenia zistených nedostatkov. Okresný úrad Trenčín, odbor katastrálny opakovane rozhodnutím V 5039/2013 z 15.04.2016 prerušil konanie začaté na základe uvedeného návrhu na vklad vlastníckeho práva s tým, že konanie je prerušené do doby, kedy pominú dôvody zápisu poznámky na predmetnom liste vlastníctva. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že ku dňu rozhodnutia súdu nebolo vydané v predmetnom vkladovom konaní rozhodnutie, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z listín predložených žalovaným mal súd za preukázané, že manžel žalobkyne má voči žalovanému záväzky z titulu zmluvy o finančnom lízingu a že voči manželovi žalobkyne sú vedené exekučné konania u súdneho exekútora Mgr. A. H., ktorý v prospech žalovaného zriadil exekučné záložné právo o.i. aj na sporné nehnuteľnosti. Súd citoval ustanovenie § 143 a § 147 ods. 1, § 148a ods. 2, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, § 149a Občianskeho zákonníka, § 243h ods. 1, § 37 ods. 2, § 47 ods. 1, 2, § 55 ods. 1, § 167, § 168 ods. 1, 4, § 169, § 117 Exekučného poriadku účinného v čase začatia oboch exekúcií. Uviedol, že ustanovenie § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihujú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby, pod ktorou treba rozumieť aj manžela povinného, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného. Preto sa zaoberal v prvom rade spôsobom vyporiadania BSM a okamihom kedy k nemu došlo, nakoľko žalobkyňa vyvodzovala účinky vyporiadania BSM z dohody o jeho vyporiadaní zo dňa 28.10.2013. Konštatoval, že predmetná dohoda bola síce žalobkyňou a jej manželom podpísaná, bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe nej nedošlo doposiaľ pre existenciu zákonných prekážok, pre ktoré bolo vkladové konanie prerušené, pričom prerušenie trvá aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Konštatoval, že predmetom dohody o vyporiadaní BSM žalobkyne a jej manžela boli síce nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, a podpísaním tejto dohody zmluvnými stranami táto dohoda nadobudla aj platnosť, vecnoprávne účinky, t.j. vznik vlastníckeho práva, keďže predmetom dohody o vyporiadaní BSM boli nehnuteľnosti, však nastávajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené (že vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nebol doteraz povolený), žalobkyňa svoje tvrdenie, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam patrí jej, nepreukázala, pretože uvedené rozhodnutie doposiaľ vydané nebolo. V danej veci tak nedošlo k vzniku výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam; pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že okamihom vyporiadania BSM je už samotné uzavretie zmluvy o jeho vyporiadaní, takýto výklad je v priamom rozpore so znením § 149a Občianskeho zákonníka. Za daného stavu potom súd konštatoval, že nedošlo k účinnému vyporiadaniu BSM dohodou a preto súd skúmal, či k vyporiadaniu BSM došlo niektorým z iných zo zákonom predpokladaných spôsobov. Uviedol, že v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by došlo k vyporiadaniu BSM prípadne inou dohodou, prípadne, že by bol podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde, preto skúmal, či nastala zákonná domnienka vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že keďže k zrušeniu BSM za trvania manželstva
došlo rozsudkom súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2012 a do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou ani nebol podaný na súd návrh na jeho vyporiadanie, zákonite tak nastala nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania, teda platí, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne a jej manžela je rovnaký. Táto domnienka nastala ku dňu 08.02.2015, pričom súd vyhodnotil túto okolnosť vo vzťahu ku každej z oboch exekúcií osobitne. Na základe uvedených právnych záverov dospel k záveru, že žaloba žalobkyne o vylúčenie sporných nehnuteľností z uvedených exekúcií je dôvodná iba v časti podielu žalobkyne o veľkosti 1, preto v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
3. Proti rozsudku, jeho výrokom III. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. V odvolaní namietala, že prvostupňový súd dohode o BSM zo dňa 28.10.2013 nepriznal účinok spočívajúci v tom, že podpisom dohody o vyporiadaní BSM došlo k riadnemu vyporiadaniu BSM, ale uviedol, že moment vyporiadania BSM z dohody o BSM nastáva pri nehnuteľnostiach až momentom povolenia vkladu takejto dohody do katastra nehnuteľností, čo zdôvodňoval iba tým, že ak by uvedené vykladal inak, mohli by vo všeobecnosti manželia po zániku BSM dodatočne antidatovať dohody o vyporiadaní BSM s odkazom, že tieto dohody už boli podpísané skôr a teda že povinný nie je už dávno vlastníkom nehnuteľností. Takýto právny výklad súdu vo vzťahu k ustáleniu momentu vyporiadania BSM dohodou považoval za nedostatočne zdôvodnený, ktorý podľa jej názoru postráda aj logiku. Ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka totiž priamo predpokladá ako jeden zo spôsobov vyporiadania BSM dohodu, pričom zákon nespája v súvislosti s vyporiadaním BSM dohodou žiadnu potrebu jej dodatočnej registrácie katastrom nehnuteľností, nakoľko BSM manželov sa vyporiadava medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že za daného právneho stavu nemožno konštatovať, že by došlo k účinnému vyporiadaniu BSM dohodou preto neobstojí a nie je možné prijať na základe daného skutkového stavu právny záver súdu, že medzi manželmi v tomto prípade nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou len preto, že táto dohoda nebola „odvkladovaná“, keď dohoda bola riadne vypracovaná, podpísaná a medzi manželmi uzatvorená. Súdu prvej inštancie taktiež vytýkal, že súd prehliadol aj tú skutočnosť, že na Okresnom úrade Trenčín, správa katastra v súčasnosti stále prebieha vkladové konanie, ktoré nie je do dnešného dňa ukončené, t.j. nie je možné vyvodiť právny záver súdu o tom, že k vyporiadaniu BSM došlo zákonnou podmienkou a tieto sú v podielovom spoluvlastníctve manželov odo dňa 08.02.2015. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor stále môže rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva majetku patriaceho do BSM v súlade s dohodou, napr. z dôvodu zastavenia exekučných konaných zo zákonom predpokladaných dôvodov (napr. osobný bankrot, splátkový kalendár a pod.), čím by sa opätovne znegovali skutkové závery súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM manželov zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 OZ a nie dohodou o BSM.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne citoval ustanovenie § 149a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra. Podľa ustanovenia § 149a Občianskeho zákonníka teda dohody o vyporiadaní BSM nenadobúdajú vkladom do katastra iba vecnoprávne účinky, ale aj samotnú účinnosť, a preto právny názor žalobkyne, že dohoda o vyporiadaní BSM nadobúda účinnosť už podpisom, je v príkrom rozpore so znením zákona. Keďže táto dohoda nebola do katastra zavkladovaná, de iure nebola uzatvorená. Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorej sa žalobkyňa dovoláva, pritom je nielen neúčinná, ale aj neplatná, pretože bola uzatvorená potom, ako exekútor zakázal manželovi žalobkyne ako povinnému nakladať s nehnuteľnosťami patriacimi do BSM. Porušenie zákonného zákazu nakladať s nehnuteľnosťami má za následok absolútnu neplatnosť dohody ex lege, na čo správne reagoval aj katastrálny úrad nezavkladovaním dohody do katastra. Nesprávnou je aj interpretácia rozsudku Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/287/2016 vykonaná žalobkyňou, ktorá vyvodzuje záver, že vyporiadanie BSM zákonnou domnienkou úplne vylučuje z exekúcie majetok pôvodne patriaci do BSM; predmetný rozsudok však zhodne s týmto konaním vylúčil z exekúcie iba podiel pripadajúci na toho z manželov, voči ktorému nebola vedená exekúcia.
5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa argumentačne pridržiava podaného odvolania.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
7. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.
8. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
9. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 191 až § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani s jeho skutkovými závermi.
10. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
11. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ale zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery, čím bola daná opodstatnenosť žalobkyňou uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
12. Predmetom konania je návrh žalobkyne na vylúčenie ňou označených nehnuteľností z exekúcií vedených proti jej manželovi, keď žalobkyňa v žalobe tvrdí, že sa stala výlučnou vlastníčkou daných nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 28.10.2013.
13. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/138/2011-16 zo dňa 26.09.2011, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2012.
14. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že žalobkyňa a jej manžel uzavreli dňa 28.10.2013 dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej obsahom bolo okrem iného i vyporiadanie sporných nehnuteľností, pričom podľa dohody nehnuteľnosti prebrala do vlastníctva v celom rozsahu pôvodne patriacom do BSM žalobkyňa. Žalobkyňa a jej manžel dňa 31.10.2013 podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade predmetnej dohody o vyporiadaní BSM, pričom rozhodnutiami Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru č. V 5039/2013 zo dňa 06.12.2013 a V 5039/2013 z 15.04.2016 došlo k prerušeniu vkladového konania. Samotný súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatuje, že ku dňu rozhodnutia súdu nebolo vydané v predmetnom vkladovom konaní rozhodnutie, ktorým by bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
15. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatuje, že podpisom dohody dňa 28.10.2013 o vyporiadaní BSM táto dohoda nadobudla iba platnosť, avšak nenadobudla účinnosť, pretože účinnosť
dohody o vyporiadaní BSM v zmysle ustanovenia § 149a Občianskeho zákonníka nadobúdajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; v tomto smere jeho závery považoval odvolací súd za správne, v dôsledku čoho nepovažoval za dôvodné námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní ohľadne vzniku účinkov dohody o vyporiadaní BSM. Za nesprávny však považoval odvolací súd následný právny záver súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ dohoda o vyporiadaní BSM doposiaľ nenadobudla účinky, pretože vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM doposiaľ nebol povolený, má to za následok, že žalobkyňa nepreukázala svoje výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a následne vyvodil, že pokiaľ strany sporu nepodali návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súd a k vyporiadaniu BSM nedošlo ani inou dohodou, nastala uplynutím zákonom ustanovenej doby zákonná domnienka vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, každého v podiele 1.
16. Z obsahu spisu totiž vyplýva (rovnako z pripojeného spisu Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru sp. zn. V 5039/13), že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade uzavretej dohody o vyporiadaní BSM doposiaľ nie je skončené. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho č. V 5039/2013 zo dňa 06.12.2013 došlo k prerušeniu konania začatého na základe uvedeného návrhu na vklad vlastníckeho práva z dôvodu potreby odstránenia zistených nedostatkov, ktorými bola chýbajúca príloha návrhu na vklad v podobe listiny k výmazu poznámky zapísanej k sporným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k. ú. F. F., ktorou poznámkou je upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a tiež predajom nehnuteľností č. EX XXX/XXXX exekútora JUDr. F. D.; Okresný úrad Trenčín, odbor katastrálny ďalej následne opakovane rozhodnutím V 5039/2013 z 15.04.2016 prerušil konanie začaté na základe uvedeného návrhu na vklad vlastníckeho práva, keď opakovane preskúmal predložený návrh a jeho prílohy a zistil ďalšie nedostatky, o. i. chýbajúci súhlas exekútora s prevodom nehnuteľností, prípadne chýbajúcu listinu k výmazu ťarchy (poznámky) zapísanej k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k. ú. F. F., ktorou poznámkou je upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 99/2014 exekútora Mgr. A. H. zriadením exekučného záložného práva. Konanie je prerušené do doby, kým pominú dôvody zápisu poznámky na predmetnom liste vlastníctve.
17. Keďže Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor prerušil vkladové konanie o návrhu žalobkyne a jej manžela na zápis výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam na podklade uzavretej dohody o vyporiadaní BSM, ktorá je platná, predčasný bol preto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa sa nestala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe uzatvorenej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 28.10.2013 a na to nadväzujúci záver o tom, že sporné nehnuteľnosti sa na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka dostali do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov v rovnakom podiele. Odvolací súd je totiž toho názoru, že v prípade, ak pred uplynutím trojročnej doby od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podaný návrh na zápis vlastníckeho práva na základe platnej dohody o vyporiadaní BSM, nemôže sa po dobu, po ktorú konanie prebieha, uplatniť voči veciam, ktoré sú predmetom vyporiadania, zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, totiž (keďže vkladové konanie je iba prerušené), môže o návrhu na vklad vlastníckeho práva stále rozhodnúť kladne, čím by žalobkyňa preukázala výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom uvedených exekúcií. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela v podiele 1, považoval za predčasný.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval za potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie predovšetkým vylúči originál pripojeného spisu Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru sp.zn. V5039/13, aby kataster mohol o návrhu na vklad rozhodnúť, vyčká na rozhodnutie katastra o návrhu žalobkyne a jej manžela na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a až v závislosti od výsledku rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru, o návrhu na vklad, vo veci opätovne rozhodne.
19. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).