Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-19-2020.pdf
PDF · 112.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne: K. D., D. I. XX, XXX XX I. N., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/20965/2020, ČRZ: 95902/2020 zo dňa 21.09.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. KaPO/20965/2020, ČRZ: 95902/2020 zo dňa 21.09.2020 žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal žalobkyni nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 21.08.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020. Na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti si žalovaný zabezpečil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Er/309/2014 zo dňa 22.08.2014, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2018 zo dňa 22.06.2020 a výpis z centrálneho registra exekúcií zo dňa 02.09.2020. Rozhodnutím ČRZ: 98838/2020 zo dňa 02.09.2020 nebola žalobkyni, ako žiadateľke, predbežne poskytnutá právna pomoc v predmetnej právnej veci. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci a ustanovenia § 202 ods. 4, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žalovaný uviedol, že z ním zabezpečených dokladov vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2018 zo dňa 22.06.2020 súd v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., proti povinnému: žalobkyni, vedenej na Exekútorskom úrade Poprad u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku pod sp. zn. EX 315/2014, pre vymoženie istiny 263,09 eur s príslušenstvom, rozhodol o odvolaní žalobkyne proti citovanému uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.08.2014 tak, že potvrdil uznesenie vo výroku I., odmietol odvolanie proti výroku II. a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.06.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 28.07.2020. Z uvedeného a zo žiadosti žalobkyne o právnu pomoc vyplýva, že táto mieni dovolaním napadnúť uznesenie vydané v exekučnom
konaní, proti ktorému nie je v zmysle ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Na základe novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 2/2017 Z. z., nadobudlo dňa 01.04.2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré výslovne vylúčilo podanie dovolania, ako aj dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 takéto ustanovenie neobsahoval. Žalovaný poukázal na to, že dovolací súd sa mnohokrát vo svojich rozhodnutiach zaoberal otázkou, či má v prípade exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 posudzovať prípustnosť dovolania podľa novelizovanej právnej úpravy alebo podľa právneho stavu platného do 31.03.2017. Konštatoval, že zákon č. 2/2017 Z. z. síce k úpravám účinným od 01.04.2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, no vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčil žiadne pravidlo. Centrum nedisponuje dokladom preukazujúcim deň začatia exekučného konania, v ktorom bolo vydané uznesenie, ktoré mieni žiadateľka napadnúť dovolaním, avšak z indikatívnej informácie Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že poverenie bolo udelené dňa 25.03.2014, tzn. že predmetné exekučné konanie bolo začaté pred 01.04.2017, teda v čase, kedy Exekučný poriadok výslovne neobsahoval právnu úpravu, ktorá by vylučovala prípustnosť dovolania proti uzneseniu v exekučnom konaní.
3. Vo vzťahu k posudzovaniu prípustnosti dovolania v exekučnom konaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/15/2017 zo dňa 27.09.2017, zo záveru ktorého vyplýva, že ak by sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa novej právnej úpravy, bolo by bez ďalšieho neprípustné. Vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu pri riešení tejto otázky a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, považoval dovolací súd za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd SR teda vyslovil, že vo vzťahu k použitiu ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku treba vychádzať z princípu jeho okamžitej aplikability. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 12.04.2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018-15 uviedol, že Najvyšší súd SR v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202 ods. 4 Exekučného poriadku viacerými rozhodnutiami (napr. sp. zn. 6 ECdo/3/2017, sp. zn. 6 ECdo/7/2017, sp. zn. 6 ECdo/9/2017, sp. zn. 6 ECdo/11/2017, sp. zn. 6 ECdo/13/2017 a najmä sp. zn. 6ECdo/15/2017, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2018) judikoval, že jej použitie je nevyhnutné, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy Exekučného poriadku, účinnej od 01.04.2017. V prípade žalobcu sú kumulatívne splnené obidve podmienky, nakoľko uznesenie krajského súdu v rámci exekučného konania, ktoré má byť napadnuté dovolaním, bolo vydané za účinnosti novej právnej úpravy a dovolanie mieni žiadateľ podať taktiež za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska posudzovania jeho prípustnosti, je potrebné v zmysle vyššie judikovaných záverov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ktorá vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Na základe vyššie uvedeného žalovaný dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na žalovaného, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, pretože proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní nie je prípustný mimoriadny opravný prostriedok (t. j. dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora), čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych zákonných podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj splnením ďalších dvoch podmienok (stavu materiálnej núdze a hodnoty sporu), keďže uvedené by zbytočne zaťažovalo žiadateľku ďalším byrokratickým postupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
4. Včas podanou žalobou zo dňa 11.10.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.10.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadala, aby jej bola priznaná úplná náhrada trov konania. Napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP. Uviedla, že žalovaný pri posudzovaní tejto veci vychádzal z nesprávneho právneho názoru o zrejmej bezúspešnosti sporu. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Košiciach v obdobných
veciach, právnemu názoru súdu v ktorých odporuje právny názor žalovaného, o ktorý oprel aj napadnuté rozhodnutie a v zmysle ktorých posúdenie úspešnosti dovolania je plne v kompetencii súdu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy: Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Predpokladom priznania nároku na právnu pomoc je kumulatívne splnenie troch zákonom stanovených podmienok v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, a to stav materiálnej núdze žiadateľa, nesmie ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu musí v konkrétnom prípade prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy. Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou žalovaného pred rozhodnutím o nároku na právnu pomoc skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok. Ďalej poukázal na napadnuté rozhodnutie v predmetnej právnej veci, v ktorej žalobkyňa požiadala o poskytnutie právnej pomoci, podľa názoru žalovaného nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, keďže žiadateľka mienila dovolaním napadnúť uznesenie vydané v exekučnej veci, proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil právne úvahy, ktoré ho viedli k nepriznaniu právnej pomoci. Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne v bode 4. správnej žaloby, podľa ktorých jej žalovaný neumožnil podanie mimoriadneho opravného prostriedku v určenej lehote, keď uviedla: „... ak by žalovaný správny orgán umožnil podania opravného prostriedku v určenej lehote a v súlade s Poučeným napadaného Uznesenie KS v Košiciach...“ žalovaný uviedol, že ako štátny orgán žiadnym spôsobom negatívne nezasahoval do práva na súdnu a inú právnu ochranu a neobmedzuje žiadateľov o právnu pomoc v uplatňovaní ich práv. Konštatoval, že práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch, a to po splnení zákonných podmienok na jej poskytnutie. Ďalej mal za to, že v konaní o nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci postupoval zákonne, zadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, zistil vo veci skutočný stav, konal v súčinnosti s účastníkmi konania, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Žalobkyňa, ako žiadateľka o poskytnutie právnej pomoci, objektívne nesplnila zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
6. V replike zo dňa 27.01.2021 žalobkyňa zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch podanej správnej žaloby.
7. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike duplikou nevyužil.
8. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
9. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 19.05.2022, sa nezúčastnila žalobkyňa a ani žalovaný. Žalobkyňa svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnila, pričom predvolanie na pojednávanie v tejto veci jej bolo doručené včas dňa 08.04.2022 a mala dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci (§ 108 ods. 2 SSP). Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 05.05.2022 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti v zmysle jeho písomného vyjadrenia zo dňa 31.12.2020. Keďže na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, pričom žalobkyňa svoju neúčasť včas a riadne neospravedlnila a nedostavil sa ani žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlásil a poznamenal v zápisnici o pojednávaní, rozhodol v súlade s ustanovením § 114 SSP, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti účastníkov konania.
10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13.08.2020, doručenou žalovanému dňa 21.08.2020, požiadal žalovaného o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020, prevzatému dňa 28.07.2020. Zároveň požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci z dôvodu, že hrozí zmeškanie lehoty na podanie dovolania, ktorá vychádzajúc z poučenia uvedeného v citovanom rozhodnutí uplynie dňa 28.09.2020.
11. Žalovaný si z dostupných zdrojov (Centrálny register exekúcií a webové sídlo Ministerstva spravodlivosti SR) zabezpečil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Er/309/2014-30 zo dňa 22.08.2014, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020 a výpis z Centrálneho registra exekúcií zo dňa 02.09.2020 a na základe žiadosti zo dňa 28.08.2020, adresovanej Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi, aj doručenku k uzneseniu krajského súdu, spolu s kópiami citovaných uznesení opatrených doložkou právoplatnosti, z ktorých vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020, v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., proti povinnému žalobkyni, vedenej na Exekútorskom úrade Spišská Nová Ves, u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka pod sp. zn. EX 315/2014, pre vymoženie 263,09 eur s príslušenstvom, bolo rozhodnuté o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15Er/309/2014-60 zo dňa 02.02.2018 tak, že krajský súd potvrdil uznesenie vo výroku I., odmietol odvolanie proti výroku II., pričom stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 28.07.2020.
12. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií zo dňa 02.09.2020 vyplýva, že v exekučnej veci, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Er/309/2014 bolo poverenie na výkon predmetnej exekúcie udelené dňa 25.03.2014.
13. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.08.2020 požiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020.
14. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s jeho administratívnym spisom dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
15. Dňa 02.09.2020 vydal žalovaný pod sp. zn. KaPO/20965/2020, ČRZ: 98838/2020 rozhodnutie o predbežnom neposkytnutí právnej pomoci a následne dňa 21.09.2020 aj rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, dôvody ktorých navzájom korešpondujú.
16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
17. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
18. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
20. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017 dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
22. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
23. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.
24. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci predmet žiadosti o nároku na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou centra právnej pomoci v konaní podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, že žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívne všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovenia § 4, § 6 ods. 1, § 6a a § 8 citovaného zákona. Jednou z daných právnych podmienok je teda aj preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vychádzajúc z uvedeného je preto povinnosťou žalovaného, ako príslušného správneho orgánu, pri posudzovaní nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci zaoberať sa aj otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby boli splnené ďalšie podmienky (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012).
25. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci neobsahuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je preto v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22.08.2012). Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne na poskytovanie právnej pomoci preto správne skúmal, či je splnená aj táto zákonná podmienka pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci), teda či v tomto konkrétnom prípade nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti sporu.
26. V konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyňa požadovala právne zastúpenie v dovolacom konaní, ktoré má smerovať proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.06.2020, špecifikovaného v bode 11. odôvodnenia rozsudku. Toto uznesenie bolo nepochybne vydané v rámci exekučného konania a v čase, kedy už platila novela ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku účinná od 01.04.2017. Sporným nebolo ani to, že žalobkyňa mieni podať dovolanie proti citovanému uzneseniu krajského súdu v čase účinnosti tejto právnej úpravy.
27. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. marca 2019 sp. zn. I. ÚS 74/2019-16, v zmysle právnej vety ktorého: „ustanovenie § 202 ods.4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, je okamžite aplikovateľné za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1/ dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň 2/ rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017.“
28. V tomto uznesení Ústavný súd SR poukázal na správnosť záverov Najvyššieho súdu SR v súvislosti s okamžitou aplikabilitou podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, obsiahnutých v jeho viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 6 ECdo 3/2017, 6 ECdo 7/2017, 6ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/207, 6 ECdo 13/2017 a najmä sp. zn. 6 ECdo 15/2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018), v ktorom najvyšší súd judikoval, že jej použitie je nevyhnuté, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej“ procesnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol: „Podľa CSP sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (pozri § 2 CSP). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 CSP je tiež zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. V danom prípade odvolací súd rozhodol 13. júna 2017. Dovolanie, ktoré bolo podané 27. novembra 2017, smeruje proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Najvyšší súd preto dovolanie povinných, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202 ods. 4 Exekučného poriadku výslovne vylúčená, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.“
29. Ústavný súd konštatoval, že účelom princípu okamžitej aplikability procesných noriem, teda použiteľnosti „nových“ procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa „starej“ úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (II. ÚS 185/2018).
30. Správny súd dospel k záveru, že v zhode s uvedenou judikatúrou kasačného súdu je nevyhnutné konštatovať, že podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné s tým, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, nebolo určené žiadne pravidlo, vzhľadom na ktorú skutočnosť je potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability.
31. V danom prípade, vychádzajúc už z ustálenej súdnej praxe, nemožno konštatovať iné, než že proti žalobkyňou napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/208/2019 zo dňa 22.06.2020 dovolanie nie je prípustné, vzhľadom na ktorú skutočnosť v právnej veci žalobkyne, s ktorou sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola splnená jedna zo zákonných podmienok, ktoré pre priznanie predmetného nároku musia byť splnené kumulatívne (§ 6 zákona poskytovaní právnej pomoci) a síce podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona). Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci je zákonné, majúce oporu vo vykonaných dôkazoch, i citovanej právnej úprave a ustálenej judikatúre.
32. Žalobkyňa sa v správnej žalobe domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), f) SSP. Tieto ďalšie dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však žalobkyňa vymedzila iba všeobecne, citáciou uvedených zákonných ustanovení, bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie, vzhľadom na ktorú skutočnosť správny súd ich opodstatnenosť vyhodnotiť nemohol. Správny súd však nad rámec uvádza, že ani z týchto dôvodov by nebolo možné dospieť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
33. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
35. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.